Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-260-2016.pdf
PDF · 161.64 KB
Case nature
Area
Subarea
45C/260/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou, v spore žalobkyne: Mgr. Nora Kleinová, nar. 31.01.1977, bytom Skycovská 1683/1, Topoľčany, zastúpená: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00151866, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo výške 23.000,- eur spolu s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
Žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podanou žalobou doručenou súdu dňa 25.11.2016 domáhala sa od žalovaného zaplatenia náhrady škody vo výške 23.000,- eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 13.04.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu podala na tých skutkových tvrdeniach, že žalobkyňa ako kupujúca dňa 01.07.2011 uzatvorila kúpno-predajnú zmluvu s predávajúcim Mariánom Henschom, predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva osobného motorového vozidla značky Volkswagen SHARAN, číslo karosérie: WVWZZZ7MZAV016555, farba vozidla šedá metalíza tmavá, rok výroby 2010, EČV: BL462BC, za kúpnu cenu vozidla vo výške 17.000,- eur. Na základe kúpnej zmluvy bolo vozidlo spolu s vlastníckym právom prevedené na žalobkyňu, k vozidlu boli vydané nové doklady, a to osvedčenie o evidencii (technický preukaz) a pridelené nové EČV: T0227CP.
2. Po takmer dvoch rokoch nerušeného užívania vozidla dňa 15.04.2013 o 12.45 hod. bolo vozidlo príslušníkmi Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Topoľčanoch odobrané žalobkyni z držby, ktoré bolo zaistené podľa ustanovenia § 21 ods. 1 Zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Listom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Topoľčany zo dňa 10.06.2013 bolo žalobkyni oznámené, že bol spracovaný podnet na začatie trestného stíhania podľa ustanovenia § 199 ods. 1 Trestného poriadku vo veci legalizácie príjmu z trestnej činnosti, podľa ustanovenia § 233 Trestného zákona. Spisový materiál bol podľa vecnej a miestnej príslušnosti odstúpený vyšetrovateľovi Okresného riaditeľstva Policajného zboru Senec. Vyšetrovateľ npor. Mgr. Patrik Kubala začal uznesením zo dňa 26.07.2013, ČVS: ORP-377 OEK-SC-2013 trestné stíhanie za zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa ustanovenia § 233 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona voči neznámemu páchateľovi. Aj napriek tomu, že v priebehu začatého trestného stíhania s vozidlom nebol vykonaný žiadny procesný úkon ani expertíza, vyšetrovateľ rozhodol o vrátení vozidla uznesením zo dňa 09.10.2013 ČVS: ORP-377/OEK-SC-2013 s odôvodnením, že vozidlo už nie je potrebné pre ďalšie konanie, pričom neprichádza do úvahy jeho prepadnutie alebo zhabanie a nie sú pochybnosti o práve na túto vec. Uznesením o vrátení veci však vyšetrovateľ rozhodol, že vozidlo odovzdá spoločnosti HDI VERSICHERUNG AG so sídlom Edelsinnstrasse 7 - 11, 1120 Wien, splnomocnenému zástupcovi
spoločnosti NIWELT Anna, so sídlom Partyzanow 10, PL-38200 Jaslo. Žiadosťou zo dňa 10.10.2013 žalobkyňa následne vyšetrovateľa žiadala o vydanie vozidla, ktoré jej bolo odobraté z držby. Uznesenie o vrátení veci bolo doručené žalobkyni dňa 15.10.2013, proti ktorému podala sťažnosť.
3. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III, uznesením zo dňa 11.11.2013, č. 4Pv 696/13-8, uznesenie o vrátení veci ako nezákonné zrušil a vyšetrovateľovi uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Vyšetrovateľ však už odovzdal vozidlo spoločnosti a to ešte pred tým, ako uznesenie o vrátení veci nadobudlo právoplatnosť, vzhľadom na uvedený postup vyšetrovateľ konal v rozpore so zákonom. Následne vyzval spoločnosť HDI VERSICHERUNG AG výzvou dňa 05.03.2014 na vydanie vozidla, ktorá v písomnom vyjadrení dňa 29.04.2014 vyšetrovateľovi oznámila, že vozidlo v novembri roku 2013 predala tretej osobe a vozidlo preto nevydala. Vyšetrovateľ po obdržaní uvedeného vyjadrenia už vo veci nevykonal žiadne úkony smerujúce k získaniu vozidla, dňa 19.06.2014 vydal uznesenie o prerušení trestného stíhania, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. 4. V prípade ak ohľadom vlastníctva zaistenej veci vzniknú akékoľvek pochybnosti, nie je možné túto vec bez ďalšieho vydať, ale osoba, ktorá si uplatňuje právo musí byť upozornená, aby si svoje vlastnícke, prípadne iné právo riadne uplatnila na príslušnom súde podľa § 21 ods. 9 Zákona o Policajnom zbore. Vyšetrovateľ však vo veci nekonal v zmysle zákona a namiesto toho, aby spoločnosť vyzval na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva k vozidlu, uznesením o vrátení veci bez ďalšieho rozhodol o vrátení vozidla spoločnosti. Nakoľko bolo uznesenie o vrátení veci zrušené uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava III dňa 11.11.2013, neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie, na základe ktorého by vyšetrovateľ mohol konať vyššie uvedeným spôsobom a vozidlo vydať spoločnosti. Takýto postup vyšetrovateľa považovala žalobkyňa za nesprávny úradný postup v rozpore s ustanoveniami zákona a vyšetrovateľ výrazným spôsobom zasiahol do práv a právom chránených záujmov týkajúcich sa vlastníckeho práva žalobkyne k osobnému motorovému vozidlu.
