Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/7/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, vo veci sporových strán žalobcu U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W. XXX, XXX XX T. W., Č. H., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Burian & partners, s.r.o., Vojtecha Tvrdého 819/1, Žilina, proti žalovanej N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, W., právne zastúpená Advokátska kancelária Zahradnikova.SK s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, o zaplatenie 30.461,74 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej náhradu trov konania v plnej výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 02.02.2017 sa domáhal žalobca vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 30.461,74 € s príslušenstvom, úrokmi z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 10.000,- € od 03.02.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 7.500,- € od 31.07.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 8.000,- € od 29.08.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 863,55 € od 25.07.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 863,55 € od 05.08.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 814,18 € od 01.05.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 422,56 € od 21.07.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 315, 27 € od 14.05.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 332,70 € od 12.05.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 406,72 € od 12.05.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 443,73 € od 12.05.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 499,48 € od 23.05.2015 do zaplatenia. Súčasne žiadal zaviazať žalovanú na náhradu trov konania. Žalobca ako prostriedok procesného útoku použil skutkové tvrdenia podľa ktorých mal so žalovanou v období od 02.02.2015 do 22.05.2015 uzavrieť zmluvy o pôžičke v celkovej výške požičanej sumy 30.461,74 €. Predmetom jednotlivých zmlúv o pôžičke bolo poskytnutie finančných prostriedkov za účelom kúpy bytu na S. X Q. W., a jeho následnú rekonštrukciu za obdobie od 02.02.2015 do 22.025.2015 podľa špecifikácie žalobcu poskytol žalovanej pôžičky nasledovne: 1. dňa 02.02.2015 sumu vo výške 10.000,- € poskytnutú žalobcom na kúpu bytu prevodom z účtu, 2. Dňa 30.07.2015 sumu vo výške 7.500,- € poskytnutú žalobcom na rekonštrukciu bytu v hotovosti, 3. Dňa 28.08.2015 sumu vo výške 8.000,- € poskytnutú žalobcom na rekonštrukciu bytu v hotovosti, 4. Dňa 24.07.2015 sumu vo výške 23.334,- Kč / 863,55 € poskytnutú žalobcom na vybavenie bytu (O.

- sanita, obklady do kúpeľne) prevodom z účtu, 5. Dňa 04.08.2015 sumu vo výške 23.334,- Kč / 863,55 € poskytnutú žalobcom na vybavenie bytu (O.

- sanita, obklady do kúpeľne) prevodom z účtu,

6. Dňa 30.04.2015 sumu vo výške 22.000,- Kč / 814,18 € poskytnutú žalobcom na projektovú dokumentáciu bytu v hotovosti, 7. Dňa 20.07.2015 sumu vo výške 11.418,- Kč 7422,56 € poskytnutú žalobcom na kúpu drezu a batérie prevodom z účtu, 8. Dňa 13.05.2015 sumu vo výške 8.519,- Kč / 315,27 € poskytnutú žalobcom na kúpu varnej dosky (SIEMENS ET 675FN17E) prevodom z účtu, 9. Dňa 11.05.2015 sumu vo výške 8.990,- Kč / 332,70 € poskytnutú žalobcom na kúpu vstavanej pračky WHIRLPOOL AWOC 0714) prevodom z účtu, 10. Dňa 11.05.2015 sumu vo výške 10.990,- Kč / 406,72 € poskytnutú žalobcom nakúpu chladničky (BOSCH KIV 34X20) prevodom z účtu, 11. Dňa 05.2015 sumu vo výške 11.990,- Kč / 443,73 € poskytnutú žalobcom na kúpu vstavanej umývačky riadu (SIEMENS SN65M037EU) prevodom z účtu, 12. Pňa 22.05.2015 sumu vo výške 13.495,- Kč / 499,48 € poskytnutú žalobcom na kúpu vstavaného sporáku (SIEMENS HB36GB560) v hotovosti. Tiež uviedol, že čiastkové sumy v zmysle špecifikácie predstavujú sumu 25.500 € a 134.070,- Kč (v prepočte 4.961,74 €), t. j. sumu spolu vo výške 30.461,74 €. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovanú listom zo dňa 13.05.2016 prostredníctvom e-mailovej komunikácie vyzval na vrátenie dlžnej sumy a požiadal ju o uzavretie dohody o uznanie záväzku a jeho postupnom splácaní. Žalovaná mu po výzve na vrátenie pôžičky dlžnú sumu nezaplatila, zaslal jej žalobca dňa 12.08.2016 pokus o mimosúdne vyrovnanie veci, v ktorom žalovanú vyzval na uhradenie dlžnej sumy do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaná mu dlžnú sumu neuhradila ani čiastočne, preto si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy odo dňa, kedy žalovanú vyzval na vrátenie, t. j. od 14.05.2016. V prípade, že by súd vyhodnotil, že zmluva o pôžičke so žalovanou nebola uzatvorená platne, že medzi nimi neexistoval zmluvný vzťah, mal za to, že zo strany žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu a vznikla by žalovanej povinnosť vydať mu bezdôvodné obohatenie.

