Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4CoP-5-2018.pdf
PDF · 77.07 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/5/2018
Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci navrhovateľky: I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. P. XX, XXX XX Š. D. proti osobe povinnej platiť výživné G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX Š.N. D., o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 28Pc/90/2017-25 zo dňa 23.10.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil osobe povinnej platiť výživné - G. L. prispievať na výživu navrhovateľke sumou 100,- eur mesačne počnúc od 01.09.2017 opakovane do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 01.09.2017 do 30.10.2017 vo výške 100,- eur uložil osobe povinnej platiť výživné splácať v 20,- eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
V odôvodnení poukázal na dôvody návrhu, výsledky vykonaného dokazovania, stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, citoval ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, ďalej § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 601/2003 Z.z.) a uviedol, že navrhovateľka sa domáhala zvýšenia výživného zo sumy 50,- eur na sumu 300,- eur z dôvodu nástupu na vysokú školu v Českej republike, čím sa jej značne zvýšili životné náklady, a to náklady na ubytovanie, štúdium, cestovanie a iné nevyhnutné náklady. Súd prvej inštancie poukázal na to, že matka navrhovateľky je zamestnaná a jej mesačný príjem činí cca 520,- eur, osoba povinná platiť výživné - otec je ženatý, má 3 vyživovacie povinnosti k mal. deťom pochádzajúcim z manželstva. Jeho manželka je na rodičovskom príspevku, ktorý poberá vo výške 200,- eur. Mesačný príjem otca navrhovateľky je 950,- eur netto. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie považoval návrh navrhovateľky za dôvodný čiastočne. Uviedol, že nástupom na vysokoškolské štúdium v Českej republike sa zvýšili náklady navrhovateľke, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie prihliadal. Zohľadnil na strane matky navrhovateľky, že nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, ako aj na strane osoby povinnej platiť výživné - otca, zohľadnil jeho vyživovaciu povinnosť voči 3 mal. deťom. Navrhované výživné vo výške 300,- eur považoval za neprimerané. Poukázal na to, že po zhodnotení výdavkov na strane osoby povinnej platiť výživné - otca vo výške 612,- eur, ktoré nepovažoval za nadštandardné, určil výživné vo výške 100,- eur mesačne, ktoré je podľa názoru súdu prvej inštancie osoba povinná platiť výživné schopná platiť. Zvýšené výživné súd priznal od 01.09.2017, t.j. od nástupu navrhovateľky na vysokú školu. Vo vzťahu k dlžnému výživnému, súd prvej inštancie uviedol, že povolil dlžné výživné splácať v 20,- eurových mesačných splátkach do úplného splatenia v zmysle ust. § 232 Civilného
sporového poriadku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 52 v spojení s § 58 Civilného mimosporového poriadku tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie navrhovateľka. Namietala výšku určeného výživného. Podľa jej názoru, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj vec po právnej stránke nesprávne posúdil. Opätovne poukázala na náklady, ktoré má spojené s prípravou na budúce povolanie, a to na živobytie, štúdium, ktoré špecifikovala - ubytovanie 120,- eur, cestovné MHD, 1 x mesačne cesta domov 45,- eur, stravovanie mesačne 90,- eur, oblečenie mesačne 20,- eur, kozmetika 20,- eur mesačne, mobil 25,- eur mesačne, voľný čas 10,- eur mesačne, splátka notebooku 50,- eur mesačne, 20,- eur pomôcky do školy, t.j. celkom 400,- eur mesačne. Ďalej poukázala na to, že má aj nepredvídateľné náklady spojené s návštevou zubára, náklady za okuliare. Navrhla určiť zvýšené výživné vo výške 200,- eur mesačne od 01.09.2017 opakovane do budúcna s tým, že dlžné výživné je osoba povinná platiť výživné povinná splácať v 30,- eurových mesačných splátkach.
3. Osoba povinná platiť výživné - otec navrhovateľky vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na svoje sociálne a majetkové pomery s tým, že uviedol, že bežné výživné uhrádzal vždy načas a nikdy sa nedostal do omeškania. Pôvodne mal určené výživné vo výške 44,- eur, neskôr od začiatku roku 2014 dobrovoľne platil výživné vo výške 50,- eur až do posledného zvýšenia výživného. Zdôraznil, že navrhovateľka s ním dlhodobo nekomunikuje, nevedel ani, že jeho vyživovacia povinnosť mu v júli 2016 zanikla. Zaplatené výživné za obdobie od júla 2016 do septembra 2017 od navrhovateľky nepožadoval vrátiť. Poukázal na to, že aj jeho dcéra Y. končí štúdium na gymnáziu, tiež dosahuje vynikajúce študijné výsledky a bude chcieť pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Je si vedomá ekonomickej situácie jeho rodiny, a preto pôjde študovať vysokú školu na východnom Slovensku, lebo štúdium v zahraničí by finančne nezvládol. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok.
4. Navrhovateľka sa v rámci odvolacej repliky k doručenému vyjadreniu osoby povinnej platiť výživné písomne nevyjadrila.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP) v spojení s § 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len CMP), vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 62 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 26.03.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
6. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, uplatnenými odvolacími námietkami, ako aj právnym posúdením uplatneného nároku, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.
7. K odvolaniu navrhovateľky uvádza, že namietaná výška zvýšeného výživného - v zamietavom výroku nebola dôvodná. Súd prvej inštancie správne v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine posudzoval, či došlo k podstatnej zmene pomerov od predchádzajúcej právnej úpravy, ktorá bola v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. P/183/2001 zo dňa 17.04.2003, v ktorom bolo určené výživné vo výške 1.300,- Sk s tým, že od roku 2014 podľa vyjadrenia osoby povinnej platiť navrhovateľke výživné jej bolo prispievané sumou 50,- eur mesačne. Podstatná zmena pomerov nastala v súvislosti s nástupom navrhovateľky na vysokú školu v Českej republike, čím sa navrhovateľke podstatne zvýšili
náklady spojené s prípravou na budúce povolanie, ako aj náklady na uspokojovanie jej odôvodnených potrieb. Výživné je osobným právom dieťaťa, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd prvej inštancie správne zohľadnil aj sociálne a majetkové pomery povinných, t.j. matky, ktorá je zamestnaná s mesačným príjmom 520,- eur bez ďalšej vyživovacej povinnosti. Na strane osoby povinnej platiť výživné súd správne zohľadnil počet vyživovacích povinností, t.j. mal. detí pochádzajúcich z manželstva, ako aj majetkové pomery manželky osoby povinnej platiť výživné navrhovateľke s tým, že na základe preukázaných nákladov mesačne vo výške 612,- eur na uspokojovanie potrieb rodiny súd správne ustálil, že za primeranú je možné považovať výšku výživného 100,- eur. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú uplatnenú námietku vo vzťahu k výške zvýšeného výživného. Je nesporné, že štúdium na vysokej škole a s tým spojené náklady sú podstatne vyššie ako je určená výška výživného, avšak osoba povinná platiť výživné navrhovateľke môže prispievať len takou sumou, ktorá zodpovedá jej zárobkovým schopnostiam a možnostiam. Z tohto dôvodu preto odvolací súd nepovažoval uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení vo vzťahu k určeniu výšky výživného za dôvodné.
Napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.