5. Žalobkyňa zaplatila kúpnu cenu za predmetné vozidlo vo výške 17.000,- eur, počas toho ako bolo vozidlo zaistené vynaložila náklady na svoje presúvanie spolu vo výške 6.000,- eur, vzhľadom na uvedené jej vznikla škoda spolu vo výške 23.000,- eur. Škoda vznikla žalobkyni v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa, ak by vozidlo ponechal v úschove a upozornil by spoločnosť, aby si právo k vozidlu uplatnila v rámci súdneho konania o určenie vlastníckeho práva, tak by vozidlo nebolo vydané až do okamihu, kým by vo veci vlastníckeho práva k vozidlu riadne rozhodol príslušný súd; nedošlo by tak k situácii, aby bolo vozidlo predčasne vydané aj napriek tomu, že o vlastníckom práve k vozidlu existovali pochybnosti a to len v dôsledku postupu vyšetrovateľa, ktorý konal rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami.
6. Žiadosťou doručenou Ministerstvu vnútra SR dňa 12.10.2016 sa žalobkyňa domáhala predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, ktoré vo vyjadrení dňa 21.11.2016 uviedlo, že žalobkyňa nepreukázala vlastnícke právo k vozidlu a preto nie je možné žalobkyňu považovať za poškodenú a posudzovať splnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody. Žalobkyňa uviedla, že vlastnícke právo k vozidlu preukázala kúpnou zmluvou, na základe ktorej vozidlo nadobudla do svojho vlastníctva. Kúpnu zmluvu uzatvorila podľa § 446 Obchodného zákonníka, podľa ktorého kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť vedel, že predávajúci nie je vlastníkom, že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja. Vozidlo nadobudla žalobkyňa do svojho vlastníctva v dobrej viere, pričom nemala vedomosť o tom, že by vozidlo mohlo akýmkoľvek spôsobom súvisieť s uvedenou trestnou činnosťou, preto sa domáhala uvedeného nároku na náhrady škody.
7. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobkyňa predložila listinné dôkazy: Kúpno-predajnú zmluvu z 01.07.2011, Osvedčenie o evidencii vozidla, Evidenčná karta vozidla, História vlastníkov vozidla, Potvrdenie o zaistení veci z 15.04.2013, List Okresného riaditeľstva PZ Topoľčany z 10.06.2013, Uznesenie o začatí trestného stíhania z 26.07.2013, Uznesenie o vrátení veci z 09.10.2013, Žiadosť žalobkyne o vydanie motorového vozidla z 10.10.2013, Sťažnosť Mgr. Nory Kleinovej zo 17.10.2013, Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava III č. k. 4 Pv 696/13-8 z 11.11.2013, Zápisnica o vrátení veci z 09.10.2013, Žiadosť o zmenu vyšetrovateľa zo 16.01.2014, Výzva na vydanie motorového vozidla z 05.03.2014, Vyjadrenie spoločnosti HDI VERSICHERUNG AG z 29.04.2014 na výzvu na vydanie vozidla, Uznesenie o prerušení trestného stíhania z 19.06.2014, Odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácií zo 16.09.2016, Žiadosť žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z
11.10.2016 na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Bratislava, Vyjadrenie Ministerstva vnútra SR z 15.11.2016.
8. Súd doručil žalovanému žalobu spolu s prílohami do vlastných rúk, vyzval žalovaného, aby sa k žalobe v lehote určenej súdom písomne vyjadril a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa § 167 ods.2 CSP. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril, ktorú žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Žalobkyňa za nesprávny úradný postup považovala konanie vyšetrovateľa, na základe ktorého bolo jej vozidlo vydané spoločnosti HDI VERSICHERUNG AG, keďže došlo k pozmeňovaniu VIN čísla vozidla, ktoré bolo odcudzené a po likvidácii poistnej udalosti mala práve spoločnosť HDI VERSICHERUNG AG nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému vozidlu. Z obsahu trestného spisu je zrejmé, že žalobkyňa podala žalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu na súd, avšak súd vo veci doposiaľ nerozhodol. Určenie právneho subjektu, ktorý je v danom prípade nositeľom hmotného práva, má zásadný význam z hľadiska určenia aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorá je jednou z prvoradých procesných podmienok. Nedostatok týchto podmienok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania (poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). V predmetnej veci došlo k sporu ohľadom vlastníckeho práva k vozidlu, o ktorom žalobkyňa tvrdí, že bolo v jej vlastníctve, žalovaný mal za to, že len príslušný súd môže rozhodnúť o vlastníckom práve, nakoľko takéto rozhodnutie vydané nebolo, nie je daná aktívna legitimácia žalobkyne na uplatnenie nároku na náhrady škody, nakoľko podľa Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov náhradu škody si môže uplatniť len osoba poškodená nesprávnym úradným postupom.
