Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/13/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Janou Janics Bajánkovou v právnej veci žalobcu: BLAHO-BYT, spol. s r. o., Šustekova 51, 851 04 Bratislava, IČO: 35 729 899, právne zastúpený: LEGAL CARTEL s. r. o., Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: U.. I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX I., o zaplatenie 613,78 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 595,46 Eur od 01.01.2014 do zaplatenia a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,15Eur ročne zo sumy 18,32 Eur od 16.08.2014 do zaplatenia z a s t a v u j e. II. Súd žalobu z a m i e t a. III. Žalovaná n e m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobným návrhom doručeným súdu dňa 22.09.2014 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 613,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 595,46 Eur od 01.01.2014 do zaplatenia a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,15Eur ročne zo sumy 18,32 Eur od 16.08.2014 do zaplatenia. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o výkone správy účinnej od 01.07.2012 uzatvorenej medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu s.č. XXXX nachádzajúceho sa na I. ulici X (ďalej len bytový dom) a žalobcom ako správcom, vlastníci bytom a nebytových priestorov poverili správcu zabezpečovať v ich mene a na ich účet správu spoločných zariadení bytového domu, jeho príslušenstva a pozemku. Uviedol, že žalovaná je vlastníčkou bytu č. XX a XX nachádzajúcich sa na 5. poschodí predmetného bytového domu. Kontrolou úhrad za uvedené byty a nebytové priestory v bytovom dome v zmysle analýzy predpísaných a skutočne platieb vykonaných platieb bol na konte žalovanej zistený nedoplatok vo výške 613,78 Eur vyplývajúci z titulu neuhradených mesačných platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv, neuhradených mesačných platieb spojených s užívaním nebytového priestoru a odmien za výkon správy v prospech správcu. 2. Žalovaná sa k návrhu písomne vyjadrila, žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Namietala, že žalobca jej požadovanú žalovanú sumu nezdokladoval. V duplike namietala, že žalovaná suma vychádza z vyúčtovania za rok 2011 a 2012. Vo vzťahu k vyúčtovaniu za rok 2011 v sume 516,66 Eur vzniesla námietku premlčania, namietala, že vyúčtovanie za rok 2011 jej nebolo doručené a nemohla tak byť oboznámená s výsledkom vyúčtovania a skontrolovať správnosť vyúčtovania. 3. Žalobca zotrval na písomne podanom návrhu. K námietke žalovanej, že nezdokladoval ňou uplatnenú sumu uviedol, že výška nedoplatku žalovanej k 30.06.2012 vyplýva z podkladov predchádzajúceho správcu.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s prednesom zástupcu žalobcu a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobca sa pridržal písomne podaného návrhu ako aj svojich písomných podaní založených do spisu v znení jeho úprav. Uviedol, že predmetom konania je nedoplatok na konte žalovanej do 31.08.2014. V priebehu konania spresnil písomným podaním doručeným súdu dňa 26.10. 2017, ako aj na pojednávaní, že predmetom konania sú nedoplatky na mesačných zálohových platbách za mesiace september 2013 vo výške 27,64 Eur, október 2013 - 50,30 Eur, november 2013 - 50,30 Eur, december 2013 - 50,30 Eur, január 2014 - 50,30 Eur, február 2014 - 50,30 Eur, marec 2014 - 50,30 Eur, apríl 2014 - 50,30 Eur, máj 2014 - 50,30 Eur, jún 2014 - 50,30 Eur, júl 2014 vo výške 50,30 Eur a 2014 vo výške 50,30 Eur a nedoplatok z vyúčtovania nákladov za rok 2013 vo výške 32,84 Eur.

6. Žalovaná s podaným návrhom nesúhlasila. Vzniesla námietku premlčania, pripustila vznik nedoplatku, avšak aj napriek vyjadreniu, že dlh uznáva, namietala, že výška dlhu nie je správna a jej dlh ku ktorému dospela ona nevznikol tak ako ho vyšpecifikoval žalobca. Namietala, že je nebolo doručené vyúčtovanie za rok 2011.

7. Súd z obsahu spisu zistil, že:

- žalobca uzavrel Zmluvu o výkone správy zo dňa 26.06.2012 s nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici I. ulici č. X v I..

- z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 predloženého žalobcom za byt číslo XX vyplynulo, že žalovaná uhradila na mesačných zálohových preddavkoch sumu 832 Eur a náklady predstavovali sumu 721,81 Eur. Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a sumárom platieb, ktoré zaplatila žalovaná za uvedené obdobie bol preplatok 110,19 Euro.