2. Žalovaná ako prostriedok procesnej obrany použila skutkové tvrdenia popierajúce tvrdenia žalobcu, k veci uviedla, že si od žalobcu nikdy nepožičala peniaze. Medzi ňou a žalovaným nikdy nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke na akúkoľvek sumu. Nie je si vedomá skutočnosti, že by voči žalobcovi mala akýkoľvek dlh. Nikdy voči žalobcovi žiadny dlh neuznala, neuzavrela so žalobcom žiadnu zmluvu, ani voči žalobcovi neurobila žiadny úkon, z ktorého by jej vyplývala povinnosť uhradiť žalobcovi akúkoľvek finančnú sumu. So žalobcom boli partneri a plánovali spoločnú budúcnosť vrátane manželstva. O rozchode zo žalovaným vôbec neuvažovala. V januári 2015 sa rozhodla kúpiť byt pre seba a svoju dcéru. Žalobca o tomto jej úmysle vedel a sám jej navrhol, aby byt zariadili spoločne ako ich budúcu spoločnú domácnosť. Žalobca sa plánoval presťahovať na Slovensko, keďže ona Slovensko opustiť nemohla, pretože má maloletú dcéru z predchádzajúceho manželstva, ktorej otec žije na Slovensku. Ešte pred kúpou bytu žalobcovi opakovane hovorila, že tento konkrétny byt na S. je nad jej finančné možnosti a teda nad jeho kúpou váha. Žalobca sa ponúkol, že jej chýbajúce peniaze na byt a rekonštrukciu daruje. Opakovane sa ho pýtala, či si je istý, pretože to je dosť vysoká suma, no žalobca potvrdil, že jej chce tieto peniaze darovať, pretože to chápe ako investíciu do ich spoločnej domácnosti. Vo februári a v marci 2015 žalobca začal vykonávať z vlastnej iniciatívy kroky k rekonštrukcii bytu. Žalobca jej zaslal tabuľku s rozpisom prác, ktoré v byte navrhuje vykonať s tým, že v tabuľke uviedol položky, ktoré chce uhradiť on. Dňa 01.03.2015 si so žalobcom vymenili niekoľko SMS k otázke rekonštrukcie s tým, že žalobca žartoval, že ak sa s ním rozíde ona, bude mu musieť do vlastníctva previesť spoluvlastnícky podiel - najprv uviedol 1 bytu, následne 1 bytu. Na jej otázku, čo sa stane, ak ju opustí on napísal, aby jeho investície do bytu brala ako dar. Opätovne 08.03.2015 jej napísal, že ide o dar. So žalobcom na jeho podnet ich vzťah ukončili v júni 2015, avšak rozišli sa v dobrom a ďalej spolu komunikovali. Ona dokonca ešte pár týždňov dúfala, že si žalobca rozchod rozmyslí a vráti sa k nej. Žalobca jej v auguste 2015, teda už po ich rozchode napísal ďalšie SMS, v ktorých jej napísal, že voči nej necíti žiadnu zášť, ich vzťah ukončil z vlastného rozhodnutia a najmä, že od nej nepožaduje vrátenie žiadnych finančných prostriedkov. Keďže žalobca to celé obdobie, počas ktorého riešila kúpu a rekonštrukciu bytu a dokonca ani po ich rozchode nikdy nespomenul, že by peniaze investované do jej bytu chápal ako pôžičku, resp. žalobca opakovane hovoril, že ide o dary a že tieto darované finančné prostriedky od nej nechce späť, nemala žiadny dôvod sa domnievať, že by žalobca tieto finančné prostriedky chápal ako pôžičky. Ak by jej žalobca navrhol, že jej peniaze len požičia, neprijala by to, pretože nemá také finančné zabezpečenie, aby na seba mohla prevziať takého záväzky. Peniaze od žalobcu prijala ako dar, čoho si je žalobca dobre vedomý. Žalobca si musel byť od začiatku vedomý skutočnosti, že nemôže ísť o pôžičku, resp. že pôžičku by od neho neprijala, pretože toto mu povedala a aj napísala hneď na začiatku,

ešte pred kúpou bytu. Ako vyplýva z ich komunikácie z 25.01.2015, jasne žalobcovi napísala, že nemá dostatok finančných prostriedkov. Ich komunikácia na tému investícií do bytu skončila 23.09.2015 s tým, že žalobca žiadne finančné prostriedky odo nej nechce. Následne 02.12.2015 jej žalobca po dlhšej odmlke napísal e-mail, v ktorom prvý krát použil pojem pôžička. Žalobca na začiatku e-mailu píše, že vraj mu povedala, že ak sa rozídu, finančné prostriedky mu vráti. Toto však nie je pravda. Na tému „vrátenia“ darovaných finančných prostriedkov so žalobcom síce žartovali (ako je zrejmé z textu SMS), avšak táto komunikácia bola z iniciatívy žalobcu a žalobca jej navyše napísal, že bude od nej žiadať kompenzáciu za darované finančné prostriedky iba v prípade, ak ho ona opustí, čo sa nestalo. V e- maile z 02.12.2015 si túto komunikáciu žalobca upravil tak, aby potvrdzovala ním vykonštruovanú a nepravdivú verziu o existencii pôžičky medzi nimi. Žalobca jej 13.05.2016 poslal ďalší e-mail, v ktorom opätovne požaduje vrátenie finančných prostriedkov, avšak z textu e-mailu vyplýva, že stále chápe jeho platby ako dary, dokonca spomína, že iné dary, ako napr. dovolenky, bežné nákupy, fotoaparát a výdavky na právnikov od nej vrátiť nechce - z čoho je zrejmé, že aj svoje investície do rekonštrukcie bytu chápe ako dary, ako darované finančné prostriedky. Žalobca existenciu zmluvy o pôžičke medzi ňou a ním nepreukázal žiadnym listinným dôkazom; práve naopak, listinné dôkazy, najmä vyjadrenia samotného žalobcu zachytené v jeho SMS a e-mailoch preukazujú, že žalobca nikdy nemal v úmysle s ňou zmluvu o pôžičke uzavrieť a ani takúto zmluvu neuzavreli. Medzi žalobcom a ňou nikdy neexistovala zmluva o pôžičke, a ani nikdy nemala úmysel so žalobcom akúkoľvek zmluvu o pôžičke uzavrieť, čo žalobcovi opakovane hovorila. Poukázala aj na to, že sám žalobca si je vedomý skutočnosti, že medzi nimi žiadna zmluva o pôžičke uzavretá nebola, lebo uvádza dva rôzne právne tituly, na základe ktorých mal vzniknúť nejaký záväzok s tým, aby si súd vybral ten pravdepodobnejší právny titul; že pokiaľ súd neuzná, že medzi nimi pôžička existovala, tak pôjde zo strany žalobcu o plnenie bez právneho dôvodu. Pre vznik záväzkového vzťahu bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje splnenie zákonných predpokladov a to kumulatívne. Prvou podmienkou vzniku bezdôvodného obohatenia na jej strane je vznik majetkového prospechu na jej strane „bezdôvodne“, v tomto prípade mal však žalobca právny dôvod jej finančné prostriedky a veci poskytnúť a tým dôvodom bolo darovanie. Samotný fakt, že žalobca plnil bez ďalšieho nezakladá vznik bezdôvodného obohatenia na jej strane. V prípade, ktorý žalobca uvádza, nemôže ísť o plnenie bez právneho dôvodu, ani o naplnenie iných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Sám žalobca v žalobe tvrdí, že plnil na základe existencie zmluvy o pôžičke (ktorej existenciu však nepreukázal). Nie je reálne možné, aby sa žalobca domnieval, že plnil na základe pôžičky, ktorá mala existovať medzi ňou a ním a zároveň nedisponoval subjektívnou vedomosťou a o tom, že plní bez právneho dôvodu, prípadne sa ešte aj dopustiť omylu, v dôsledku ktorého by plnil bez právneho dôvodu. Žalobca teda sám popiera existenciu plnenia bez právneho dôvodu na jeho strane, keď tvrdí, že plnil na základe pôžičky. Keďže medzi nimi zmluva o pôžičke nikdy neexistovala, žalobca neplnil ani z neplatného právneho úkonu a ani dôvodu, ktorý by odpadol. Žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť a súčasne zaviazať žalobcu na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov D. C., listinnými dôkazmi pokusom o mimosúdne urovnanie veci, fotokópiou výpisov z účtu žalobcu, potvrdením objednávky zo 07.05.2015, účtovnými dokladmi - dodacími listami a faktúrami, čestným prehlásením P.. H. P., fotokópiou čestného prehlásenia G.. Y.. U. W., e-mailovou komunikáciou medzi sporovými stranami,