9. Okrem vznesenej námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalovaný uviedol, že žalobkyňa si náhradu škody uplatnila titulom nesprávneho úradného postupu, nakoľko vyšetrovateľ Policajného zboru mal po zaistení vozidla v zmysle Zákona č. 171/1993 Z.z. toto vydať inej osobe uznesením ČVS: ORP-377/OEK-SC-2013 zo dňa 09.10.2013, ktoré bolo následne zrušené unesením Okresného prokurátora sp. zn. č. 4 Pv 696/13-8 zo dňa 11.11.2013, avšak medzitým už bolo vozidlo odovzdané spoločnosti HDI VERSICHERUNG AG, ktorá motorové vozidlo predala tretej osobe. Prokurátor konštatoval, že vyšetrovateľ mal vo veci ďalej konať, vec mala byť uložená do úschovy a mala sa vydať po právoplatnom rozhodnutí súdu. Žalobkyňa si vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu uplatnila voči predávajúcim na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 21Cb 108/201, žalovaný o výsledku konania nemá žiadnu vedomosť. Žalobkyňa si uplatnila náhradu škody vo výške 23.000,- eur spolu s úrokom z omeškania, pozostávajúcu zo sumy 17.000,- eur za hodnotu vozidla, podľa kúpnej zmluvy z roku 2011 a zo sumy 6.000,- eur, ktorú použila na premiestňovanie. Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z., sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak (poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo 23/2008, zo dňa 21. decembra 2009). Žalovaný sporoval náhradu škody za motorové vozidlo, nakoľko bolo zaistené v roku 2013, teda 2 roky po uzatvorení predmetnej kúpnej zmluvy, hodnota motorového vozidla za toto obdobie nepochybne klesla a uplatnená výška náhrady škody je v rozpore so zákonom. Žalobkyňa si taktiež uplatnila náhradu za presúvanie v sume 6.000,- eur, ktorú žiadnym spôsobom nepreukázala a nepredložila žiadne dôkazy. Ak by aj žalobkyni vznikla škoda, táto nemohla vzniknúť v príčinnej súvislosti s konaním príslušníkov Policajného zboru a teda za vzniknutú škodu žalobkyni nezodpovedá štát. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky, možno konštatovať, že nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup môže byť dokonca aj významným článkom reťazca príčin a následkov, ale samotná táto skutočnosť ešte neznamená bez ďalšieho aj danosť príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou. Štát teda nezodpovedá automaticky za každú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére určitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby po vydaní nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci alebo po jeho nesprávnom úradnom postupe. Žalovaný mal za to, že nebol naplnený predpoklad vzniku nároku na náhradu škody, nakoľko napriek tomu, že žalobkyni vznikla škoda, táto nebola v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného.
10. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalovaný predložil listinné dôkazy: Žalobu podanú žalobkyňou na Okresný súd Bratislava V zo dňa 27.11.2013 proti žalovanému 1/ Marián Hensch, 2/ NIWELTanna, o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu.
11. Súd doručil vyjadrenie žalovaného žalobkyni do vlastných rúk v zmysle § 167 ods. 3 CSP, poučil žalobkyňu o následkoch sudcovskej koncentrácii konania podľa § 153 CSP. Žalobkyňa svoje právo na procesnú repliku využila, v písomnom vyjadrení uviedla, že žalobkyňa sa domáha náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, ktorý v rozpore so Zákonom o Policajnom zbore a Trestného poriadku, vydal predmetné osobné motorové vozidlo značky Volkswagen SHARAN, neoprávnenej osobe, nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa Policajného zboru bola žalobkyni spôsobená škoda, pričom medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou existuje vzťah príčinnej súvislosti. K nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na uplatnenie nároku na náhradu škody žalobkyňa uviedla, že v súčasnosti prebieha spor na Okresnom súde Bratislava V pod spisovou značkou 21Cb/108/2013 o určenie vlastníckeho práva k vozidlu, doposiaľ nebolo vo veci vydané rozhodnutie, nebol určený ani vlastník vozidla, uvedené súdne konanie však nemá vplyv na aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v konaní o uplatnenom nároku na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu. Žalobkyňa za účelom ochrany svojich práv a právom chránených záujmov sama podala žalobu dňa 27.11.2013 na určenie vlastníckeho práva k vozidlu a to bez toho, aby na to bola osobitne vyzvaná vyšetrovateľom. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 11.10.2016 žalovaný ani len neposúdil, preto bola žalobkyňa nútená uvedený nárok na náhradu škody uplatniť žalobou na súde, ak by žalobkyňa nárok na náhradu škody neuplatnila v rámci zákonom stanovenej lehoty podľa § 19 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nebolo by pre ňu možné tento nárok uplatniť neskôr z dôvodu jeho premlčania a to ani v prípade, ak by v rámci súdneho konania bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že je vlastníčkou vozidla. Ak by v rámci súdneho konania bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že žalobkyňa je vlastníkom vozidla, nemalo by súdne rozhodnutie o jej vlastníctve význam vzhľadom na skutočnosť, že vozidlo bolo vydané spoločnosti, ktorá ho odpredala tretej osobe. Žalobkyňa, preto podala žalobu, ktorou sa domáha nároku na náhradu škody, pričom je daná aspoň určitá pravdepodobnosť, že sa domôže finančnej satisfakcie za škodu, ktorá jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa Policajného zboru, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda podľa § 9 ods.4 Zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobkyňa ohľadne nároku na náhradu škody vo výške 17.000,- eur uviedla, že nárok na náhradu škody neodvodzuje od ceny za ktorú vozidlo pôvodne nadobudla, v čase uzavretia kúpnej zmluvy, ale od hodnoty vozidla, ktorú malo vozidlo v čase vzniku samotnej škody ku dňu 09.10.2013, podľa § 443 Obč. zák., za účelom preukázania spornej skutočnosti dala vypracovať znalecký posudok. Žalobkyňa nemá žiadne doklady o nákladoch, ktoré jej vznikli na presúvanie vo výške 6.000,- eur, nakoľko uplatnený nárok sa týka nákladov za obdobie, kedy nemohla využívať vozidlo, ktoré jej bolo zaistené, využívala iné prostriedky prepravy, na ktoré bola nútená vynakladať ďalšie finančné prostriedky, ktorých výšku určila odhadom na sumu 6.000,- eur. V prejednávanej veci podľa žalobkyne medzi nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa Policajného zboru a škodou, ktorá vznikla žalobkyni je daný priamy vzťah príčinnej súvislosti, pretože vyšetrovateľ Policajného zboru nevyzval žalobkyňu na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva k vozidlu, svojvoľne bez toho, aby nadobudlo právoplatnosť uznesenie o vrátení veci, vydal vozidlo spoločnosti, vozidlo nebolo dané do úschovy až do právoplatného rozhodnutia vydaného v súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva, žalobkyňa sa nemôže účinne domáhať vydania vozidla, ktoré bolo predané tretej osobe, žalobkyni vznikla škoda, nakoľko prišla o vozidlo a to výlučne v dôsledku nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru.
12. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobkyňa predložila listinné dôkazy: uznesenie Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. 21 Cb/108/2013-253 zo dňa 19.04.2017, súkromný znalecký posudok č.13/2017 vypracovaný znalcom Ing. Igorom Holečekom vo veci výpočtu hodnoty vozidla Volkswagen Sharan.
13. Súd doručil vyjadrenie žalobkyne žalovanému do vlastných rúk podľa § 167 ods. 4 CSP, poučil žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácii konania podľa § 153 CSP. Žalovaný svoje právo na procesnú dupliku využil, v písomnom vyjadrení uviedol, že zotrváva na vznesenej námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne, v prípade ak žalobkyňa nie je vlastníčkou predmetného motorového vozidla, žalovaný nezodpovedá za škodu. V prípade ak by aj súd určil, že žalobkyňa je vlastníčkou vozidla neboli by naplnené podmienky vzniku nároku na náhradu škody podľa Zák.č.514/2003 Z.z. ako uviedol už vo vyjadrení.
14. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi žalobkyne uvedenými pod bodom 7., pod bodom 12, listinnými dôkazmi žalovaného pod bodom 10., vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva PZ v Senci číslo: ORP-377/OEK-SC-2013 a zistil nasledovný skutkový stav.
15. Z kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 01.07.2011 súd zistil, že bola uzatvorená medzi predávajúcim Mariánom Henschom a kupujúcim Mgr. Norou Kleinovou. Predmetom kúpnej zmluvy bolo osobné motorové vozidlo VW SHARAN, číslo karosérie WVWZZZ7MZAVO16555, šedá metalíza tmavá, rok výroby 2010, ŠPZ: BL462BC, za kúpnu cenu 17.000.- eur, ktorá bola zaplatená pri odovzdaní veci v hotovosti, čo potvrdil kupujúci pri podpísaní kúpnej zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka na tom, že kúpna zmluva bude uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
16. Z Osvedčenia o evidencii vozidla, technického preukazu PA 702263 súd zistil, že dátum prvej evidencie vozidla bol 25.02.2010, dátum prvej evidencie v SR dňa 04.03.2011, vlastníkom vozidla a držiteľom vozidla bola Mgr. Nora Kleinová, nar. 31.01.1977, bytom Topoľčany, Skycovská 1683/1. V technickom preukaze bolo zapísané osobné motorové vozidlo VW SHARAN, EČV: TO227CP, výrobné číslo WVWZZZ7MZAVO16555, identifikačné číslo motora BRT 062486, šedá metalíza tmavá.
17. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Topoľčanoch, Odbor kriminálnej polície dňa 15.04.2013, č. ORPZ-TO-KP1-162-004/2013 vydalo Mgr. Nore Kleinovej, Potvrdenie o zaistení veci podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, motorového vozidla, výrobnej značky VW SHARAN, rok výroby 2/2010, výrobné číslo WVWZZZ7MZAVO16555, šedá metalíza tmavá, 2 ks kľúč od vozidla, 1ks ovládať META a to na vykonanie úkonov, pretože vzniklo podozrenie, že vec súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie bolo potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku. Spisový materiál k osobnému motorovému vozidlu bol v zmysle vecnej a miestnej príslušnosti odstúpený vyšetrovateľovi Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci.
18. Mgr. Nora Kleinová podaním zo dňa 11.10.2016 žiadala Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá je vznikla nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa vo výške 23.000,- eur. Ministerstvo vnútra SR v písomnom vyjadrení dňa 15.11.20156 uviedlo, že z dôvodu nepreukázania vlastníckeho práva k zaistenému motorovému vozidlu nie je možné žiadateľku Mgr. Noru Kleinovú považovať za poškodenú osobu podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. a teda ani posudzovať splnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody.
19. Zo súkromného znaleckého posudku č.13/2017 zo dňa 10.08.2017 vypracovaného znalcom Ing. Igorom Holečekom, znalcom v odbore dopravy cestnej, technický stav cestných vozidiel, odhad hodnoty cestných vozidiel súd zistil, že všeobecná hodnota vozidla Volkawagen Sharan 2.0 TDI, E.Č. TO227CP, výrobné číslo vozidla WVWZZZMZAV046555 predstavuje ku dňu 09.10.2013 vrátane 20% DHP čiastku 17.507,- eur. Súkromný znalecký posudok však neobsahoval doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov nepravdivého znaleckého posudku podľa § 209 ods. 2 CSP.
20. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
21. Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
22. Podľa § 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tento zákon upravuje, zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
23. Podľa § 1 písm. c) cit. zák., tento zákon upravuje, predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
24. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) cit. zák., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci, nesprávnym úradným postupom.
