Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/168/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: 1. B. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, toho času bytom U., W. XXXX, Y., 2. J. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. cesta XXXX/ X, W., toho času bytom U., W. XXXX, Y., proti žalovaným: 1. D. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. cesta XXXX/X, W., 2. I. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., H. Z. XXX, Y., toho času bytom U., W. XXXX, Y., zastúpená žalovaným v 1. rade, 3. Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, o určenie neplatnosti právnych úkonov, odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 14C/194/2009-403 z 3. októbra 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 14C/194/2009-439 zo dňa 2. novembra 2016, takto jednohlasne

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. až 3. rade voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 31. 07. 2009 sa pôvodná žalobkyňa (H. Y.) domáhala určenia neplatnosti záložných zmlúv a nariadenia predbežného opatrenia. Dôvodila tým, že rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 9C/68/2009-20 bolo určené, že pôvodná žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných v Správe katastra W., kat. územie W., list vlastníctva č. XXX, parc. č. XXXX - zastavané plochy vo výmere 181 m2, parc. č. XXXX - záhrady vo výmere 180 m2, parc. č. XXXX - záhrady vo výmere 119 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 234 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 10 m2 a rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na parc. č. XXXX. Dôvodom na podanie návrhu na určenie vlastníckeho práva bola skutočnosť absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27. 04. 2007, vkladovaná pod č. V 3801/2007, uzavretá medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovanými v 1. a 2. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli so žalovaným v 3. rade zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 14. 09. 2007 pod č. V4500/2007, vedenej v časti C na liste vlastníctva č. XXX. S touto zmluvou zaťažili nehnuteľnosti až po nadobudnutí vlastníckeho práva, a preto mala za to, že absolútna neplatnosť tohto právneho úkonu nastala priamo zo zákona a pôsobí od počiatku voči každému. Považovala za zrejmé, že predmetnú záložnú zmluvu zo dňa 14. 09. 2007 uzavreli žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí neboli ani vlastníkmi predmetu zálohu, a preto je táto zmluva neplatná. Okrem toho namietala, že pôvodná žalobkyňa uzavrela so žalovaným v 3. rade zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, vkladovaná pod č. V 1929/2007. Zmluva sa uzatvárala za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa, t.j. žalovaného v 3. rade z titulu poskytnutia flexihypotéky vo výške 2.498.600,- Sk žalovaným v 1. a 2. rade. Pri tejto zmluve pôvodná žalobkyňa namietala vykonanie právneho úkonu v omyle, a preto sa domáhala určenia neplatnosti týchto zmlúv o zriadení záložného práva.

2. Žalovaní v 1. a 2. rade v celom rozsahu uznali žalovaný návrh.

3. Žalovaný v 3. rade uviedol, že dňa 27. 04. 2007 bola medzi žalovaným v 3. rade a žalovanými v 1. a 2. rade uzatvorená Zmluva o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky reg. Č. 001/091574/07-001/001, ktorá bola zabezpečená záložným právom na nehnuteľnosti, ktorých výlučnou vlastníčkou bola v tom čase pôvodná žalobkyňa. Pôvodná žalobkyňa ako vlastníčka nehnuteľností podpísala dňa 27. 04. 2007 zmluvu o zriadení záložného práva a zároveň podpísala aj návrh na vklad záložného práva. Mal za to, že žalovaný v 3. rade ako osoba, ktorej bol právny úkon určený, žalobkyňu do omylu žiadnym spôsobom neuviedol, omyl nevyvolal ani o omyle nemal vedomosť. Dňa 14. 09. 2007 bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti medzi žalovanými v 1. a 2. rade a žalovaným v 3. rade, ktorou sa zabezpečila pohľadávka žalovaného v 3. rade vyplývajúcu zo zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky č. 001/091574/07-002/000. Pri uzatváraní záložnej zmluvy vychádzal žalovaný v 3. rade z údajov uvedených v katastri nehnuteľností, kde ako vlastníci založenej nehnuteľnosti boli uvedení žalovaní v 1. a 2. rade. Pri uzatváraní záložnej zmluvy postupoval žalovaný v 3. rade v dobrej viere, že žalovaní v 1. a 2. rade sú vlastníci predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný v 3. rade teda uzatvoril záložnú zmluvu v dobrej viere a dobromyseľne s tým, že žalovaní v 1. a 2. rade sú vlastníkmi nehnuteľnosti, a preto žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. V podaní zo dňa 12. 11. 2013 doplnil svoju argumentáciu o stav, že pôvodná žalobkyňa je so žalovanými v 1. a 2. rade v blízkom rodinnom vzťahu, a teda nebolo vylúčené špekulatívne konanie účastníkov, ktorí mali v úmysle získať od banky úvery v značnej výške bez reálneho zabezpečenia. Úvery následne žalovaný v 1. a 2. rade takmer vôbec nesplácali a do súčasnosti nemá uhradenú podstatnú časť oboch úverov. Žalobkyňa v konaní pod sp. zn. 9C/68/2009 tvrdila, že ona nevedela, či kúpnu zmluvu podpísala osobne žalovaná v 2. rade alebo nie, avšak žalovaná v 2. rade bola dcérou pôvodnej žalobkyne a podľa tvrdenia žalovanej v 2. rade sa v čase uzatvárania kúpnej zmluvy zdržiavala dlhodobo v zahraničí, teda bolo ťažké si predstaviť, že žalobkyňa o tejto skutočnosti nemala vedomosť.

