Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-230-2014.pdf
PDF · 103.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-6C/230/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v spore žalobcu L. P. J., s.r.o., so sídlom H. 5, XXX XX T., O.: XX XXX XXX, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: XX 613 843 proti žalovanej L. R., nar.XX.X.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX G., štátna občianka SR, za účasti osobitného subjektu Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 7 034,39 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanej nepriznáva proti žalobcovi náhradu trov konania.
III. Osobitný subjekt má nárok proti žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.10.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 7 034,39 eura s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 27.6.2014 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 82337 Bratislava, IČO: 00 151653 a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca a žalovaná uzatvorili dňa 17.2.2012 Zmluvu, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytla žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca zastáva názor,
6C/230/2014
-2-
že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 - 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. V tomto
prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. To znamená, že aj v otázke premlčania je na daný vzťah potrebné aplikovať ust. Obchodného zákonníka. Tento právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.3.2013 sp. zn. 6M Cdo 4/2012, ktorým zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 7 233,36 eura, ktorá pozostávala z istiny 6 000 eur, riadneho úroku 1 034,39 eura, úroku z omeškania v sume 123,97 eura a ostatného príslušenstva 75 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 75 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 123,97 eura predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa Zmluvy poskytol postupca žalovanej úver vo výške 6 000 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach v počte 58 po 122,77 eura vždy k 17. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 17.8.2014 do 17.2.2022 v počte 58 v celkovej výške 7 034,38 eura. Splátky pôvodne splatné od 17.8.2014 do 17.2.2022 sa stali splatnými dňa 12.8.2014, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 12.8.2014, si žalobca uplatňuje úrok z omeškania od toho dňa.
2. Písomným podaním zo dňa 11.11.2014 vstúpilo do konania na strane žalovanej Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42343 828. V písomnom vyjadrení zo dňa 11.2.2015 právny zástupca Združenia uviedol, že v tejto právnej veci ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. OZ. V zmysle týchto kogentných noriem by aplikácia ObZ prichádzala do úvahy len vtedy, ak by to bolo pre spotrebiteľa výhodnejšie. Na podporu svojho tvrdenia dal do pozornosti platné znenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 zo dňa 19.6.2013. Ďalej uviedol, že keďže žalobca nie je subjektom, ktorý predmetný úver poskytol, postúpenie pohľadávky bankou na žalobcu sa musí okrem § 524 a násl. OZ riadiť aj § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Z gramatického a logického výkladu tohto ustanovenia jasne vyplýva, že banka je oprávnená písomnou zmluvou postúpiť zodpovedajúcu časť pohľadávky jej klienta, 6C/230/2017 -3-
ktorý je s platením v omeškaní nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní, alebo ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol dobu 1 rok. Zámer zákonodarcu umožniť postúpiť len pohľadávku, ktorej splatnosť už nastala, je obsiahnutý v dôvodovej správe k zákonu o bankách. Ukončením úverového vzťahu formou mimoriadnej splatnosti sa všetky splátky, ktorých splatnosť ešte nenastala, práve týmto úkonom stavajú splatnými a až v tom momente môže banka platne postúpiť celú svoju pohľadávku na subjekt, ktorý bankou nie je. Inak povedané, banka nemôže postúpiť nebanke „živý úver“, len pohľadávky z „ukončeného úveru“ a zo „živého úveru“ môže postúpiť len splatné splátky. Žalobca predkladá vyjadrenie NBS z 24.7.2014, na ktorého obsah sa aj odvoláva. Z bodu 1 tohto vyjadrenia vyplýva, že NBS žalobcovi nevydala bankové povolenie a ten ani nie je oprávnený na poskytovanie spotrebiteľských úverov, nakoľko žalobca nie je zapísaný v registri veriteľov, ktorí v zmysle § 20 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vedie NBS na svojom webovom sídle. Podľa jeho názoru odporuje zákonu, pokiaľ banka, ktorá poskytla úver, tento postúpi na subjekt, ktorý nie je bankou ani poskytovateľom úverov napriek tomu, že ešte nenastala splatnosť celej pohľadávky. Subjekt, ktorý nesmie poskytovať úvery, ich predsa nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Môže si ich vo vlastnom mene vymáhať, ale to predpokladá dovŕšenie splatnosti pohľadávky. Na základe týchto skutočností vyvodzuje jednoznačný záver, že žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní. Navyše podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, postupca môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo však zo strany žalobcu preukázané nebolo, preto nie je známy obsah tejto výzvy a ak takáto výzva
absentuje, taktiež ide o neplatné postúpenie pohľadávky. Rovnako poukazuje na skutočnosť, že poplatok za poskytnutie úveru a poplatky za správu úveru predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky. Napadol tiež, že zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti, ktoré vyžadoval v tom čase platný a účinný zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve nie je uvedený údaj o výške, počte a termíne splátok ani len istiny, zákon však vyžaduje tieto údaje uvádzať nie len pri istine, ale aj úrokoch a iných poplatkoch. Vzhľadom na vyššie uvedené vznáša námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.
