Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-28-2006.pdf
PDF · 177.94 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/28/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Emíliou Guľovou v právnom spore žalobcu: C.. K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, Košice, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rázusova 1, Košice, proti žalovanému: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44518684, zastúpenému advokátskou kanceláriou GOREJ Legal, s.r.o., so sídlom Krmanova 14, Košice, IČO: 47231939, o zaplatenie X.XXX.XXX,XX EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu o zaplatenie 1. 605.490,27 EUR s príslušenstvom z a m i e t a .
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobou podanou na Okresnom súde Košice I 7.6.2006 sa žalobca domáhal proti žalovaným v 1. rade: Správa majetku mesta Košice, s.r.o. a v 2. rade: Mesto Košice, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť mu 48.367.000,- Sk (1.605.490,27 EUR) s príslušným úrokom z omeškania od 7.6.2006 do zaplatenia a v prípade, že sa preukáže aj zavinenie žalovaného v 2. rade, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne 48.367.000.-Sk (1.605.490,27 EUR) s príslušným úrokom z omeškania a nahradiť trovy konania. 2.Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 15C/317/99-234, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.6.2004, jeho žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu nebytových priestorov zamietol s odôvodnením, že zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá medzi žalovaným v 1. rade Správa majetku mesta Košice, s.r.o. ako prenajímateľom a C.. K. K.-O. ako nájomcom, zo dňa 1.9.1997, je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), pretože k uzavretiu tejto zmluvy nebol daný predchádzajúci súhlas obce podľa § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb. Podľa jeho názoru túto neplatnosť úmyselne spôsobila Správa majetku mesta Košice, s.r.o., pretože vopred nezabezpečila súhlas obce s uzavretím predmetnej zmluvy a tým mu spôsobila škodu vo forme ušlého zisku.
3.Žalovaný v 1. rade Správa majetku mesta Košice, s.r.o. navrhoval žalobu vo vzťahu k nemu zamietnuť s odôvodnením, že podľa jeho názoru zmluva o nájme nebytových priestorov č. 7/97/Hl/N zo dňa 1.9.1997 je platná, pretože predchádzajúci súhlas obce podľa vtedy platného ust. § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb. sa vyžadoval len na prenajatie nebytových priestorov, ktoré sú stavebne, nie zmluvne určené na prevádzkovanie obchodu a služieb. V tomto prípade prenajaté nebytové priestory stavebne neboli určené na prevádzkovanie obchodu alebo služieb. Ďalej tvrdil, že predmetná zmluva je podľa obsahu (a tiež vychádzajúc zo zmluvy č. 9/94 zo dňa 20.4.1994) zmluvou podnájomnou a k podnájomnej zmluve sa predchádzajúci súhlas obce nevyžadoval a v konečnom dôsledku zákon č. 116/1990 Zb. výslovne nehovorí o tom, kto má žiadosť na obec podať, t.j. prenajímateľ alebo nájomca.
4.Žalovaný v 2. rade Mesto Košice namietal nedostatok pasívnej legitimácie v spore a z toho dôvodu žiadal žalobu vo vzťahu k nemu zamietnuť.
5. Uznesením č.k. 14C/28/2006-272 zo dňa 21.5.2010 súd na základe späťvzatia žaloby konanie proti žalovanému v 2. rade zastavil a ďalej v konaní pokračoval už iba so žalovaným Správou majetku mesta Košíc, s.r.o.
6.Súd po vykonanom dokazovaní medzitýmnym rozsudkom č.k. 14C/28/2006-227 zo dňa 11.12.2008 rozhodol, že žalovaný Správa majetku mesta Košice, s.r.o. zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil žalobcovi. Vychádzal zo zistenia, že zmluva o nájme nebytových priestorov a ich správe č. 9/94 zo dňa 20.4.194 je neurčitá, čo podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spôsobilo jej absolútnu neplatnosť. Na základe tejto neplatnej zmluvy žalovaný nemohol platne prenechať nebytové priestory do nájmu inej osobe, preto zmluva č. 7/97/Hl/N, ktorú uzavrel so žalobcom je taktiež absolútne neplatná. Túto neplatnosť zavinil žalovaný, a preto podľa § 42 OZ zodpovedá za škodu, ktorú žalobcovi spôsobil.
7.Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2Co/98/2009-247 zo dňa 10.6.2009 zrušil medzitýmny rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8.Súd doplnil dokazovanie a rozsudkom č.k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 6.4.2011 žalobu o zaplatenie 1.605.490,27 EUR s príslušenstvom zamietol.
9. Proti rozsudku č.k. XXC/XX/XXXX-XXX podal odvolanie žalobca.
10. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2Co/161/2011-374 zo dňa 25.11.2011 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V tomto uznesení odvolací súd vyslovil právny názor, že súd musí rešpektovať prejudiciálne účinok právoplatného rozhodnutia u tých istých účastníkov a ich právnych nástupcov, pokiaľ tak určuje zákon, a preto ak súd prvého stupňa je toho názoru, že otázku platnosti nájomnej zmluvy č. 7/97/Hl/N môže posúdiť odchýlne ako bolo rozhodnuté v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/317/99, tento jeho názor je potrebné považovať za nesprávny.
11.Súd doplnil dokazovanie vo veci a rozsudkom č.k. 14C/28/2006-868 zo dňa 9.7.2015 žalobu o zaplatenie 1.605.490,27 EUR zamietol. Ďalším výrokom rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
12. Proti rozsudku č.k. 14C/28/2006-868 podal odvolanie žalobca.
13. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Co/627/2015-958 z 9.6.2017 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14.V odôvodnení uznesenia č.k. 3Co/627/2015-958 z 9.6.2017 krajský súd uviedol, že viazanosť súdu prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu nie je bezvýnimočná a že v dôsledku zmeny skutkových zistení, z ktorých pri pôvodnom rozhodovaní vychádzal odvolací súd už jeho právny názor neobstojí alebo v prípade, ak v inom konaní došlo k odlišnému vyriešeniu prejudiciálnej otázky, môže súd prvej inštancie rozhodnúť inak. Ďalej krajský súd uložil súdu prvej inštancie dôsledne sa vysporiadať s obsahom právneho vzťahu, ktorý vznikol podľa uzavretej nájomnej zmluvy medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, a to aj s prihliadnutím na rozhodnutia, ktoré prejudiciálne riešili otázku obsahu právneho vzťahu medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného odlišne.
15.Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
16.Mesto Košice bolo k 20.4.1994 vlastníkom nehnuteľnosti na Hlavnej ulici č. 8 v T., ktorá je zapísaná na LV č. XXXXX, ako parc. č. XXX/X o výmere XXXmX a na nej postavený dom č. súpisné XXX, v katastrálnom území T. - D.. Zmluvou č. X/XX pomenovanou ako zmluva o nájme nebytových priestorov a ich správe, prenechalo Mesto Košice, zastúpené primátorom RNDr. Rudolfom Bauerom, celú nehnuteľnosť, t.j. budovu aj s pozemkom, na Y. ulici č. X v T., ktorá je zapísaná na LV č. XXXXX v kat. území T. - D., do nájmu Správe budov s.r.o., so sídlom na Hlavnej ulici č. XX v Košiciach (od 10.6.1996 zmena obchodného mena na Správa majetku mesta Košice, s.r.o. a od 1.1.2013 došlo k
zrušeniu spoločnosti bez likvidácie zlúčením so spoločnosťou Bytový podnik mesta Košice s.r.o.). V bode I. ods. 2 zmluvy je uvedené, že na základe tejto zmluvy prenajímateľ prenajíma a zároveň zveruje do správy nájomcovi nehnuteľnosť podľa bodu 1. V bode II. ods. 2 zmluvy je uvedené, že nájomca je oprávnený dať nebytové priestory do podnájmu bez ďalšieho súhlasu prenajímateľa tretím osobám. V bode III. ods. 2 zmluvy je uvedené, že v prípade skončenia nájmu výpoveďou so strany prenajímateľa, prenajímateľ je povinný prevziať všetky záväzky, ktoré pre neho vyplývajú z podnájomných zmlúv, ktoré nájomca uzatvoril pred doručením výpovede. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a výška nájomného bola stanovená podľa zák. č. 526/1990 Zb. o cenách a je uvedená vo výpočtovom liste, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy.