4. Po prejednaní veci na nariadených pojednávaniach súd prvého stupňa - prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 04. 02. 2014 č.k. 14C/194/2009-263 tak, že žalobu na určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretá dňa 14. 09. 2007 medzi žalovanými v 1. a 2. rade a záložným veriteľom žalovaným v 3. rade, zapísaná na Okresnom úrade v W., katastrálnom odbore, pre okres, obec a katastrálne územie W., pol. C listu vlastníctva č. XXX a vkladovaná pod č. V XXXX/XXXX zamietol a tiež žalobu na určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretá dňa 27. 04. 2007 medzi žalobkyňou a záložným veriteľom žalovaným v 3. rade zapísaná na Okresnom úrade v W., katastrálnom odbore, pre okres, obec a katastrálne územie W. pol. C listu vlastníctva č. XXX a vkladovaná pod č. V 1929/2007 zamietol. O nároku na náhradu trov konania si vymienil rozhodnúť po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie pôvodná žalobkyňa, ako aj žalobcovia v 1. a 2. rade, v dôsledku čoho Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 01. 10. 2015 č.k. 8Co/368/2014-316 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby žalobkyne na určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 24. 07. 2007 medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade, vkladovaná pod č. V 1929/2007, potvrdil a v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby žalovanej na určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 14. 09. 2007 medzi žalovanými v 1. až 3. rade, vkladovaná pod č. 4500/2007, zrušil a v tejto časti vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a to z dôvodu, že v tejto časti výroku absentoval dostatok dôvodov jednak v otázke, kedy bola uzatvorená záložná zmluva, ktorej vklad bol povolený pod č. V4500/2007 a kedy bola uzatvorená zmluva o úvere ako zabezpečená pohľadávka, ako aj v otázke danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení z pohľadu, že predmetná záložná zmluva bola uzatvorená medzi žalovanými v 1. až 3. rade, pri posúdení právnych dôsledkov rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 9C/68/2009-20 zo dňa 24. 04. 2009, právoplatného dňa 10. 06. 2009. V prípade, že súd prvého stupňa dospeje k záveru, že na požadovanom určení je daný naliehavý právny záujem a návrh vo veci je dôvodný, uložil súdu posúdiť, či v danej veci výkon práva žalobcom je v súlade s dobrými mravmi, aj s ohľadom na ústavnoprávnu ochranu žalobcov ako vlastníkov, keď úvaha súdu v tomto smere musí byť podložená dôkladnými skutkovými zisteniami a súčasne musí presvedčivo dokladať, že tieto zistenia dovoľujú v tomto prípade prijať záver o súlade či nesúlade daného výkonu práva s dobrými mravmi.

6. Predmetom sporu tak zostalo určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 14. 09. 2007 medzi žalovanými v 1. až 3. rade, vkladovaná pod č. V 4500/2007.

7. Napadnutým (zhora označeným v poradí druhým) rozsudkom v spojení so zhora označeným opravným uznesením vo veci rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobu žalobcov v časti, týkajúcej sa určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 14. 09. 2007 medzi žalovaným v 1. až 3. rade, vkladovanej pod č. V 4500/2007 zamietol, pričom súčasne o trovách strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že žalovaní v 1. až 3. rade majú právo na plnú náhradu trov konania (proti žalobcom).

8. Skutkový stav veci - sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne:

9. „Dňa 27. 04. 2007 uzatvorila pôvodná žalobkyňa so žalovanými v 1. a 2. rade kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti - domy s priľahlými pozemkami a záhradami, zapísané v Správe katastra W., pre kat. územie W., na LV č. XXX ako parcely registra „C“ parc. č. XXXX - zastavané plochy o výmere 181 m2, dom, súp. č. XXXX, parc. č. XXXX - záhrady o výmere 180 m2, parc. č. XXXX - záhrady o výmere 119 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2, dom, súp. č. XXXX, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 10 m2. Kúpna cena bola dohodnutá na 4.500.000 Sk a bolo vyhlásené, že bola v celosti uhradená predávajúcej pri podpise kúpnej zmluvy.

10. Okrem toho dňa 27. 04. 2007 došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky č. 001/091574/07-001/000 medzi žalovanými v 1. až 3. rade, pričom úver bol čerpaný dňa 03. 05. 2007 a platobná disciplína dodržaná nebola. K zosplatneniu úveru došlo dňa 17. 02. 2009. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky Všeobecnej úverovej banky, a.s. pre poskytovanie úverov zabezpečených záložným právom k nehnuteľnostiam pre fyzické osoby - občanov.

11. Zo spisu, vedeného Správou katastra W., č. V 1929/07 vyplývalo, že dňa 30. 04. 2007 bol podaný návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Súčasťou tohto návrhu bola Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. číslo 001/091574/07-001/000 zo dňa 27. 04. 2007 uzatvorená medzi žalovaným v 3. rade ako záložným veriteľom a pôvodnou žalobkyňou ako záložcom. Ako zabezpečená pohľadávka bola uvedená skutočnosť, že záložný veriteľ dňa 27. 04. 2007 uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade zmluvu o poskytnutí flexihypotéky vo výške 2.498.600,- Sk pod reg. číslom 001/091574/07-001/000, v ktorej sa dlžník zaviazal, že záložnému veriteľovi vráti úver, zaplatí úroky a iné príslušenstvo a splní ďalšie záväzky podľa úverovej zmluvy.

