Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/180/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA , so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzsko, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713 zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: Z. M., G.. XX.XX.XXXX, K. Q. XXX, XXX XX K., právne zastúpenému: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka, so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach, Urbánkova 1562/6, IČO: 35561734, o zaplatenie 5 903,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 21. 03. 2017, č. k. 5C/69/2014-165 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (II.) a vo výroku o trovách konania (III.).

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom, rozhodol, cit.:

„I. Z a s t a v u j e konanie o zaplatenie 1.140,- Eur.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %“.

2. Rozhodol na základe žaloby doručenej súdu dňa 02. 12. 2013, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 5 903,09 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 52 ods. 1 - 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2, § 39, § 48 ods. 1, 2, § 457, § 100 ods. 1, § 101 a § 489 Občianskeho zákonníka a § 2 ods. 1 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z.. o ochrane spotrebiteľa.

4. Vychádzal zo zistenia, že dňa 21. 07. 2008 uzavreli žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 6 638,78 Eur. Žalovaná sa zmluvne zaviazala poskytnutý úver vrátiť v 72.mesačných

splátkach po 145,49 Eur so splatnosťou prvej splátky 15. 10. 2008. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok žalobca listom zo dňa 09. 03. 2010 odstúpil od zmluvy o spotrebiteľskom úvere a toto odstúpenie nadobudlo účinnosť dňa 30. 04. 2010 a dlh žalobcu sa stal splatným v celom rozsahu. Z uznesenia tamojšieho súdu zo dňa 24. 06. 2013 sp. zn. 3Er/418/2011 súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Romana Fogtu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá s odôvodnením, že bola neprijateľným spôsobom dojednaná rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29. 08. 2013 a následne uznesením tamojšieho súdu zo dňa 10. 10. 2013 sp. zn. 3Er/418/2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. 11. 2013 bolo exekučné konanie zastavené. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok zo dňa 11. 10. 2010 sp. zn. KRS 642/1010, ktorý nadobudol právoplatnosť 17. 10. 2010. Uvedeným rozsudkom bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi 6 486,90 Eur s 0,08 % denným úrokom zo sumy 6 586,90 Eur od 01. 05. 2010 do 01. 06. 2010, zo sumy 6 486,90 Eur od 02. 06. 2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku bolo zistené, že žaloba na rozhodcovskom súde bola podaná dňa 12. 07. 2010. Skutočnosť, že žalobca odstúpil od spotrebiteľskej zmluvy uzavretej so žalovanou, súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že odstúpením od zmluvy, účinky ktorého nastali dňa 30. 04. 2010, v súlade s ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zmluva od začiatku zrušila. Odstúpením od zmluvy zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy a momentom odstúpenia od zmluvy zanikajú práva a povinnosti z porušenia práva. Účastníci zrušenej zmluvy si majú vrátiť navzájom už vykonané plnenia. Keďže žalobca odstúpil od zmluvy dňa 09. 03. 2010 a odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť ku dňu 30. 04. 2010, dňom nasledujúcim po účinnosti odstúpenia mohol žalobca prvýkrát dňa 01. 05. 2010 uplatniť právo na súde. Odstúpením od zmluvy vznikol medzi stranami sporu právny režim bezdôvodného obohatenia a keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 02. 12. 2013 stalo sa tak po márnom uplynutí premlčacej doby. Súd sa v konaní zaoberal aj žalobcom namietanou otázkou spočívania premlčacej doby počas trvania rozhodcovského konania. Je nepochybné, že rozhodcovské konanie začalo na návrh žalobcu dňa 12. 07. 2010 a rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť 17. 10. 2010. Súd mal za to, že počas uvedeného obdobia nedošlo k spočívaniu premlčacej doby, a to z dôvodu, že rozhodca v dôsledku neplatnej rozhodcovskej doložky nemal právomoc o návrhu žalobcu konať. V zmysle § 112 Občianskeho zákonníka premlčacia doba neplynie vtedy, ak veriteľ uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Keďže rozhodcovský súd nebol príslušným orgánom na prejednanie veci, v dôsledku toho podaním návrhu na tomto orgáne nemohlo dôjsť k zastaveniu - spočívaniu premlčacej lehoty. Preto, ak žalobca uplatnil svoje právo na rozhodcovskom súde, nejde o uplatnenie práva u príslušného orgánu v zmysle ust.§ 112 Občianskeho zákonníka.

