Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Co-26-2018.pdf
PDF · 92.34 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/26/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: SECAPITAL S.á.r.l., 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653 Luxemburg, Luxemburgské veľkovojvodstvo, zast. Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., Jilemnického 30, Martin proti žalovanej: X. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. X. XXXX/XX, F., zast. JUDr. Dušanom Sitarčíkom, advokátom, Staničná 11, Humenné, za účasti Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Námestie Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob o zaplatenie 4 629,42 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 11. 10. 2017, č. k. 18C/170/2014-149 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu a Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ priznal náhradu trov konania voči žalobcovi vzniknutých do 30. 06. 2016 v plnom rozsahu.
2. Rozhodnutie odôvodnil citujúc ust. § 53 ods. 1 - 3, 5, § 54 ods. 1 - 2, § 524 ods. 1 - 2, § 657, § 559 ods. 1 - 2, § 451 ods. 1 - 2, § 457, § 39, § 100, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z..
3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že postupca Consumer Finance Holding a. s. uzatvoril so žalovanou dňa 20. 12. 2009 zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky žalovanej vo výške 5 350,40 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku formou 32.mesačných splátok po 167,20 Eur mesačne. Ku dňu podania žaloby uhradila žalovaná na základe vyššie uvedenej zmluvy sumu 312,20 Eur. Pôvodný žalobca listom zo dňa 22. 05. 2010 „vypovedal zmluvu“ a vyzval žalovanú na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo. Celkový dlh pôžičky ku dňu podania žaloby tak predstavuje sumu 4 629,42 Eur.
4. V danom prípade je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže pôvodný žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom. Zároveň ide o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto je potrebné na predmetný vzťah aplikovať osobitný právny predpis, a to zákon o spotrebiteľských úveroch. Súd zameral dokazovanie na posúdenie dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil 24 % ročne. Z internetovej
stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobných úveroch v obchodných bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v decembri 2009 činil úrok v priemere necelých 13 % ročne. Z toho je zrejmé, že cena úveru je skoro dvojnásobne vyššia, čo spôsobuje vadnosť právneho úkonu. Okrem zjavne neprimeranej ceny úveru bola zmluva o pôžičke uzavretá za neštandardných okolností. Žalovaná mala predtým dva úvery, ktoré nesplácala, a preto si predmetný úver zobrala na vyplatenie dvoch predchádzajúcich úverov, čo vyplýva aj z uzavretej zmluvy. Nový úver za vysokú cenu je síce vnímaný zo strany spotrebiteľa ako záchranný produkt, no v skutočnosti, ak je spotrebiteľ vo finančnej tiesni a berie si úver aj keď nemá na jeho splatenie a spolieha sa na prax veriteľa, že po čiastočnom zaplatení sa bude „vec riešiť novým úverom“. po tom takýto postup bez odbornej starostlivosti súd hodnotí ako nezodpovedný postup veriteľa. Je neakceptovateľné, aby sa spotrebiteľom poskytovali úvery do takej miery, že na dlhé a viacročné obdobia sa spotrebitelia nezodpovednou úverovou praxou veriteľov zaúverujú až do nezvládnuteľných rozmerov. Opatrenia súdov sú v takýchto prípadoch plne kompatibilné s cieľom smernice o spotrebiteľských úveroch.
5. V danom prípade súd nemohol prehliadať, že žalobca postupoval nedbanlivo, ak dostatočne neoveril životné náklady, dlhy a celkovú bonitu spotrebiteľa úverovej zmluvy. Dlhy sa týkali najmä predchádzajúcich úverov, pričom nedostatok finančných prostriedkov pôsobil o to viac na rozhodnutie žalovanej. Súdu z vlastnej rozhodovacej činnosti je známe, že spotrebitelia berú ďalšie úvery, aby splatili predchádzajúce úvery. Aj samotná žalovaná po predchádzajúcich úveroch brala ďalší úver - pôžičku, ktorá je predmetom tohto konania, a to z dôvodu, aby splatila predchádzajúce nesplatené úvery. Žalovanej bol poskytnutý úver pri úrokovej sadzbe 24 % ročne a žalovaná mala za 32 mesiacov splácania úveru vrátiť žalobcovi celkom sumu 5 350,40 Eur. Keďže žalovaná mala problém so splácaním istiny predchádzajúceho úveru bolo pravdepodobné, že nebude schopná platiť ani predmetný úver. Takýto stav je na úkor kvality spotrebiteľa splatiť úver za podmienok vopred stanovených žalobcom, ktoré až na výšku úveru žalovaná nemohla nijako ovplyvniť (štandardná formulárová zmluva). Na začiatku všetkého je nedostatok odbornej starostlivosti veriteľa pri nevyhodnotení núdze a čiastočnej ľahkomyseľnosti spotrebiteľa.
6. Súd v predmetnom konaní ex offo skúmal, či nárok žalobcu voči žalovanej uplatnený v predmetnom konaní nie je premlčaný. Uzavrel, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 22. 05. 2010, vypovedal zmluvu o pôžičke, a preto dňom nasledujúcim, t. j. 23. 05. 2010 začala plynúť 2-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňom 23. 05. 2012. Keďže žaloba na súde bola podaná až dňa 20. 05. 2013, stalo sa tak po uplynutí subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby. Súd žalobcom uplatnený nárok pre premlčanie nemohol priznať, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
7. O trovách konania medzi stranami sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 CSP. Rovnako súd priznal náhradu trov konania aj pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi, a to trovy, ktoré mu vznikli do 30. 06. 2016.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Žalobca sa v plnom rozsahu pridržiava skutočnosti uvádzaných v písomnom vyjadrení zo dňa 14. 09. 2017, kde sa vyjadril k otázke neprimeranosti zmluvných úrokov. Podľa jeho názoru je potrebné právny úkon a jeho platnosť vykladať v zmysle zákonných kritérií platných v čase vzniku právneho úkonu. Žalobca predovšetkým poukazuje na odôvodnenie samotného rozsudku, kde súd uvádza, že v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke nebola civilnoprávna úžera explicitne upravená. Rozhodovacia prax súdov zaujala v otázke neprimeraných zmluvných úrokov jednoznačné stanovisko, kde neprimerane vysoké zmluvné úroky sú sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Z množstva súdnych rozhodnutí žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 6Co/97/2017 zo dňa 25. 02. 2014. Ďalej uviedol, že žalovaná v konaní žiadnym spôsobom nespochybnila existenciu úverovej zmluvy, teda peňažné prostriedky prevzala a žalobcovi ich nevrátila. Nakoľko v prípade úverovej zmluvy je možné oddeliť časť zmluvy týkajúcej sa istiny od časti, v ktorej sa žalovaná zaviazala zaplatiť aj úroky, a preto postihnúť sankciou neplatnosti je tak možné len časť úverovej zmluvy týkajúcej sa zmluvných úrokov. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodovanie.
9. Žalovaná k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a uplatnila si trovy odvolacieho konania. Uviedla, že zmluva medzi stranami sporu bola okrem zjavne
neprimeranej ceny úveru uzavretá za neštandardných okolností. Žalovaná mala predtým poskytnuté dva úvery a posledný si zobrala na ich vyplatenie (refinancovanie). V spornej zmluve nie je zrozumiteľne uvedené, čo bolo predmetom záväzkov (výška pohľadávok žalovanej zo zmluvy zo dňa 11. 06. 2008 a zo zmluvy zo dňa 26. 01. 2009), nie je uvedená výška pohľadávok, či predstavovala iba istinu alebo aj úroky a iné poplatky z predchádzajúcich zmlúv. Keďže zmluva je nejasná, neurčitá a nezrozumiteľná, je od počiatku absolútne neplatná (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Poukazovanie žalobcu na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/97/2017 je preto irelevantné, pretože nie je zrejmé, z čoho pozostáva výška pohľadávky uvedená v zmluve o pôžičke.
10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku vyhlásil na úradnej tabuli súdu, aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11. Je nesporné, že predmetný spor vznikol zo zmluvy uzatvorenej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti a spotrebiteľom. Ide o spotrebiteľskú zmluvu a sporný vzťah je potrebné posúdiť podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúcich problematiku spotrebiteľských zmlúv. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo dňa 20. 12. 2009 k uzavretiu zmluvy označenej ako „zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky“. Žalovanej bola na základe tejto zmluvy schválená pôžička vo výške 4 035 Eur pri úrokovej sadzbe 24 % ročne. Pôžička spolu s odplatou mala byť splatená v 32.mesačných splátkach vo výške 167,20 Eur, v celkovej výške 5 350,40 Eur. Účelom pôžičky bolo splatenie záväzkov žalovanej vyplývajúcich zo skôr uzavretých zmlúv (zmluva zo dňa 11. 06. 2008 na sumu 2 189,62 Eur a zmluva zo dňa 26. 01. 2009 na sumu 1 845,38 Eur).
12. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že právny predchodca žalobcu v liste zo dňa 22. 05. 2010 označenom ako „vypovedanie zmluvy“ uviedol, cit.: „vypovedám zmluvu k 22. 05. 2010, dlžná čiastka ku dňu vypovedania zmluvy je v celkovej sume 4 267,41 Eur, pričom istina sa ďalej úročí denným úrokom z omeškania vo výške 0,05 % odo dňa vypovedania až do zaplatenia“. Zároveň vyzval žalovanú, aby v lehote do 5 dní od doručenia výpovede uhradila celkový dlh na účet vedený vo T. a. s. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v zmysle ust.§ 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka vypovedať zmluvu je možné len v prípade zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú, čo nie je tento prípad (predmetná pôžička bola rozvrhnutá na 32 mesačných splátok). Navyše v zmysle § 53 ods. 4 písm. g) Občianskeho zákonníka, v prípade, žeby išlo o zmluvu na dobu neurčitú, tak zmluvné ustanovenia oprávňujúce dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
13. Je nepochybné, že žalobca listom zo dňa 22. 05. 2010 sledoval zosplatnenie celého úveru (aj splátok úveru, ktoré sa mali stať zročnými v budúcnosti) a uplatnil si aj úrok z omeškania (0,05 % odo dňa 22. 05. 2010 z istiny 4 217,25 Eur do zaplatenia). Ide teda o využitie inštitútu „odstúpenia od zmluvy“ podľa § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch aj napriek tomu, že v liste zo dňa 22. 05. 2010 je uvedené „vypovedanie zmluvy“. Žalobca v žalobe uviedol, že dôvodom „výpovede zmluvy“ je porušenie povinnosti zo strany žalovanej splácať poskytnutú pôžičku (resp. jednotlivé splátky) riadne a včas a že postupuje v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Je nutné poznamenať, že zákon o spotrebiteľských úveroch neupravuje (a ani v rozhodnom čase neupravoval) inštitút výpovede zmluvy, ale upravoval inštitút odstúpenia od zmluvy.
14. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sledoval cieľ od zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 20. 12. 2009 odstúpiť. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 48 v spojení s ust. § 457) je následkom odstúpenia od zmluvy zrušenie zmluvy od počiatku a vznik povinnosti účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť to, čo podľa nej dostali. Právny predchodca žalobcu od zmluvy odstúpil, a preto došlo k zrušeniu, resp. zániku zmluvného vzťahu ex tunc a právnemu predchodcovi žalobcovi tak vzniklo právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia. V takom prípade 2-ročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala plynúť nasledujúcim dňom po doručení listu zo dňa 22. 05. 2010, t. j. 23. 05. 2010 a 2-ročná premlčacia doba tak uplynula
23. 05. 2012. V čase začatia konania na súde (20. 02. 2013) tak uplynula 2-ročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bol doplnený ust. § 5b novelou zákona č. 102/2014 Z. z. a vyplýva z neho, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu prihliada aj na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúcich voči spotrebiteľovi, vrátane premlčania práva alebo na inú zákonnú prekážku alebo iný zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolal. Zákonodarca upravil premlčanie v spotrebiteľských zmluvách v uvádzanom právnom predpise z dôvodu zvýšenia ochrany spotrebiteľa a jeho okamžitou aplikáciou.
15. Podľa článku XIV. zákona č. 102/2014 Z.z., predmetné ustanovenie vstúpilo do účinnosti od 1.5.2014. V § 29b zákona č. 102/2014 Z.z. boli prijaté ustanovenia k úpravám účinným od 1.5.2014, nie však k novoprijatému ust. § 5b cit. zákona. Toto zákonné ustanovenie je ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (tým aj súdu) sa ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a chýbajúce prechodné ustanovenie, konajúci súd je povinný aplikovať toto zákonné ustanovenie a prihliadať na premlčanie aj bez námietky.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené, ak súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy v čase, keď už vstúpilo do účinnosti ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. bol oprávnený a zároveň povinný prihliadať aj bez návrhu na premlčanie nároku, keďže v danom prípade platí nepravá retroaktivita, teda od účinnosti novej právnej normy sa ňou riadia aj tie právne vzťahy, ktoré vznikli podľa predchádzajúcej právnej normy.
17. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.
18. Majúc na zreteli vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane správneho súvisiaceho výroku o trovách konania postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov konania a úspešná žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).