Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/19/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v spore žalobcu: Q. U., nar. XX. septembra XXXX, bytom J. O. XXX/XX, XXX XX H., zast. Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so sídlom AK Železničná 257/19, 050 01 Revúca, IČO: 42 312 230, proti žalovaným: 1/ B. U., nar. XX. júna XXXX, bytom X. XXX/X, XXX XX F. a 2/ Y. U., nar. XX. septembra XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX F., o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č.k. -43 zo dňa 10. marca 2022, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. -43 zo dňa 10. marca 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako fyzická osoba (predtým podnikajúci pod obchodným menom Q. U. - Y., IČO: 37 542 966) je veriteľom dlžníka F. U. - T-Y., IČO: 40 589 544; pohľadávka je priznaná platobným rozkazom Okresného súdu Lučenec č.k. -24 zo dňa 13.4.2011, priznanú pohľadávku uplatnil v exekučnom konaní, v ktorom nebola vymožená. Pohľadávka je vo výške 104,13 Eur s príslušenstvom, príslušenstvo pohľadávky predstavujú náklady spojené s jej uplatnením, úrok z omeškania, trovy zastúpenia v súdnom a exekučnom konaní; celkom pohľadávka predstavuje sumu 365,22 Eur. Dlžník žalobcu ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 20.12.2019. Žalobca uviedol, že podľa jeho zistení dňa 10.11.2020 zomrel otec žalobcu, U. U., dedičstvo bolo prejednané pred okresným súdom v konaní vedenom pod sp.zn. , . Predmetom dedičstva bolo prejednanie aj nehnuteľného majetku nachádzajúceho v bezpodielovom spoluvlastníctve poručiteľa a jeho manželky; z listov vlastníctva vyplýva, že v dedičskom konaní vlastníctvo k nehnuteľnostiam patriacim do dedičstva nadobudli žalovaná 1/ (manželka poručiteľa) a žalovaný 2/ (syn poručiteľa), a to bez akejkoľvek účasti na dedičstve dlžníka F. U., ako ďalšieho syna poručiteľa. Žalobca tvrdil, že v dedičskom konaní došlo zrejme k dvom právnym úkonom - dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a dohody o vyporiadaní dedičstva; uvedené úkony žalobca napáda ako odporovateľné právne úkony neúčinné voči jeho osobe. Mal zato, že dlžník chcel uvedenými úkonmi vykonanými v prospech žalovaných 1/ a 2/ ukrátiť žalobcu ako veriteľa a tento úmysel musel byť žalovaným 1/ a 2/ známy; žalovaní 1/ a 2/ sú vo vzťahu k dlžníkovi osobami blízkymi. Dlžník pritom nemá žiadny majetok, z ktorých by mohol žalobca uspokojiť svoju existujúcu pohľadávku, žiaden majetok dlžníka nebol zistený ani v exekučnom konaní. Prevod nehnuteľností v dedičskom konaní bol bezodplatný, bez poskytnutia protiplnenia zo strany žalovaných 1/ a 2/. Dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a dohodou

o vyporiadaní dedičstva obsiahnutých v uznesení (vydanom v dedičskom konaní) došlo k zníženiu majetku dlžníka, čím dlžník, vedomý si svojho dlhu voči žalobcovi, sa snažil žalobcu ukrátiť.

1.2 Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia obsiahnutého v žalobe sa žalobca domáhal, aby bola žalovaným 1/ a 2/ uložená povinnosť zdržať sa prevodu, zaťaženia alebo iného spôsobu nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č.XXXX, XXXX a XXXX v k.ú. F., ktoré nadobudli žalovaní do podielov v rámci dedičského konania po poručiteľovi. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že sa chce vyhnúť tomu, aby predmetné nehnuteľnosti boli prevedené na iné osoby, prípadne zaťažené záložnými právami tretích osôb. Uvedené by sťažilo a oddialilo vymoženie pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi. Ak by súd určil právne úkony (dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a dohodu o vyporiadaní dedičstva) za právne neúčinné voči žalobcovi, mohol by žalobca požadovať uspokojenie pohľadávky z toho, čo odporovateľným úkonom z majetku dlžníka ušlo. V prípade sporov o odporovateľnosť právneho úkonu už len doručenie žaloby žalovaným môže byť pre nich motiváciou aby sa nehnuteľnosti pokúsili odplatne previesť na tretie osoby v snahe získať majetkový prospech, prípadne darovať nehnuteľnosti ďalšej tretej osobe a sťažiť tak priebeh sporu.