4. Z výpovede žalobcu G.. U. X. súd zistil, sa so žalovanou zoznámil v roku asi v roku 2013, keď nastúpila do ich sesterskej firmy. Ona pracovala na pobočke v Bratislave a tým, že on mal na starosti Českú republiku a keďže mali spoločné projekty začali sa stretávať na spoločných stretnutiach. Tieto boli len jednodňové v Bratislave nezostával. Mávali spoločné stretnutia napr. 3-dňové stretnutia v Prahe, kde sa mohli spoznať. Spočiatku boli len priatelia, stretli sa, hovorili spolu, zasmiali sa. Zmenilo sa to, keď sa rozišiel so svojou predchádzajúcou priateľkou júni - júli 2014. V júli 2014 mali pracovný večierok, tam sa ich vzťah z priateľského zmenil na partnerský. Znamenalo to, že mali spolu sex a že v tom budú ďalej pokračovať. Stretávali sa, žalovaná bola spoločenská, zábavná, plánovali spoločné víkendy, trávili ich spolu ako priatelia. Stretávali sa buď v Bratislave alebo v Brne, keď žalovaná prišla k nemu. Trávili čas buď u nej doma, alebo u neho doma. U nej doma znamenalo, že to bol byt, ktorý patril jej rodičom resp. jej otcovi. Bol to veľký 3-izbový byt, tri izby s príslušenstvom. U neho sa v Brne stretávali v jeho byte, ktorý si kúpil v roku 2006, je tiež 3-izbový s príslušenstvom. Takto spolu fungovali necelý rok do júla 2015. Potom sa rozišli. Dôvodom toho, že sa rozišli bolo to, že sa o žalovanej začal dozvedať veci, ktoré súviseli s jej minulosťou, že istý čas žila zvláštnym životom, že natáčala porno. Najprv mu prišli na emailovú adresu len textové oznámenia, boli anonymné, neskôr dostal aj fotky a video, žalovaná sa snažila mu vždy dať nejaké logické vysvetlenie, že išlo o pomstu jej bývalého manžela a že tieto veci nerobila dobrovoľne.

