Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Er/4722/2012

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: Mesto Košice - Mestská polícia Košice, Tr. SNP 48/A, 040 01 Košice, proti povinnému: S. B., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, naposledy bytom S. XX, XXX XX J., zomr. dňa XX.X.XXXX o vymoženie 30,00 EUR s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom S.. S. V., E. úrad J., pod sp. zn. EX 1812/2012, takto

rozhodol:

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súd ukladá o p r á v n e n é m u uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,50 EUR, do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie, ktorým je zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom S.. S. V. dňa 20.8.2012 a jeho následnej žiadosti bolo Okresným súdom Košice I dňa 19.9.2012 vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX * XXXXXX.

2. Súdny exekútor dňa 31.3.2015 podal na príslušný súd návrh na zastavenie exekúcie, z dôvodu nemajetnosti povinného, ktorý zomrel dňa 25.7.2014. Súd preskúmal podanie súdneho exekútora a zistil, že na Okresnom súde Košice I bolo vedené dedičské konanie č. k. XXD/XXX/XXXX, ktoré bolo zastavené pre nemajetnosť.

3. Na základe takto zistených skutočností, tunajší súd konajúci vyšším súdnym úradníkom, uznesením sp. zn. 20Er/4722/2012-8 zo dňa 22.4.2016 exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 o súdnych exekútoroch (ďalej len EP), a uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,50 Eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

4. Dňa 12.5.2016, teda v zákonom stanovenej lehote doručil oprávnený tunajšiemu súdu odvolanie proti predmetnému uzneseniu, v ktorom uviedol, že konajúci súd nesprávne exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h), a mal za to, že súd mal zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g). Zároveň nesúhlasil s tým, že bol zaviazaný na náhradu trov, ktoré vznikli v priebehu exekúcie súdnemu exekútorovi. Ďalej uviedol, že súdny exekútor sa týmto podnetom snaží o tom, aby exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z., a to z dôvodu, aby dosiahol trovy exekúcie. Keďže povinný počas priebehu exekúcie zomrel, túto skutočnosť nemohli predpokladať ani ovplyvniť, preto nevidia dôvod na úhradu trov konania súdnemu exekútorovi.

5. Oprávnený mal za to, že povinný najprv zomrel a až potom bolo zistené, že je nemajetný. Exekútor žiada zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného až po jeho smrti a počas priebehu exekúcie a z toho dôvodu by mala byť exekúcia zastavené podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP. Ďalej uviedol, že pokiaľ by sa mali riadiť týmto, že sme mali predpokladať vzhľadom na vek, že povinný môže zomrieť, nemohli by sme

podať návrh na vykonanie žiadnej exekúcie, pretože je vždy predpoklad, že každý potencionálny povinný môže zomrieť a súdny exekútor by si mohol nárokovať na náhradu trov exekúcie od oprávneného.

6. Ďalej oprávnený poukázal na to, že pod zavinením oprávneného podľa § 203 ods. 1 EP je možné rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré majú za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobili zastavenie exekúcie. V danom prípade nebolo preukázané, že by naším zavinením došlo k zastaveniu exekúcie.

7. Zároveň oprávnený poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky - nález ÚS IV. 297/2010-11 zo dňa 31.8.2010, kde sa uvádza, že exekútor má status verejného činiteľa, pričom na túto činnosť ho splnomocnil štát. Na druhej strane však je skutočnosťou, že túto činnosť vykonáva ako slobodné povolanie. V súlade s uvedeným súd zastáva názor, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie. Riziko, ktoré exekútor nesie je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstave monopolným postavením pri výkone exekúcie. V danej veci došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu smrti povinného po začatí exekučného konania, teda nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený, ktorý nezavinil zastavenie exekúcie, ako to vyplýva z ustálenej súdnej praxe. Z toho dôvodu navrhol, aby súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, a trovy konania účastníkom nepriznal.

8. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu oprávneného uviedol, že strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok konania, pre ktorý nemožno v exekúcii ďalej pokračovať, preto bolo potrebné ďalej skúmať, či povinný mal dedičov na ktorých prešla jeho povinnosť plniť záväzok. Nakoľko povinný zomrel bez zanechania majetku, ktorý by mohli zdediť jeho dedičia, avšak jeho povinnosť voči oprávnenému nezanikla jeho smrťou, nakoľko nešlo o záväzok, ktorý mal osobne vykonať povinný, preto súd správne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, t.j., že majetok povinného nepostačuje na úhradu trov exekúcie, nakoľko príčinou zastavenia exekúcie nie je samotná strata právnej subjektivity povinného, ale skutočnosť, že povinný nezanechal po sebe žiaden majetok, ktorý by mohli nadobudnúť jeho dedičia a do výdky ktorého by zodpovedali za dlhy poručiteľa. Ďalej poukázal na to, že skutočnosť, že povinný stratil právnu subjektivitu nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia ďalej pokračuje voči dedičom povinného, na ktorých prešli práva aj pasíva okamihom smrti.

9. Ďalej súdny exekútor uviedol, že zastáva názor, že ak oprávnený podáva návrh na vykonanie exekúcie, je uzrozumený s tým, že subjekt povinného môže zaniknúť, resp. že s určitosťou zanikne, či už smrťou fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby. NA základe uvedeného oprávnený, ak podával návrh na vykonanie exekúcie, mohol predvídať, že môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania dôjsť k zániku povinného. Rovnako môže predpokladať, že v priebehu exekúcie bude zistené, že povinný je nemajetný.

10. Nakoľko odvolanie oprávneného bolo doručené tunajšiemu súdu ešte za účinnosti v súčasnosti už neplatného Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), predmetné uznesenie bolo zrušené priamo zo zákona.

11. Nakoľko v súčasnosti platný Civilný sporový poriadok (ďalej len neobsahuje náhradu (ekvivalent) zrušeného ustanovenia § 374 O.s.p., ani prechodné ustanovenia podľa ktorých by súd postupoval, súd musel napriek tomuto chýbajúcemu ustanoveniu, ako aj prechodných ustanovení vysporiadať sa s doručeným odvolaním a rozhodnúť o ňom.

12. Z toho dôvodu o veci rozhodoval sudca a využil ust. článku 4 na základe ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia toho, alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Súd sa po oboznámení s celým spisovým materiálom, dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora proti druhému výroku je dôvodné.

13. Súd sa po oboznámení sa s celým spisovým materiálom tunajšieho súdu, exekučným spisom súdneho exekútora, ako aj odvolaním oprávneného a vyjadrením súdneho exekútora dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

14. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

15. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

16. Súd sa nemôže stotožniť s tvrdeniami oprávneného, že súdnemu exekútorovi trovy nepatria. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo/11/2011, kde Najvyšší súd konštatuje, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, teda podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Takéto právne názory vyslovil Najvyšší súd SR aj v ďalšom množstve svojich rozhodnutí, a to napr. 7 MCdo/5/2011, kde taktiež uvádza, že v prípade, ak je zastavené dedičské konanie pre nemajetnosť poručiteľa, trovy exekúcie znáša oprávnený.

17. Súd ďalej poukazuje aj na tú skutočnosť, že ak v prípade úmrtia povinného, tento by bol zanechal majetok, ktorý prešiel na poručiteľov, exekúcia by pokračovala s dedičmi, ktorí by zodpovedali za záväzky poručiteľa do výšky zdedeného majetku. To znamená, že ak by súd bol exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g), teda zo straty spôsobilosti byť účastníkom konania, oprávnený by už nemohol pokračovať v exekúcii proti dedičom povinného, hoci by bol v dedičskom konaní zistený nejaký majetok.

18. Preto súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie musel vychádzať z ustanovenia § 203 ods. 2 EP, na základe ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

19. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška č. 288/1995 Z. z.), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.

20. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.

21. Podľa § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

22. Podľa § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

23. Vyúčtovaním trov exekúcie zo dňa 29.3.2015 súdny exekútor žiadal priznať na trovách exekúcie sumu 41,50 EUR vrátane DPH. Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie a exekútorského spisu považoval za účelne vynaložené a priznal poverenému exekútorovi trovy podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. takto:

podľa § 14 ods. 1, § 22 cit. vyhlášky:

- paušálna odmena 33,19 EUR

- poštovné 1x 1,40 EUR doporučená zásielka do VR 1,40 EUR

- DPH 20% 6,91 EUR Spolu : 41,50 EUR

24. Na základe takto zistených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, sú exekúciu zastavil a oprávnenému uložil uhradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške vyššie 41,50 EUR, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§357 .