- z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 predloženého žalobcom za byt číslo XX vyplynulo, že žalovaná uhradila na mesačných zálohových preddavkoch sumu 0 Eur a náklady predstavovali sumu 516,66 Eur pričom predchádzajúci správca preplatok z bytu č. XX vo výške 110,19 Eur preúčtoval na byt č. XX. Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a sumárom platieb, ktoré zaplatila žalovaná za uvedené obdobie tak predchádzajúci správca vyčíslil na nedoplatok vo výške 406,47 Euro.

- z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2012 predloženého žalobcom za byt číslo XX vyplynulo, že žalovaná uhradila na mesačných zálohových preddavkoch sumu 660 Eur, žalovaný do vyúčtovania zahrnul preplatok z vyúčtovania za rok 2011 na byt č. XX vo výške 110,19 Eur a náklady tak predstavovali sumu 265,87Eur. Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a sumárom platieb, ktoré zaplatila žalovaná za uvedené obdobie bol predchádzajúcim správcom vyčíslený ako preplatok vo výške 394,13 Euro.

- z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2012 predloženého žalobcom za byt číslo XX vyplynulo, že žalovaná uhradila na mesačných zálohových preddavkoch sumu 0 Eur a náklady predstavovali sumu 787,60 Eur pričom predchádzajúci správca zahrnul do tohto vyúčtovania aj vyúčtovanie za rok 2011 vo výške 516,66 Eur a do vyúčtovania zahrnul preplatok z bytu č. XX vo výške 394,13 Eur. Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a sumárom platieb, ktoré zaplatila žalovaná za uvedené obdobie tak predchádzajúci správca vyčíslil na nedoplatok vo výške 393,47 Euro.

- v zmysle vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 predloženého žalobcom súd zistil, že mesačné zálohové platby predstavovali sumu 300 Eur, skutočné náklady sumu 294,74 Eur, žalobkyňa uhradila na mesačných preddavkových platbách sumu 205 Eur. Žalobca ako výsledok vyúčtovania uviedol preplatok vo výške 5,26 Eur.

- v zmysle vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 predloženého žalobcom súd zistil, že mesačné zálohové platby predstavovali sumu 603 Eur, skutočné náklady sumu 635,84 Eur, žalobkyňa uhradila na mesačných preddavkových platbách sumu 917,72 Eur. Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a sumárom platieb, ktoré zaplatila žalovaná za uvedené obdobie bol preplatok 281,88 Euro.

- v zmysle vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu predloženého žalobcom súd zistil, že za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 mesačné zálohové platby predstavovali sumu 603,60 Eur, skutočné náklady sumu 806,61 Eur, žalovaná uhradila na mesačných preddavkových platbách sumu 557,08 Eur. Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a sumárom platieb, ktoré zaplatila žalovaná za uvedené obdobie bol nedoplatok v sume 249,53Euro a po zohľadnení preplatku z predchádzajúceho obdobia vo výške 281,88 Eura jej preplatok predstavoval 32,35 Eura.

8. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. platného a účinného v čase podania žalobného návrhu a vyhotovenia vyúčtovaní za žalované obdobie na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým družstvom. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Zb. platného a účinného v čase podania žalobného návrhu a vyhotovenia vyúčtovaní za žalované obdobie správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome

a)prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva,

b)služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,

c)vedenie účtu domu v banke,

d)vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,

e)iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.

Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. platného a účinného v čase podania žalobného návrhu a vyhotovenia vyúčtovaní za žalované obdobie správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona. Podľa § 8a ods.1 Zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä

a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu,

b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku,

c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi,

e) zásady určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.

Podľa § 8a ods. 2 Zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov a nebytových priestorov veta prvá správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných

zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

Podľa ustanovenia § 8b ods.1 zákona č.182/1993 Z.z. správca je povinný vykonávať správu majetku vlastníkov samostatne, vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Podľa § 8b ods. 2 písm. e) zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, pri správe domu je správca povinný najmä sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.