O pôžičku ho požiadala v januári 2015, keď jej poslal 02.02.2015 prvých 10.000 €, lebo si vyhliadla byt, ktorý si chcela kúpiť. Bolo mu povedané, že otec žalovanej chce svoj byt predať, že sa chce z neho vysťahovať, že si chce postaviť dom. Otec žalovanej v tom byte s ňou trvale nebýval, len tam chodil, ona mala k dispozícii jednu izbu pre seba a dcéru, druhá izba bola pre brata a otca, keď tam prišli, obývačka bola spoločná. Žalovaná chcela kúpu bytu financovať z hypotéky a tých 10.000 € bol rozdiel, ktorý jej chýbal do kúpy tohto bytu. Svedkom tejto pôžičky bol svedok H. P., ktorý bol riaditeľom sesterskej firmy na Slovensku, nebol nadriadený žalovanej. Poznali sa už predtým, ako spoznal žalovanú, trávili spolu dosť času. Uviedol, že je presvedčený o tom, že bol s ním, keď si žalovaná odo neho pýtala 10.000 € na kúpu bytu. Pôžička znela tak, že ho požiadala o 10.000 €, ktoré jej mal poslať na účet vedený na jej meno, peniaze však išli z účtu H. P., ktorý jej ich poslal. Pre vysvetlenie tohto postupu uviedol, že H. P. staval dom, on mu požičal celkovo 10.000 € na jeseň 2014 v troch splátkach. Čo sa týka podmienok pôžičky v januári 2015 vedel, že pán P. mu má vrátiť pôžičku 10.000 €, povedal žalovanej, že peniaze jej prídu z účtu pána P., pán P. stál pri ňom, potvrdil mu, že peniaze miesto jemu na účet pošle priamo na účet žalovanej, splatnosť si dohodli tak, že v marci 2017 mu konči fixácia na hypotéku a že dovtedy mu žalovaná túto sumu vráti. Čo sa týka pôžičky vo výške 7.500 € tak byt, ktorý žalovaná kúpila potreboval rekonštrukciu, bol prázdny, lebo žalovaná ešte stále bývala u svojho otca, o pôžičku ho požiadala niekedy v máji - júni 2015. Nešlo o pôžičku na sumu 7.500 €, žalovaná ho požiadala o 15.500,- € s tým, že 7.500,- € potrebovala na zálohu, než sa začnú práce a zbytok potrebovala až sa to skončí na doplatok. Rozpočet na byt koľko bude stáť rekonštrukcia prišiel spraviť pán Q., ktorého on poznal cez pána P., lebo vlastnil stavebnú firmu a robil mu na dome. Na byte bol niekedy v júni 2015, nepamätá sa, či tam bol s ním, urobil rozpočet, poslal mu ho, bol vyčíslený na sumu 15.500 €, potom ho preposlal aj žalovanej. Čo sa týka splatnosti tejto pôžičky, mal dve varianty, ako by mu to vrátila, jedna bola taká že to byť robené tak, že keď sa byt zrekonštruuje, žalovaná ho mala dať znovu oceniť, lebo byt by získal na vyššej cene a mala požiadať banku o navýšenie úveru a z toho, čo by jej navýšili úver by mu túto pôžičku vrátila. Žalovaná mu mala vlastne vrátiť aj sumu 10.000,- € aj sumu 15.500,- € z navýšeného úveru, ktorý jej mala banka dať, potom ako sa zhodnotí byt. Druhá varianta vrátenia bola tá, že keď otec žalovanej predá svoj byt, že polovicu kúpnej ceny rozdelí medzi žalovanú a jej brata. Suma 15.500,- € boli jeho úspory, ktoré mal na účte. Sumu 7.500,- € on vyplatil pánovi Q., stretol sa s ním v Žiline, resp. kúsok od Žiliny. Zvyšok sumu 8.000,- € odovzdal do rúk žalovanej v jej byte, bolo to v čase, keď už boli rozídení, bolo to 28.08.2015. Pri odovzdávaní peňazí boli len sami dvaja a neskôr mu žalovaná v e-maile potvrdila, že jej peniaze odovzdal. Zvyšok pôžičky v celkovom objeme sú spotrebiče do bytu, ktoré boli zabudované do bytu. Predmetom pôžičky boli finančné prostriedky za obklady O. - sanita v sume 863,55 €, tieto platil on z jeho účtu, raz to bola záloha 863,55 € a druhý krát zvyšok 863,55 €. Platil to preto, lebo žalovaná nemala peniaze, požiadala ho, aby to zaplatil. O zálohu ho požiadala priamo v obchode, keď im vystavili faktúru a o zvyšok ho požiadala e-mailom, keď mali odosielať sanitu do Bratislavy. Nebol toho nikto svedkom, bolo to len medzi nimi. On jej povedal, že to potrebuje vrátiť do marca 2017. Čo sa týka sumy 814,18 € tá sa týkala projektovej dokumentácie, ktorú robil G.. Y.. U. W., bol to jeho kamarát, ktorý býva v Brne, zobral za ním žalovanú, aby sa na to pozrel, projekt konzultoval so žalovanou, lebo sa niekoľkokrát prerábal. Zmluvu o dielo s ním uzavreli ústne, bol pri tom. Potom išiel premerať byt do Bratislavy, urobil kalkuláciu a obom im ju poslal e-mailom. Cenu za dielo im projektant oznámil, resp. ju oznámil len jemu, on sa následne spýtal žalovanej, či s tým súhlasí a aj keď nemala peniaze povedala, že áno a on ako blbec povedal, že to zaplatí. Cenu za dielo odovzdal on osobne G.. W. do rúk v Opave. Čo sa týka zvyšných pôžičiek, ktoré poskytol žalovanej, tie sa týkajú kuchyne, kúpy drezu a batérie v sume 422,56 €, ktoré zaplatil priamo predajni prevodom z jeho účtu. Tieto veci našiel na internete, lebo lepšie rozumiem technickým veciam, zavolal žalovanej, či by to mohlo byť, ak povedala že áno, objednal to a zaplatil to zo svojho účtu. Kedykoľvek mohla povedať, že vec, ktorú on vybral nechce, lebo je to drahé. Čo sa týka ostatných vecí, ktoré kúpil - varná doska za 315,27 €, vstavaná pračka v sume 332,70 €, chladnička v sume 406,72 €, umývačka riadu 443,73 €, vstavaný šporák v sume 499,48 € aj tieto veci si on vyhľadal na internete, konzultoval to so žalovanou väčšinou osobne, keď boli spolu, našiel na internete najnižšiu cenu na tento tovar, objednal ho a zaplatil zo svojho účtu. Tieto veci na internete, čo sa týkali vybavenia bytu hľadal ešte v čase, keď boli so žalovanou partneri a nevedel, čo bude neskôr, keď sa rozídu. Informácie o žalovanej ktorú už určitý čas poznal a vedel aká je z jej minulosť boli také neprekonateľné sa museli spolu rozísť. Prvý raz mu o nej o jej predchádzajúcom živote hovoril jej bývalý manžel, keď ho videl prvýkrát, nechcel tomu veriť a potom mu to prichádzalo na verejný resp. podnikový e-mail. Potom, ako sa rozišiel zo žalovanou a prebehla medzi nimi e-mailová komunikácia preposlal ju otcovi žalovanej aj matke žalovanej, ktorá žije v Anglicku, aby mu s tým nejako pomohli. Reakcia otca bola taká, že napísal, že sa bude snažiť to dať nejako do poriadku a matka mu potvrdila, že hovorila dcére, že sa má zachovať korektne. Na otázku, koho myšlienka resp. návrh bol,