12. Dňa 14. 09. 2007 bola uzatvorená aj ďalšia zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/091574/07-002/000, uzatvorená medzi žalovaným v 3. rade ako záložným veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako záložcami, pričom za žalovanú v 2. rade sa podpisoval žalovaný v 1. rade na základe plnomocenstva. Ako zabezpečená pohľadávka bolo uvedené, že záložný veriteľ uzavrel dňa 14. 09. 2007 so záložcom zmluvu o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky vo výške 1.813.500 Sk pod reg. číslom 001/091574/07-002/000, v ktorej sa záložca zaviazal, že záložnému veriteľovi vráti úver, zaplatí úroky a iné príslušenstvo a splní ďalšie záväzky podľa úverovej zmluvy. Uvedené vyplynulo zo spisu Správy katastra W. č. V -4500/07, súčasťou ktorého bol aj návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ako aj splnomocnenie žalovanej v 2. rade s overeným podpisom dňa 10. 09. 2007. V splnomocnení bolo vyslovene uvedené aj k podpisu záložnej zmluvy s bankou ako záložným veriteľom a návrhu na vklad na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti LV č. XXX

13. Následne dňa 17. 09. 2007 bola uzatvorená zmluva o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky č. 001/091574/07-002/000 medzi žalovanými v 1. až 3. rade, pričom úver bol čerpaný dňa 21. 09. 2007, platobná disciplína dodržaná nebola a došlo k zosplatneniu dňa 17. 02. 2009. V článku 11 zmluvy bolo dohodnuté, že predmet zabezpečenia je nehnuteľnosť, ku ktorej sa zriaďuje záložné právo na zabezpečenie pohľadávok VUB z tejto zmluvy. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky Všeobecnej úverovej banky, a.s. pre poskytovanie úverov zabezpečených záložným právom k nehnuteľnostiam pre fyzické osoby - občanov. Prílohou zmluvy boli základné podmienky úveru, pričom celková čiastka úveru bola 1.813.500,- Sk, predpokladaná čiastka anuitnej splátky pri fixovanej úrokovej sadzbe ku dňu podpísania zmluvy bola 15.102 Sk, celkový počet anuitných splátok 240, ročná percentuálna miera nákladov 8,43%, celkové náklady dlžníka 3.645.982,95 Sk z toho výška istiny úveru 1.800.000 Sk a výška úrokov a poplatkov 1.832.482,95 Sk, dlžník bol povinný splatiť úver do 20 rokov odo dňa splatnosti prvej anuitnej splátky. Predmetom zabezpečenia bol rodinný dom súp. č. XXXX na

parc. č. XXXX, XXXX vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade v podiele 1/1, zapísanom na LV č. XXX, v katastrálnom území W., Správa katastra W. a pozemky parc. č. XXXX, o výmere 181 m2, na LV č. XXX vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade podiele 1/1, parc. č. XXXX, o výmere 234 m2, na LV č. XXX, vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade v podiele 1/1, parc. č. XXXX, o výmere 180 m2, na LV č. XXX, vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade v podiele 1/1, parc. č. XXXX, o výmere 119 m2, na LV č. XXX, vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade v podiele 1/1, parc. č. XXXX, o výmere 10 m2, na LV č. XXX, vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade v podiele 1/1.

14. Okrem toho pod sp. zn. 2K/15/97-45 sa viedol konkurz, ktorý bol uznesením zo dňa 26. 05. 2008 č.k. 2K 15/97-251 zrušený po splnení rozvrhového uznesenia.

15. Rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 24. 04. 2009 č.k. 9C/68/2009-20 súd určil, že nehnuteľnosť k.ú. W. vedená v Správe katastra W. na LV XXX, parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 181 m2, parc. č. XXXX záhrady o výmere 180 m2, parc. č. XXXX záhrady o výmere 119 mX, parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2 a prac. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 10 m2, súpisné číslo XXXX na parc. č. XXXX druh stavby 510 rodinný dom a súpisné číslo XXXX na parc. č. XXXX druh stavby 510 rodinný dom je vo vlastníctve pôvodnej žalobkyne H. Y., rod. O., nar. 04. 02. 1950, v celosti. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10. 06. 2009.

16. Zo spisu Okresného súdu Levice, sp. zn. 9C/68/2009 bolo tiež preukázané, že neplatnosti kúpnej zmluvy ako predbežnej otázky pri určení vlastníckeho práva sa pôvodná žalobkyňa domáhala z dôvodu, že nebola uhradená kúpna cena a tiež namietala skutočnosť, že žalovaná v 2. rade kúpnu zmluvu nepodpísala, ale podpísal ju namiesto nej žalovaný v 1. rade.

17. Dňa 20. 10. 2010 bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp. značka II/2010-3023, v rámci ktorého sa žalovaný v 3. rade ako žalobca proti žalovaným v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia sumy 139.789,68 eur a rozhodcovský súd rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade uložil do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 164.393,36 eura, úroky vo výške 7,99% p.a. zo sumy 80.763,41 eura od 07. 05. 2010 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 3,00% p.a. zo sumy 80.763,41 eura od 07. 05. 2010 do zaplatenia, úroku vo výške 8,34% p.a. zo sumy 59.026,27 eura od 07. 05. 2010 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 3,00% p.a. zo sumy 59.026,27 eura od 07. 05. 2010 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 4.210,60 eura. V odôvodnení okrem iného uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením žalovaných v žalobnej odpovedi o tom, že k zániku záložného práva došlo nezávisle od ich vôle, v predmetnom prípade totiž nedošlo k zániku záložného práva ale toto záložné právo ani nikdy platne nevzniklo a to z dôvodu, že žalovaný poskytli nespôsobilý predmet záložného práva (nehnuteľnosť, ktorá nebola vo vlastníctve záložcu), To, že rozhodujúce okolnosti vyšli najavo až dodatočne nič nemení na vyššie uvedených záveroch, naopak táto skutočnosť zakladá dobromyseľnosť žalobcu v prvom štádiu výkonu záložného práva.