25. Podľa § 3 ods. 2 cit. zák., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
26. Podľa § 4 ods.1 písm. b) cit. zák., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru.
27. Podľa § 9 ods.1 cit. zák., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
28. Podľa § 9 ods.3 cit. zák., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.
29. Podľa § 9 ods.4 cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
30. Podľa § 15 ods. 1 cit. zák., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
31. Podľa § 16 ods. 4 cit. zák., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
32. Podľa § 17 ods. 1 cit. zák., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
33. Podľa § 18 ods. 1 cit. zák., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
34. Podľa § 18 ods. 2 cit. zák., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.
35. Podľa § 18 ods. 3 cit. zák., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
36. Podľa § 19 ods.1 cit. zák., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
37. Podľa § 19 ods. 2 cit. zák., najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
38. Podľa § 19 ods. 3 cit. zák., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
39. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
40. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
41. Predmetom konania bol uplatnený nárok žalobkyne na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa Zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je objektívna, bez ohľadu na zavinenie ktorej sa nemožno zbaviť. Podľa súdnej praxe sa pre vznik zodpovednosti vyžaduje splnenie troch podmienok a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, základ nároku na náhradu škody nie je daný.
42. Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného s príslušným orgánom podľa § 15 ods. 1 cit. zák., ide o podmienku pre uplatnenie nároku na náhradu škody v konaní pre súdom, ktorá bola splnená. Žalobkyňa v konaní preukázala tvrdenie, že podala na Ministerstvo vnútra SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 11.10.2016, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 23.000,- eur. Ministerstvo vnútra SR vzhľadom na to, že žiadateľka nepreukázala vlastnícke právo k zaistenému vozidlu v písomnom vyjadrení dňa 15.11.2016 uviedlo, že žiadateľku nemožno považovať za poškodenú osobu a teda ani posudzovať splnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody má obligatórny charakter podľa ktorého nárok na náhradu škody na súde nie je možné uplatniť skôr než uplynie šesťmesačná lehota od uplatnenia nároku poškodeným pred príslušným orgánom. Žalobkyňa ako poškodená osoba následne dňa 25.11.2016 podala na súd žalobu o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, preto v danom prípade bola splnená podmienka uplatneného nároku na náhradu škody v konaní pred súdom.
43. Zákon nedefinuje nesprávny úradný postup, z obsahu tohto pojmu vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Za
nesprávny úradný postup je možné považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.
44. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Senci spočívajúceho v tom, že vyšetrovateľ nevyzval žalobkyňu na podanie žaloby na určenie vlastníckeho práva k vozidlu, ktoré bolo žalobkyni zaistené, nakoľko podľa ustanovenia § 21 ods. 9 Zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar Policajného zboru uloží zaistenú vec do úschovy a písomne to oznámi týmto osobám, pričom im v písomnom oznámení odporučí, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde. Osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec na súde, je povinná v lehote podľa predchádzajúcej vety oznámiť útvaru Policajného zboru, ktorý zaistenú vec uložil do úschovy, na ktorom súde si toto právo uplatnila. Po rozhodnutí súdu o vrátení zaistenej veci oprávnenej osobe je táto povinná uhradiť útvaru Policajného zboru nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v súvislosti s jej zaistením a úschovou, ak súd nerozhodne inak. Ak si osoba na príslušnom súde v lehote podľa prvej vety nárok neuplatnila, zaistená vec sa stáva majetkom štátu a útvar Policajného zboru ju neodkladne odovzdá ministerstvu do správy.
45. Žalobkyňa v konaní preukázala tvrdenie, že jej bolo motorové vozidlo Volkswagen Sharan EČV: TO-227CP zaistené dňa 15.04.2013 a to Potvrdením o zaistení veci Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch, Odboru kriminálnej polície ORPZ-TO-KP1-162-004/2013 z 15.04.2013 podľa § 21 ods.1 Zákona o policajnom zbore, pretože vzniklo podozrenie, že vec súvisí so spáchaním trestného činu a jej zaistenie bolo potrebné na zistenie skutkového stavu veci.
46. Žalobkyňa v konaní nepreukázala tvrdenie, že v priebehu začatého trestného stíhania s vozidlom nebol vykonaný žiadny procesný úkon ani expertíza. Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Senci, odboru kriminálnej polície, oddelenie všeobecnej kriminality číslo: ORP-377/OEK-SC-2013 mal súd preukázané, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci, Odbor kriminálnej polície, Oddelenie všeobecnej kriminality, ČVS:ORP-377/OEK-SC-2013 dňa 26.07.2013 uznesením podľa § 199 ods.1 Trestného poriadku začal trestné stíhanie za zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods.1, písm. a), písm. b), ods. 2, písm. b) Trestného zákona, ktorého skutku sa dopustil neznámy páchateľ tým, že dňa 28.02.2011 na Obvodnom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Senci podal žiadosť o uznanie typového schválenia ES, jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu, osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Sharan 2,0 TDI, šedej metalízy, VIN: WVWZZZ7MZAVO16555, ktorá mu bola následne schválená, pričom dňa 04.03.2011 zaevidoval predmetné osobné motorové vozidlo na ODI Bratislava V a bolo mu pridelené EČV: BL462BC na držiteľa a vlastníka Marián Hensch, nar. 22.06.1980, bytom Ľubovnianska 3190/12, Bratislava, uvedené vozidlo predal Marián Hensch za sumu 17.000,- eur Mgr. Nore Kleinovej.