aby si žalovaná kúpila byt vyššej kategórie na aký pôvodne zamýšľala čerpať hypotekárny úver žalobca uviedol, že vedel o tom, že žalovaná si zistila do akej výšky jej môže byť poskytnutý hypotekárny úver, následne našla byt na S. J.., ktorý však presahoval možnosti sľúbenej hypotéky, byt sa jej páčil, pýtala sa ho, či jej na kúpu tohto bytu požičia. Plánovali so žalovanou spoločnú budúcnosť, že sa zoberú a že budú bývať v spoločnom byte, ktorý kúpi žalovaná, samozrejme neplánoval rozchod so žalovanou po tom, čo sa už pol roka poznali. Nevedeli o tom, že sa rozídu, plánovali si spoločnú budúcnosť. Podľa mienky žalobcu možnosti financovania pre žalovanú prostredníctvom jej otca boli, otec však nenavrhoval žiadne možnosti, jeho názory počul len sprostredkovane od žalovanej, ich rodina je špecifická, otec má dostatok finančných prostriedkov, majú rôzne majetky po Bratislave, mohli nejaký majetok zastaviť a finančne pomôcť dcére, čo však neurobili.

5. Z výpovede žalovanej P.. N. X. súd zistil, že do spoločnosti K. X. nastúpila po ukončení VŠ v júni 2013, šlo o pobočku globálnej spoločnosti, ktorá má pobočku aj v Čechách. Prvýkrát sa stretla so žalobcom asi mesiac po nástupe do práce, keď prišla do Čiech na zaškolenie. V tom čase bola ešte vydatá a žalobca mal vzťah. Stretávali sa len po pracovnej stránke na rôznych obchodných stretnutiach, poradách, školeniach. Ona podala žiadosť o rozvod v novembri 2013 a rozviedli ich v júli 2014. Od decembra 2013 bola so žalobcom v intenzívnejšom kontakte, aj po rozvode a návrate zo spoločnej dovolenky v júli 2014. Počas manželstva bývala s manželom v prenajatom byte, potom ako sa rozviedla nemala s dcérou kde bývať, tak jej otec dovolil dočasne bývať v jeho byte na T. A. X Q. W.. Otec v tom čase býval u svojej priateľky. Počkala do právoplatnosti rozvodového rozsudku a aj keď jej otec vyslovene nepovedal dokedy môžem u neho bývať, chcela riešiť svoju bytovú situáciu sama a požiadala banku o poskytnutie hypotekárneho úveru, ktorý vyčíslili z jej úspor a zárobku s tým, že dostala prísľub na hypotéku 108.000,- € s tým, že do pol roka si mala nájsť nejakú nehnuteľnosť. Začala v januári 2015 hľadať byty, keďže žalobca jej prejavoval náklonnosť a vyzeralo to, že ich vzťah do budúcnosti bude spoločný, konzultovala s ním tieto nehnuteľnosti, mal záujem prísť bývať do Bratislavy s tým, že byty, ktoré našla posudzoval a chcel, aby to bolo blízko k diaľnici, aby mohol chodiť do Čiech, nakoniec našla byt na S. J.., ktorý sa mu páčil aj veľkosťou aj polohou, avšak sa stal 123.000,- €, na čo nemala plnú výšku aj keby k hypotéke pridala svoje úspory. Konzultovala toto so žalobcom, trval na tom, aby kúpila tento byt, že jej peniaze na túto kúpu poskytne, že to bude investícia do ich spoločného bývania, predstavil ju celej svojej rodine, ona ho predstavila celej svojej rodine. Nikdy nebola pritom, keď žalobca požiadal pána P. o to, aby poslal na jej účet 10.000,- € a na akých podmienkach sa dohodli. Ona žalobcu nikdy výslovne nepožiadala o pôžičku. Kupovaný byt bol obývateľný, nebol v dezolátnom stave aj keď bol v pôvodnom stave. Bola tam nová kuchynská linka, nové plastové okná. Nebola potrebná až taká rozsiahla rekonštrukcia. So žalovaným hovorili, že tam budú spolu bývať v tomto byte v takom stave v akom bol a že po roku, keď uvidia aké budú mať finančné prostriedky a keď bude treba niečo riešiť tak urobia. Kľúče od bytu dostala k 1. máju od pani N., pôvodnej majiteľky. So žalobcom chodili do bytu, nesúhlasil s tým, aby sa nasťahovali a počas bývania robili rekonštrukciu, priniesol kontakt na pána Q.Č., bol to stavbár od pána P., ktorému dal oceniť túto rekonštrukciu. Požiadavku čo treba zrekonštruovať pán Q. dostal od žalobcu, jej o tom chodili na informáciu len e-maily. Pán Q. rekonštrukciu ocenil poslal ju žalobcovi, ten ju preposlal jej, keď videla vyčíslenú cenu, volala žalobcovi či si je istý, že takúto vysokú cenu chceme investovať do rekonštrukcie, povedal jej, že on na to finančné prostriedky má. Nikdy jej nepovedal, že to čo investuje do rekonštrukcie mu má vrátiť a dokedy. Projektanta zabezpečoval žalobca, bol to jeho kamarát, s ním riešil aj cenu za projekt, ona k projektu pripomienkovala len konkrétne veci, ktoré sa týkali bytu, nie cenu projektu, na tej sa dohodol žalobca s projektantom a žalobca ho aj zaplatil. Nepovedal jej, že mu peniaze za projekt musí vrátiť. Čo sa týka ostatných elektronických veci, ktoré boli do bytu montované, žalobca o sebe hovoril, že je technicky zdatnejší ako ona, preto rozhodol, že ich sám vyhľadá, sám si vytypoval veci, ktoré sa mu zdali vhodné aj ich nakúpil. Predtým, než tieto veci do bytu doviezli a namontovali ich jej nikdy žalobca nepovedal, že ich musí zaplatiť. Vedela o tom, že žalobca spláca hypotéku na byt, ktorý kúpil v Brne, nemala informáciu o tom v akej výške túto hypotéku spláca. Pred kúpou bytu a počas rekonštrukcie bytu žalobca nikdy nehovoril s ňou, že by si po rekonštrukcii bytu mala navýšiť svoju hypotéku, prvý raz to navrhoval ako jedno z riešení po tom, ako sa rozišli a požadoval od nej peniaze. Písal jej to v e-mailovej komunikácii. Takéto riešenie by bolo pre ňu neprijateľné, lebo úver tak, ako ho má nastavený teraz v splátkach je na hrane jej možností, ak by sa navýšil už by ho nevládala splácať. So žalobcom sa rozišli 31.07.2015. Dôvodom, prečo sa rozišli bolo to, čo uviedol žalobca. Jednak mal informácie od jej bývalého manžela s ktorými nebol stotožnený, ako aj s okolnosťami jej rozvodu, napokon sa nechcel sťahovať do Bratislavy, rozmyslel si to, povedal, že si chce založiť vlastnú rodinu, z čoho mi vyplynulo, že už mám dcéru a vyhrotilo sa to v podstate tým, že mali ísť spoločne na dovolenku, jej bývalý manžel nahlásil, že pas jej dcéra stratila z čoho bol žalobca