18. Zo správy žalovaného v 3. rade zo dňa 22. 05. 2012 vyplynulo, že úver vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky reg. č. 001/091574/07-001/000 splatený nie je. Banka pristúpila k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom exekúcie - súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper. Tým istým spôsobom sa rieši aj pohľadávka z titulu zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexipôžičky reg. č. 001/091574/07-002/000.

19. Následne došlo k uzatvoreniu dohody o splátkach medzi žalovanými v 1. až 3. rade, v rámci ktorých mali žalovaní v 1. a 2. rade hradiť štvrťročne, pričom posledná platba bola 01. 04. 2016.

20. Svoje rozhodnutie s poukazom na uvedený skutkový stav, citované ust. § 137 písm. c/ CSP, článok 20 ods. 1 Ústavy SR, ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, úpravu záložného práva podľa ust. § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka a výkladu k pojmu dobré mravy súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne:

21. „Z vykonaného dokazovania súd zistil, že predmetom sporu zostalo určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 14. 09. 2007 medzi žalovanými v 1. až 3. rade, vkladovaná pod č. V 4500/2007, ktorej neplatnosť žalobcovia, ako aj žalovaní v 1. a 2. rade zhodne odvodzovali od skutočnosti, že síce táto bola podpísaná vlastníkmi nehnuteľnosti, avšak došlo k určeniu vlastníctva, v dôsledku čoho založená nehnuteľnosť už nie je vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, a preto bolo

potrebné mať za to, že aj táto záložná zmluva je tiež neplatná. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že záložná zmluva, ktorej vklad bol povolený pod č. V 4500/2007, je zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 14. 09. 2007 reg. č. 001/091574/07-002/000, uzatvorená medzi žalovaným v 3. rade ako záložným veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako záložcami, pričom za žalovanú v 2. rade sa podpisoval žalovaný v 1. rade na základe plnomocenstva. Ako zabezpečená pohľadávka bolo uvedené, že záložný veriteľ uzavrel dňa 14. 09. 2007 so záložcom zmluvu o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky vo výške 1.813.500 Sk pod reg. číslom 001/091574/07-002/000, v ktorej sa záložca zaviazal, že záložnému veriteľovi vráti úver, zaplatí úroky a iné príslušenstvo a splní ďalšie záväzky podľa úverovej zmluvy. Uvedené vyplynulo zo spisu Správy katastra Levice č. V -4500/07, súčasťou ktorého bol aj návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ako aj splnomocnenie žalovanej v 2. rade s overeným podpisom zo dňa 10. 09. 2007. V splnomocnení bolo vyslovene uvedené aj k podpisu záložnej zmluvy s bankou ako záložným veriteľom a návrhu na vklad na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti LV č. XXX. Následne dňa 17. 09. 2007 bola uzatvorená zmluva o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky č. 001/091574/07-002/000 medzi žalovanými v 1. až 3. rade, pričom úver bol čerpaný dňa 21. 09. 2007, platobná disciplína dodržaná nebola a došlo k zosplatneniu dňa 17. 02. 2009. V článku 11 zmluvy bolo dohodnuté, že predmet zabezpečenia je nehnuteľnosť, ku ktorej sa zriaďuje záložné právo na zabezpečenie pohľadávok VUB z tejto zmluvy. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky Všeobecnej úverovej banky, a.s. pre poskytovanie úverov zabezpečených záložným právom k nehnuteľnostiam pre fyzické osoby - občanov. Prílohou zmluvy boli základné podmienky úveru, pričom celková čiastka úveru bola 1.813.500,- Sk, predpokladaná čiastka anuitnej splátky pri fixovanej úrokovej sadzbe ku dňu podpísania zmluvy bola 15.102 Sk, celkový počet anuitných splátok 240, ročná percentuálna miera nákladov 8,43%, celkové náklady dlžníka 3.645.982,95 Sk z toho výška istiny úveru 1.800.000 Sk a výška úrokov a poplatkov 1.832.482,95 Sk, dlžník bol povinný splatiť úver do 20 rokov odo dňa splatnosti prvej anuitnej splátky. Predmetom zabezpečenia bol rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. XXXX, XXXX vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade v podiele 1/1, zapísanom na LV č. XXX, v katastrálnom území W., Správa katastra W. a pozemky parc. č. XXXX, o výmere 181 m2, na LV č. XXX vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade podiele 1/1, parc. č. XXXX, o výmere 234 m2, na LV č. XXX, vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade v podiele 1/1, parc. č. XXXX, o výmere 180 m2, na LV č. XXX, vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade v podiele 1/1, parc. č. XXXX, o výmere 119 m2, na LV č. XXX, vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade v podiele 1/1, parc. č. XXXX, o výmere 10 m2, na LV č. XXX, vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade v podiele 1/1.