17.Následne žalovaný zmluvou č. X/XX/HX/N, pomenovanou ako zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorú uzavrel so žalobcom dňa 1.9.1997, prenechal mu do nájmu nebytové priestory nachádzajúce sa v suteréne objektu na Y. ul. č. X v T., ktoré boli označené ako miestnosť č. 001 až 008, 011 až 025, o celkovej výmere 462,20 m2. Podľa čl. II. zmluvy tieto nebytové priestory mal žalobca využívať na reštauračné účely. Nájom bol dohodnutý na dobu 10 rokov odo dňa schválenia zmluvy Radou majetku mesta Košice (21.10.1997). Výška nájomného bola dohodou zmluvných strán stanovená sumou 100,- Sk za 1 m2 nebytového priestoru za obdobie 45 dní od účinnosti zmluvy do 6 mesiacov, sumou 800,- Sk za 1 m2 nebytových priestorov od 6 mesiacov do 5 rokov a od 5. do 10. roku nájmu mala byť výška nájomného určená až následne, a to dodatkom k zmluve podľa aktuálnych trhových cien porovnateľného nájmu v danej lokalite a podľa rentability činnosti. Nájomné malo byť splatné štvrťročne vopred prevodom finančných prostriedkov na účet žalovaného. Žalobca sa zaviazal upraviť prenajaté priestory na vlastné náklady tak, aby mohli slúžiť na prevádzkovanie reštaurácie.
18.Listom zo dňa 15.1.1999 dal žalovaný žalobcovi výpoveď z nájmu nebytových priestorov z dôvodu neplatenia nájomného a z dôvodu užívania nebytových priestorov v rozpore so zmluvou o poskytovaní služieb spojených s nájmom nebytových priestorov.
19.Žalobca dňa 3.3.1999 podal na Okresný súd Košice I žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti výpovede z nájmu nebytových priestorov. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 15C 317/99-234 zo dňa 25.3.2004 žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu zamietol s odôvodnením, že k nájomnej zmluve č. X/XX/HX/N nebol udelený predchádzajúci súhlas podľa § 3 ods. 2 a 4 zák. č. 116/1990 Zb., a preto je zmluva o nájme nebytových priestorov neplatná.
20.Proti tomuto rozsudku účastníci konania, ktorými v tom čase boli žalobca C.. K. K.-O. a žalovaný I.P.R. Košice, a.s., nepodali odvolanie. Rozsudok č.k. 15C/317/99-234 nadobudol právoplatnosť dňa 8.6.2004.
21.Dňa 4.11.1999, ešte pred rozhodnutím v spore vedenom pod sp. zn. 15C/317/99, žalobca vypratal predmetné nebytové priestory a odovzdal ich žalovanému.
22.Z výpovede žalobcu súd zistil, že dňa 8.8.1997 sa zúčastnil dražby o nájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v objekte na Y. ul. č. X v T., v ktorej bol úspešný. Dňa 1.9.1997 s ním žalovaný uzavrel zmluvu č. X/XX/HX/N, ktorú označil ako zmluva o nájme nebytových priestorov. Predmetnú zmluvu koncipoval žalovaný a on k tejto zmluve pristúpil. Predpokladal, že zmluva je perfektná a jej obsah je v súlade so zákonom. On zmluvou vytvorený vzťah považoval za vzťah nájomný. Keďže predpokladané rekonštrukčné práce sa javili finančne značne nákladné, trval na tom, aby doba nájmu bola dohodnutá na 10 rokov. Keď už nebytové priestory čiastočne zrekonštruoval, začal mu žalovaný robiť problémy, nezabezpečil mu dodávku elektrickej energie a vody do nebytových priestorov a znemožňoval mu pokračovanie v rekonštrukčných prácach. Listom zo dňa 15.1.1999 mu dal žalovaný výpoveď z nájmu nebytových priestorov. S obsahom výpovede nesúhlasil, a preto dňa 3.3.1999 podal na Okresný súd Košice I žalobu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu nebytových priestorov. Dňa 4.11.1999 vypratal nebytové priestory a odovzdal ich žalovanému. Žalovaný mu doposiaľ neuhradil náklady za rekonštrukciu týchto priestorov a nevrátil mu ani dražobnú zábezpeku. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru postup žalovaného bol v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, preto si touto žalobou uplatňuje náhradu škody, ktorá predstavuje ušlý zisk, ktorý by bol dosiahol, ak by nebytové priestory bol užíval po dobu 10 rokov na reštauračné účely.
23.Z písomného podania právneho zástupcu žalobcu k predmetu konania, doručeného súdu 25.3.2014 súd zistil, že žalobca svoj nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku uplatňoval na tom skutkovom základe, že žalovaný úmyselne zavinil neplatnosť nájomnej zmluvy tým, že si nevyžiadal včas, t.j. ešte pred podpisom nájomnej zmluvy, predchádzajúci súhlas obce v zmysle ust. § 3 ods. 2, druhá veta, zák. č. 116/1990 Zb. Žalobca v tomto podaní sa vyjadril, že je presvedčený, že žalovaný už v čase podpisu nájomnej zmluvy chcel vytvoriť stav, že nájomná zmluva bude absolútne neplatná, aby ho mohol kedykoľvek, keď sa mu to bude hodiť z priestorov vypratať, teda konal v priamom úmysle. Ak by sa nepodarilo preukázať priamy úmysel tvrdil, že právny predchodca žalovaného, Správa majetku mesta Košice, s.r.o., mala v predmete činnosti od svojho vzniku prenajímanie nebytových priestorov vo zverených objektoch a ako špecializovaná organizácia založená mestom Košice za účelom správy jeho majetku musela byť uzrozumená s tým, že ak si nevyžiada predchádzajúci súhlas obce na uzatvorenie zmluvy o nájme nebytových priestorov, táto zmluva bude podľa ust. § 3 ods. 4 zák. č. 116/1990 Zb. neplatná. Potom žalovaný konal minimálne v nepriamom úmysle, lebo vedel, že môže spôsobiť neplatnosť nájomnej zmluvy a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Žalobca si nárok na náhradu škody uplatňoval aj z dôvodu úmyselného konania žalovaného proti dobrým mravom. Žalobca tvrdil, že žalovaný vedel o neplatnosti nájomnej zmluvy, neupovedomil o tom žalobcu a neurobil v predmetnej veci nič, čím by odvrátil hroziacu škodu. Naopak zneužíval svoje postavenie prenajímateľa a bol rozhodnutý vzniknutý stav využiť vo svoj prospech. Žalovaný bez právneho titulu znemožnil žalobcovi predmet nájmu užívať a fakticky ho donútil nebytové priestory opustiť tým, že vymenil zámok na vchode do predmetných priestorov, odpojil priestory od prívodu elektrickej energie a vody. Žalobca námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný považoval za nedôvodnú. Tvrdil, že sa dozvedel o absolútnej neplatnosti zmluvy až 8.6.2004, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 15C/317/99-234 z 25.3.2004 a vtedy začala plynúť subjektívna premlčacia lehota. Objektívna premlčacia lehota je viazaná na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Žalobca prestal užívať nebytové priestory v novembri 1999. Tvrdená škoda, ušlý zisk, začala žalobcovi vznikať až od roku 2000, preto si žalobca uplatnil náhradu škody za obdobie od roku 2000 do konca dojednanej doby nájmu, t.j. 21.12. 2008.