47. Na základe odborného stanoviska Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru Kriminalistickej identifikácie, Bratislava mal súd ďalej preukázané, že metalografickým skúmaním bolo zistené, že na osobnom motorovom vozidle zn. Volkswagen Sharan, bolo vyrazené číslo WVWZZZ7MZAV016555, pričom po odstránení vrstvy krycieho laku a tmelu z povrchu čísla, boli na tomto mieste zistené neupotrebiteľné mechanoskopické stopy po brúsení, ktorým bolo pôvodné VIN odstránené. Metalografickým skúmaním bolo zistené pôvodné VIN: WVWZZZ7MZAV015434.
48. Uvedené vozidlo bolo v Schengenskom pátraní, ktoré bolo odcudzené dňa 16.09.2010 v Rakúsku a malo EČ:VB352FI, pričom na tomto odcudzenom vozidle bolo až následne pozmenené VIN a vozidlu bolo pridelené dňa 04.03.2011 EČV:BL462BC, vlastníkom odcudzeného vozidla bola spoločnosť HDI VERSICHERUNG AG, Edelsinnstrasse 7-11, 1120 Wien.
49. V prejednávanej veci vznikli teda pochybnosti, či zaistená vec, predmetné osobné motorové vozidlo patrí žalobkyni. Následne však vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci, Odbor kriminálnej polície, Oddelenie všeobecnej kriminality dňa 09.10.2013, ČVS:ORP-377/OEK- SC-2013 uznesením podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku v trestnej veci zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods.1, písm. a), písm. b), ods. 2, písm. b) Trestného zákona, vec: osobné motorové vozidlo Volkswagen Sharan, EČ:TO227CP,VIN WVWZZZ7MZAVO16555, (pôvodné VIN: WVWZZZ7MZAV015434), ktoré bolo dňa 15.04.2013 zaistené Mgr. Nore Kleinovej a prevzaté
vyšetrovateľom PZ, vrátil dňa 09.10.2013 spoločnosti HDI VERSICHERUNG AG, Edelsinnstrasse 7-11, 1120 Wien, splnomocnenému zástupcovi, spoločnosti NIWELT Anna, Partyzanow 10, PL 38200 Jaslo, lebo vec pre ďalšie konanie nebola potrebná a neprichádzalo do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie a neboli pochybnosti o práve menovaného na túto vec.
50. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala zákonnú podmienku pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa, ktorý konal v rozpore s ustanovením § 21 ods. 9 Zákona o Policajnom zbore. Nesprávny úrad postup spočíva v tom, že vyšetrovateľ vydal predmetné osobné motorové vozidlo spoločnosti HDI VERSICHERUNG AG, Edelsinnstrasse 7-11, 1120 Wien predovšetkým bez toho, aby uznesenie o vrátení veci sp.zn. ORP-377/OEK-SC-2013 z 09.10.2013, proti ktorému podala sťažnosť Mgr. Nora Kleinová nadobudlo právoplatnosť, o podanej sťažnosti rozhodla Okresná prokuratúra Bratislava III uznesením č.k. 4Pv 696/13-8 zo dňa 11.11.2013, ktorá zrušila uvedené uznesenie a vyšetrovateľovi PZ OR PZ Senec uložila, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
51. Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci, Odbor kriminálnej polície, Oddelenie všeobecnej kriminality č. ČVS: ORP-377/OEK-SC-2013 dňa 05.03.2014 vyzval na vydanie motorového vozidla spoločnosť HDI VERSICHERUNG AG, Edelsinnstrasse 7-11, 1120 Wien, ktoré jej bolo vrátené dňa 09.10.2013. Splnomocnený právny zástupca spoločnosti HDI VERSICHERUNG AG, Edelsinnstrasse 7-11, 1120 Wien v podaní dňa 29.04.2014 na výzvu na vydanie motorového vozidla uviedol vyšetrovateľovi, že predmetné motorové vozidlo bolo spoločnosti vrátené dňa 09.10.2013, ktoré jej bolo odcudzené. Spoločnosť HDI VERSICHERUNG AG nadobudla k predmetnému motorovému vozidlu výlučné vlastnícke právo na základe likvidácie poistnej udalosti, ktorá nastala na základe uvedenej krádeže motorového vozidla. Následne bolo motorové vozidlo predané tretej osobe a počnúc novembrom 2013 sa nenachádza vo vlastníctve ani držbe spoločnosti HDI VERSICHERUNG AG, Edelsinnstrasse 7-11, 1120 Wien. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Senci, Odbor kriminálnej polície, Oddelenie všeobecnej kriminality ČVS: ORP-377/OEK-SC-2013 dňa 19.06.2014 uznesením podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods.1 písm. a). písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ prerušil, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.
52. Konanie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Senci vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nakoľko, podľa súdnej praxe ak vzniknú pochybnosti o vlastníctve predbežne zaisteného vozidla, policajný orgán je povinný toto vozidlo uložiť do úschovy a zabrániť, aby sa s vecou až do objasnenia práva nedisponovalo a osobu, ktorá si na vec robila nárok má upozorniť, aby si nárok uplatnila v občianskoprávnom konaní, orgány činné v trestnom konaní majú počkať až na ukončenie civilného sporu, ktorý bol medzi vlastníkmi motorového vozidla vyvolaný. Policajný orgán pochybnosti o práve k predbežne zaistenému motorovému vozidlu, preto neodstraňuje samostatným dokazovaním, takáto právomoc mu nepatrí ( rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 60/2003, rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 271/2007). Keďže vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru Senec, napriek pochybnosti o práve k zaistenému predmetnému motorovému vozidlu žalobkyni písomne nedoručil oznámenie, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnila vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde a vozidlo vydal spoločnosti HDI VERSICHERUNG AG, Edelsinnstrasse 7-11, 1120 Wien, postupoval v rozpore s ustanovením § 21 ods. 9 Zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, uvedené konanie preto vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu v zmysle Zákona č. 514/ 2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
53. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci Zákon č. 514/2003 bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah náhrady škody, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom. Škoda je ujma ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, najmä peňažného. Poškodený je povinný vznik škody preukázať, aby bol splnený tento zákonný predpoklad, musí škoda existovať najneskôr v dobe, kedy súd o uplatnenom nároku rozhoduje.