22. V zmysle pokynu odvolacieho súdu sa súd v prvom rade zaoberal tým, či na požadovanom určení je daný naliehavý právny záujem a dospel k záveru, že aj v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 14. 09. 2007 medzi žalovanými v 1. až 3. rade, vkladovanej pod č. V 4500/2007, je v danom spore daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vzhliadol s poukazom na evidované vlastníctvo právnej predchodkyne žalobcov v 1.a 2. rade a následne žalobcov v 1. a 2. rade k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, kat. úz. Levice, ktoré nehnuteľnosti sú predmetom záložnej zmluvy, ktorú uzavreli žalovaní v 1. až 3. rade v čase, keď nehnuteľnosti boli vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade a medzičasom došlo k určeniu vlastníckeho práva rozsudkom okresného súdu. Rovnako tak prihliadol na to, že žalovaný v 3. rade ako záložný veriteľ sa domáha uspokojenia zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, keďže jeho pohľadávka nebola riadne splnená /zaplatená/ dlžníkmi, t.j. žalovanými v 1. a 2. rade, čím je ohrozené vlastnícke právo na strane žalobcov za stavu, že otázka platnosti predmetnej záložnej zmluvy je medzi jej účastníkmi sporná, čím vznikol a je daný stav, že právny vzťah medzi stranami sporu je sporný a existuje stav neistoty právneho postavenia žalobcov, ktorý stav neistoty nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom, a preto bol na danom určení naliehavý právny záujem.

23. Pri posúdení právnych dôsledkov rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 24. 04. 2009 č. k. 9C/68/2009-20, právoplatného dňa 10. 06. 2009, súd zistil, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak, teda predmetný výrok bol záväzný pre pôvodnú žalobkyňu, jej právnych nástupcov a žalovaných v 1. a 2. rade, avšak nie pre žalovaného v 3. rade, a preto aj uvedená skutočnosť spôsobila naliehavosť právneho záujmu na predmetnom určení. Čo sa týkalo právnych následkov rozsudku, tak súd mal za to, že predmetom konania síce bolo určenie vlastníckeho práva, avšak ako predbežná otázka sa riešila platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 27. 04. 2007 uzatvorenej medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovanými v 1. a 2. rade, v rámci čoho súd prvého stupňa dospel k záveru, že kúpna zmluva je

neplatná. Keďže išlo o absolútnu neplatnosť, súd bol toho názoru, že ak niekto nadobudol nehnuteľnosť na základe absolútne neplatnej zmluvy, vo všeobecnosti platí, že s nehnuteľnosťou nemohol ani platne nakladať, to znamená, že ju nemohol platne previesť ani k nej platne zriadiť vecné právo, t.j. ani záložné právo, čo bol daný prípad. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát konštatoval, že absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky, ani keď na jeho základe bol povolený vklad. Pokiaľ by teda aj niekto nakladal s nehnuteľnosťou, ktorú nadobudol na základe absolútne neplatnej zmluvy, ani vykonaním vkladu v prospech ďalšieho nadobúdateľa by nedošlo k právnej zmene, pretože ani vykonanie vkladu by nespôsobilo právne následky. Obdobne ani založenie nehnuteľnosti, ktorú záložca nadobudol na základe absolútne neplatnej zmluvy, nie je právnou zmenou, a teda návrh vo veci bol dôvodný.