24.Z písomných podaní žalovaného zo dňa 3.7.2014 a zo dňa 20.4.2015 súd zistil, že žalovaný prenajal žalobcovi nebytové (pivničné) priestory, ktoré nikdy neboli stavebne určené na prevádzkovanie obchodu a služieb. V zmluve o nájme nebytových priestorov sa účastníci dohodli, že až po ich rekonštrukcií budú využité na reštauračné účely. Preto žalovaný si ust. § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb. vyložil tak, že predchádzajúci súhlas obce sa v tomto prípade nevyžaduje a žalovaný na tomto názore trvá až doposiaľ. To, že následne, po uzavretí nájomnej zmluvy žalovaný o súhlas obce požiadal, bolo len z opatrnosti, resp. právnej nevedomosti zamestnancov žalovaného, ale rozhodne nie v úmysle vyvolať neplatnosť zmluvy a následne túto skutočnosť zneužiť proti žalobcovi. Žalovaný tvrdil, že platnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov nikdy nespochybnil, a preto argument o akomkoľvek kalkulovaní s neplatnosťou je len žalobcom vykonštruovaný. V konaní vedenom pod sp. zn. 15C/317/1999 sa neplatnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov nedovolával žalovaný Správa majetku mesta Košice, s.r.o., ale až jej právny nástupca (singulárny) obchodná spoločnosť I.P.R. Košice, a.s., ktorá sa v priebehu konania stala vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Za konanie tejto spoločnosti žalovaný nemôže niesť zodpovednosť. Rozsudok, ktorý bol v tomto konaní vyhlásený nebol doručovaný pôvodne žalovanému (Správa majetku mesta Košice s.r.o.) a tento sa nemal možnosť proti nemu odvolať. Rozsudok vydaný v konaní sp. zn. 15C/317/1999 sa preto nemôže vzťahovať na žalovaného a zaväzovať ho. Naopak účastníkom konania sp. zn. 15C/317/1999 bol žalobca a on právo na podanie odvolania proti rozsudku nevyužil aj napriek tomu, že jeho návrh súd zamietol. V konaní bol právne zastúpený, a preto jeho právna zástupkyňa mala vedieť, že v danom prípade sa predchádzajúci súhlas obce nevyžadoval. Žalovaný v ďalšom uviedol, že žalobca najmä pri takej výške očakávanej ziskovosti ako tvrdí sa nemal spoliehať, že všetky náležitosti ohľadom nájmu nebytových priestorov zabezpečí žalovaný. Zákon č. 116/1990 Zb. v § 3 ods. 2 výslovne nehovorí o tom, kto má žiadosť o udelenie súhlasu k zmluve o nájme nebytových priestorov obci podať, preto nemožno vylúčiť, že by takúto žiadosť, ak by bola potrebná, podal žalobca (nájomca). Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že nebolo jeho úlohou vynaložiť úsilie smerom k uzavretiu dobrej zmluvy, zaručujúcej mu návratnosť jeho investícií do rekonštrukcie a ďalšieho zisku. Právny predchodca žalovaného, Správa majetku mesta Košice, s.r.o., nevystupovala pri uzatváraní dotknutej zmluvy ako jeho mandatár, ktorý by mu mal ošetrovať jeho čo najlepšiu pozíciu a poznať jeho zámery, túžby a predstavy. Žalobca porušil vlastnú prevenčnú povinnosť proti vzniku škody, keď sa neporadil s kvalifikovanými právnikmi a nedal im posúdiť návrh zmluvy a teraz prenáša zodpovednosť na druhú zmluvnú stranu. Práve takéto správanie sa žalobcu je v rozpore s
dobrými mravmi. Ďalej žalovaný tvrdil, že z pohľadu podnikateľského úsilia u žalobcu ako celku, žalobca neosvedčil svoju spôsobilosť dosahovať v podnikaní zisk a neosvedčil potom ani vznik škody, vo forme ušlého zisku. Žalobca neosvedčil ani ďalšie podmienky zodpovednosti za škodu, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalovaného a zavinenie žalovaného. Žalovaný z dôvodu právnej istoty a pre prípad neakceptácie jeho námietok proti nároku žalobcu vzniesol námietku premlčania nároku.
25.Zo svedeckých výpovedí W.. G. Y. na pojednávaní dňa 11.12.2008 a 17.4.2014 súd zistil, že ako riaditeľ Správy majetku mesta Košice, s.r.o. podpísal zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 7/97/Hl/N zo dňa X.X.XXXX. Keďže predmetné nebytové priestory nikdy neboli stavebne určené na prevádzkovanie obchodu a služieb, predchádzajúci súhlas obce s uzavretím zmluvy nebol potrebný a z toho potom vyplýva, že zmluva bola a stále je platná. Žalovaný na podporu žalobcu predložil Mestu Košice obšírnu správu, v ktorej zdôvodňoval požiadavku žalobcu na odsúhlasenie doby nájmu nebytových priestorov na 10 rokov. Žalobca si však povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnil, nepredložil včas stavebné povolenie, rekonštrukčné práce začal vykonávať aj bez stavebného povolenia, na stavbe nemal zabezpečený stavebný dozor, neplatil nájomné za užívanie nebytových priestorov, v rozpore so zákonom realizoval odber vody a pod. Za porušenie zmluvy a neplatenie nájomného žalovaný dal žalobcovi výpoveď z nájmu nebytových priestorov. Prečo žalobca vypratal nebytové priestory uviesť nevedel, on ho na to nevyzval, nedal žiadny pokyn na výmenu zámku na vchode do nebytových priestorov a ani nemal vedomosť o tom, že by k tomu vôbec došlo.
26.Zo svedeckej výpovede W.. E. D. súd zistil, že svedok, ktorý bol zamestnaný ako technický námestník u Správy majetku mesta Košice, s.r.o., riešil so žalobcom problémy súvisiace s rekonštrukciou nebytových priestorov, konkrétne problémy medzi projektovou dokumentáciou a realizáciou stavby, nezákonný odber vody žalobcom, ??nebytových priestorov pre nedostatok predchádzajúceho súhlasu obce je neplatná. Nepovedal to pred žalobcom ani pred nikým iným. Ak by bol takú pochybnosť vyslovil, žalobca by si túto skutočnosť overoval a bol by tým argumentoval na jednaniach na Správe majetku mesta Košice, s.r.o. alebo na Meste Košice. Zo všetkých jednaní so žalobcom boli vyhotovené písomné záznamy. Otázka platnosti nájomnej zmluvy sa na rokovaniach nikdy neriešila. O výmene zámku na vstupe do predmetných nebytových priestorov svedok tvrdil, že o tom nemal informáciu. Zatekanie do nebytových priestorov bolo odstránené na finančné náklady žalovaného.
27.Zo svedeckej výpovede MVDr. X. B. súd zistil, že bol tiež nájomcom nebytových priestorov v objekte na Y. ul. X v T.. So Správou majetku mesta Košice, s.r.o. mal veľmi zlé skúsenosti z obdobia svojho pôsobenia v týchto nebytových priestoroch. Správa majetku mesta Košice, s.r.o. si účtovala úhradu za odber vody ako ju napadlo, zvýšila mu nájomné o 19 násobok a pod. Keď raz nesúhlasil s podpísaním dodatku k nájomnej zmluve W.. D. mu povedal, že ho z nebytových priestorov vysťahuje na ulicu, pretože nájomná zmluva je neplatná, nakoľko k nej nebol súhlas obce. Správa majetku mesta Košice, s.r.o. si súdnou cestou od neho vymáhala nedoplatok na nájomnom a súd v rozsudku vyslovil názor, že nájomná zmluva je platná. Tento rozsudok krajský súd v Košiciach potvrdil. Ďalej uviedol, že niekedy v roku 1999 bol prítomný v nebytových priestoroch žalobcu keď tam bol aj W.. D. a počul ako W.. D. povedal žalobcovi, že ak sa mu niečo nepáči, môžu skončiť nájom výpoveďou.
28.Z rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 15C/317/99-234 zo dňa 25.3.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.6.2004 súd zistil, že predmetom tohto konania bol nárok navrhovateľa C.. K. K.- O. na určenie neplatnosti výpovede z nájmu nebytových priestorov zo dňa 15.1.1999, ktorý vznikol na základe zmluvy č. 7/97/Hl/N, uzavretej 1.9.1997 so Správou majetku mesta Košice, s.r.o. a na uloženie povinnosti odporcovi umožniť navrhovateľovi nerušený výkon práv nájomcu. Súd po vykonanom dokazovaní návrh v celom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľa nahradiť trovy konania odporcovi. V odôvodnení rozsudku (na strane 5 ods. 3) súd uviedol, že k nájomnej zmluve č. 7/97/- N (správne má byť 7/97/Hl/N) o nájme nebytových priestorov uzavretej podľa zákona č. 116/1990Zb. medzi navrhovateľom a pôvodným odporcom Správou majetku mesta Košice, s.r.o. zo dňa 1.9.1997, nebol udelený predchádzajúci súhlas obce podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, preto ju považuje za neplatnú a že sa stotožňuje s právnym názorom navrhovateľa, že tento súhlas mal zabezpečiť pôvodný odporca, Správa majetku mesta Košice, s.r.o..