stresovaný. Po ich rozchode jej žalobca daroval jej 8.000,- € ako doplatok za rekonštrukciu, lebo celá suma za rekonštrukciu bola 15.500,- €, ktorú na začiatku žalobca dojednal, zálohu zaplatil on, potom priniesol doplatok z vlastnej iniciatívy o čom ju informoval vopred, že jej ich donesie, nechápala ani ona, prečo to urobil. Peniaze položil na stôl so slovami, že „to je doplatok pre Q.“, povedala mu, že ich nechce, ale žalobca sa s ňou o tom ani nebavil a odišiel. V následných SMS jej potvrdzoval, že od nej nič nechce. S pánom P. sa pozná z pracovného prostredia, bol to žalobcov kamarát, preto sa poznali aj oni. Žalovaná potvrdila, že žalobcom kúpené elektrospotrebiče nevidela skôr ako jej boli dovezené do bytu a boli namontované, videla ich u neho v byte potom, čo ich kúpil, niekoľko mesiacov tam boli, mal na chodbe vo svojom byte v Brne krabice, kde boli zabalené spotrebiče, boli pomerne veľké, rozbalené ich videla až v byte v Bratislave. Tieto veci, ktoré boli zabudované do kuchyne žalobca zo svojho bytu odviezol najprv k pánovi U., ktorý robil kuchynskú linku, ktorá bola robená na mieru a podľa nich robil aj kuchynskú linku a jej do bytu boli tieto veci, kuchynská linka aj elektrospotrebiče dovezené a namontované do bytu v októbri až v novembri 2015. V tom čase už boli zo žalobcom rozídení. Čo sa týkalo doplatku pre pána Q. v sume 8.000,- €, žalovaný jej peniaze priniesol tak, že to bolo po mesiaci od ich rozchodu, keď jej priniesol veci z Brna, vtedy jej priniesol aj doplatok. Druhá situácia bola v septembri až v októbri, kedy jej pán Q.Č. na základe vykonaných prác priniesol vyúčtovanie na 5000,- € nad rámec dohodnutej sumy 15.500,- €, vtedy kontaktovala žalobcu, aby jej povedal, že tie položky, ktoré si Q. dodatočne vyúčtoval či sú v rámci pôvodnej dohody, alebo sú nad rámec dohody. Žalobca jej povedal, že sa už do toho nechce montovať, nech si to ona vykonzultuje s pánom Q. a aj mu to zaplatila zo svojich peňazí.

6. Z výpovede svedka D. C. súd zistil, že z účastníkov konania pozná žalobcu, je to jeho dlhoročný kamarát, žalovanú videl len raz, keď mu ju žalobca predstavil ako svoju priateľku. Bolo to v máji 2015. Vie čo je predmetom tohto súdneho sporu, žalobca požičal žalovanej peniaze na kúpu bytu. Kedy to bolo nevie, ale môže povedať ako sa o tom dozvedel. Dozvedel sa o tom práve v máji 2015, keď prišli k nemu na návštevu, strávili spolu odpoludnie, také 3 alebo 4 hodiny, on som v tom čase rekonštruoval rodinný dom svojej priateľky, hovorili o tom, ako je to finančne nákladné a spýtal sa žalobcu, či by mu nemohol požičať peniaze, lebo potreboval ešte vymeniť okná a už nemal na to financie. Žalobca mu povedal, že mu požičať nemôže, lebo požičal peniaze žalovanej na kúpu bytu. Pri tomto rozhovore sedeli na záhrade oni traja, teda aj pani X.. Nevie akú čiastku jej požičal. Potom sa bavili o bežných veciach nič bližšie o pôžičke nevie.