24. V zmysle pokynu odvolacieho súdu, ktorým je súd viazaný, po ustálení naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a dôvodnosti návrhu vo veci, posudzoval, či v danej veci výkon práva žalobcov je v súlade s dobrými mravmi a to aj s ohľadom na ústavnoprávnu ochranu žalobcov ako vlastníkov a zistil, že ani s ohľadom na ústavnoprávnu ochranu žalobcov ako vlastníkov nemožno ich výkon práva považovať za v súlade s dobrými mravmi. Mal za to, že dobré mravy, s ohľadom na ich zapracovanie v civilnom kódexe medzi základnými princípmi predstavujú popri kogentných zákonných ustanoveniach jeden z limitov, teda ohraničení autonómie právnych subjektov v súkromnom práve. Rešpektoval pritom aj tú skutočnosť, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných prípadoch, keď k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov alebo uspokojenie iných potrieb, keď je úmysel poškodiť alebo znevýhodniť povinnú osobu hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou (tzv. šikanózny výkon práva), príp. keď je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak aj navonok na postavení niektorého z nich (Rozsudok NS ČR z 20. 4. 2004, sp. zn. 32 Odo 1047/2003). Uvedené súd vzhliadol v skutočnosti, že žalovaný v 1. rade v čase uzatvorenia spornej záložnej zmluvy vedel, že nebola uzatvorená kúpna zmluva v súlade so zákonom, t.j. žalovaný v 1. rade podpísal kúpnu zmluvu za žalovanú v 2. rade bez riadneho splnomocnenia, ako ani neuhradil kúpnu cenu. Naviac, po určení vlastníckeho práva žalovaní v 1. a 2. rade nielenže riadne svoje záväzky neplnili, ale ani uvedenú situáciu so žalovaným v 3. rade neriešili a neponúkli mu iný zabezpečovací inštitút. Okrem toho ani v čase rozhodovania súdu žalovaní v 1. a 2. rade riadne neplnia dodatočne dohodnuté splátky, nakoľko posledná úhrada bola dňa 01. 04. 2016 a zmluvné strany sa dohodli na plnení štvrťročne. K uvedenému omeškaniu došlo i napriek tomu, že existuje predmetné záložné právo. V tomto ohľade neobstojí námietka žalovaných v 1. a 2. rade, že žalovaný v 3. rade mal zabezpečiť iný zabezpečovací prostriedok, nakoľko v čase uzatvorenia záložnej zmluvy bol dobromyseľný, žalovaní v 1. a 2. rade žiadnym spôsobom nespochybňovali svoje vlastníctvo k predmetu zálohu a až následne po zosplatnení úverov podala pôvodná žalobkyňa žalobu o určenie vlastníckeho práva. Dovtedy žiadnym spôsobom uvedenú situáciu neriešila, a preto súd mal za to, že výkon práva, spočívajúci v určení neplatnosti predmetnej záložnej zmluvy, vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa vo vzťahu k žalovanému v 3. rade, ktorý má väčšiu časť úveru nesplatenú a žalovanými v 1. a 2. rade žiadnym iným spôsobom nezabezpečenú. Naviac, žalovaní v 1. a 2. rade nepriamo potvrdili, že kvôli možným exekúciám nechcú vlastniť majetok, ako aj žalovaná v 2. rade preukázateľne odmietla dedičstvo v prospech detí, t.j. žalobcov v 1. a 2. rade, a teda možná vymožiteľnosť práva v tomto prípade je ohrozená, ak nebude zabezpečená. Uvedený záver nevedie v danom prípade k oslabeniu princípu právnej istoty občianskoprávneho styku, nakoľko pôvodná žalobkyňa bola matkou a svokrou žalovaných v 1. a 2. rade a tiež starou matkou žalobcov, teda strany sporu vedeli o danej situácii, ako aj o skutočnosti, že žalovaní v 1. a 2. rade založili nehnuteľnosť pri bezúčelovom úvere a tento nesplácali, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu. Uvedené vyplynulo aj z rozhodcovského rozsudku a prebiehajúcich exekučných konaní. Rovnako tak neobstojí tvrdenie žalovaného v 1. rade, že v čase prevodu nehnuteľnosti nemal žiadne záväzky, pretože opomenul vedenie konkurzného konania od roku 1997 a ukončené bolo až dňa 26. 05. 2008. Pri aplikácii § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba rešpektovať zásadu, že prednosť má vždy silnejšie právo pred slabším právom, okrem prípadu, že by išlo o prípad extrémneho zásahu do slabšieho subjektívneho práva, resp. dokonca o zneužitie silnejšieho práva. V prípade stretu rovnocenných práv je na úvahe súdu, ktorému právu dá za daných okolností prednosť. V súlade s vyššie uvedeným súd konštatoval, že v danom prípade došlo k stretu vlastníckeho práva žalobcov a k porušeniu zásady, že záväzky sa majú plniť v spojení s vecným právom k cudzej veci, ktoré je rovnako absolútne právo ako vlastnícke právo, a preto ani s poukazom na vlastnícke právo žalobcov, zaručené ústavou, nebolo možné poskytnúť žalobcom ochranu bez toho, aby žalovaní v 1. a 2. rade riadne splnili svoje povinnosti voči žalovanému v 3. rade, resp. mu poskytli iné zabezpečenie nesplnených záväzkov. Naviac, bolo potrebné

prihliadnuť aj na skutočnosť, že súd prvého stupňa žalobu na určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretá dňa 27. 04. 2007 medzi žalobkyňou a záložným veriteľom žalovaným v 3. rade zapísaná na Okresnom úrade v W., katastrálnom odbore, pre okres, obec a katastrálne územie W. pol. C listu vlastníctva č. XXX a vkladovaná pod č. V 1929/2007 zamietol, a teda ak žalovaní v 1. a 2. rade nesplnia svoj záväzok voči žalovanému v 3. rade dôjde k zásahu do vlastníckeho práva žalobcov.

25. Na základe ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, nemožno zakladať súdnym rozhodnutím doteraz neexistujúce povinnosti vlastníka. Uvedený postup by viedol k porušeniu čl. 13 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 a 2 Ústavy SR. Dispozičné vlastnícke právo možno len výnimočne obmedzovať zákonom; také obmedzenie musí rešpektovať zásadu, podľa ktorej vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu (Rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 49/1996).

26. S poukazom na uvedené bolo potrebné dospieť k záveru, že súd svojím rozhodnutím neuložil doteraz neexistujúcu povinnosť vlastníkov, avšak neposkytol ochranu výkonu práv žalobcov v dôsledku rozporu s dobrými mravmi, nakoľko ich rodičia zavinili predmetnú situáciu a žiadnym spôsobom ju neriešili. Navyše bolo potrebné ustáliť, že žalovaný v 3. rade pri uzatváraní zmluvného vzťahu so žalovanými v 1. a 2. rade vyvinul dostatočnú starostlivosť a predvídavosť pri uzavieraní konkrétneho právneho vzťahu, a to najmä s prihliadnutím na dôsledky plynúce z ustanovení pozitívneho práva a z variantov, ktoré mu úprava (ku ktorej pristúpil) môže v budúcnosti priniesť. Uvedené jednoznačne vyplýva nielen z úverovej zmluvy, ale aj zo záložnej zmluvy a tiež výpisu z listu vlastníctva, pričom medzi stranami sporu nebolo sporné, že v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu žalovaní v 1. a 2. rade boli skutočne evidovaní ako vlastníci nehnuteľností a to i na liste vlastníctva, a preto žalovaný v 3. rade správne vychádzal z týchto údajov, ktoré sú záväzné, kým nie je preukázaný opak, čo sa stalo až v rámci súdneho konania, kedy bolo preukázané, že došlo k absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, a teda bolo vlastnícke právo určené tak, že svedčilo pôvodnej žalobkyni. Nemožno vylúčiť, aby so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu sa prihliadlo, hoci celkom výnimočne, aj na okolnosti tkvejúce v osobe alebo v pomeroch účastníka, ktorý sa domáha ochrany proti neoprávnenému zásahu. Môže, pravda, ísť len o také okolnosti, ktoré svojou závažnosťou tento mimoriadny ohľad vyžadujú, pričom je potrebné obzvlášť dbať na to, aby ten, kto sa ich dovoláva, sám nekonal v rozpore s dobrými mravmi a nevyžadoval ohľady neúmerné okolnostiam konkrétneho prípadu, a zabrániť snahe alebo možnosti ich zneužitia. Aplikácie ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa domáhal žalovaný v 3. rade, a preto súd dospel k záveru, že žalobu v časti, týkajúcej sa určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 14. 09. 2007 medzi žalovanými v 1. až 3. rade, vkladovanej pod č. V 4500/2007, zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalovaní v 1. až 3. rade majú právo na plnú náhradu trov konania, nakoľko mal za to, že žalovaní mali úspech v celom rozsahu, keďže obidva návrhy boli súdmi zamietnuté. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade súhlasili so žalobným návrhom.“