29.Z rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 19C/293/2001-109 zo dňa 5.2.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 4.12.2009 súd zistil, že predmetom tohto konania bol nárok navrhovateľa Správa majetku mesta Košice, s.r.o., proti odporcovi C.. K. K.-O., o zaplatenie 115.550.-Sk s prísl. titulom nájomného
a úhrad za služby spojené s užívaním nebytových priestorov v objekte na Y. X v T. za obdobie II., III. a IV. štvrťroka 1998. Po vykonanom dokazovaní súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 115.550.-Sk so 17,6% ročným úrokom z omeškania od 1.1.1999 do zaplatenia a trovy konania 5.775.- Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku (na strane 5 posledný odsek) súd uvádza, že má za to, že zmluvu č. 7/79/Hl/N zo dňa 1.9.1997 je nutné považovať v zmysle ust. § 6 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. za podnájomnú zmluvu, a to bez ohľadu na jej názov, nakoľko navrhovateľ nie je a ani v čase uzatvárania zmluvy nebol vlastníkom nebytových priestorov na Hlavnej ul. č. X v T.. K platnosti podnájomnej zmluvy zák. č. 116/1990 Zb. nevyžadoval predchádzajúci súhlas obce. Krajský súd v T. rozsudkom č.k. 1Co/183/2008-222 zo dňa 29.10.2009 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pretože je správny záver súdu prvého stupňa v tom, že žalovanému na základe platnej podnájomnej zmluvy vznikla povinnosť platiť nájomné.
30.Zo zápisu z obhliadky pivničných priestorov Y. 8 dňa 30.7.1998 súd zistil, že rekonštrukcia pivničných priestorov žalobcom bola v apríli 1998 prerušená z dôvodu výkopových prác na dvore objektu. Po ukončení dvora sa objavilo zatekanie steny pivnice pri zaústení kanalizačných potrubí. Závadu odstraňovala spoločnosť Atypstav s.r.o. Žalobca spochybňoval účinnosť realizácie týchto prác a nepokračoval v rekonštrukčných prácach z dôvodu nespôsobilosti celého prenajatého priestoru. Presakovanie vody bolo definitívne odstránené a žalobca bol vyzvaný na pokračovanie v prácach.
31.Zo záznamu z obhliadky prác spojených s odstránením zatekania do miestnosti č. 020 v suterénnych priestoroch objektu Y. 8, T. zo dňa 21.12.1998 súd zistil, že dňa 6.10.1998 boli ukončené práce spojené s odstránením závady zatekania z dvorovej časti do miestnosti č. 020 suterénnych priestorov. Závada bola odstránená zriadením odtokového potrubia v úrovni starej kanalizácie a zaústením do kanalizačného potrubia v suteréne a bola vykonaná trojvrstvová hydroizolačná omietka. Dňa 21.12.1998 sa neprejavili žiadne známky presaku vody.
32.Zo záznamu z rokovania o podpise záznamu o nezatekaní a úhrade nájomného za užívanie pivnice Y. 8 počas rekonštrukcie v roku 1998 zo dňa 7.1.1999 súd zistil, že rokovania sa zúčastnil C.. Dušan K., W.. G. Y., W.. Vladimír D., W.. C. J. a p. S. M.. Rokovanie sa týkalo právneho usporiadania nájomných vzťahov, zaplatenia dlžného nájomného a technických otázok. V zázname je uvedené, že úhrada nájomného C.. K. za rok 1998 v čiastke 207 990.-Sk nebola realizovaná. Ďalej bolo v zázname konštatované, že nájomca nepodpísal záznam o nezatekaní a celé doterajšie rokovanie má zo strany nájomcu iba jeden cieľ, odďaľovanie realizácie prác a najmä neplatenie nájomného. Nájomca k záznamu o nezatekaní uviedol, že záznam nepodpísal, lebo vo dvore sa nachádza voda a je iba otázkou času, kedy znovu zatečie do priestorov pivnice a nevidí dôvod, za čo má platiť. W.. Y. uviedol, že hypotézu o vode vo dvore pred múrom a čakanie na jej pretečenie už nie je ochotný akceptovať. Na rokovaní bol prijatý záver, že sa pozastavuje nájomcovi súhlas na rekonštrukčné práce až do doby úhrady dlžoby.
33.Zo záznamu zo dňa 22.10.1999 súd zistil, že dňa 21.10.1999 oznámil žalobca správkyni objektu Y. 8 p. M., že dňa 22.10.1999 odsťahuje zostatok vecí zo suterénnych priestorov. Sťahovanie uskutočnil C. L., ktorý odviezol vodovodné potrubie, drevené palety, fošne, dosky a hranoly.
34.Zo záznamu zo dňa 4.11.1999 súd zistil, že 3.11.1999 žalobca telefonicky oznámil správkyni objektu Y. 8 p. M., že 4.11.1999 C. L. odsťahuje zostatok vecí zo suterénu a prevezme záznam z odovzdania priestorov. Dňa 4.11.1999 C. L. odviezol 2 kusy elektrického kábla a WC misu. Zároveň potvrdil prevzatie záznamu o odovzdaní predmetných priestorov Správe majetku mesta Košice, s.r.o..
35.Z čestného vyhlásenia C. L. podpísaného pred Mestskou časťou Košice - Západ dňa 21.2.2014 súd zistil, že dňa X.XX.XXXX pri odnášaní elektrických káblov a WC misy zo suterénnych priestorov v objekte na Hlavnej X skúšal dvere otvoriť kľúčami, ktoré obvykle používal a ktoré mu dal C.. Divinec, avšak tieto do zámku nepasovali. Dvere do nebytových priestorov mu otvorila správkyňa budovy a po jeho odchode dvere aj zamkla. Z toho usúdil, že zámky na dverách boli vymenené. Správkyňa mu dala záznam o odovzdaní predmetu nájmu, ktorý bol podpísaný prenajímateľom. Keď záznam odovzdal C.. K., ten povedal, že ho nikdy nepodpíše.
36.Súd uvedené skutkové tvrdenia právne posúdil podľa nasledovných právnych predpisov:
37.Podľa § 1 zák. č. 116/1990 Zb v znení účinnom k 1.9.1997 tento zákon sa vzťahuje
a) na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu; b) na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.
38.Podľa § 2 zák. č. 116/1990 Zb. v znení účinnom k 1.9.1997 s priestormi uvedenými v § 1 (ďalej len "nebytové priestory") nakladajú ich vlastníci, prípadne tí, ktorí vykonávajú právo hospodárenia (ďalej len "prenajímateľ").
39.Podľa § 3 ods. 1 až 4 zák. č. 116/1990 Zb. v znení účinnom k 1.9.1997 prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas bol udelený. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru podľa odseku 2 alebo neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
40.Podľa § 6 ods. 1 a 2 zák. č. 116/1990 Zb. v znení účinnom k 1.9.1997 nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa. Práva a povinnosti vyplývajúce z § 5 sa vzťahujú aj na toho, komu sa nebytový priestor prenechal do podnájmu.
41.Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
42.Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
43.Podľa § 42 OZ ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
44.Podľa § 420 ods. 1 až 3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
45.Podľa § 424 OZ za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
46.Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
47.Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 1.9.1997 uzavreli zmluvu č. X/XX/Hl/N, označenú ako „zmluva o nájme nebytových priestorov“ podľa zák. č. 116/1990 Zb.. Žalovaný prenajal touto zmluvou žalobcovi nebytové priestory označené ako č. 001-008, 011-025 v suteréne o celkovej výmere 462,20 m2 za účelom ich využitia na reštauračné účely. Vychádzajúc z časti I. ods. 2 zmluvy, účastníkom bolo zrejmé, že vlastníkom prenajímaných nebytových priestorov je Mesto Košice a že právo žalovaného prenajímať tieto priestory je odvodené zo zmluvy č. 9/94 zo dňa 20.4.1994 uzavretej medzi Mestom Košice ako prenajímateľom a Správou budov, s.r.o. ako nájomcom.