Podľa § 10 ods. 1 prvej vety Zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Podľa § 580 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. 9. Podľa špecifikácie žalovanej pohľadávky, tak ako ju žalobca konaní skutkovo vymedzil žalovaná neuhradila preddavky ( zálohové platby) za mesiac september 2013 vo výške 27,64 Eur, október 2013

- 50,30 Eur, november 2013 - 50,30 Eur, december 2013 - 50,30 Eur, január 2014 - 50,30 Eur, február 2014 - 50,30 Eur, marec 2014 - 50,30 Eur, apríl 2014 - 50,30 Eur, máj 2014 - 50,30 Eur, jún 2014 - 50,30 Eur, nedoplatok z vyúčtovania nákladov za rok 2013 vo výške 32,84 Eur, nedoplatky na mesačných zálohových platbách za mesiac júl 2014 vo výške 50,30 Eur a august 2014 vo výške 50,30 Eur. Týmto rozsahomv spojení s návrhom je daný predmet konania a sú vymedzené nároky. 11. Medzi stranami v spore nebolo sporné, že žalovaná je vlastníčkou bytu č. XX a XX na I. ulici 4. 12. Žalovaná sa v priebehu konania síce v rámci svojich prednesov vyjadrila, že dlh uznáva, avšak zároveň konštatovala, že výška dlhu nie je správna a jej dlh ku ktorému dospela ona nevznikol tak, ako ho skutkovo vymedzil žalobca. Z uvedeného dôvodu, uvedené vyjadrenie žalovanej nespĺňalo náležitosti uznania dlhu. Sporným medzi účastníkmi konania preto bol žalobcom uplatnený nárok titulom nedoplatkov žalovanej na úhradách za zálohové platby, a dlh na vyúčtovaní za rok 2013, tak ako ich špecifikoval žalobca.

13. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 predloženého žalobcom za byt číslo 12 vyplynulo, že žalovaná uhradila na mesačných zálohových preddavkoch sumu 832 Eur a náklady predstavovali sumu 721,81 Eur. Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a sumárom platieb, ktoré zaplatila žalovaná za uvedené obdobie bol preplatok 110,19 Euro. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 predloženého žalobcom za byt číslo 13 vyplynulo, že žalovaná uhradila na mesačných zálohových preddavkoch sumu 0 Eur a náklady predstavovali sumu 516,66 Eur pričom predchádzajúci správca preplatok z bytu č. XX vo výške 110,19 Eur preúčtoval na byt č. XX. Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a sumárom platieb, ktoré zaplatila žalovaná za uvedené obdobie tak predchádzajúci správca vyčíslil na nedoplatok vo výške 406,47 Euro.

14. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2012 predloženého žalobcom za byt číslo 12 vyplynulo, že žalovaná uhradila na mesačných zálohových preddavkoch sumu 660 Eur, žalovaný do vyúčtovania zahrnul preplatok z vyúčtovania za rok 2011 vo výške 110,19 Eur a náklady tak predstavovali sumu 265,87 Eur. Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a sumárom platieb, ktoré zaplatila žalovaná za uvedené obdobie bol predchádzajúcim správcom vyčíslený ako preplatok vo výške 394,13 Euro.

15. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2012 predloženého žalobcom za byt číslo XX vyplynulo, že žalovaná uhradila na mesačných zálohových preddavkoch sumu 0 Eur a náklady predstavovali sumu 787,60 Eur pričom predchádzajúci správca zahrnul do tohto vyúčtovania aj vyúčtovanie za rok 2011 vo výške 516,66 Eur a do vyúčtovania zahrnul preplatok z bytu č. XX vo výške 394,13 Eur. Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a sumárom platieb, ktoré zaplatila žalovaná za uvedené obdobie tak predchádzajúci správca vyčíslil na nedoplatok vo výške 393,47 Euro.

16. V zmysle vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 predloženého žalobcom súd zistil, že mesačné zálohové platby predstavovali sumu 300 Eur, skutočné náklady sumu 294,74 Eur, žalobkyňa uhradila na mesačných preddavkových platbách sumu 205 Eur. Žalobca ako výsledok vyúčtovania uviedol preplatok vo výške 5,26 Eur.

17. V zmysle vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 mesačné zálohové platby predstavovali sumu 603 Eur, skutočné náklady sumu 635,84 Eur, žalobkyňa uhradila na mesačných preddavkových platbách sumu 917,72 Eur. Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a sumárom platieb, ktoré zaplatila žalovaná za uvedené obdobie bol preplatok 281,88 Euro.