1.3 Súd prvej inštancie rozhodujúc o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aplikoval ustanovenie , , , , , , , , , a , ods.3 (ďalej len „“), oboznámil sa s obsahom žaloby, obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, predloženými Listami vlastníctva č.XXXX, č.XXXX a č.XXXX pre k.ú. F., platobným rozkazom č.k. -24 zo dňa 13.4.2011, návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.6.2011, upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 8.7.2011 a výpismi zo živnostenského registra.

1.4 Okresný súd mal z tvrdení a listinných dôkazov predložených žalobcom za osvedčené, že žalovaní 1/ a 2/ sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva č.XXXX, č.XXXX a č.XXXX pre k.ú, F.; mal osvedčenú existenciu pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi F. U. vplývajúcu z predošlého obchodného styku, o výške pohľadávky 104,13 Eur s príslušenstvom; z tvrdenia žalobcu vyplýva, že pohľadávka nebola uhradená ani v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Markom Rusom.

1.5 Okresný súd poukázal na právny inštitút neodkladného opatrenia, potrebu preukázania potreby neodkladnej úprav pomerov z dôvodu existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená; o potrebe takejto úpravy nemôžu byť vážne pochybnosti, úprava pomerov sa musí javiť ako naliehavá. Zdôraznil, že aj v prípade naplnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia musí súd zvažovať, či nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb; dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu (navrhovateľa neodkladného opatrenia). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti ohrozenia práva žalobcu, a teda potreby bezodkladnosti úpravy pomerov. Zároveň navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností súd presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu neodkladného opatrenia; neodkladné opatrenie nemôže byť nariadené len z preventívneho dôvodu; musí existovať reálna potreba neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu.

1.6 Ak žalobca navrhoval aplikovať ustanovenie , musí osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán v čase rozhodovania súdu. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca neosvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy; nepreukázal, že by žalovaní 1/ a 2/ chceli scudziť alebo inak previesť nehnuteľnosti na inú osobu, nepreukázal žiadne konkrétne kroky alebo indície smerujúce k žalobcovmu tvrdeniu o údajnom zámere žalovaných 1/ a 2/. Súd pritom nemôže vychádzať len z domnienky žalobcu, že v obdobných prípadoch sa zvyknú vykonávať prevody na ďalšie osoby; súd musí mať aspoň osvedčené, že žalovaní takýto krok zamýšľajú vykonať. Z uvedeného dôvodu okresný súd nezistiac splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia návrh na jeho nariadenie zamietol.

1.7 O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie nerozhodoval s poukazom na ustanovenie .

2. Proti uzneseniu okresného súdu, ktorým tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie v celom rozsahu a prizná žalobcovi náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100%. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v ustanovení , , f) a ; tvrdil tak, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovali jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Odvolateľ považoval záver súdu prvej inštancie, na ktorom založil svoje rozhodnutie (a teda že žalobca nepreukázal, že by žalovaní chceli scudziť alebo inak previesť nehnuteľnosti) za formalistický. Tvrdil, že dostatočným spôsobom osvedčil dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; disponuje exekučným titulom - platobným rozkazom Okresného súdu Lučenec č.k. -24 zo dňa 13.4.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.5.2011. Uvedenú pohľadávku žalobca nevedel od dlžníka vymôcť ani prostredníctvom exekučného konania; jediným potenciálnym majetkom dlžníka je majetok, ktorý ušiel z dlžníkovho majetku na podklade odporovateľného právneho úkonu - dedičskej dohody. Už len táto skutočnosť bola dostatočným dôvodom na to, aby súd nariadil neodkladné opatrenie s poukazom na neúčinný právny úkon voči žalobcovi ako veriteľovi vykonaný v dedičskom konaní a s poukazom na skutočnosť, že ďalší prevod zdedeného majetku na inú osobu by znamenal výrazné sťaženie domáhania sa nároku žalobcu. Žalobca uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia v sporoch o odporovateľnosť právnych úkonov je potrebné považovať za opatrenie preventívneho charakteru; ďalšie vedenie sporu a už len samotné doručenie žaloby žalovaným je dostatočnou motiváciou k tomu, aby žalovaní realizovali kroky smerujúce k prevedeniu zdedeného majetku na tretiu osobu. Zdôraznil, že je nemysliteľné, aby denne sledoval príslušný list vlastníctva, na ktorom sú nehnuteľnosti zapísané, do úvahy pritom prichádza aj žiadosť o urýchlené konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v zmysle . Na žalobcu nemožno klásť neprimerané požiadavky kontroly stavu v katastri nehnuteľností.