48. Obvodný úrad životného prostredia Košice I dňa 6.5.1996 vydal rozhodnutie č. ÚRaŠSS-457/69-Gz stavebné povolenie, ktorým povolil zmenu dokončenej stavby „Rekonštrukcia a oprava budovy Hlavná 8, T.“, v ktorých sa vytvorí administratívna a komplexná banková prevádzka VÚB, a.s. T. a dňa 25.7.1997 vydal rozhodnutie č. ŽP-XXXX/XX-GZL, ktorým povolil predčasné užívanie stavby: „ Rekonštrukcia a oprava budovy Hlavná 8, Košice“ pre účely administratívy VÚB a.s. Košice.
49. Rozhodnutie stavebného úradu na využitie tohto objektu na prevádzkovanie obchodu a služieb do 1.9.1997 vydané nebolo. Z toho vyplýva, že prenajaté suterénne nebytové priestory neboli rozhodnutím orgánov vydaných podľa stavebného zákona určené na prevádzkovanie obchodu, alebo služieb a na tieto nebytové priestory sa predchádzajúci súhlas obce podľa § 3 ods. 2, druhá veta, zák. č. 116/1990 Zb. nevyžadoval. U prenajatých nebytových priestorov sa ešte len počítalo so stavebnými úpravami v rozsahu pre prevádzkovanie reštauračného zariadenia a s následnou rekolaudáciou.
50. Súdna prax už v minulosti viackrát uzavrela (rozsudok 5Cdo 104/95, Cdo 251/2002), že treba mať na zreteli obsahovú prepojenosť a vecnú súvislosť prvej a druhej vety § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb., v dôsledku čoho treba uvedené zákonné ustanovenie vykladať tak, že predchádzajúci súhlas obce sa vyžaduje len na prenajatie tých nebytových priestorov, ktoré sú stavebne (nie inak) určené na prevádzkovanie obchodu a služieb. Iba toto účelové určenie, vyplývajúce z obsahu stavebno-právnej dokumentácie a rozhodnutí príslušných orgánov, je právne relevantné pre posúdenie otázky, či sa predchádzajúci súhlas vyžaduje alebo nie. Teda nie zmluvné, ale stavebné určenie je rozhodujúce pre posúdenie potreby predchádzajúceho súhlasu obce s prenajatím nebytového priestoru podľa § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb.
51. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver, že žalobca v konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno pri tvrdeniach o potrebe predchádzajúceho súhlasu obce a o následnom dôvode neplatnosti spornej zmluvy pre chýbajúci predchádzajúci súhlas obce a rovnako neuniesol dôkazné bremeno ohľadom úmyselného konania žalovaného proti dobrým mravom spočívajúceho v nevyžiadaní predchádzajúceho súhlasu obce pred uzavretím nájomnej zmluvy.
52. Zmluvou č. X/XX uzavretou dňa 20.4.1994 medzi prenajímateľom Mestom T. a nájomcom Správa budov s.r.o., bol právnemu predchodcovi žalovaného, daný do nájmu a zároveň do správy objekt nachádzajúci sa v T., na Y. č. 8, zapísaný na LV č. XXXXX kat. územie Košice-D. ako budova so súp. č. XXX na parcele č. XXX/X o výmere 967 m2. Aj keď v zmluve je uvedené, že ju zmluvné strany uzavreli podľa zák. č. 116/1990 Zb., na tento nájom je potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia OZ o nájme (§ 663 a nasl.), pretože predmetom nájmu nie sú nebytové priestory, ale nehnuteľnosť - dom ako celok a pozemok. V časti II. ods. 2 zmluvy je uvedené, že nájomca je oprávnený dať nebytové priestory do podnájmu bez ďalšieho súhlasu prenajímateľa tretím osobám. V časti III. ods. 2 zmluvy je uvedené, že v prípade ukončenia nájmu výpoveďou zo strany prenajímateľa, prenajímateľ je povinný prevziať všetky záväzky, ktoré vyplývajú z podnájomných zmlúv, ktoré nájomca uzatvoril pred doručením výpovede. V časti IV. ods. 1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že výška nájomného je stanovená v zmysle zákona č. 526/1990 Zb. o cenách výpočtovým listom, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V časti VI. ods. 1 až 3 zmluvy Mesto Košice poverilo D. budov, s.r.o. aj úlohami v oblasti prevádzky, údržby, opráv, rekonštrukcie a modernizácie objektu a zabezpečovaním služieb spojených s nájmom nebytových priestorov ako sú dodávka tepla, teplej vody, studenej vody, odvoz smetí, upratovanie, čistenie chodníkov, dvora a pod. Na základe takto formulovaných povinností správcu objektu súd uzavrel, že táto správa bola vymedzená len ako spravovanie v zmysle starostlivosti o prevádzku, údržbu a zabezpečovanie služieb s užívaním nehnuteľnosti. Zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v § 6 ods. 3 definuje správu majetku obce ako súhrn oprávnení a povinností správcu, ktorým zodpovedá právo majetok obce držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom obce. Podľa ust. § 6 ods. 4 cit. zákona správca vykonáva právne úkony pri správe majetku obce v mene obce, v mene obce vystupuje aj pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje. Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona obec hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku. Aj napriek skutočnosti, že Mesto Košice založilo organizáciu, ktorá mala spravovať jeho majetok, neznamená to, že automaticky táto organizácia mala v správe všetok majetok mesta. Spôsob a podmienky zverovania majetku mesta do správy upravovali Zásady hospodárenia s majetkom Mesta Košice, ktoré nadobudli účinnosť 14.10.1995 (v spise čl. 550). Až zmluvou č. NZ/XXXXX/XXX/XXXX (č.l. 108 až 112) zverilo Mesto Košice predmetnú nehnuteľnosť do správy Správe majetku mesta Košice s.r.o. Obsahovo je táto
v poradí druhá zmluva, týkajúca sa objektu na Y. 8 v T., odlišná v porovnaní so zmluvou č. X/XX z 20.4.1994 a možno ju charakterizovať ako zmluvu o zverení majetku mesta Košice do správy obchodnej spoločnosti Správa majetku mesta Košice s.r.o.
53. Podstatou nájomnej zmluvy je prenechanie cudzej veci za odplatu nájomcovi, aby ju nájomca dočasne užíval, alebo aby z nej bral aj úžitky. Na základe nájomnej zmluvy môže nájomca poberať úžitky z prenajatej veci aj tým, že ju prenechá do užívania ďalšej osobe (podnájom a pod.). Pojmovými znakmi nájomnej zmluvy sú: prenechanie veci na užívanie, alebo aj na branie úžitkov, individuálne určená vec, dočasnosť a odplatnosť.
54. Podstatou zmluvy o správe majetku obce je nakladanie s majetkom obce, ktoré musí byť v súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. a zásadami hospodárenia obce. Správca nie je v postavení nájomcu alebo vypožičiavateľa majetku obce, ale jeho „užívateľom“ v rozsahu práv a povinností stanovených zák. č. 138/1991 Zb. a zásad hospodárenia s majetkom obce. Správca nie je vlastníkom veci, no nakladá s ňou spôsobom ako keby bol jej vlastníkom a všetky právne úkony týkajúce sa veci robí v mene vlastníka veci.
55. Na základe uvedeného súd uzavrel, že zmluva č. X/XX, ktorú uzavrelo Mesto Košice ako prenajímateľ (poznámka: a tiež ako vlastník) a Správa budov s.r.o. ako nájomca dňa 20.4.1994 je svojím obsahom a formou jednoznačne zmluvou nájomnou uzavretou podľa ust. § 663 OZ.
56. Podľa bodu II. ods. 2 zmluvy č. 9/94 z 20.4.1994 nájomca (Správa budov s.r.o. a neskôr jej právny nástupca Správa majetku mesta Košice s.r.o.) bol oprávnený dať nebytové priestory do podnájmu bez ďalšieho súhlasu prenajímateľa tretím osobám. V bode III. sa prenajímateľ zaväzuje, že v prípade ukončenia nájmu výpoveďou z jeho strany, je povinný prevziať všetky záväzky, ktoré vyplývajú z podnájomných zmlúv, ktoré nájomca uzatvoril pred doručením výpovede.
57. Na základe uvedeného a s prihliadnutím aj na rozhodnutia, ktoré prejudiciálne riešili otázku obsahu právneho vzťahu medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného (rozsudok Krajského súdu v T. sp. zn. 1Co/183/2008-222 z 29.10.2009, rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 19C/293/2001-109 z 5.2.2008) súd uzavrel, že zmluva č. 7/X7/HI/N, ktorú uzavreli Správa majetku mesta Košice s.r.o. a žalobca je zmluvou podnájomnou. Súd týmto záverom sa vysporiadal s úlohou stanovenou odvolacím súdom v uznesení sp. zn. 3Co/627/2015 z 9.6.2017 (strana 9 ods.20).
58. Podnájomná zmluva však nevyjadruje vôľu konajúcich strán, žalobcu, ale ani žalovaného. Podnájomný vzťah má vždy akcesorickú povahu a je vždy a vo všetkom závislý na nájomnom vzťahu, či už ide o jeho vznik, obsah alebo zánik.
59. Žalobca listom z 15.7.1997 požiadal D. majetku mesta Košice s.r.o. o prenájom alebo predaj pivničného priestoru o rozlohe cca 150 až 200 m2, v lokalite Starého mesta, vhodného na prevádzkovanie reštaurácie. Žalobca po celú dobu trvania sporu tvrdil, že mal záujem uzavrieť zmluvu o nájme nebytových priestorov a s tým presvedčením sa prihlásil aj do dražby nebytových priestorov vyhlásenej Správou majetku mesta Košice s.r.o., ktorá sa uskutočnila dňa 8.8.1997, kde sa mal vybrať nájomca suterénnych priestorov v objekte Y. 8 v T. (listinné dôkazy založené na č.l. 167, 1XX, 169 a 170 spisu).
60. Zo zápisnice dislokačnej komisie z 8.8.1997 mal súd preukázané, že z troch pozvaných uchádzačov sa na dražbu nebytových priestorov dostavil iba jeden uchádzač C.. K. K.. Keďže prijal vyvolávaciu cenu 800.- Sk/m2 za rok, predmetné nebytové priestory mu boli prenajaté. V zápisnici je uvedené, že nájomná zmluva bude uzatvorená do 2.9.1997, priestory budú vydané nájomcovi v deň účinnosti nájomnej zmluvy a že adaptáciu priestorov vykoná nájomca na vlastné náklady. Bude požiadaná Rada majetku mesta Košice o schválenie nájmu na dobu 10 rokov.
61. Dňa 1.9.1997 Správa majetku mesta Košice, s.r.o. ako prenajímateľ a C.. K. K. ako nájomca uzavreli zmluvu č. 7/97/HI/N, ktorú označili ako „zmluva o nájme nebytových priestorov podľa zák. č. 116/1990 Zb“. Podľa zmluvy predmetom nájmu boli nebytové priestory nachádzajúce sa v objekte budovy na Y. č. 8 v T., pozostávajúce z miestností č. 001-008, 011-025 v suteréne o celkovej výmere 462,20 m2. Nebytové priestory boli prenajaté za účelom ich využitia nájomcom na reštauračné účely. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú, na 10 rokov. Výška a splatnosť nájomného bola dohodnutá v časti IV. zmluvy.
62. Žalobca tvrdil a bol presvedčený, že uzavrel s právnym predchodcom žalovaného zmluvu o nájme nebytových priestorov, pretože taká bola jeho vôľa. Žalobca musel nebytové priestory stavebne upraviť, aby ich mohol užívať na reštauračné účely. Predpokladaná rekonštrukcia nebytových priestorov mala stáť značnú sumu peňazí, preto žalobca by nikdy nebol súhlasil s uzatvorením podnájomnej zmluvy, ktorá nepožíva takú právnu ochranu ako nájomná zmluva. Až do 8.6.2004, t.j. kým nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C/317/1999, všetci účastníci zmluvného vzťahu vychádzali z toho, že uzavreli platnú nájomnú zmluvu.
63. Danosť vôle je základným predpokladom každého právneho správania a tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú náležitosť právneho úkonu. Právny úkon je prejav vôle, s ktorým právny poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho úkonu. V prejave vôle musí existovať jednota vôle a jej prejavu. Zákon v § 37 ods. 1 OZ pozitívne vymedzuje podmienky, za ktorých sa právny úkon považuje za platný a tým aj účinný (schopný vyvolať právne následky). K tomu treba dodať, že samozrejmou požiadavkou platnosti právneho úkonu je - aj keď to zákon výslovne neuvádza danosť vôle; ak vôle niet, niet ani právneho úkonu. V prípadoch nedostatku vôle ide o neexistujúci právny úkon, ktorý OZ (§ 37 OZ) považuje za absolútne neplatný právny úkon.
64. Na základe vyššie uvedeného súd uzavrel, že predmetný právny úkon, zmluva o nájme nebytových priestorov č. 7/97/HI/N, je absolútne neplatná podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, z dôvodu rozporu vôle a prejavu tejto vôle u žalobcu, ktorému bol právny úkon adresovaný.
65. Neplatnosť právneho úkonu môže okrem zmarenia právnych účinkov, ktoré účastníci právneho úkonu sledovali, vyvolať aj ďalšie nepriaznivé právne následky ako je vznik bezdôvodného obohatenia a vznik zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za škodu pri neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 42 OZ nie je osobitným prípadom tejto zodpovednosti, ale spravuje sa ustanoveniami o všeobecnej zodpovednosti za škodu ( § 420 OZ). Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je protiprávny úkon, ktorý viedol k neplatnosti právneho úkonu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi týmito predpokladmi a existencia zavinenia. Protiprávnosťou sa tu rozumie spôsobenie neplatnosti právneho úkonu konaním zmluvnej strany, pričom v tomto prípade nerozhoduje, či ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá vznikla ako dôsledok neplatnosti právneho úkonu. Zodpovedným subjektom za škodu spôsobenú neplatnosťou právneho úkonu je ten, komu možno pripočítať zavinenie na spôsobení neplatnosti právneho úkonu. Pričom postačuje zavinenie aj vo forme nevedomej nedbanlivosti. Náhrady škody v dôsledku neplatnosti právneho úkonu sa môže domáhať len účastník právneho úkonu, ktorý neplatnosť nespôsobil.
66. Súd mal v konaní preukázané, že návrh zmluvy o nájme nebytových priestorov vypracoval žalovaný, ktorý v tomto zmluvnom vzťahu vystupoval ako prenajímateľ. Predmetom činnosti žalovaného, ktorým v tom čase bola Správa majetku mesta Košice s.r.o. bolo predovšetkým zabezpečovanie prevádzky, údržby a opravy budov vrátane všetkých zariadení v nich, zabezpečenie výkonov vyplývajúcich z povahy zvereného majetku a prenajímanie všetkých nebytových priestorov vo zverených budovách (dôkaz výpis z obchodného registra na č.l. 528). Teda podľa predmetu činnosti žalovaný bol odborníkom a špecialistom v danom odbore. Žalovaný musel vedieť, že predmetný objekt na Hlavnej 8 v T. mu nebol zverený do správy podľa ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ale že mu bol na základe zmluvy č. 9/94 uzavretej s Mestom Košice dňa 20.4.1994 daný do nájmu (podľa ust. § 663 OZ) a že podľa bodu II. ods. 2 tejto zmluvy je oprávnený dať nebytové priestory nachádzajúce sa v dome do podnájmu. Aj napriek takýmto zmluvným dojednaniam žalovaný vypísal výberové konanie na nájom nebytových priestorov a následne uzavrel s úspešným uchádzačom, t.j. žalobcom, zmluvu o nájme nebytových priestorov č. X/XX/HI/N. Žalovaný si bol vedomý skutočnosti, že nie je vlastníkom prenajímaných nebytových priestorov, čo uviedol aj v bode I. ods. 2 zmluvy a musel vedieť aj to, že nie je správcom týchto nebytových priestorov a že môže ich dať iba do podnájmu (poznámka: bod I. ods. 2 posledná veta zmluvy znie: “prenajímateľ prehlasuje, že je oprávnený na základe zmluvy č. 9/94 uzavretej s vlastníkom nehnuteľnosti prenajímať tieto nebytové priestory“). Teda ak žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o nájme nebytových priestorov, konal v rozpore so zákonom, konkrétne s ust. § 2 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Ako nájomca predmetných nebytových
priestorov mohol platne uzavrieť so žalobcom jedine zmluvu o podnájme nebytových priestorov podľa § 6 ods. 1 zák. č. 116/1991 Zb. Vôľa žalobcu však nikdy nesmerovala k uzavretiu podnájomnej zmluvy.