27. Uvedený rozsudok spoločným odvolaním napadli len žalobcovia domáhajúci sa podľa obsahu podaného odvolania jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázali na to, že obaja dlhodobo žijú v zahraničí, ale súd ich adresy pozná, keď súdne predvolania na vytýčené pojednávania si neprevzali a tieto im neboli ani doručované. Listom zo dňa 15. 09. 2016 súdu oznámili, že majú záujem sa osobne zúčastniť na vytýčenom pojednávaní a za tým účelom žiadali, aby ako účastníci konania boli včas predvolávaní a zároveň vyhlásili, že nesúhlasia, aby sa tieto konania vykonávali v ich neprítomnosti, prípadne v neprítomnosti ich splnomocneného zástupcu, ktorého by si zvolili. Uvedené skutočnosti preukazujú odňatie možnosti odporcu (?) konať pred súdom v danom konaní. Naďalej zastávajú názor, že záložná zmluva je neplatná, keďže táto bola zo strany záložcu podpísaná neoprávnenou osobou. Výklad súdu ohľadom dobrých mravov jednoznačne poškodzuje ich vlastnícke právo a preto v prípade neúspechu vec postúpila na posúdenie medzinárodným súdnym orgánom.

28. K podanému odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný v 3. rade, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. K údajnému odňatiu možnosti žalobcov konať pred súdom poukázal na to, že zásielka pre žalobcov s predvolaním na pojednávanie sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, keď zásielka im bola doručovaná na nimi uvedenú adresu. Rozsudok súdu prvého stupňa dáva jasné, zreteľné a po právnej stránke správne odpovede na zásadné otázky sporu, výroková časť rozsudku ako i jeho odôvodnenie sú v plnom súlade a vychádzajú z vykonaného dokazovania. Žaloba bola podaná

až po tom, čo došlo k zosplatneniu úveru, keď aj žaloba o určenie neplatnosti záložných zmlúv bola podaná tiež až dva roky od ich podpisu. Rozsudok konštatujúci neplatnosť kúpnej zmluvy je založený výlučne na zhodnom tvrdení účastníkov konania, ktorí sú blízkymi osobami a ktorým je výsledok konania na prospech, keďže žalovaní v 1. a 2. rade by takto získali úver bez zabezpečenia, keď výsledok konania by bol výlučne na jeho škodu, hoci v celej veci vystupoval dobromyseľne. Predmetné nehnuteľnosti po smrti právnej predchodkyne žalobcov pani H. Y. mala v rámci dedičského konania nadobudnúť jej dcéra - žalovaná v 2. rade, a teda on by si mohol svoje pohľadávky uspokojiť z predaja predmetných nehnuteľností v rámci exekučného konania, žalovaná v 2. rade však dedičstvo odmietla v prospech svojich detí a teda koná tak, aby nehnuteľnosti ostali „v rodine“ a aby jemu ostali „oči pre plač“. Má za to, že toto je v rozpore s dobrými mravmi a ide o zjavné zneužitie práva, ktoré by nemalo požívať právnu ochranu. Nemožno bezvýnimočne tvrdiť, že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť k určitému posunu v doterajšej judikatúre Ústavného súdu SR v riešení otázky „nemo plus iuris“ o nové interpretačné závery, pri kolízii princípu ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princípu ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka.

29. Po uplynutí odvolacej lehoty učinil žalobca v podaní označené ako oprava odvolania, v ktorom tento poukázal na strohosť svojho odvolania danú tým, že bol v Kanade vo výkone trestu (od decembra 2016 bolo rozhodnuté o jeho prepustení) a teda žiada napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

30. K uvedenému doplneniu - oprave odvolania sa vyjadril žalovaný v 3. rade zotrvávajúci na svojich názoroch z vyjadrenia k podanému odvolaniu.

31. Krajský súd v Nitre pred rozhodnutím vo veci samej stranám sporu oznámil, že má za to, že na vec sa vzťahuje ust. 137 písm. d/ súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nepoužité, ktoré znie „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnych skutočností, ak to vyplýva z osobitného predpisu“. Strany sporu boli vyzvané, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili v lehote 10 dní. Žalobcovia boli tiež vyzvaní k tomu, či na podanom odvolaní trvajú, vzhľadom k zmene vlastníctva; odvolací súd totiž zistil, že predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat. územie W. sú aktuálne zapísané na vlastníka 927 44 XX X. V.., XX-XXXX Q. Rd., T. E. ON I Y. (kúpna zmluva z 10.04.2017, rozhodnutie zo dňa 05.05.2017).