2.2 V rámci odvolacích námietok žalobca poukázal na princíp odporovateľnosti právnych úkonov a skutočnosti, že namietané právne úkony boli uzavreté medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami. Mal zato, že predpoklady odporovateľnosti boli v žalobe osvedčené; dlžník v dedičskom konaní nenadobudol žiadny majetok a tento nepomer nie je vyvážený žiadnym ďalším záväzkom žalovaných 1/ a 2/ ako dedičov. Prípadným prevodom nehnuteľnému majetku by mohol dôjsť k ďalšiemu sťaženiu vymoženia pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi, preto je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej ochrany žalobcu nariadením neodkladného opatrenia; nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k obmedzeniu či ohrozeniu práv žalovaných k nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu, žalovaní nebudú žiadnym spôsobom obmedzovaní v bežnom užívaní nehnuteľnosti.

2.3 Odvolateľ namietal, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, že by súd prvej inštancie pripojil spis (uznesenie) sp.zn. , ; ide pritom o skutočnosti známe súdu z jeho činnosti. Na uvedené ale súd prvej inštancie vôbec neprihliadal, čím rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti a v tomto smere nesprávnym postupom žalobcovi znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces; navyše tak nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

2.4 Odvolacom námietkou bolo tiež tvrdenie, že súd prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodol v súlade s ustanovením , a teda nerozhodol najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

2.5 Odvolateľ sa (prostredníctvom právneho zástupcu) vyjadril, že s tak formalistickým prístupom súdu prvej inštancie a vôbec zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o neúčinnosti právneho úkonu, keď odporovateľný právny úkon predchádzal zo strany žalovaných a bol už motiváciou k zbaveniu sa majetku dlžníka voči žalobcovej pohľadávke, sa v praxi ešte nestretol; v tomto smere poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -80 zo dňa 14.10.2019 a č.k. -121 zo dňa 30.9.2020; ako aj závery vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu v Hradci Králové, sp.zn. zo dňa 29.2.2008,

ktoré konštatoval nasledovne: „aj v rámci konania o odporovateľnej žalobe ( ) súd môže nariadiť predbežné opatrenie kvôli obave, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený. Za výkon rozhodnutia možno v takom prípade považovať postup veriteľa v zmysle časť vety pred bodkočiarkou . Pokiaľ by žalovaní nehnuteľnosti ďalej previedli, do značnej miery by to znehodnotilo celý výsledok odporovacieho konania. Žalobca by sa totiž nemohol zhojiť z majetku, ktorý odporovaným úkonom prešiel do vlastníctva žalovaných. Odvolací súd prihliadol aj na hľadisko proporcionality, teda na porovnanie miery, s akou sa predbežné opatrenie premietne do právnych pomerov každého z účastníkov. Zatiaľ čo pre žalobcu predbežné opatrenie predstavuje zrejme jedinú záruku, že sa domôže svojho práva, pre žalovaných predbežné opatrenie nepredstavuje takmer žiadny zásah do ich práv. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom predbežného opatrenia, môžu žalovaní aj naďalej užívať a brať ich plody a úžitky. Jediným obmedzením, ktoré pre nich z predbežného opatrenia vyplýva je, že sa týchto nehnuteľností nesmú zbaviť, prípadne ich nejakým spôsobom zaťažiť. V zásade teda nejde o nič iné než to, aby bol zachovaný doterajší stav.“

3. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie s poukazom na ustanovenie žalovaným 1/ a / nedoručoval; žalovaní sa k odvolaniu, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie pred predložením veci na rozhodnutie odvolaciemu súdu nevyjadrili.