67. Vzhľadom na to, že zmluva o nájme je dvojstranným právnym úkonom, ktorej vznik je podmienený dvoma jednostrannými právnymi úkonmi a tiež preto, že prevenčná povinnosť podľa § 415 OZ platí pre každého, súd skúmal aj možné zavinenie na neplatnosti právneho úkonu zo strany žalobcu. Súd z predložených listinných dôkazov, ktoré sú založené na č.l. 166 až 170 spisu konštatoval, že žalobca aj pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol vedieť, že žalovaný, v tom čase Správa majetku mesta Košice s.r.o., nie je správcom dražených nebytových priestorov, ale ich nájomcom a že nemôže uzavrieť platnú nájomnú zmluvu. Žalobcovi preto nemožno vyčítať porušenie ust. § 415 OZ.
XX.Súd teda dospel k záveru, že výlučne žalovaný je zodpovedným subjektom, ktorý spôsobil neplatnosť právneho úkonu. Právny úkon, zmluva č. 9/97/HI/N je neplatný podľa ust. § 37 ods. 1 OZ pre nedostatok vôle zo strany žalobcu a tiež podľa § 39 OZ, pretože svojím obsahom a účelom odporuje zákonu (§ 2 ods. 1 zák. č. 116/1991 Zb.).
69. Žalobca v zmluve o nájme nebytových priestorov č. 7/97/HI/N, ktorú uzavrel so žalovaným 1.9.1997 deklaroval, že tieto nebytové priestory bude využívať na reštauračné účely po dohodnutú dobu 10 rokov. Prevádzkovanie reštaurácie je podnikateľská činnosť, ktorá pri obvyklom chode vecí prináša zisk. Žalobca od 4.11.1999 prestal realizovať svoj podnikateľský zámer začatý na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov a v predmetných priestoroch reštauráciu nakoniec nezriadil.
70. Len všeobecné tvrdenie o strate podnikateľskej príležitosti alebo zmarení podnikateľského zámeru bez ďalšieho, nikdy nemôže byť základom pre vznik nároku na náhradu ušlého zisku, a to ani v prípade, ak by boli dôsledkom protiprávnej udalosti. Dôkazné bremeno ohľadom naplnenia podmienok vzniku zodpovednosti za škodu zaťažuje poškodeného. Existencia ušlého zisku musí byť vždy bezpečne preukázaná. V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným), ktoré pri logickej úvahe povedú k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti (neplatnosti právneho úkonu), t.j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti je potom možné urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol žalovaný ušlý zisk aj reálnym a nie iba fikciou (uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 513/2014 a 4 M Cdo 23/2008). Za ušlý zisk nemožno považovať hypoteticky ušlý zisk, ktorý nemá žiadny konkrétny preukázateľný základ.
71. Ušlý zisk, na ktorý sa žalobca odvoláva, vychádza len z porovnania a spriemerovania zisku dosahovaného v prípade obdobnej podnikateľskej príležitosti za obdobných podmienok u iného subjektu v príslušnom podnikateľskom odvetví, v konečnom dôsledku vylučuje existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnou udalosťou a ušlým ziskom, ako základnou podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu (rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 195/2015). Ušlý zisk je teda stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť zhodnotenia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote (uznesenie NS SR sp. zn. Cdo 319/2008, 1 Cdo 76/2008). Pokiaľ poškodený nepreukáže existenciu týchto okolností a výšku ušlého zisku, ktorý mohol pri bežnom chode vecí očakávať, nemôže byť v konaní úspešný.
72. Žalobca v konaní upriamil pozornosť pri preukazovaní dôvodnosti svojho žalobného nároku len na otázku neplatnosti právneho úkonu, spočívajúceho v nevyžiadaní predchádzajúceho súhlasu obce žalovaným a na porušovanie dobrých mravov zo strany žalovaného, tým že nezhojil tento chýbajúci súhlas na uzavretie nájomnej zmluvy hoci aj dodatočne, napr. uzavretím novej nájomnej zmluvy a tiež na protiprávne konanie žalovaného, ktorým mu znemožnil pokračovať v stavebných prácach a v snahe realizovať podnikateľský zámer. Na preukázanie vzniku škody formou ušlého zisku žalobca predložil iba súkromný znalecký posudok vypracovaný znalcom W.. C. C. č. 1/2005 z 8.2.2005. Okrem toho v priebehu konania neuviedol žiadne skutočnosti a nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu (napr. zmluvou o pôžičke, zmluvou o dodávke tovarov a služieb a pod.), ktoré by preukazovali, že by reálne takýto zisk v budúcnosti aj dosiahol.
73.Vychádzajúc zo znaleckého posudku (strana 4) súd zistil, že žalobca ako podnikateľský subjekt vykonával podnikateľskú činnosť v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu s rôznym tovarom. Po piatich
rokoch takejto podnikateľskej činnosti sa rozhodol podnikať v oblasti služieb v pohostinstve (poznámka: nikdy predtým takúto činnosť nevykonával). Za tým účelom v sa roku 1997 zúčastnil dražby predmetných nebytových priestorov. Na strane str. 8 posudku znalec uvádza, že pri vyčíslení ušlého zisku vychádzal iba z plánovaných výsledkov, ktoré sú obsiahnuté v podnikateľskom zámere žalobcu, keďže skutočné výsledky z predchádzajúcich období neexistujú, pretože žalobca s reštauračnou činnosťou ani nezačal. Ďalej uviedol, že pri výpočte sa nemôžu použiť skutočné výsledky ani iných podnikateľských subjektov, pretože v danej lokalite takéto subjekty s porovnateľnými podmienkami sa nevyskytovali. Za podklad výpočtu zobral podnikateľské výsledky reštaurácie B., ktorej úroveň a spôsob stravovania sa približovala zámerom žalobcu.
74. Žalobca zakladal svoj nárok na ušlý zisk výlučne na tvrdení o existencií hypotetického ušlého zisku a v priebehu konania netvrdil žiadne konkrétne a reálne okolnosti zdôvodňujúce uplatnený nárok a dokazujúce existenciu ušlého zisku ako dôsledku neplatného právneho úkonu a konania žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. Takýto ušlý zisk nemá reálny základ a ostáva len v rovine fikcie. Pokiaľ sa žalobca odvolával na znalecký posudok, ten dokazuje len to, aký priemerný zisk by dosiahol ktorýkoľvek podnikateľský subjekt v prípade realizácie takéhoto podnikateľského zámeru v daných podmienkach a na danom trhu, avšak nedokazuje, že takýto zisk by žalobca skutočne dosiahol, nebyť neplatného právneho úkonu alebo konania žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. Znalec sa totiž nevyjadroval k otázkam fázy realizácie podnikateľského zámeru žalobcu a ani neposudzoval okolnosti pravdepodobnosti dosiahnutia zisku u žalobcu.
75. Žalobca sa v priebehu konania vyjadroval, že žalovaný ho finančne zruinoval, že do rekonštrukcie vložil všetky svoje finančné prostriedky a že teraz je úplne na finančnej mizine, nemôže už podnikať v žiadnej oblasti, nemôže si zriadiť ani malý stánok s občerstvením (účastnícka výpoveď na pojednávaní dňa 16.10.2008), čo aj reálne dokladoval k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a na základe toho ho súd oslobodil od platenia súdnych poplatkov. Takéto majetkové pomery žalobca prezentoval pred súdom v tomto konaní dokonca dvakrát, dňa 20.3.2007 a 24.9.2015, kedy súd na návrh žalovaného o odňatie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov pre žalobcu, opakovane skúmal jeho finančné a majetkové pomery. Súd aj na základe týchto informácií získaných priamo od žalobcu usúdil, že je malá pravdepodobnosť, skoro nulová, aby žalobca pri takýchto finančných pomeroch dokončil rekonštrukciu nebytových priestorov v predpokladanom čase a začal s realizáciou podnikateľského zámeru.
76. Súd na základe vyššie uvedeného teda uzavrel, že žalobca nepreukázal, že by jeho podnikateľský zámer sa dostal do štádia, kedy by bolo možné považovať dosiahnutie prospechu z podnikania za daných konkrétnych okolností za vysoko pravdepodobné a nepreukázal vznik škody vo forme ušlého zisku.