3. Súd rozsudkom č.k. 6C/230/2014-173 zo dňa 31.1.2017 žalobu zamietol. Proti uvedenému rozsudku žalobca podal odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 9Co/132/2017-218 zo dňa 19.10.2017 zrušil rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie so záverom, aby v ďalšom konaní prvoinštančný súd uplatnený nárok žalobou opätovne posúdil, zohľadnil ustanovenia právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa, pričom pri rozhodovaní sa má súd prvej inštancie vyporiadať aj s odvolacími námietkami žalobcu.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to zmluvou o splátkovom úvere č. 5025750185 zo dňa 17.2.2012, Všeobecnými obchodnými podmienkami postupcu, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1076/2014/CE zo dňa 27.6.2014, prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2014, výzvou postupcu zasielanou žalovanej zo dňa 13.5.2014, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 5.6.2014 zo strany postupcu, oznámením o postúpení pohľadávky 6C/230/2014 -4-
postupcu zo dňa 4.7.2014, výzvou žalobcu k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 24.7.2014, pokusom o zmier právneho zástupcu žalobcu zo dňa 29.9.2014 a zistil tento skutkový stav:
5. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5025750185 zo dňa 17.2.2012 súd zistil, že jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany postupcu žalovanej v sume 6 000 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach po 122,77 eura k 17. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 17.3.2012 a konečnou splatnosťou úveru dňa 17.2.2022. Celková čiastka spojená s úverom predstavovala sumu 14 717,43 eura.
6. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1076/2014/CE medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom súd zistil, že postupca dňa 27.6.2014 postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Z oznámenia o postúpení pohľadávky je zrejmé, že postupca žalovanej oznámil postúpenie pohľadávky na žalobcu dňa 4.7.2014.
7. Z výzvy postupcu zo dňa 13.5.2014 je zrejmé, že Slovenská sporiteľňa, a.s. zasielala žalovanej oznámenie, že splácanie pohľadávky z úveru č. 5025750185 je v omeškaní ku dňu 12.5.2014 vo výške 863,64 eura a vyzvala žalovanú dlžnú sumu uhradiť najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Doručenie výzvy žalovanej žalobca nepreukázal.
8. Z oznámenia postupcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 5.6.2014 súd zistil, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že ku dňu 4.6.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere č. 5025750185 stala splatnou v celom rozsahu. Z doručenky je zrejmé, že toto oznámenie bolo doručené žalovanej dňa 11.6.2014. 9. Z listu žalobcu zo dňa 24.7.2014 je zrejmé, že žalobca oznámil žalovanej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 24.7.2014 a vyzval ju k úhrade dlžnej sumy celkom 7 569,53 eura. Pokusom o zmier právneho zástupcu žalobcu zo dňa 29.9.2014 žalobca vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy celkom 7 308,99 eura najneskôr do 2.10.2014.
10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
12. Podľa § 525 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
13. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o bankách) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 6C/230/2014 -5-
kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa bodu 10.3. Všeobecných obchodných podmienok, pri doručovaní písomnosti v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, banka zasiela písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky.
15. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už: 1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej 2) písomnej výzvy a po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj voči dlžníkovi.
16. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na základe Zmluvy o splátkovom úvere Slovenská sporiteľňa, a. s. (banka) poskytla žalovanej úver, pričom sa jedná o vzťah spotrebiteľský. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzoval od Zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej mala na neho prejsť pohľadávka z takto uzavretej zmluvy z pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. vrátane jej príslušenstva. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „Zákon o bankách“) vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu, po predchádzajúcej písomnej výzve. Zo Zmluvy o splátkovom úvere je zrejmé, že medzi účastníkmi zmluvy boli dojednané mesačné splátky v období od 17.3.2012 do 17.2.2022. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.6.2014 banka na žalobcu postúpila celú svoju splatnú pohľadávku po tom, čo banka dňa 4.6.2014 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 24.7.2014 oznámil žalovanej aj samotný žalobca. Žalobca však nepreukázal doručenie písomnej výzvy žalovanej v súlade s § 92 ods.
8 zákona o bankách, a preto je postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu neplatné a to bez ohľadu na to, či sa jedná o splatné alebo 6C/230/2014
-6-
nesplatné pohľadávky. Žalobca predložil síce výzvu adresovanú žalovanej, avšak nepredložil hodnoverný dôkaz o tom, že takáto výzva bola žalovanej doručená, ba ani to, že bola odoslaná. Žalobca nepreukázal, že sa takáto listina do dispozičnej sféry dlžníka dostala, preto súd vychádzal z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre platnosť postúpenia pohľadávky bankou. Samotná existencia výzvy nie je dôkazom o tom, že banka splnila svoju povinnosť výzvu doručovať. Z bodu 10.3 Všeobecných obchodných podmienok postupcu je síce zrejmé, že banka, pokiaľ nie je dohodnuté inak, zasiela písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky, avšak pri preukazovaní ich zasielania, v konkrétnom prípade zasielania výzvy dlžníkovi, je v prípade sporu žalobca, resp. jeho právny predchodca v dôkaznej núdzi. Súd na tomto mieste poukazuje na zasielanie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru formou doporučenej zásielky, kde žalobca ako dôkaz pripojil aj doručenku. Súd preto Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.6.2014 v časti týkajúcej sa pohľadávky vo vzťahu k žalovanej považuje za neplatný právny úkon (§ 39 OZ). Je teda zrejmé, že splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok nebolo preukázané a tým aktívna legitimácia žalobcu nie je daná. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 17Co/139/2017-145 zo dňa 28.11.2017). K odvolacím námietkam žalobcu súd uvádza, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné vykladať aj v spojení s § 525 ods. 1 OZ, podľa ktorého postúpiťnemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Za pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, treba považovať aj pohľadávky banky voči klientom. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá nepodlieha špecifickým požiadavkám, vrátane prísneho bankového tajomstva, určeným v § 27 a nasl. Zákona o bankách na podnikanie bánk, sa podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom, postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - bankou a dlžníkom. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ preto bráni aj postúpeniu pohľadávok z právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na takúto zákonnú výluku § 92 ods. 8 Zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť pohľadávku voči klientovi, ale len za splnenia tam uvedených podmienok. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a neplatné v zmysle § 39 OZ nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj voči dlžníkovi navonok. V prípadoch uvedených v § 525 OZ ani prípadné oznámenie postúpenia pohľadávky postupcom v zmysle § 526 OZ nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách dáva možnosť postúpenia pohľadávky aj bez súhlasu klienta tak, ako uvádza žalobca, musia však byť naplnené vyššie uvedené podmienky. Práve v nevyžadovaní súhlasu klienta je potrebné vidieť prelomenie bankového tajomstva, na ktoré poukazuje žalobca. Jednou z podmienok prípustnosti jeho porušenia (okrem nepretržitého omeškania klienta viac ako 90 kalendárnych dní a splatnosti pohľadávky) je písomná výzva klientovi. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
6C/230/2014
-7-
18. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. V konaní mala plný úspech žalovaná, ktorá si však trovy konania neuplatnila a žiadne jej ani nevznikli. Preto súd rozhodol, že žalovanej nepriznáva náhradu trov konania proti žalobcovi.
20. Podľa citovaného ustanovenia súd priznal osobitnému subjektu náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, pretože osobitný subjekt vystupoval v konaní na strane žalovanej, ktorá mala plný
úspech vo veci. O ich výške súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.