4. Po predložení veci krajskému súdu súdom prvej inštancie dňa 23. marca 2022 krajský súd ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom , bez nariadenia pojednávania ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne.

4.1 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

5. Odvolací súd aplikujúc ustanovenie druhá veta (ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnuté neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) doručil žalovaným 1/ a 2/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; umožnil žalovaným vyjadriť sa o odvolaniu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaní sa vo veci nevyjadrili.

6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné konkrétne námietky žalobcu; z dôvodu, že je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( ), pri posudzovaní veci sa zaoberal len konkrétnymi námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie ( ).

7. Vo všeobecnosti odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie zdôrazňuje, že neodkladným opatrením sa má poskytnúť dočasná ochrana strane, zabrániť ďalšiemu zhoršeniu jej právneho postavenia, a to aj v situácii, keď súd nemá náležite zistený skutkový stav veci. Dočasnou úpravou súd nie je v ďalšom prípadnom konaní viazaný; súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas ( ). Právna úprava v pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej ( ); neodkladným opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti strán konania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia však musí byť preukázaný a osvedčený.

8. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáhal, aby súd určil, že právne úkony - dohoda dedičov o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva uzatvorené medzi žalovanými a dlžníkom žalobcu F. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX F., schválená uznesením Okresného súdu Lučenec v dedičskej veci po neb. poručiteľovi U. U., nar. X.X.XXXX, zomr. dňa XX.XXXXXX, naposledy trvale bytom X. XXX/X, XXX XX F., pod sp.zn. , zo dňa 15.3.2021, sú voči žalobcovi právne neúčinné.

8.1 Spolu so žalobou podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným ukladá povinnosť zdržať sa prevodu, zaťaženia alebo iného spôsobu nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými: a/ na LV č.XXXX, k.ú. F., obec F., okres F.:

- byt č.XX, vo vchode: 3, na 1. poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome, súp.č. XXX, postavenom na pozemku parcely registra „C“, parc.č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1501m2 a pozemku parcely registra „C“, parc.č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 913m2,

- podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo výške 79/6474-ín. b/ na LV č.XXXX, k.ú. F., obec F., okres F.:

- pozemok parcely reg. „C“, parc.č.XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1162m2,

- pozemok parcely reg. „C“, parc.č.XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 101m2, c/ na LV č.XXXX, k.ú. F., obec F., okres F.:

- pozemok parcely reg. „C“, parc.č.XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1501m2,

- pozemok parcely reg. „C“, parc.č.XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 913m2.

8.2 Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil v zásade len s poukazom na charakter podanej žaloby vo veci samej, ktorou je odporovacia žaloba (žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu). Poukázal na ním odporovaný právny úkon, ktorým je Dohoda dedičov o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (poručiteľa a žalovanej 1/) a Dohoda o vyporiadaní dedičstva uzavretá medzi dlžníkom a žalovanými 1/ a 2/, na základe ktorej mali dedičstvo nadobudnúť žalovaná 1/ a žalovaný 2/, bez účasti dlžníka na dedičstve. Žalobca v prihliadnutím na charakter sporu (odporovacia žaloba) tvrdil, že „pokiaľ by bol aj v spore úspešný, v prípade, ako by žalovaní uskutočnili ďalší prevod nehnuteľností (nadobudnutých v dedičskom konaní aj prostredníctvom odporovaného právneho úkonu) na tretie osoby, značne by sa tým sťažilo vymoženie jeho pohľadávky voči dlžníkovi a žalobca by bol nútený voči žalovaným iniciovať ďalšie konanie o zaplatenie peňažnej náhrady.“ Argumentoval, že „už samotné doručenie žaloby žalovaným môže byť pre žalovaných motiváciou, aby sa títo pokúsili nehnuteľnosti odplatne previesť na tretie osoby v snahe získať majetkový prospech za účelom spoločného finančného zabezpečenia, resp. darovať nehnuteľnosti blízkej alebo tretej osobe a sťažiť tak priebeh súdneho sporu. Tieto právne úkony možno vzhľadom na predchádzajúce právne úkony uskutočnené v rámci dedičského konania po poručiteľovi predpokladať, najmä ak v rámci exekučného konania voči povinnému, ktoré už prebieha niekoľko rokov, sa nepodarilo žalobcovi vymôcť od dlžníka žiadnu finančnú čiastku, čím sa dlžník úspešne dlhodobo vyhýba plneniu žalobcovi a zrejme aj naďalej do budúcna vyhýbať chce.“

8.3 Žalobca v žalobe, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani v podanom odvolaní neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalovaní 1/ a 2/ mienia nehnuteľnosti, nadobudnuté v dedičskom konaní (v rámci ktorého došlo k vykonaniu namietaných právnych úkonov), scudziť, prípadne zaťažiť.

9. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie založil na konštatovaní, že žalobca neosvedčil predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, nakoľko nepreukázal, že by žalovaní 1/ a 2/ chceli scudziť alebo inak previesť nehnuteľnosti na iné osoby, nepreukázal na akékoľvek konkrétne kroky alebo indície smerujúce k žalobcovmu tvrdeniu o údajnom zámere žalovaných 1/ a 2/.

9.1 Odvolací súd pro preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne a nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že závery súdu prvej inštancie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Neodkladné opatrenie je procesným rozhodnutím, nerozhoduje sa o ňom o nároku vo veci samej a dočasnou úpravou súd nie je v ďalšom konaní viazaný; pri nariaďovaní neodkladných opatrení je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Z obsahu spisu aj pre odvolací súd vyplýva, že žalobca dostatočne neosvedčil naliehavosť právnej ochrany neodkladným opatrením; neosvedčil, že by žalovaní, po vykonaní namietaných úkonov v dedičskom konaní a nadobudnutí nehnuteľností do svojho vlastníctva (resp. podielového spoluvlastníctva), podnikli akékoľvek kroky, ktorými by sa svojho majetku zbavovali, prevádzali nadobudnutý majetok na tretie osoby alebo akýmkoľvek spôsobom nimi disponovali.

9.2 Z obsahu spisu vyplýva súslednosť skutočností a úkonov, ktorými došlo k rozhodnutiu vydanému v dedičskom konaní. Z listov vlastníctva (č.XXXX, č.XXXX a č.XXXX pre k.ú. F. vyplýva, že titulom nadobudnutia nehnuteľností (prípadne spoluvlastníckeho podielu) je rozhodnutie vydané v dedičskom konaní (uznesenie o dedičstve č.14D/916/2020, Dnot. 12/2021 z 15.3.2021; vklad vlastníckeho práva bol povolený pod Z 299/2021 - 409/2021. Žalobca žalobu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podal dňa 31.1.2022. Na základe žiadosti zo dňa 17.3.2022 je na listoch vlastníctva zapísaná poznámka o prebiehajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec, pod sp.zn. . Dňa 1.4.2022 bola žalovaným 1/ a 2/ doručená výzva odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia druhá veta .

9.3 Rozhodnutie v dedičskej veci bolo vydané dňa 15.3.2021, práva k nehnuteľnostiam boli do katastra nehnuteľností zapísané záznamom; ak okresný úrad vykoná záznam, oznámi osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že vykonal zápis do katastra záznamom, a to do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra ( ). V čase rozhodovania súdu prvej inštancie z listov vlastníctva nevyplýva akákoľvek dispozícia žalovaných s im patriacimi nehnuteľnosťami; takýto stav je aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (okrem zápisu poznámky o začatom súdnom konaní o odporovacej žalobe žalobcu). Nemožno opomenúť tiež skutočnosť, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na príslušný súd až 31.1.2022, teda po desiatich mesiacoch potom, ako bolo rozhodnuté v dedičskom konaní. Žalobca neosvedčil naliehavosť potreby ochrany neodkladným opatrením, nepreukázal (a ani netvrdil) žiadne konanie žalovaných 1/ a 2/, ktoré by mohlo mať za následok potrebu dočasnej úpravy pomerov neodkladným opatrením a zároveň ničím neosvedčil, že prípadná budúca exekúcia by mohla byť ohrozená. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia absentuje aspoň tvrdenie o vedomosti žalobcu o tom, že by žalovaní podnikali kroky k zmenšeniu ich majetku na úkor prípadného nároku žalobcu voči nim. Iba potenciálna obava z možnosti žalovaných disponovať so svojim majetkom v danej veci, bez ďalších potrebných skutkových tvrdení, vzhľadom na ďalšie špecifiká, nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia.