18. V zmysle vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 mesačné zálohové platby predstavovali sumu 603,60 Eur, skutočné náklady sumu 806,61 Eur, žalovaná uhradila na mesačných preddavkových platbách sumu 557,08 Eur. Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a sumárom platieb, ktoré zaplatila žalovaná za uvedené obdobie bol nedoplatok v sume 249,53 Euro a po zohľadnení preplatku z predchádzajúceho obdobia vo výške 281,88 Eura jej preplatok predstavoval 32,35 Eura. 19. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 ods.1 CSP.). Súd je viazaný nie len výškou uplatneného nároku, ale aj skutkovým vymedzením žalobného návrhu. Súčasťou návrhu musí byt aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Základnou zásadou civilného procesu je rovnosť účastníkov konania a prejednacia zásada na rozdiel od vyšetrovacej alebo inkvizičnej zásady. Súd v rámci zásady preto rozhoduje o uplatnenom nároku a nárok nevyhľadáva (mimo konaní, ktoré súd môže začať z úradnej povinnosti prípadne osobitných druhov konania, týkajúcich sa tzv. slabšej strany v spore, kde môže súd vykonávať aj tie dôkazy, ktoré strany v spore nenavrhli ). Každý nárok je definovaný nie len sumou, ale aj dôvodom. Bez takéhoto vymedzenia nároku by nemal žalovaný možnosť brániť právo, pretože by nevedel prečo a z akého dôvodu požaduje žalobca určitú sumu. Ak sa zmenia dôvody, znamená to aj zmenu návrhu bez toho, aby sa zmenila uplatnená suma. 20. V danom prípade žalobca od počiatku skutkovo vymedzoval ním žalovanú sumu ako nedoplatky na mesačných zálohových platbách, pričom po opakovaných výzvach súdu spresnil, že sa jedná o nedoplatky na zálohových platbách za mesiac september 2013 vo výške 27,64 Eur, október 2013 - 50,30 Eur, november 2013 - 50,30 Eur, december 2013 - 50,30 Eur, január 2014 - 50,30 Eur, február 2014 - 50,30 Eur, marec 2014 - 50,30 Eur, apríl 2014 - 50,30 Eur, máj 2014 - 50,30 Eur, jún 2014 - 50,30 Eur, júl 2014 vo výške 50,30 Eur a august 2014 vo výške 50,30 Eur a nedoplatok z vyúčtovania nákladov za rok 2013 vo výške 32,84 Eur. 21. Žalobca v sumárnej analýze platieb však viedol aj zostatok účtu žalobcov, pričom pri uplatňovaní nárokov vychádzal zo stavu na účte. K mesiacu jún 2012 evidoval debetný zostatok na účte vo výške -787,60 eur, ktorý podľa názoru súdu nemôže tvoriť nárok z vyúčtovania v roku 2012, pretože sa jedná o predchádzajúce dlhy žalovanej, ktoré žalobca prenášal do ďalšieho obdobia. K decembru 2012 evidoval debetný zostatok vo výške -877,34 eur, k januáru 2013 evidoval debetný zostatok -886,34 eur, k decembru 2013 evidoval debetný zostatok vo výške - 595,46 eur, a k januáru 2014 evidoval debetný zostatok vo výške -604,76 eur a k augustu - 613,78 Eur. Prenos zostatkov, hoci môže byť správny z účtovného hľadiska neznamená, že sa jedná o nároky za dané obdobie, konkrétne nedoplatky z vyúčtovaní za rok 2012, 2013, 2014. Povinnosťou žalobcu je účtovať platby a zaradiť ich podľa toho, na aký účel ich vlastník bytu poukázal, teda rozlíšiť, či platbami sú hradené splatné záväzky za predchádzajúce obdobia z vyúčtovaní, či sú nimi hradené zistené nedoplatky a pod.. Totiž ak súd vychádza z návrhu, v ktorom žalobca je povinný opísať rozhodné skutočnosti pre uplatnenie nároku, nárok na nedoplatok za rok musí tvoriť rozdiel medzi skutočnými nákladmi zistenými vo vyúčtovaní za daný rok po odpočítaní zaplatených preddavkov na daný rok. Správca podľa § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. je povinný naj neskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a

nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Preto ak chce správca pri vyúčtovaní zohľadniť celkové dlhy vlastníka bytu pri vzniknutom preddavku, môže započítať splatné záväzky voči pohľadávke z preddavku, avšak nemôže bez relevantného právneho úkonu zohľadňovať „stav konta“, teda len zistený celkový aktuálny stav záväzkov. Potrebné si je uvedomiť, že len evidovaním dlhu na účte bez jeho reálnej špecifikácie sa obchádza ustanovenie § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak ako aj skutočnosť, že nemožno jednostranným úkonom započítať premlčané pohľadávky. Preto ak dlžník plnil platbou povinnosť uhrádzať preddavky, môže byť takáto platba započítaná na úhradu nedoplatkov z vyúčtovania, ak platbou hradil nedoplatok za vyúčtovanie v rozhodnom období, nemôže správca pohľadávku započítať voči iným nárokom a pod.. 22. Zo žalobcom predloženej špecifikácie žalovanej sumy zo dňa 26.10.2017, nie je zrejmé kedy a ako žalobca pristúpil k započítaniu, ktoré žalovanou uhrádzané sumy na čo započítal, nakoľko z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalovaná suma je určená ako rozdiel sumy vo výške 2125,84 Eur, ktorá suma má pozostávať jednak z nedoplatku žalovanej určeného na základe vyúčtovania predchádzajúceho správcu za obdobie od 01.01.2012 do 31.06.2012, z predpísaných zálohových platieb za obdobie od 01.07.2012 do 31.03.2013, z nedoplatku na ročného vyúčtovania nákladov za rok 2013, ako aj z nedoplatku na predpísaných mesačných zálohových platbách za obdobie od 01.01.2014 do 31.08.2014 a sumy vo výške 1512,06 Eur, ktorá suma je určená ako súčet úhrad žalobkyne za obdobie od 01.07.2012 do 31.12.2012 vo výške 205 Eur, a preplatku za rok 2012 vo výške 5,26 Eur( za obdobie od 01.07.2012 do 3.12.2012) a úhrad žalovanej za obdobie od 01.01.2013 do 31.08.2014 vo výške 738 eur a preplatku vo výške 563,80 Eur.

23. Vo vzťahu k nároku žalobcu na nárok z neuhradených preddavkov za jednotlivé mesiace roku 2013 a 2014 súd poukazuje na skutočnosť, že preddavky majú charakter zálohových platieb na odmenu za správu, odmenu domovníka a zástupcu vlastníkov bytov, úhradu plnení dodávateľom energií pre spoločné časti a zariadenia domu, odplatu za ohrev vody a TÚV a ich účelom je vytvoriť fond na úhradu plnení, prípadne udržanie chodu sezónnych služieb (dodávka kúrenia, ohrev) pomerným rozložením plnení ako aj rentabilizovať ekonomiku chodu náročnosťou vyúčtovaní spotreby. Preto hoci je daná povinnosť platiť preddavky na poskytované služby, výška nároku úhrady za služby môže byť rozdielna od výšky určených preddavkov. Dlh, resp. záväzok predstavuje nárok na odplatu a zodpovedá poskytnutému plneniu (napr. dodanie tovaru, dodanie energie, kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné upravené zmluvy) pri dohodnutej alebo určenej splatnosti, avšak samotný dlh nemôže vzniknúť len neposkytnutím preddavku, pretože nie je ešte známa výška poskytnutého protiplnenia. Súd poukazuje aj na dikciu ustanovenia § 8 ods. 2 písm. e/zák. č. 182/1993 Z.z. podľa ktorého je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Nedoplatok však môže vzniknúť až vyúčtovaním nie neuhradením preddavku. Zálohová platba ku dňu vyúčtovania prestáva byť pohľadávkou a pohľadávkou sa stáva výsledok vyúčtovania. Rovnako aj úroky z omeškania z dlžnej sumy zo zálohových platieb neprichádzajú do úvahy po dni vyúčtovania. Keď má povinná osoba preplatok z vyúčtovania, tak tento preplatok subsumuje aj pohľadávku dlžných úrokov z omeškania zo zálohových platieb. V prípade nedoplatku z celkového vyúčtovania vzniká nové úročenie úrokov z omeškania a to zo sumy konkrétneho výsledného nedoplatku. Okamihom vyúčtovania právo na zálohové platby zaniká.

24. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a ním uplatnený nárok nepreukázal. Navyše žalobcom predložené vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu sú zmätočné. Vo vyúčtovaní za rok 2013 žalobca uvádza, že žalovaná má nedoplatok vo výške 32,84 Eur z vyúčtovania nákladov však naopak vyplýva preplatok vo výške 281,88 Eur Napokon aj samotný žalobca v písomnej špecifikácii predloženej na pojednávaní žalobca uviedol, že žalovanej vznikol preplatok hoci v inej výške a to vo výške 47,12 Eur. Z uvedeného je potom nedôvodné ak sa žalobca žalobou domáha od žalovanej úhrady nedoplatku z vyúčtovania nákladov za rok 2013 vo výške 32,84 Eur ako aj nedoplatkov za mesačné zálohové platby za mesiace september 2013 vo výške 27,64 Eur, október 2013 - 50,30 Eur, november 2013 - 50,30 Eur, december 2013 - 50,30 Eur.

25. Vo vzťahu k žalobcom žalovaným nedoplatkom na mesačných zálohových platbách za mesiace január 2014 - 50,30 Eur, február 2014 - 50,30 Eur, marec 2014 - 50,30 Eur, apríl 2014 - 50,30 Eur, máj 2014 - 50,30 Eur, jún 2014 - 50,30 Eur, júl 2014 vo výške 50,30 Eur a august 2014 vo výške 50,30 Eur súd vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie rovnako súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť takto uplatneného nároku. Navyše v zmysle vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 mesačné zálohové platby predstavovali sumu 603,60 Eur, skutočné náklady sumu 806,61 Eur, žalovaná uhradila na mesačných preddavkových platbách sumu 557,08 Eur. Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a sumárom platieb, ktoré zaplatila žalovaná za uvedené obdobie bol nedoplatok v sume 249,53 Euro a po zohľadnení preplatku z predchádzajúceho obdobia vo výške 281,88 Eura jej preplatok predstavoval 32,35 Eura. 26. Pokiaľ ide o vyúčtovania za rok 2011 a 2012 ani týmito žalobca žalovaný dlh nepreukázal. Navyše vyúčtovania za rok 2011 a 2012 sú zmätočné, nakoľko predchádzajúci správca vo vyúčtovaní za rok 2011 ním zistený preplatok z bytu XX preúčtoval na nedoplatok na byt číslo XX a následne vo vyúčtovaní za 1. polrok roku 2012 o ním zistený preplatok na byte č. 12 za rok 2011 znížil zistenú výšku nákladov za byt č. XX za obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2012 a pri byte číslo 13 k ním zisteným skutočným nákladom za tento byt za obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2012 pripočítal ním pôvodne zistený dlh na nákladoch za rok 2011. 27. Rovnako vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 vykonané žalobcom ( správne malo byť asi uvedené od 01.07.2012) nepreukazuje existenciu nedoplatku na vyúčtovaní za rok 2012. Uvedené vyúčtovanie je navyše zmätočné, keď z tretej strany vyúčtovania vyplývajú úhrady žalovanej vo výške 205 Eur, skutočné náklady 294,74 Eur a ako rozdiel je vo vyúčtovaní uvedený preplatok vo výške 5,26 Eur. 28. Napokon žalobca v konaní ani nepreukázal, že vyúčtovanie za rok 2011 bolo žalovanej riadne doručené. 29. S poukazom na vyššie uvedené preto súd žalobu žalobcu zamietol. 30. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p. ) žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods.1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné pre jednanie sporu podľa § 168C.s.p. alebo pojednávanie.

31. Žalobca v priebehu konania zobral návrh v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 595,46 Eur od 01.01.2014 do zaplatenia a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,15Eur ročne zo sumy 18,32 Eur od 16.08.2014 do zaplatenia späť, súd v tejto časti konanie zastavil.

32. Súd návrh žalobcu na zmenu žaloby včasti úrokov z omeškania nepripustil s poukazom na § § 294 C.s.p., v zmysle ktorého zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. 33. Podľa názoru súdu, zmluva o výkone správy je svojou povahovou zmluvou spotrebiteľskou. Žalobca je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, pričom podniká v rôznych predmetoch činnosti, okrem iného i v oblasti zabezpečovania služieb spojených so správou nehnuteľností. Funkciu správcu bytového fondu vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto má postavenie dodávateľa služieb v zmysle § 52 ods. 1 zákona Občianskeho zákonníka. Žalovaná nekonala pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto je v postavení spotrebiteľa, i keď si plní zároveň povinnosti vyplývajúce z osobitného predpisu. Z uvedeného dôvodu súd s poukazom na znenie § 294 C.s.p. nepripustil zmenu žaloby v časti úrokov z omeškania, tak ako ju žalobca navrhol podaním zo dňa 26.10.2017. 34. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1C.s.p.. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí

35. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 C.s.p., keď z obsahu spisu zistil, že žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).