77. Poškodený musí v spore o náhradu škody okrem protiprávnosti a vzniku škody preukázať, že je medzi nimi aj vzťah príčinnej súvislosti. Dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného.
78. Žalobca opustil nebytové priestory v objekte na Y. 8 v T. a odovzdal ich žalovanému dňa 4.11.1999. V období od 1.9.1997 do 4.11.1999 žalobca v prenajatých nebytových priestoroch neprevádzkoval reštauračnú činnosť, vykonával iba stavebné práce, ktoré v konečnom dôsledku mali viesť k zriadeniu reštaurácie. V období od 1.9.1997 do 8.6.2004, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C/317/1999, strany sporu nemali vedomosť o neplatnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov, obaja ju považovali za platnú a takto to vo vzťahu k sebe a aj navonok prezentovali. Preto ak žalobca dňa 4.11.1999 nebytové priestory vypratal a odovzdal ich žalovanému, nekonal tak v dôsledku neplatnosti zmluvy.
79. Žalobca v žalobe doručenej súdu dňa 7.6.2006 na str. 3 uviedol, že na základe konania žalovaného
- podania výpovede z nájmu musel nebytové priestory aj napriek vykonaným investíciám dňa 4.11.1999 odovzdať a vo svojom podnikateľskom zámere nemohol ďalej pokračovať. V písomnom vyjadrení k stanovisku žalovaného k predmetu konania, ktoré je založené v spise na č.l. 171 až 183, žalobca na str.10 v ods. 4 uviedol, že v skutočnosti užíval nebytové priestory od 22.10.1997 do 4.11.1999, kedy ich po doručení výpovede z nájmu protokolárne za účasti žalovaného odovzdal. Až po troch rozhodnutiach vo veci samej začal žalobca tvrdiť, že predmetné nebytové priestory nikdy žalovanému neodovzdal a že prestal v nich vykonávať stavebné práce a užívať ich v dôsledku konania žalovaného, ktorý vymenil
zámok do týchto priestorov a znemožnil mu ich užívanie. K tejto tvrdenej skutočnosti sa vyjadril v čestnom vyhlásení zo dňa 21.2.2014 C. L., ktorý uviedol, že keď dňa 4.11.1999 šiel do nebytových priestorov, aby na požiadanie žalobcu zobral elektrické káble a WC misu, dvere do priestorov otvárala správkyňa budovy od prenajímateľa a po jeho odchode ich aj uzavrela. Keď si dobré pamätá, tak počas výkonu stavebných prác kľúče pána K. sa dali požiť na otvorenie dverí, no následne tam nepasovali, z čoho dňa 4.11.1999 usúdil, že zámok musel byť vymenený. Svedkovia W.. G. Y., W.. E. D. a S. M. popreli túto skutočnosť, tvrdili, že pokyn na výmenu zámkov oni nedali a ani nemali informáciu, že by zámok bol vymenený.
80. Z písomného záznamu o odovzdaní nebytových priestorov v objekte Y. 8, T., ktorý vopred vypracovala správkyňa objektu S. M. je uvedené, že boli odovzdané kľúče: vstup do južného krídla 1 ks, mrežové dvere do južného krídla 1 ks, vstup do severného krídla 1 ks, vstup do miestnosti 1 ks, mrežová brána veľká ku BIOSCOPU 1 ks, mrežová brána malá k BIOSCOPU 1 ks, kladka ku odpálenej mreži okna 1 ks, kladka do zadného dvora od BIOSCOPU 1 ks. Z toho vyplýva, že žalobca mal kľúče od rôznych vchodov do suterénnych priestorov, ktoré mal v nájme a boli funkčné, keď žalovaný ich požadoval vrátiť a za tým účelom ich uviedol aj do záznamu.
81. Na základe takto vykonaných dôkazov súd nepovažoval za preukázané tvrdenie, že žalovaný vymenil zámky na vchode do nebytových priestorov a tým znemožnil žalobcovi ich riadne užívanie.
82. Z výpovede nájmu nebytových priestorov, ktorý vznikol na základe zmluvy č. 9/97/HI/N zo dňa 15.1.1999 súd mal preukázané, že žalobca riadne a včas neplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, predovšetkým neplatil nájom v dohodnutej výške a v dohodnutom čase za obdobie od januára 1998 do januára 1999, čím mu vznikol dlh na nájomnom vo výške 115 550.- Sk. Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 19C/655/2001-109 zo dňa 5.2.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v T. sp.zn 1Co/183/2008-222 z 29.10.2009 bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému predmetný dlh na nájomnom. Teda v tejto časti výpoveď z nájmu bola dôvodná. Ďalej súd zistil, že žalobca porušil aj iné zmluvné dojednania a to tým, že v rozpore so zákonom odoberal pitnú vodu z verejného vodovodu, a to pripojením sa na odber pred meraným miestom, čo kontrolní pracovníci Východoslovenských vodárni a kanalizácií konštatovali pri kontrole dňa 11.1.1999. Aj táto skutočnosť bola tiež preukázateľným dôvodom pre výpoveď z nájmu.
83. Žalovaný v poslednom odstavci písomnej výpovede z nájmu zo dňa 15.1.1999 požiadal žalobcu, aby po uplynutí výpovednej lehoty protokolárne odovzdal nebytové priestory správcovi budovy. Toto správanie sa žalovaného, ktorým žiada žalobcu po uplynutí výpovednej lehoty odovzdať nebytové priestory nenapĺňa znaky konania v rozpore s dobrými mravmi, pretože je to zákonom predvídateľný postup a vzhľadom na dôvody uplatnené vo výpovedi, ak by o nich bol súd v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/137/1999 meritórne rozhodoval, bol by s najväčšou pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote, žalobu o neplatnosť výpovede zamietol, pretože aspoň v bode pre neplatenie nájomného (vzhľadom na rozsudok sp. zn. 19C/293/2001-109 z 5.2.2008) bola výpoveď dôvodná.
84. V konaní teda nebolo preukázané ani splnenie druhej zákonnej podmienky, ktoré môže viesť k zodpovednosti za škodu, tzv. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (neplatným právnym úkonom, resp. konaním v rozpore s dobrými mravmi pri vzniku zmluvy alebo pri výzve na odovzdanie nebytových priestorov) a vznikom škody.
85. Žalobca v konaní nepreukázal, že škoda vznikla a že je dôsledkom neplatnosti právneho úkonu alebo konania žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. Tieto dva predpoklady sú základnými predpokladmi všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ. Vzhľadom k tomu, že zodpovednosť za škodu je daná, ak sú splnené uvedené predpoklady kumulatívne, preto ak nie je splnený čo i len jeden predpoklad, nie je potrebné sa zaoberať otázkou splnenia ostatných, teda predovšetkým otázkou zavinenia žalovaného.
86. Súd sa vysporiadal so všetkými aspektami záväzného právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v uznesení sp. zn. 3Co/627/2015-958 z 9.6.2017. Súd nižšieho stupňa v zásade musí rešpektovať právny názor vyššieho súdu, neplatí to však absolútne, sú prípady kedy právny názor nemožno slepo nasledovať. Môže vyvstať výnimočná situácia, že by očividná chyba, ku ktorej došlo v konaní 15C/137/1999, kde bola ako prejudiciálna otázka riešená platnosť spornej nájomnej
zmluvy, vyústila do závažnej nespravodlivosti. Preto súd v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vyslovenom v uznesení sp. zn. 3Cdo/627/2015-958 na str. 7 v ods. 1 rozhodol inak ako v predchádzajúcom rozsudku sp. zn. 14C/28/2006-8XX z 9.7.2015 a v súlade s rozhodnutiami vydanými v konaniach vedených pod sp. zn. 19C/293/2001 a 1Co/183/2008, v ktorých sa prejednávali veci tých istých strán sporu, vychádzajúce z rovnakých skutkových okolností a z rovnakého právneho vzťahu, ktorý medzi nimi vznikol.
87. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu na zaplatenie ušlého zisku vo výške 1 605 490,27 EUR ako nedôvodnú zamietol.
88. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
89. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
90. Žalovanému ako úspešnej strane sporu prináleží v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP náhrada trov konania vo výške 100 %. Konkrétna výška trov konania bude predmetom samostatného uznesenia, po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).