54. Predmetom sporu bol uplatnený nárok žalobkyne na náhradu škody v celkovej výške 23.000,- eur pozostávajúcej za osobné motorové vozidlo vo výške 17.000,- eur, ktoré žalobkyňa nadobudla titulom kúpnej zmluvy uzavretej dňa 01.07.2011, za vozidlo zaplatila predávajúcemu Mariánom Henschovi kúpnu cenu 17.000,- eur. Žalobkyňa výšku škody na osobnom motorovom vozidle v sume 17.000,- eur preukázala aj súkromným znaleckým posudkom č. 13/2017 vypracovaným znalcom Ing. Igorom Holečekom. Žalobkyňa si ďalej uplatnila náhradu škody vo výške 6.000,- eur predstavujúcu náklady na cestovanie do práce v čase keď jej bolo zaistené motorové vozidlo, ktorú skutočnosť súdu ničím a nijak nepreukázala.
55. Uvedené skutkové tvrdenia žalovaný v konaní sporoval predovšetkým z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala vlastnícke právo k osobnému motorovému vozidlu VW Sharan, ktorá na Okresnom súde Bratislava V dňa 07.11.2013 podala žalobu o určenie vlastníckeho práva k vozidlu VW Sharan proti žalovanému 1/ Mariánovi Henschovi, žalovanému 2/ NIWELT Anna, Partyzanov 10, Jaslo, Poľsko, konanie je vedené pod sp. zn. 21Cb/108/2013 a v súčasnej dobe vec nie je rozhodnutá ani právoplatne skončená. Žalovaný sporoval aj výšku škody, vozidlo bolo žalobkyni zaistené v roku 2013, teda dva roky po uzatvorení kúpnej zmluvy a hodnota motorového vozidla za uvedené obdobie, preto musela byť nižšia ako kúpna cena, nakoľko pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia a uhrádza sa skutočná škoda. Ak by aj žalobkyni vznikla škoda, táto nevznikla v príčinnej súvislosti s konaním vyšetrovateľa a teda za vzniknutú škodu žalobkyni štát nezodpovedá.
56. Žalobkyňa v konaní preukázala tvrdenie, že uzatvorila kúpnu zmluvu s predávajúcim Mariánom Henschom dňa 01.07.2011, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo VW SHARAN, EČV: BL462BC za kúpnu cenu 17.000,- eur. Vozidlo pochádzalo z trestnej činnosti, v konaní mal súd preukázané, že metalografickým skúmaním bolo zistené, že na osobnom motorovom vozidle zn. Volkswagen Sharan, bolo vyrazené číslo WVWZZZ7MZAV016555, pričom po odstránení vrstvy krycieho laku a tmelu z povrchu čísla, boli na tomto mieste zistené neupotrebiteľné mechanoskopické stopy po brúsení, ktorým bolo pôvodné VIN odstránené, metalografickým skúmaním bolo zistené pôvodné VIN: WVWZZZ7MZAV015434. Vychádzajúc z uvedených skutočností majetok, osobné motorové vozidlo, ktoré nadobudla žalobkyňa bolo nadobudnuté v rozpore s právnym poriadkom, ktoré právnu ochranu nepožíva. V čase predaja vozidla ak nevlastník veci previedol ako predávajúci vlastnícke právo na kupujúceho ide o absolútne neplatný právny úkon, nakoľko nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám má, predávajúci potom nemohol previesť vlastnícke právo na kupujúceho. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že vlastnícke právo k osobnému motorovému vozidlu nadobudla podľa ustanovenia § 446 Obchodného zákonníka, ktorá predstavuje výnimku zo zásady „nemo plus iuris“ a kupujúci sa môže za predpokladu splnenia zákonom požadovanej dobromyseľnosti stať vlastníkom veci. Podstatné v danom prípade je, či predávajúci a kupujúci sú podnikateľmi a či záväzkový vzťah z kúpnej zmluvy uzavretej podľa ustanovení Obchodného zákonníka na základe ktorej bol vykonaný prevod sa týka podnikateľov pri ich podnikateľskej činnosti.
57. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že účastníci kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2011 na základe ktorej došlo k prevodu osobného motorového vozidla sú fyzické osoby. Pri posudzovaní dobromyseľnosti žalobkyne súd poukazuje na právny názor uvedený v náleze ÚS ČR sp. zn. IV.ÚS 112/01 zo dňa 28.08.2001 podľa ktorého, ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka významným spôsobom zasahuje do ústavne zaručeného práva vlastniť majetok a uprednostňuje pred ním dobrú vieru a istotu v obchodnoprávnych vzťahoch. Možno ho preto aplikovať len za prísneho rešpektovania ustanovenia článku 4 odsek 4 listiny základných práv a slobôd, pri jeho aplikácii je potrebné vylúčiť akékoľvek zneužitie na iné vzťahy, je preto treba veľmi prísne posudzovať otázku dobrej viery nadobúdateľa podľa § 262 Obchodného zákonníka na základe dohody zmluvných strán. Existencia takejto dohody môže vyvolávať pochybnosti o jej účele a dôvodoch uzavretia. Takáto dohoda nesmie slúžiť k akémusi „isteniu“ kupujúceho pre prípad, že by predávajúci nebol oprávnený vlastnícke právo k predmetnej veci previesť, pretože už táto skutočnosť sama o sebe by vylúčila existenciu dobrej viery na strane kupujúceho a tým aplikáciu § 446 Obchodného zákonníka. Nerešpektovanie týchto zásad pri aplikácii § 446 Obchodného zákonníka by mohlo viesť k ochrane jeho zneužívaniu na iné účely a k neústavnosti.
58. Kúpno-predajnou zmluvou uzavretou dňa 01.07.2011 medzi stranami sporu ako fyzickými osobami podľa § 446 Obchodného zákonníka došlo k obchádzaniu zákona, ktorú súd považoval za absolútne neplatný právny úkon. V danom prípade ide o bezdôvodné obohatenie z neplatného právneho úkonu, nakoľko predávajúci získal majetkový prospech od kupujúcej (žalobkyne), ktorej bolo zaistené motorové
vozidlo a zaplatila predávajúcemu kúpnu cenu za vozidlo 17.000,- eur, ktorý na úkor žalobkyne získal bezdôvodné obohatenie. Podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov, nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom rozhodnutím orgánu, môže byť v občianskom súdom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať, pokiaľ má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. Nárok na náhradu škody od štátu by mohla žalobkyňa úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázala, že sa bezúspešne domáhala vydania bezdôvodného obohatenia. Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy a tým aj právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
59. Predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom. Podľa ustálenej súdnej praxe atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnym súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku.
60. Súd príčinnú súvislosť zisťoval v komplexe všetkých skutočností , žalobkyni bolo predmetné osobné motorové vozidlo VW Sharan zaistené orgánmi polície dňa 15.04.2013 v dôsledku toho, že vozidlo bolo v Schengenskom pátraní, ktoré bolo odcudzené dňa 16.09.2010 v Rakúsku a malo pôvodné EČV: VB352FI, pričom na tomto odcudzenom vozidle bolo až následne pozmenené VIN a vozidlu bolo pridelené dňa 04.03.2011 EČV:BL462BC. Vozidlo pochádzalo z trestnej činnosti, metalografickým skúmaním bolo zistené pôvodné VIN: WVWZZZ7MZAV01543, osobné motorové vozidlo Volkswagen Sharan, EČV:TO227CP, malo VIN WVWZZZ7MZAVO16555. Z výsluchu svedka Zdenka Valentu na OR PZ v Senci dňa 07.08.2013 súd zistil, že asi začiatkom roka 2011 prišiel za ním kamarát Filip Červienka za účelom zárobku, aby napísal na seba jedno auto za čo mal dostať peniaze, s návrhom súhlasil, osobné motorové vozidlo nikdy nevlastnil, vozidlo VW Sharan nikdy nevidel, podobným spôsobom mal napísané viaceré autá na seba, keď podpísal papiere dostal 20,- eur. Nikdy nepodal žiadosť o uznanie typového schválenia dovezeného vozidla z členského štátu na Obvodnom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Senci. Z výsluchu svedka Filipa Červienku na OR PZ V Senci dňa 28.01.2014 súd zistil, že Zdenka Valentu osobne pozná, dávali na seba písať motorové vozidlá za čo dostali finančnú odmenu aj 100,- eur, najviac na seba napísali 4 osobné motorové vozidlá, aby to nebolo podozrivé, pričom nevedel či vozidlá pochádzali z trestnej činnosti. Poslednú ponuku mal od Fredyho asi v roku 2011 a vtedy mu povedal, že to robiť už nebude. K osobe Mariána Henscha uviedol, že ho osobne nepozná. Z výsluchu Mariána Henscha na OR PZ v Senci dňa 15.08.2013 súd zistil, že vozidlo kúpil v roku 2011 za kúpnu cenu 21.000,- eur, s odstupom času neuviedol predávajúcich, vozidlo používal asi štyri mesiace, ktoré predal za 17.000,- eur, nemal žiadnu vedomosť o tom, že by na vozidle bolo zmenené VIN číslo.
61. Majetok žalobkyne sa teda nezmenšil v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu polície, tento následok nastal v dôvodu odcudzenia osobného motorového vozidla neznámym páchateľom, ktoré bolo následne kúpno-predajnou zmluvou predané žalobkyni za kúpnu cenu 17.000,- eur. Zo zisteného skutkového stavu súd preto vyvodil nedostatok príčinnej súvislosti v prejedávanej veci medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup môže byť výrazným článkom reťazca príčin a následkov, ale samotná táto skutočnosť ešte neznamená bez ďalšieho aj danosť príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou. Štát teda automaticky nezodpovedá za každú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére fyzickej osoby alebo právnickej osoby po vydaní nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci alebo po jeho nesprávnom úradnom postupe.
62. Zo zisteného skutkového stavu súd vyvodil nedostatok príčinnej súvislosti v prejedávanej veci medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vzhľadom na vykonané dokazovanie zhodnotením
dôkazov jednotlivo ako aj v ich súvislosti s prihliadnutím na všetko čo vyšlo za konania najavo, mal súd preukázané, že v danej veci neboli súčasne splnené všetky zákonné predpoklady nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, preto súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
63. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
64. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
65. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
66. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania, rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
67. Žalovaný mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania si neuplatnil, v konaní žalovanému nevznikli žiadne trovy konania, preto súd žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznal podľa § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania preto nie je potrebné rozhodovať súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.