7. Z pokusu o mimosúdne urovnanie veci zo dňa 12.08.2016 súd zistil, že žalobca žiadal žalovanú o vrátenie sumy 32.312,87 € poskytnutých titulom zmlúv o pôžičke, poskytnuté sumy mali byť poskytnuté v období od 02.02.2015 do 22.05.2015, ktoré špecifikoval ako pôžička čiastočne na kúpu bytu, na rekonštrukciu bytu, vybavenie bytu.

8. Z čestného prehlásenia P.. H. P. zo dňa 01.02.2017 súd zistil, že písomne prehlásil, že previedol zo svojho osobného účtu na účet žalovanej N. X. na pokyn žalobcu U. X. sumu 10.000,- €, dôvod tohto prevodu v čestnom prehlásení neuviedol. Zároveň prehlásil, že dňa 30.07.2015 bol osobne prítomný na stretnutí žalobcu s pánom S. Q., podnikajúcim pod obchodným menom S. Q. - W., s miestom podnikania O. A. P., ktorému pred ním žalobca v hotovosti poskytol sumu 7.500,- €, ktorá mala byť použitá na rekonštrukciu bytu žalovanej.

9. Z čestného prehlásenia G.. Y.. U. W. súd zistil, že dňa 25.01.2017 formou čestného prehlásenia uviedol, že na základe zákazky - projekt interiéru bytu na S. X Q. W., vykonal dokumentáciu v období od júla 2015 a odmena za ním vykonanú prácu bola 22.000,- Kč, ktorú mu dňa 30.04.2015 zaplatil U. X..

10. Z fotokópií výpisov z účtu žalobcu súd zistil, že žalobca dňa 24.07.2015 uhradil z účtu sumu 23.334,- CZK za kúpu tovaru na účet spoločnosti O., dňa 04.08.2015 uhradil z účtu sumu 23.334,- CZK za kúpu tovaru na účet spoločnosti O., dňa 20.07.2015 uhradil žalobca z účtu platobnou kartou sumu 11.418,- CZK spoločnosti W. O..X.. W., dňa 13.05.2015 žalobca uhradil zo svojho účtu za nákup tovaru sumu 8.519,- CZK platobnou kartou spoločnosti B. F. X..H..E.., W., dňa 11.05.2015 zo svojho účtu žalobca uhradil sumu 19.980,- CZK platobnou kartou za nákup tovaru v spoločnosti P..I. Brno a dňa 22.05.2015 žalobca vybral platobnou kartou z bankomatu sumu 15.000,- CZK.

11. Z výzvy k osobnému odberu objednávky č. E. zo dňa 07.05.2015 súd zistil, že žalobca objednal a kúpil tovar „Trouba SIEMENS HB 36GB560“, 1 kus, za cenu 13.495,+ Kč vrátane dopravy, na svoju živnosť - U. X. - W., G. ktorú zaplatil v hotovosti pri jej prevzatí 22.05.2015.

12. Z potvrdenia objednávky č. E.-XXXX/XXXX zo dňa 24.07.2015 súd zistil, že žalobca na základe objednávky zo dňa 24.07.2015 objednal v spoločnosti O. L., Y..X.. W. obklady a dlažby, vaňu skrinku s umývadlom, tovar mal byť pri jeho dodaní zaplatený v hotovosti v Brne. Hodnota objednávky bola vyčíslená sumou 46.669,- Kč.

13. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 21.05.2015 súd zistil, že spoločnosť O. G., X..H..E.., E., dodala objednávateľovi: U. X. - W., G. XXXXXXXX, X. X. W. „troubu zn. SIEMENS HB 36GB560 v hodnote 11.152,89 Kč bez DPH, s DPH v cene 13.495,09 Kč, tovar bol osobne prevzatý objednávateľom.

14. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.05.2015 súd zistil, že spoločnosť G. P., Y..X.., F. dodala objednávateľovi U. X. - W., G. XXXXXXXX, X. X. T. W. tovar vstavanú myčku zn. SIEMENS SN65M037EU v cene 11.990,- Kč s DPH (bez DPH v cene 9.908,54 Kč).

15. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.05.2015 súd zistil, že spoločnosť G. P., Y..X.., F. dodala objednávateľovi U. X. - W., G. XXXXXXXX, X. X. T. W. tovar vstavanú kombináciu chladničky zn. BOSCH KIV 34X20 v cene 10.990,- Kč s DPH (bez DPH v cene 9.082,14 Kč) vstavanú pračku zn. WHIRPOOL AWOC 0714 v cene 8.990,- Kč s DPH (bez DPH v cene 7.429,34 Kč).

16. Z objednávky č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.05.2015 súd zistil, že X. B. F., X..H..E.., Č. W., potvrdila objednávateľovi U. X. - W., G. XXXXXXXX, so sídlom Brno tovar SIEMENS ET 675FN17E v cene 8.490,- Kč.

17. Z fotokópie LV č. XXXX, pre k.ú. X.A., obec W. súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu na základe zmluvy o prevode vlastníctva jednotky zo dňa 27.01.2006, vklad bol povolený pod Q.-XXXX/ XXXX-XXX. Z oznámenia o ukončení úveru zo dňa 07.03.2017 súd zistil, že žalobca úver Č.. XXXX/ XXXXXX-XX/XX/XX-XXX/XX/R uhradil po zaplatení mimoriadnej splátky 06.03.2017.

18. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

19. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

20. Podľa § 559 ods.2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

21. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o to veriteľ požiadal.

22. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že ním tvrdená pôžička, resp. pôžičky v rôznych sumách za obdobie od 03.02.2015 do 23.05.2015 boli žalobcom poskytnuté žalovanej. Žalobca opieral svoj nárok o ústnu dohodu o pôžičke, ktorá mala byť uzavretá medzi sporovými stranami, okrem tohto tvrdenia neprodukoval žiadne ďalšie dôkazy preukazujúce, že skutočne v období od 03.02.2015 do 23.05.2015 odovzdal žalovanej titulom pôžičky hotovosť spolu v sume 30.461,74 €. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za

to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takom prípade, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nemohla byť preukázaná. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník konania preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, teda právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. Z toho tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, t. j. ktoré skutočnosti je každý z účastníkov povinný preukázať. Záver o tom, že účastník konania neuniesol dôkazné bremeno možno urobiť len vtedy, ak súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré účastník označil na preukázanie svojho tvrdenia. Z hmotnoprávnej úpravy vyplýva, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke dochádza na základe zmluvy (ústnej, alebo písomnej), podľa ktorej veriteľ poskytne peniaze dlžníkovi, ktorý sa zaviaže vrátiť ich po uplynutí dohodnutej doby. V prípade sporu o zaplatenie dlhu z pôžičky má preto žalobca (veriteľ) dôkazné bremeno preukázať tvrdenie, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu o pôžičke a že na jej základe mu reálne poskytol finančné plnenie, ktoré sa dlžník zaviazal v dohodnutej dobe vrátiť. V danom prípade žalobca označil a predložil na preukázanie svojho tvrdenia dôkaz predloženými výpismi z účtu žalobcu a faktúry o úhradách, ktoré nepreukazujú existenciu vzťahu pôžičky alebo iného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, z ktorého by vyplývala žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi akúkoľvek sumu. Pokiaľ ide o sumu 10.000,- €, žalobca nepreukázal, že šlo o pôžičku poskytnutú žalovanej, aj keď jej prípadná výška by nebola sporná, spornou zostáva skutočnosť, že sa nedohodli na tom, ako jej predmetnú sumu dodá, kedy ju žalovaná a akým spôsobom žalobcovi má vrátiť. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že táto suma bola na účet žalovanej poukázaná od H. P., ktorý takto vrátil žalobcovi časť pôžičky, ktorú mu tento poskytol. Tiež mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca tovar (elektrospotrebiče a vybavenie kuchyne) súvisiace s rekonštrukciou bytu zakúpil na základe vlastnej objednávky a tento tovar aj prevzal a zaplatil, pričom pri jeho nadobudnutí vystupoval ako podnikateľ - živnostník a až následne takto zakúpené veci žalovanej fakticky daroval - lebo v čase ich zabudovania do bytu žalovanej už neboli partnermi. Výpismi z bankového účtu o poukázaní finančných prostriedkov na účet dodávateľov tovarov, materiálu na rekonštrukciu bytu žalovanej žalobca nepreukázal odovzdanie „požičaných súm“ žalovanej, pričom aj žalovaná sa v konaní tomuto bránila keď tvrdila, že žiadnu zmluvu o pôžičke so žalobcom neuzavrela - ani písomnú, ani ústnu, že si žiadnu finančnú čiastku od žalobcu nepožičala. S poukazom na zistené skutočnosti súd návrh, ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia z titulu poskytnutých pôžičiek ako nedôvodný zamietol.

23. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodné obohatí, musí obohatenia vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov

24. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

25.Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

26. Z dispozičnej zásady ovládajúcej začatie občianskeho súdneho konania vyplýva, že žalobca v prebiehajúcom konaní žiadal o vydanie rozhodnutia, ktorým by zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 30.461,74 € a v prípade, že by súd vyhodnotil, že zmluva o pôžičke so žalovanou nebola uzatvorená platne, že medzi nimi neexistoval zmluvný vzťah mal za to, že zo strany žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu a vznikla by žalovanej povinnosť vydať mu bezdôvodné obohatenie. Podstatný rozdiel v skutkových tvrdeniach v danej veci bol v tom, že žalobca sa domáhal prvotne plnenia zo zmluvného nároku - zaplatenia pôžičky, pričom v tomto smere aj súd vykonal žalobcom navrhnuté dôkazy. V konaní neprodukoval dôkazy, na základe ktorých by zo strany žalovanej malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu a prečo by plnil bez právneho dôvodu, teda že ak nejde o pôžičku, ide o vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca tak v danom prípade neurobil, dokazovanie bolo vedené na preukázanie ním tvrdených skutočností, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke, čo žalobca v konaní nepreukázal, aj keď finančné prostriedky, ktoré žalobca investoval do kúpy bytu žalovanej, do jeho prerábky a nákupu zariadení zostali reálne súčasťou tohto bytu. Súd z vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že žalobca mal dôvod investovať do spoločného bývania so žalovanou, aj keď nešlo medzi nimi o žiadny zmluvný vzťah, z jeho strany to bola investícia do spoločnej

budúcnosti so žalovanou a preto aj spôsob, akým so svojimi finančnými prostriedkami nakladal sa nejavia súdu ako plnenie bez právneho dôvodu, ale ako plnenie na spoločné bývanie, ktoré žalobca nespochybnil a k nenaplneniu ich spoločného vzťahu došlo zo strany žalobcu bez toho, aby to nejakým spôsobom mohla žalovaná ovplyvniť. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené. Bezdôvodné obohatenie teda nie je každé obohatenie sa dlžníka, napríklad z dôvodu prijatia daru vo forme dodaného tovaru a finančnej pomoci pri kúpe bytu, ako aj činnosti týkajúcej sa rekonštrukcie, pričom z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že iniciatíva, výber dodávateľov, posudzovanie cien pri objednávkach bola jednoznačne v rukách žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že vec nie je možné posúdiť ani ako bezdôvodné obohatenie zo strany žalovanej a aj z tohto dôvodu žalobu zamietol. 27. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. V súlade s § 255 ods. 1 súd priznal žalovanej, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a)sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa § 376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).