32. K uvedenej výzve sa vyjadrili len žalovaní v 1. rade a 3. rade. Žalovaný v 1. rade sa vyjadril, že súhlasí, aby súd na posúdenie veci rozhodoval o obsahu žaloby v zmysle § 137 písm. d/ z dôvodu, že sa jedná o určenie právnej skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu. Žalovaný v 3. rade poukázal na to, že zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva prípustnosť žaloby žalobcov na určenie absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy, keď Civilný sporový poriadok účinný od 01. 07. 2016 zásadne vychádza z okamžitej aplikability aj na konania začaté pred jeho účinnosťou. Aj z porovnania znenia ust. § 159a Občianskeho súdneho poriadku a ust. § 228 ods. 2 je zrejmé, že vôľou zákonodarcu už len s určitými výnimkami, nebolo zásadne umožniť žaloby o neplatnosť právnych úkonov hoci sa týkajúcich práv k nehnuteľnostiam. Vzhľadom na uvedené žiadajú napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

33. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcov a skutkovým stavom sporu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie a prihliadajúc i na ust. § 137 písm. d/ CSP, na aplikáciu ktorého strany sporu upozornil, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdiť a súčasne v odvolacom konaní úspešným žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom nepriznať z dôvodu, že im žiadne trovy nevznikli a žiadne si ani neuplatnili.

34. Odvolací súd vzhliadol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vecne správnym z iného právneho dôvodu, keď dôvod zamietnutia žaloby videl už v samotnej tej skutočnosti, že žaloba žalobcov o určenie neplatnosti záložnej zmluvy nebola v zmysle ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (OSP) a nie je (ani) v zmysle ust. § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku (CSP) prípustná, nakoľko prípustnosť takejto žaloby by musela vyplývať z osobitného právneho predpisu, ktorý odvolací súd nezistil a ktorý osobitný právny predpis žalobcovia ani netvrdili.

35. V zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ OSP platného v čase začatia sporu, bolo možné uplatniť žalobou požiadavku na rozhodnutie súdu o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V tomto spore sa pôvodná žalobkyňa a následne žalobcovia domáhali určenia neplatnosti záložných zmlúv, teda určenia právnej skutočnosti ovplyvňujúcej právny vzťah zo záložného práva, teda posúdenie neplatnosti záložných zmlúv - predmetnej zmluvy je predbežnou otázkou pre posúdenie toho, či právny vzťah zo záložného práva tu je alebo nie je, resp. aký dôsledok neplatnosť záložnej zmluvy na vzťah zo záložného práva mala alebo nemala. Právny záujem žalobcov na podanej žalobe musí byť kvalifikovaný - naliehavý, pričom tento nie je daný, ak sa petit žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neviaže na odstránenie konkrétnej spornosti žalobcom uplatneného práva (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.09.2016 sp. zn. 5Cdo/548/2015 publikovaný v Zbierke rozhodnutí pod R 22/2017). Konkrétna spornosť v danej veci podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje posúdenie toho, či tu právo zo záložného práva je alebo nie je, keď posúdenie tejto otázky vychádza z posúdenia platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy ako predbežnej otázky a následne dôsledkov tejto právnej skutočnosti (neexistencie záložného práva pre neplatnú zmluvu). Podľa názoru odvolacieho súdu preto záložný dlžník a ak nie je totožný s vlastníkom potom len vlastník nehnuteľností sa môže úspešne domáhať (v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ OSP, resp. ustanovenie § 137 písm. c/ len určenia, že tu záložné právo nie je (neexistuje, t. j. vec - záloh nie je zaťažený záložným právom), ak preukázal neplatnosti vzniku záložného práva a má na takomto určení naliehavý právny záujem (zhodný záver vyslovil aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku z 21. decembra 2010 sp. zn. 21Cdo/2185/2009); ak vyplýva z osobitného predpisu, preukazovať ho (podľa nemusí. Až na žalobe o určenie neexistencie záložného práva možno konštatovať, že u žalobcov je daný naliehavý právny záujem, nakoľko rozhodnutím o takejto žalobe sa záväzne pre strany sporu vyrieši konkrétna spornosť vo vzťahu k záložnému právu, pričom úspešné rozhodnutie môže byť podkladom pre výmaz záložného práva v evidencii nehnuteľností. Záložný dlžník alebo vlastník nehnuteľností (ak nie sú totožní) sa proti právu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku zo speňaženia zálohu môže brániť tiež obranou proti návrhu zástavného veriteľa na speňaženie zálohu, existencia ktorého konania by vytvorila prekážku litispendencie v konaní o neskôr podanej (správnej) žalobe o určenie, že (tu) záložné právo nie je (uznesenie Najvyššieho súdu SR 8Cdo/125/2016 zo dňa 22.02.2017 = R 25/2017); pri neexistencii takéhoto konania však v tejto predmetnej veci takáto prekážka nenastala. Vychádzajúc z uvedeného mal odvolací súd za to, že na podanej žalobe pôvodná žalobkyňa a neskôr žalobcovia už od jej podania nemali naliehavý právny záujem, keď tiež ani z (chýbajúceho) osobitného predpisu nevyplýva možnosť tejto žaloby po 1.7.2016 (§ 137 písm. d/ , z ktorého dôvodu považoval zamietnutie žaloby, bez (potreby) ďalšieho skúmania neplatnosti záložnej zmluvy a práva žalovaného v 3. rade k ich nehnuteľnostiam, za vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .