Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Csp-14-2017.pdf
PDF · 94.61 KB
Case nature
Area
Subarea
41Csp/14/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: Y. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. V., W. M. XXX/XX o zaplatenie 51,30 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná z a p l a t i ť žalobcovi istinu 26,51 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 26,51 EUR od 26.2.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 2.2.2017 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 51,30 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 26,51 EUR od 26.2.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4,99 EUR od 26.3.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19,80 EUR od 26.4.2014 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania a právneho zastúpenia. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaná a právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb právnym predchodcom žalobcu žalovanému a záväzok žalovanej riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky na základe faktúr. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúry celkovo vo výške 51,30 EUR, avšak žalovaná tieto faktúry neuhradila. 3. Žaloba spolu s procesným poučením bola žalovanej doručovaná dňa 9.11.2017 na adresu v Registri obyvateľov Slovenskej republiky v zmysle ust. § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“). Zásielka sa súdu vrátila dňa 14.11.2017 z dôvodu „adresát neznámy“. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobu sa konajúcemu súdu nepodarilo doručiť ani postupom podľa ust. § 116 ods. 1 CSP, postupoval súd podľa ust. § 116 ods. 2 CSP. V zmysle tohto ustanovenia súd mal za to, že žaloba bola žalovanej doručená dňa 7.3.2018. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a nepredložila súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. 4. Podľa § 297 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR. 5. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia
pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 5.4.2018, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2015, faktúrou č. 7401254052, faktúrou č. 7402364050, faktúrou č. 7403409779, Zmluvou o pripojení, Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktoré predložil žalobca a zistil nasledujúci skutkový stav: 6. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2015 súd zistil, že právny predchodca žalobcu postúpil predmetnú pohľadávku a táto prešla na žalobcu dňom 4.9.2015 do jeho vlastníctva. 7. Žalovaná uzavrela dňa 9.12.2011 s poskytovateľom služieb, spoločnosťou Slovak Telekom a.s., IČO: 35 763 469, ktorá je právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb právnym predchodcom žalobcu žalovanej, v zmysle dohodnutého Programu služieb : RELAX 100. Zmluva obsahovala záväzok žalovanej dodržiavať zmluvné podmienky, najmä riadne a včas platiť cenu za zariadenie a poplatky za poskytnuté služby na základe vystavených faktúr. Zo zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaná sa dohodli na uvedenom programe služieb s dobou viazanosti 24 mesiacov. Žalovanej bolo tiež na základe Zmluvy poskytnuté mobilné zariadenie Sony Ericsson X8 za kúpnu cenu 1 EUR. Zároveň bola v Dodatku k Zmluve uzavretému medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 9.12.2011 uvedená výška zmluvnej pokuty 248,95 EUR, a to za porušenie záväzku využívať predmetnú službu. 8. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť a cenu za riadne poskytnuté služby žalobcovi nezaplatila, čím porušila povinnosti vyplývajúce zo zmlúv v spojení so všeobecnými podmienkami. 9. Z predložených faktúr súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanej sumu za poskytnuté služby faktúrou č. 7401254052 splatnou dňa 25.2.2014 sumu 26,51 EUR, faktúrou č. 7402364050 splatnou dňa 25.3.2014 sumu 4,99 EUR a faktúrou č. 7403409779 splatnou dňa 25.4.2014 sumu 19,80 EUR. Z faktúry č. 7402364050 znejúcej na sumu 4,99 EUR súd zistil, že suma 4,99 EUR bola žalovanej zo strany právneho predchodcu žalobcu vyfakturovaná za upomienku oneskorenej platby a z faktúry č. 7403409779 znejúcej na sumu 19,80 EUR súd zistil, že suma 16,50 EUR bola žalovanej zo strany právneho predchodcu žalobcu vyfakturovaná za obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie.
Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákonov : 10. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 11. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 12. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 13. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 14. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. 15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 17. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
18. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo/1750/2010 spotrebiteľské právo je právom založeným na výnimkách zo všeobecného práva. Ak na výklad výnimky z právnej normy nestačí jazykový výklad, pri výklade takejto výnimky treba postupovať reštriktívne. 19. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 20. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 22. Podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (zmenené zák. č. 102/2014 Z.z s účinnosťou od 13. júna 2014). 23. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Na základe zisteného skutkového stavu z vykonaného dokazovania súd nárok žalobcu právne vyhodnotil takto : 24. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanej vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd je povinný v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. 25. Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb na základe čoho právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej telekomunikačné služby a žalovaná za tieto služby nezaplatila. 26. Súd uznal nárok žalobcu na zaplatenie istiny 26,51 EUR s DPH titulom úhrad za poskytnuté telekomunikačné služby vyúčtované faktúrou č. 7401254052 splatnou dňa 25.2.2014. 27. Súd však nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 4,99 EUR za upomienku vyúčtovanej na základe faktúry č. 7402364050. Súd taktiež nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 16,50 EUR za obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie vyúčtovanej na základe faktúry č. 7403409779, nakoľko ani vo faktúrach, a ani v žiadnych iných listinách predložených žalobcom nie je uvedené, na základe čoho, alebo z akých dôvodov bola žalovanej vyfakturovaná zo strany právneho predchodcu žalobcu táto položka, preto súd tento nárok žalobcu považoval za nepreukázaný a žalobu v tejto časti zamietol. 28. Na doplnenie argumentácie súd uvádza, že zmluva o poskytovaní verejných služieb je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá bola uzavretá na základe vopred pripraveného formulára, zo strany právneho predchodcu žalobcu, bez možnosti žalovanej meniť obsah a text uvedenej zmluvy zo strany žalovanej, pričom jednotlivé poplatky a sankcie neboli so žalovanou individuálne dojednané. Súdu nebol v tomto konaní predložený jediný dôkaz o tom, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov alebo v uvedených výškach boli medzi účastníkmi zmluvne výslovne dohodnuté. 29. Čo sa týka poplatkov za odpojenie a obmedzenie, treba poukázať na to, že samotné odpojenie a obmedzenie je nepochybne nástrojom žalobcu, ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných
záväzkov žalovaným, resp. zabrániť poskytovaniu aj ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Odpojenie a obmedzenie je teda výlučným nástrojom určenej ochrany samotného žalobcu a nie je to služba v prospech žalovanej, na ktorú by mal mať zo zmluvy nárok. Uvedené dojednanie navyše spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej, pretože zaťažuje výlučne žalovanú povinnosťami, ktoré sú aj v prospech žalobcu. Aj preto súd nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie tohto poplatku. 30. Poplatky za plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, najmä administratívnoprávna agenda, a teda aj upomienky a poplatky za prerušenie či obmedzenie služby sú neprijateľné, nakoľko slúžia na uspokojenie potrieb dodávateľa, nie spotrebiteľa a je z nich zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa ktorými nie sú spotrebiteľovi poskytované nejaké protiplnenia. Súd je toho názoru, že pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv by nemal byť výlučne sankcionovaný iba jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ, pretože táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech tohto účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením si svojich povinností. V zmluve nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech žalovanej pre nedodržanie akejkoľvek zmluvnej povinnosti zo strany právneho predchodcu žalobcu. Sankcie v podobe úhrad za upomienky by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy. Teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho porušenie zmluvných dojednaní, by nemalo mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná sankcia v podobe upomienok a ich úhrad nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností. V spotrebiteľskom vzťahu musí ísť o takú sankciu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, ako aj na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. 31. Nakoľko sa žalovaná nesplnením peňažného záväzku (ktorý súd žalovanú zaviazal žalobcovi zaplatiť) dostala do omeškania, žalobcovi vznikol zároveň nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, ktorého výška bola v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky zvýšenej o 8 % bodov. Nakoľko si však žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, súd mu v súlade so zásadou ne ultra petitum priznal úrok v ním uplatnenej výške.
O trovách konania súd rozhodol takto : 32. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 33. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 34. V zmysle citovaných ustanovení súd rozhodol o trovách konania. Žalobca mal vo veci úspech vo výške 48 % (100 % tvorila žalovaná suma v celkovej výške 51,30 EUR, žalovaná bol úspešná v rozsahu 52 % - 26,51 EUR, rozdiel medzi úspechom žalobcu a žalovanej sú 4 %, čo je celkový úspech žalovanej v tomto spore. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, ani jej zo spisu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd o trovách rozhodol, tak že žalovanej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).