Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-2-2018.pdf
PDF · 80.08 KB
Case nature
Subarea
9CoE/2/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinným: 1/ Z. E., G.. X.X.XXXX, K. M. XXX/X, XXX XX V. C., 2/ Š. E., G.. XX.XX.XXXX, K. M. XXX/X, XXX XX V. C., 3/ V. E., G.. XX.X.XXXX, K. P. G. U. XX, XXX XX P. G. U., 4/ Z. E., G.. X.X.XXXX, K. B. XXX/XX, XXX XX A., 5/ M. E., G.. X.XX.XXXX, K. M. XXX, XXX XX V. C., o vymoženie 111,74 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7Er/416/2015 - 11 zo dňa 4.9.2015 takto
rozhodol:
V r a c i a vec súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora B.. P. C., O.. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, je neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto rozhodcovský rozsudok predstavuje nulitný právny akt.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal tiež neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Z obsahu spisu vyplýva, že povinná zomrela dňa 7.8.2015. Právnym nástupcom po nebohej poručiteľke napadnuté uznesenia ani odvolanie doručované neboli. Uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom, za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, v znení platnom do 30.06.2016 (ďalej len OSP). Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 OSP (č. l. 29 spisu).
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len CSP) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 359, § 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.03.2017, len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.03.2017, exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci.
6. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď prioritne nerozhodol o prípadnej zaujatosti súdneho exekútora v predmetnom exekučnom konaní. V návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor B.. P. C., O.. oznámil v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, že bol pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.: III.ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011 zaradil do odôvodnenia aj všeobecnú konštatáciu o vylúčení súdneho exekútora z výkonu exekúcie pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Poukázal na skutočnosť, že nález ústavného súdu je individuálnym normatívnym právnym aktom, ktorý nemá všeobecnú platnosť, ale zaväzuje len účastníkov konania. Predmetné rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré svojim charakterom opomínalo dôsledne aplikovať zásady spravodlivého súdneho procesu, najmä zásadu „rovnosti zbraní“, a preto nie je legitímnym aktom aplikácie súdnej moci, v právnom štáte neobstojí a jeho právne účinky, ktoré vyvoláva, musia byť negované do času, kým nedôjde k náprave porušených základných práv, medzi inými aj právo súdneho exekútora na spravodlivé súdne konanie.
7. Súd prvej inštancie bez toho, aby o tejto skutočnosti rozhodol v zmysle § 30 ods. 7 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.03.2017, napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia. Odvolací súd v tejto v súvislosti poukazuje na to, že podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.03.2017, len čo sa súdny exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu, pričom do rozhodnutia podľa ods. 7 môže v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku, súdny exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného odkladu a o tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do 10 dní od predloženia veci. Podľa § 30 ods. 11 Exekučného poriadku, ak súd vylučuje exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten súdny exekútor, ktorého následne navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.
8. Rozhodnutie o tom, či exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, je dôležité i z toho hľadiska, že podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví, pričom rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Trovami exekúcie je aj odmena súdneho exekútora. Úlohou súdu prvej inštancie bolo teda rozhodnúť podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku a potom zvoliť postup v zmysle § 30 ods. 11 Exekučného poriadku, alebo následne rozhodnúť podľa § 44 Exekučného poriadku o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Bez takéhoto rozhodnutia je rozhodovanie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku predčasné, v rozpore s právom na spravodlivý proces zaručeným Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
9 . Z obsahu spisu vyplýva, že povinná zomrela dňa 7.8.2015 a napadnuté uznesenie bolo vydané 4.9.2015. Z predloženého uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4D/199/2015 zo dňa 24.6.2016 s právoplatnosťou od 19.7.2016 vyplýva, že majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný dcére poručiteľky, ktorá sa postarala o pohreb, a dedičské konanie po poručiteľke, povinnej v tomto konaní, bolo zastavené v zmysle ust. § 175h ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Z dedičského spisu sp.zn. 4D/199/2015 odvolací súd zistil, že právnymi nástupcami po poručiteľke sú jej deti Z. E., Z. E., V. E., Z. E., M. E.. Keďže povinná stratila spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, mal súd prvej inštancie rozhodnúť o pokračovaní v konaní s jej právnymi nástupcami podľa § 62 a § 64 CSP a doručiť im aj napadnuté uznesenie. Z obsahu spisu vyplýva, že právnym nástupcom povinnej napadnuté uznesenie doručované nebolo.
10. Z týchto dôvodov odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú. Úlohou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť o námietke zaujatosti vznesenej súdnym exekútorom B. P. C., O.. v zmysle ust. § 30 ods. 3 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 03. 2017 (č. l. 1 spisu), rozhodnúť o neodstrániteľnej podmienke konania, a to straty spôsobilosti byť účastníkom konania na strane povinnej, ktorá nastala v priebehu konania v zmysle ust. § 62 a § 64 CSP, a doručiť právnym nástupcom povinnej napadnuté uznesenie. Právni nástupcovia po nebohej povinnej zodpovedajú za poručiteľove dlhy len do výšky nadobudnutého dedičstva. Dedičské konanie po nebohej poručiteľke bolo zastavené pre nedostatok majetku v zmysle ust. § 175h ods. 1 OSP, a preto zodpovednosť právnych nástupcov za dlh poručiteľky nie je daná (§ 470 Občianskeho zákonníka).
11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.