9.4 Odvolací súd vníma osvedčenie nároku žalobcu voči svojmu dlžníkovi F. U. ako aj skutočnosť, že žalobca v rozsahu potrebnom pre prípadné nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil dôvodnosť nároku vo veci samej. Pokiaľ však predložil platobný rozkaz, návrh na vykonanie exekúcie a upovedomenie o začatí exekúcie, absentuje relevantné osvedčenie o stave exekúcie (napr. správa súdneho exekútora); nevymoženie pohľadávky voči dlžníkovi je iba tvrdením žalobcu.

9.5 Odvolací súd nerozporuje tvrdenie žalobcu o tom, že práve charakter žaloby (žaloba o neúčinnosť právneho úkonu) môže vzbudzovať obavu z ďalších dispozičných úkonov žalovaných s nehnuteľnosťami, ktorí nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam práve v dôsledku odporovaného právneho úkonu; tvrdený odporovateľný úkon predchádza nadobudnutiu vlastníckeho práva (podielového spoluvlastníctva) k nehnuteľnostiam žalovanými. V inom prípade by sa odvolací súd s argumentáciou žalobcu v podstatnom rozsahu stotožnil; prihliadol však aj na špecifiká prejednávanej veci.

9.6 V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa uplatňuje princíp proporcionality, ktorý vyžaduje, aby neodkladným opatrením nebola strana sporu neprimeraným spôsobom postihnutá; aby nedošlo k neprimeranej ujme na jej právach a oprávnených záujmoch. Obe strany sporu majú právo na súdnu ochranu, pokiaľ sa žalobca domáha uloženia povinnosti zdržať sa prevodu, zaťaženia alebo iného spôsobu nakladania s nehnuteľnosťami žalovaných, ide o stret dvoch subjektívnych práv. Obe strany sporu majú vlastnícke právo vyplývajúce im z . Vlastnícke právo žalobcu mal porušiť práve dlžník; v prejednávanej veci tak ide prevažne o stret subjektívneho práva žalobcu na súdnu ochranu a subjektívneho práva žalovaných vlastniť majetok. V prípade stretu dvoch práv sa testom proporcionality posudzuje, ktoré právo má väčšiu váhu.

9.7 V tomto smere odvolací súd poukazuje a zdôrazňuje, že žalobca tvrdí, že voči dlžníkovi má pohľadávku vo výške 104.13 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 61.29 Eur od 14.2.2009 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 42,84 Eur od 28.3.2009 do zaplatenia, trovy konania vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 57,07 Eur, ako aj trovy exekučného konania. Žalobca sám v žalobe vyčíslil svoju pohľadávku voči dlžníkovi na sumu 365,22 Eur. Naproti tomu hodnota majetku, ku ktorému sa neodkladným opatrením navrhuje obmedziť vlastníckeho právo žalovaných (jeho dispozičnú zložku), hodnotu pohľadávky žalobcu

minimálne stonásobne prevyšuje; žalovaná 1/ mala odporovaným právnym úkonom nadobudnúť (po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v dedičskom konaní) vlastnícke právo o výške spoluvlastníckeho podielu 1/1 k bytu č.XX nachádzajúcemu sa na 1. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX, pre k.ú. F.. Obmedzením vlastníckeho práva žalovaných 1/ a 2/, čo aj jeho dispozičnej zložky, by došlo k ich neprimeranej ujme, v porovnaní s hodnotou pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi.

9.8 Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie za vecne správne; žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že žalovaní reálne uskutočňujú akékoľvek kroky smerujúce k dispozícii s ich majetkom a zároveň uplatnený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neprešiel testom proporcionality s prihliadnutím na výšku pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi a hodnotou majetku, ku ktorému dispozičné právo žiada žalobca obmedziť.

10. K ďalším odvolací dôvodom odvolací súd uvádza, že na žalobcu síce nemožno klásť neprimerané požiadavky na kontrolu prípadnej dispozície s nehnuteľnosťami v katastri nehnuteľností; žalobca však ani netvrdil, že žalovaní 1/ a 2/ mienia svojimi nehnuteľnosťami nadobudnutými v dôsledku odporovaných úkonov disponovať. Jeho obave, resp. potrebe preventívneho zásahu nenasvedčuje práve správanie žalovaných, ktorí od nadobudnutia nehnuteľností v dedičskom konaní žiadny úkon smerujúci k scudzeniu nehnuteľností nerealizovali, uvedené vyplýva z príslušných listov vlastníctva. Uvedené platí nielen ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie (takmer rok po vydaní uznesenia o dedičstve) ako aj ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu.

10.1 Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ sa neoboznámil s rozhodnutiami vydanými v dedičskom konaní, najmä ak žalobca na spis Okresného súdu Lučenec sp.zn. , v žalobe poukázal. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil, nesprávny postup súdu prvej inštancie nemal za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10.2 (Ne)dodržanie zákonnej lehoty na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemá za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a nie je dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.

10.3 Pokiaľ žalobca poukazoval na iné rozhodnutia súdov odvolací súd zdôrazňuje, že v týchto veciach išlo o inú skutkovú a právnu situáciu. Vo veci, v ktorej Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol uznesením č.k. -121 zo dňa 30. septembra 2020, posudzoval správnosť nariadeného neodkladného opatrenia len z odvolacích dôvodov, keď odvolateľka nesúhlasila s tým, že mala v úmysle ukrátiť žalobcu v dedičskom konaní; odvolací súd sa pritom iba vyjadril k nepomeru nadobudnutia majetku v dedičskom konaní a pohľadávka žalobcu (veriteľa) proti dlžníkovi (ktorý mal v dedičskom konaní uskutočniť odporovaný úkon) viac ako 10 násobne presahovala pohľadávku žalobcu v prejednávanej veci. Aj vo veci, v ktorej Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol uznesením č.k. -80 zo dňa 14. októbra 2019, odvolací súd zdôraznil viazanosť odvolacími dôvodmi, odvolateľka aj v tejto veci uviedla, že netušila o tom, že jej dcéra mala exekúciu a že úkonom - dedičskou dohodou niečo poruší. Aj v predmetnej veci pohľadávka veriteľa mnohonásobne prevyšovala pohľadávku osvedčenú v konaní .

10.4 Žalobca poukazoval aj na závery vyslovené Krajským súdom v Hradci Králové v uznesení sp.zn. zo dňa 29.2.2008. Tu je potrebné zdôrazniť, že v predmetnej veci súd posudzoval dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia aj z hľadiska proporcionality, ktoré vyhodnocoval z hľadiska, že predbežné opatrenie predstavuje jedinú záruku, že sa domôže svojho práva a jediným obmedzením žalovaných bolo, že sa nehnuteľností nesmú zbaviť, alebo ich zaťažiť, avšak nehnuteľnosti môžu naďalej užívať. Nemožno však nepostrehnúť, že v tejto veci mal žalobca voči dlžníkovi, ktorý vykonal odporovaný úkon, pohľadávku vo výške 25.000.000,-Kč. Zrejme aj žalobca uzná, že v tomto smere pri posudzovaní proporcionality neodkladného opatrenia išlo o úplne odlišný skutkový stav.

11. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd doplniac dôvody svedčiace vecnej správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie rozhodnutie okresného súdu postupom podľa v celom rozsahu potvrdil, odvolacie námietky neboli spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, ktorého správnosť s poukazom na ustanovenie posudzoval podľa stavu v čase vydania uznesenia súdom prvej inštancie.

12. Neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie patria k zabezpečovacím inštitútom civilného procesu, ktoré predpokladajú ďalší procesný postup, ako je to i v tomto prípade, keďže bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný v priebehu konania vo veci samej (resp. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je obsiahnutý v žalobe vo veci samej); o náhrade trov konania, spojených s týmto procesným úkonom, bude rozhodnuté až v rámci rozhodnutia vo veci samej ( ); z tohto dôvodu nebolo o trovách konania rozhodnuté ani odvolacím súdom. Návrh na rozhodnutie o trovách konania je v rozpore s citovaným ustanovením .

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.