5. Z dôvodov, že žalobca si na súde uplatnil premlčanú pohľadávku a žalovaná sa premlčania dovolala, súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v konaní plný úspech, a preto jej súd priznal voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku, proti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalovaná vzniesla v konaní námietku premlčania a žalobca k vznesenej námietke predložil dôkazy preukazujúcej spočívanie premlčacej doby. Žalobca má za to, že k premlčaniu nároku nedošlo vzhľadom na to, že návrh na vydanie rozhodcovského rozsudku bol doručený na rozhodcovský súd dňa 14. 07. 2010 a rozhodcovský súd vydal dňa 11. 10. 2010 rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal žalovanú na plnenie. Následne žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie a dňom doručenia návrhu súdnemu exekútorovi sa v zmysle ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie a opäť prestala plynúť premlčacia doba. Okresný súd Bardejov ako príslušný exekučný súd uznesením zo dňa 24. 06. 2013, č. k. 3Er/418/2011-17 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia a uznesením zo dňa 11. 10. 2013 č. k. 3Er/418/2011-24 exekúciu zastavil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti k premlčaniu nárokov nedošlo, pretože v čase od doručenia žaloby na rozhodcovský súd až do právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a v čase od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na exekučný súd až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie sa plynutie premlčacej doby zastavilo a premlčacia doba neuplynula. Preto správne mal súd priznať žalobcovi uplatnený nárok aspoň v časti bezdôvodného obohatenia vo výške 3 365,78 Eur s prísl. predstavujúci rozdiel medzi poskytnutými peňažnými prostriedkami vo výške 6 638,78 Eur a vrátenými peňažnými prostriedkami vo výške 3 273 Eur. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalovaná k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že rozhodcovský súd nemá právomoc vo veci konať, a preto uplatnená pohľadávka právnym predchodcom žalobcu na nepríslušnom orgáne nespôsobila spočívanie plynutia premlčacej doby v zmysle ust. § 112 Občianskeho zákonníka. Žaloba bola podaná na súde 02. 12. 2013 a keďže žalobca mohol žalobu prvýkrát uplatniť na súde dňa 01. 05. 2010, kedy začala plynúť 2-ročná premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňom 01. 05. 2012, nárok žalobcu je premlčaný.

8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 a nasl. CSP, a to bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

12. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) .

13. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

14. Je nepochybné, že žalobca odstúpil od zmluvy o spotrebiteľskom úvere listom z 09. 03. 2010 s tým, že úvere sa stáva splatným v celom rozsahu ku dňu 30. 04. 2010 (č. l. 10). Po termíne zosplatnenia, t. j. od 01. 05. 2010 začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula 01. 05. 2012. Odstúpením od zmluvy vznikol medzi stranami sporu právny režim bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje v 2-ročnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže žaloba bola doručená na súde dňa 02. 12. 2013, stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby, a preto správne uzavrel súd prvej inštancie, že nárok žalobcu je premlčaný a premlčané právo nie je možné žalobcovi priznať.

15. K odvolacej námietke žalobcu, že došlo k zastaveniu - spočívaniu premlčacej lehoty, odvolací súd zdôrazňuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v úverovej zmluve strán sporu v podobe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej spory v prípade žaloby podávanej veriteľom prejedná rozhodcovský súd, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je treba na neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania ex offo prihliadať. Pretože rozhodcovská doložka je pre neprijateľnosť zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná), nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť. Keďže rozhodcovský súd nebol príslušným orgánom na prejednanie veci, v dôsledku toho podaním návrhu na tomto orgáne nemohlo dôjsť k zastaveniu - spočívaniu premlčacej lehoty. Preto, ak veriteľ uplatnil svoje právo na rozhodcovskom súde, nejde o uplatnenie práva u príslušného orgánu v zmysle ust. § 112 Občianskeho zákonníka. Samotné rozhodcovské konanie aj exekučné konanie bolo vedené bez

toho, aby veriteľ mal k dispozícií právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané právomocným orgánom. Premlčacia doba sa nezastavila a plynula počas celej doby rozhodcovského, aj exekučného konania a veriteľ musí niesť následky jej plynutia.

16. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou zo dňa 21. 07. 2008 vyplynulo, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu bola uvedená ako súčasť zmluvy o úvere. Podľa tejto doložky sa zmluvné strany dohodli „že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom, Stálym rozhodcovským súdom pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti a. s., so sídlom v Čadci, Nábrežná 1293 alebo pred Rozhodcovským súdom v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Ventúrska 14“. Takto formulovaná rozhodcovská doložka znemožňovala podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľovi v prípade podania žaloby dodávateľom dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, čím spôsobila hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcovského súdu dodávateľom bol súčasťou zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy, a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť. Odvolací súd je preto toho názoru, že len v prípade, ak by rozhodcovská doložka bola dohodnutá individuálne, bolo by zrejmé, že spotrebiteľ bol riadne oboznámený s rozhodcovskou doložkou a pristúpil na ňu.

17. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vyberaného rozhodcovského súdu objektívne. V rámci uvedenej argumentácie je odvolací súd toho názoru, že zmluvná podmienka obsiahnutá v úverovej zmluve strán sporu v podobe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory v prípade žaloby podávanej veriteľom prejedná vopred vybraný rozhodcovský súd, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, pričom musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný. Pretože rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Inak povedané, rozhodcovský súd nebol príslušným orgánom na prejedanie a rozhodnutie danej veci. V dôsledku toho podaním návrhu na začatie konania na tento orgán a ani pokračovaním exekučného konania nemohlo dôjsť k zastaveniu - spočívaniu premlčacej lehoty.

18. Preto, ak právny predchodca žalobcu uplatnil svoje právo na rozhodcovskom súde, ktorého rozhodca nemal právomoc vydať rozhodcovský rozsudok, nejde o uplatnenie práva na príslušnom orgáne v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. Samotné rozhodcovské konanie, ale aj exekučné konanie bolo vedené bez toho, aby žalovaná mala k dispozícií právoplatné a vykonateľné rozhodnutie právomocným orgánom. Premlčacia doba sa preto nezastavila a plynula po celý čas ako rozhodcovského, tak aj exekučného konania, čo znamená, že žalobca musí niesť následky jej plynutia.

19. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

20. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 tak, že úspešnej žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .