Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15C-8-2017.pdf
PDF · 88.31 KB
No categories available
15C/8/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Miroslav Majerník, v právnej veci žalobcu: BYTEX RV, s.r.o., IČO: 36 169 668, so sídlom Betliarska 4, 048 01 Rožňava, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom, so sídlom Čučmianska dlhá 21,048 01 Rožňava, proti žalovanému: Q.. V. N., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, XXX XX B., o zaplatenie 1.061,68 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.061,68 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.061,68 EUR od 25.07.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1.061,68 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy od 25.07.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je výlučným vlastníčkou bytu č. X, vchod XX, nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu so súpisným číslom XXX, na parcele reg. F. č. XXXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcely reg. F. č. XXXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXX/XXXXX zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. B., obec B. na ulici Š.B. XX G. B.. Podľa §8, §8a zákona č. 182/1993 Z.z. a Zmluvy o výkone správy vykonáva žalobca výkon správy bytového domu. Žalovaný bol povinný platiť za výkon správy úhradu a prispievať do fondu opráv domu a za plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu vo výške mesačných zálohových platieb s tým, že žalobca vykoná raz ročne vyúčtovanie nákladov za poskytovanie plnení a vyčísli nedoplatok, resp. preplatok úhrad. Žalovaný podľa sumárnej analýzy platieb nezaplatil úhrady za obdobie 01.04.2013 do 30.06.2017 vo výške 1.061,68 EUR riadne a včas. Dlžnú sumu žalobca žiada uhradiť spolu s úrokom z omeškania 5,00% ročne od podania žaloby do zaplatenia.
2. Tunajší súd vydal v predmetnej veci dňa 12.09.2017 platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
3. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor dňa 12.10.2017, v ktorom uviedol, že žalobca prehlasuje, že ide o platby zálohové a medzitým robil ročné vyúčtovanie, zároveň sa domáhal aj premlčania.
4. K odporu sa vyjadril žalobca, v ktorom uviedol, že v súlade s § 8a ods. 2 veta prvá a druhá zákona č. 182/1993 Z.z. je správca povinný najneskôr do XX. N.Á. nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytom a nebytových priestorov v dome správcu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenie rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory. K žalovaným uvádzanej námietke premlčania poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 11Co/357/2016, podľa ktorého vznesenie námietky premlčania v priebehu súdneho konania je jednostranný, výslovný a adresný právny úkon, obsahom ktorého musí byť vôľa konajúceho využiť právo vzniesť námietku premlčania s úmyslom z dôvodu uplynutia stanovenej doby vyhnúť sa plneniu premlčaného práva. Pre posúdenie dôvodnosti námietky premlčania podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), t. j. aby námietka bránila súdu o takomto práve vecne rozhodnúť a priznať žalobcovi premlčané právo, musí zo skutkových zistení vyplývať, že k premlčaniu práva (k zv. prvej fáze - k márnemu uplynutiu premlčacej doby) došlo a žalovanému (dlžníkovi) tak vzniklo právo jednostranným právnym úkonom v súdnom konaní dosiahnuť to, že proti nemu nemožno premlčané právo priznať. Pritom žalovaný má dôkazné bremeno, povinnosť tvrdenia a dokazovania ( § 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O. s. p.) spočívajúce v povinnosti uviesť a preukázať všetky skutkové okolnosti premlčania práva, t. j. že (a kedy) uplynula právnym predpisom presne vymedzená doba a že oprávnený subjekt svoje právo nevykonal, aj keď mal tak urobiť.
5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie.
6. Na pojednávaní konanom dňa 06.04.2018 žalobca v plnom rozsahu trval na podanej žalobe.
7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.
8. Z výpisu z Katastra nehnuteľností z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva že vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území B., bytu č. X, vchod XX, nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu so súpisným číslom XXX, na parcele reg. F. č. XXXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, je žalovaný v podiele X/X. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva bola kúpna zmluva č. Y.:XXX/XX-G.-XXX/XX.
9. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.04.2013 do 30.06.2017 vyplýva, že dlh žalovaného na neuhradených platbách predstavuje sumu -1.061,68 EUR, ktorú sumu si pričom žalobca podanou žalobou uplatnil.
10. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade 10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní zohľadniť mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome.
11. Podľa ustanovenia § 10 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov, úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo
nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.
12. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č. X, vchod XX, nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu so súpisným č. XXX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. B., obec B., na ulici Š. XX G. B.. Zároveň mal za preukázanú aj výšku mesačných predpisov úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, poplatku za výkon správy a preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv. Zo sumárnych analýz platieb je zrejmé, že žalovaný nevykonal úhrady za žalované obdobie v stanovenej výške od 01.04.2013 do 30.06.2017, pričom mu ako vlastníkovi bytu boli poskytované služby v bytovom dome v zmysle Zmluvy o výkone správy č. XX/XXXX. Povinnosť poukazovať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a uhrádzať úhrady za plnenia v zmysle ustanovenia § 10 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov zaväzuje podľa citovaných zákonných ustanovení ako aj príslušných ustanovení Zmluvy o výkone správy vlastníkov bytov. Preto v zmysle citovaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov bolo povinnosťou žalovaného ako vlastníka bytu poskytovať dodávateľovi služieb a prác preddavkové mesačné úhrady. Nakoľko žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil, zaviazal ho súd na úhradu žalovanej sumy 1.061,68 EUR. Žalovaným vznesenú námietky premlčania súd považuje za nedôvodnú a to postupujúc v záujme ustálenej judikatúry, stotožniac sa s argumentáciou rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 11Co/357/2016. Žalovaný v odpore iba všeobecne uviedol „dovolávam sa premlčania“. Vznesenie námietky premlčania v priebehu súdneho konania je jednostranný, výslovný a adresný právny úkon, obsahom ktorého musí byť vôľa konajúceho využiť právo vzniesť námietku premlčania s úmyslom z dôvodu uplynutia stanovenej doby vyhnúť sa plneniu premlčaného práva. Za vznesenie námietky premlčania nie je preto možné považovať iba všeobecné tvrdenie konajúceho (strany sporu), že právo je premlčané. Pre posúdenie dôvodnosti námietky premlčania podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), t. j. aby námietka bránila súdu o takomto práve vecne rozhodnúť a priznať žalobcovi premlčané právo, musí zo skutkových zistení vyplývať, že k premlčaniu práva (k zv. prvej fáze - k márnemu uplynutiu premlčacej doby) došlo a žalovanému (dlžníkovi) tak vzniklo právo jednostranným právnym úkonom v súdnom konaní dosiahnuť to, že proti nemu nemožno premlčané právo priznať. Pritom žalovaný má dôkazné bremeno, povinnosť tvrdenia a dokazovania (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O. s. p.) spočívajúce v povinnosti uviesť a preukázať všetky skutkové okolnosti premlčania práva, t. j. že (a kedy) uplynula právnym predpisom presne vymedzená doba a že oprávnený subjekt svoje právo nevykonal, aj keď mal tak urobiť. Tieto skutkové okolnosti osvedčujúce existenciu premlčania práva však žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nielenže nepreukazoval, ale ani netvrdil, preto - keďže žalovaný v rámci svojej obrany v spore sa premlčanie práva kvalifikovanou námietkou (právnym úkonom) nedovolal, súd nemal dôvod v konaní prioritne skúmať, či uplatnený nárok je premlčaný. Žalovaný neuviedol žiadne konkrétne rozhodné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o márnom uplynutí premlčacej doby a premlčaní práva. Takto žalovaným dovolávanie sa premlčania súd považuje za nekvalifikovane vznesenú námietku premlčania a na túto neprihliadal.
13. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
14. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 20/2013 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ( účinný od 01.02.2013 ), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka tým, že nezaplatil úhrady za výkon správy. Úrok z omeškania si žalobca
uplatnil od podania žaloby, teda od 25.07.2017. Výšku úroku si uplatnil žalobca k prvému dňu omeškania, vo výške 5,00 %, ktoré boli tvorené základnou sadzbou Európskej centrálnej banky a pripočítaním 5 percentuálnych bodov. Súd priznal úrok z omeškania vo výške a za obdobie v rozsahu uplatnenom žalobou, ktorou je viazaný.
17. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia žalovanej sumy vrátane uplatneného úroku z omeškania, preto žalobe vyhovel.
18. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Rožňava (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).