Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/50/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, vo veci sporových strán žalobcu V.. U. V., K. XX.X.XXXX, O. P. X, O., zastúpená advokátom JUDr. Petrom Škultétym, AK Heydukova 3, Bratislava, proti žalovanému: DAREX SK s.r.o., Domkárska 17, Bratislava, IČO 35 803 401, zastúpený advokátskou kanceláriou VŔBA & PARTNERS s.r.o., Sliezska 9, Bratislava, o zaplatenie 8.597,22 € s príslušenstvom, o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania 8,5% ročne zo sumy 8.597,22 € od 24.02.2009 do 04.04.2015 a od 05.04.2015 do 16.03.2018 vo výške 10% ročne zo sumy 8.597,22 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku príslušenstva za obdobie od 25.05.2008 do 23.02.2009 súd konanie zastavuje.

III. Súd zamieta protinávrh žalovaného na zaplatenie sumy 6.366,22 €.

IV. Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 26.06.2009 sa domáhala žalobkyňa od žalovaného zaplatenia sumy 8.597,22 Eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania od 25.05.2008 do zaplatenia proti jej povinnosti odovzdať žalovanému motorové vozidlo značky Opel Vectra, EVČ O VIN C rok výroby 2003, farba: strieborná metalíza a to titulom odstúpenia od kúpnej zmluvy motorového vozidla, ktorú strany sporu uzavreli 24.05.2008svoju žalobu odôvodnila tým, že medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovaným ako predávajúcim bola dňa 24.05.2008 uzavretá Kúpna zmluva č. XXXXX/XXXX/SCF, predmetom ktorej bolo vozidlo zn. Opel Vectra, EVČ: O VIN: C rok výroby: 2003, farba: strieborná metalíza svetlá s kúpnou cenou vo výške 8.597,22 Eur, pričom listom zo dňa 16.02.2009 doručeným žalovanému dňa 18.02.2009 žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy z dôvodu podstatného porušenia kúpnej zmluvy, pretože motorové vozidlo od momentu jeho prevzatia vykazovalo vady, ktoré neboli v čase uzavretia kúpnej zmluvy pri prehliadke vozidla zistiteľné a žalovaný ju na tieto vady neupozornil. Predávajúci ju ubezpečil, že vec nemá žiadne vady a toto ubezpečenie sa ukázalo nepravdivým. Skrytá vada pri predaji je vadou, ktorá nemohla byť odhalená, nakoľko na jej odhalenie pri prevzatí vozidla chýbali odborné znalosti, zručnosti alebo odborné pomôcky. Sú to vady, ktoré sa pri kúpe bežným spôsobom nedajú odhaliť. Obvykle sa jedná o závady vážnejšieho charakteru, ktoré predstavujú väčší finančný výdaj, ktorý sa s porovnaním ceny automobilu nevyplatí do vozidla investovať. Predávajúci nie je zodpovedný za závady výslovne uvedené v kúpnej zmluve. Nie je zodpovedný za vady očividné a za vady, ktoré vznikli bežným opotrebením. Zodpovedá však za všetky závady, ktoré deklarované pri kúpe neboli, ktoré sa stali tzv. skrytými vadami a prejavili sa až po určitej dobe. Uplatnenie zodpovednosti predajcu za skryté vady uplatnila žalobkyňa v lehote do 12 mesiacov od kúpy vozidla. Kontaktovala žalovaného, ktorý bol povinný zabezpečiť opravu veci alebo výmenu veci (celého auta). Výber medzi opravou alebo výmenou je na spotrebiteľovi. Zmluvami o dielo (opravy vozidla) zo dňa 27.5.2008, kde boli popísané závady trhanie motora, upevnenie hlavice riadiacej páky, zo dňa 19.06.2008 bez označenia závad a zo dňa 15.07.2008 so závadou straty oleja, výmena lamdasond, kontrola oleja, žalovaný vykonal prostredníctvom svojho zmluvného dodávateľa - autoservis Martin Klima - AUTO DAREX, bezplatné opravy reklamovaných vád motorového vozidla. Z obsahu zákazky v autorizovanom servise značky vozidiel Opel - spoločnosť MaH spol. s.r.o. zo dňa 03.09.2008 súd prvej inštancie zistil, že na motorovom vozidle žalobkyne boli zistené závady a to potreba meniť riadenie, zadné horné ramená a prázdny katalyzátor na motore. Listom z 10.10.2008 oznámila žalobkyňa žalovanému vady zistené autorizovaným servisom ako dlhodobé závady, ktoré sa nezistia pri kúpe. Zároveň vyzvala žalovaného na vykonanie opravy alebo odstúpenie od zmluvy. Žalovaný reklamáciu žalobkyne z dôvodu, že pri vozidle so stavom tachometra je 150 000 km sú reklamované vady bežné a v každom prípade ide o vady, ktoré vznikli používaním alebo opotrebením vozidla, neuznal. Uviedol, že katalyzátor je súčasťou vozidla, ktoré má svoju životnosť a ktorý je po určitom počte najazdených kilometrov nutné meniť u každého vozidla. Závada riadenia, prípadne ramena je u vozidla s uvedeným počtom kilometrov tiež dôsledkom používania a opotrebenia. Ako vyplýva z čl. VII ods. 4 zmluvy, v prípade vád vzniknutých používaním a opotrebením vozidla, nie je možné uplatniť u predávajúceho nároky zo zodpovednosti za takéto vady. Z posúdenia technického stavu motorového vozidla v expertíze znaleckej organizácie SLOVDEKRA s.r.o., č. XXX/TS/XXXX zo dňa 27.01.2009 bolo zistené, že na predmetnom vozidle Opel Vectra, EVČ O sa vyskytuje závada - nefunkčný katalyzátor, ktorá nemá charakter bežného opotrebenia a vzhľadom na vek motorového vozidla a počet najazdených kilometrov predstavuje závadu neštandardnú. Žalovaná odstúpila od kúpenej zmluvy vozidla listom doručeným žalovanému 18.02.2009 pre podstatné porušenie zmluvy žalovaným a uviedla, že právo na odstúpenie od zmluvy jej vzniklo aj z dôvodu, že reklamované vady motorového vozidla neboli odstránené v primeranej dodatočnej lehote. Ako dôvod odstúpenia uviedla, že motorové vozidlo od momentu jeho prevzatia vykazovalo vady, ktoré neboli v čase uzavretia kúpnej zmluvy pri prehliadke vozidla zistiteľné a žalovaný ju na tieto vady neupozornil. Poukázala na vady zistené autorizovaným servisom Opel a spoločnosťou SLOVDEKRA s.r.o. z ktorej vyplýva, že na motorovom vozidle už pred jeho kúpou dňa 24.5.2008 vznikla závada, ktorá mala za následok poškodenie keramickej vložky katalyzátora, čo je vada tak závažného charakteru, že s touto vadou (bez jej odstránenia) je predmetné motorové vozidlo nespôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách, pretože predmetné motorové vozidlo v takomto technickom stave nemôže úspešne absolvovať emisnú kontrolu.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 22.10.2015, č. k. 20C/50/2009-343 (v poradí druhým) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 8.597,22 Eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 25.5.2008 až do zaplatenia proti povinnosti žalobkyne odovzdať žalovanému motorové vozidlo značky Opel Vectra, EVČ: O VIN C a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni za zaplatené súdne poplatky (žaloba a odvolanie) 1.031,-Eur, trovy právneho zastúpenia 5.669,45 Eur a náhradu trov znaleckého dokazovania 290,23 Eur. Súčasne súd prvej inštancie uložil žalovanému aj povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II trovy znaleckého dokazovania v sume 310,53 Eur, ktoré boli zaplatené zo štátnych finančných prostriedkov. Žalobkyni vrátil súd prvej inštancie 9,77 Eur ako zvyšok preddavku zloženého na znalecké dokazovanie. Súčasne rozhodol aj o úrokoch z omeškania, pričom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania 8,5% ročne zo sumy 8.597,22 € od 25.02.2008 do zaplatenia.

3. Súd rozhodol tak po tom, ako doplnil dokazovanie v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2Co/321/2011-213, zo dňa 22.03.2013, ktorým prvý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie vychádzal z právneho záveru Krajského súdu v Bratislave, vysloveného v uznesení č. k. 2Co/321/2011-213 z 22.03.2013. Týmto rozhodnutím zrušil odvolací súd prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie v predmetnej veci a to rozsudok č. k. 20C/50/2009-150 z 9.5.2011, ktorým žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol, pretože súd prvej inštancie skutkový stav veci vyhodnotil v právnom režime zákona č. 513/1991 Zb. . Odvolací súd poukázal na to, že kúpna zmluva uzavretá medzi stranami sporu bola svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou. Žalovaný vystupuje v zmysle ustanovenia § 52 ods. 3 ako dodávateľ, t.j. ako osoba ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa vystupuje ako spotrebiteľ, ako osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa je nepodnikajúca fyzická osoba, ktorá uzatvorila adhéznu štandardnú typovú zmluvu s vopred vypracovaným predmetom plnenia. Tým je daná náležitá aplikácia ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá veta, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Ide o normu kogentnej povahy, podľa ktorej zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv sa nesmú odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd dospel k záveru, že na právny vzťah žalobkyne a žalovaného treba aplikovať ustanovenia § 612 a nasledujúce Občianskeho zákonníka (spotrebiteľské kúpne zmluvy) aj keď si strany sporu dohodli režim právnej úpravy Obchodného zákonníka. Odvolací súd tiež skonštatoval, že z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa bolo nepochybne zistené, že dňa 24.05.2008 bola medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovaným ako predávajúcim uzavretá Kúpna zmluva č. XXXXX/XXXX/SCF, predmetom ktorej bol predaj motorového vozidla zn. Opel Vectra, EVČ: BA

- XXX IH, VIN: C r.v. 2003, farba: strieborná metalíza svetlá . Kúpna cena bola 8.597,22 Eur (259.000,- Sk). Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 620 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť záručná doba pri použitých veciach, ako je to aj v právnej veci žalobkyne a žalovaného najmenej 12 mesiacov, platí táto minimálna zákonná záručná doba aj v prípade, ak by bola v kúpnej zmluve dojednaná kratšia záručná doba. Článok VIL, bod 1 kúpnej zmluvy však upravuje 12 mesačnú záručnú dobu totožnú zo zákonnou úpravou. Prevzatím motorového vozidla tak začala žalobkyne plynúť záručná doba 12 mesiacov. Z obsahu spisu vyplýva, že spotrebiteľská kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 24.5.2008 a keďže k prevzatiu veci žalobkyňou došlo 24.5.2008 preberacím protokolom v zmysle či. VI. bod 2 kúpnej zmluvy, možno konštatovať, že časový moment uzavretia kúpnej zmluvy a prevzatia motorového vozidla časovo spadajú v jedno. Záručná doba začala plynúť dňom 24.5.2008. Vec bola reklamovaná dňa 19.6.2008. Reakcia žalovaného k reklamácii je zo dňa 20.2.2009, v ktorej sa vyjadruje ku katalyzátoru, preto bola táto vada vytknutá v záručnej dobe 12 mesiacov. Odvolací súd zároveň uviedol, že žalobkyňa poskytla žalovanému dodatočnú lehotu na odstránenie vady listom zo dňa 10.10.2008. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie posúdiť, či existovala vada katalyzátora na motorovom vozidle v čase prevodu vlastníckeho práva na žalobkyňu a či za vadu zodpovedá žalovaný ako predávajúci. Poukázal na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď opomenul prihliadnuť na ustanovenie § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúceho spotrebiteľské kúpne zmluvy. Podľa tohto ustanovenia ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bez vady, má kupujúci právo na výmenu veci alebo má právo od zmluvy odstúpiť. Tie isté práva prislúchajú kupujúcemu, ak síce ide o odstrániteľné vady, ak však kupujúci nemôže pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčšiu počet vád vec riadne užívať. Kupujúci ako spotrebiteľ tak môže odstúpiť od kúpnej zmluvy aj v prípade, ak ide síce o odstrániteľnú vadu, avšak kupujúci nemôže pre jej opätovný výskyt po oprave alebo pre väčší počet vád riadne užívať. Záver expertízy č. 007/TS/2009 zo dňa 27.1.2009 vypracovanej SLOVDEKRA s.r.o., znalecká organizácia v odbore doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, stanovenie hodnoty cestných vozidiel explicitne konštatuje skutočnosť, že na motore motorového vozidla žalobkyne už pred jeho kúpou vznikla závada, ktorá mala za následok poškodenie keramickej vložky katalyzátora a následne uvádza nefunkčnosť katalyzátora ako vady, ktorá nemá charakter bežného opotrebenia. Súd prvej inštancie tak vyvodil nesprávne právne závery zo zisteného skutkového stavu, keď uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie mal tak vykonať nezávislé znalecké dokazovanie k skutočnosti, či vada motorového vozidla predstavuje odstrániteľnú alebo neodstrániteľnú vadu, zistiť existenciu takejto vady, resp. vád a následne posúdiť nároky žalobkyne, posúdiť predpoklady zodpovednosti za vady, a to existenciu povinnosti žalovaného odovzdať žalobkyni motorové vozidlo bez vád, porušenie tejto povinnosti, výskyt vady v zákonom stanovenej dobe a príčinnú súvislosť medzi nimi.

4. Proti tomuto druhému prvoinštančnému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2Co/76/2016-398 zo dňa 08.11.2017 potvrdil výrok rozsudku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 8.597,22 € proti povinnosti žalobkyne odovzdať žalovanému v mieste jeho sídla motorové vozidlo značky Opel Vectra, RVČ: O VIN C rok výroby 2003, farba strieborná metalíza a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrok rozsudku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania 8,5% ročne zo sumy 8.597,22 € od 25.02.2008 do zaplatenia a výrok o trovách konania zrušil a vec v tejto časti vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní s poukazom na závery Krajského súdu v Bratislave, ktorý poukázal na ustanovenie § 563 navrhla priznať úrok z omeškania od 24.02.2009 do 16.03.2018 kedy bola kúpna cena žalobkyni vrátená. V časti týkajúcej sa úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 8.597,22 € za obdobie od 25.05.2008 do 23.02.2009 v tejto časti berie žalobu späť. Navrhuje, aby súd pripustil zmenu v časti úroku z omeškania tak, že prizná žalobkyni úrok z omeškania vo výške 10% ročne za obdobie od 05.04.2015 do 16.03.2018 a úrok z omeškania pred 05.04.2015 zostáva nezmenený. Svoje tvrdenie odôvodnil tým, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia bol žalovaný povinný žalobkyni vrátiť kúpnu cenu po tom, ako bude na vrátenie vyzvaný. Žalobkyňa listom zo dňa 16.02.2009 vyzvala žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny do 5 dní od prevzatia výzvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa 18.02.2009 a plus 5 dní, čo znamená že bol povinný zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu do 23.02.2009. Do omeškania sa preto dostal od 24.02.2009 a keďže suma bola pripísaná na účet žalobkyne dňa 16.03.2018, tak žiada priznať úrok z omeškania do tejto doby. Potom ako Krajský súd v Bratislave potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalobkyňa vyzvala žalovaného, aby si prevzal motorové vozidlo, z objektívnych príčin sa tak neudialo, pretože prebiehali medzi sporovými stranami ohľadne vrátenia motorového vozidla ešte rokovania. Čo sa týka započítania, ktoré v rámci obrany vzniesol v odvolaní žalovaný má za to, že v tomto štádiu konania to nie je možné započítať vzhľadom na to, že predmetom sporu už nie je istina, ale len príslušenstvo pohľadávky. Súd uznesením pripustil zmenu žaloby v časti príslušenstva nasledovne: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania 8,5% ročne zo sumy 8.597,22 € od 24.02.2009 do 04.04.2015 a od 05.04.2015 do 16.03.2018 vo výške 10% ročne zo sumy 8.597,22 €.

6. Žalovaný zotrval na svojich prednesoch a tvrdeniach čo sa týka uplatneného úroku z omeškania, žiadal žalobu v tejto časti zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu, že v prípade synalagmatických nárokov môže strana požadovať plnenie len vtedy, ak už sama plnila a teda žiadna strana nie je v omeškaní s plnením. V tomto prípade žalobkyňa svoju povinnosť vrátiť motorové vozidlo nesplnila, má sa tak udiať dňa 06.04.2018 aj napriek tomu, že žalovaný jej sumu, ktorá bola predmetom tohto konania vrátil dňa 16.03.2018. Ako obranu si súčasne žalovaný uplatnil voči žalobkyni zaplatenie sumy 6.366,22 €, z dôvodu že žalobkyňa aj po odstúpení od zmluvy motorové vozidlo užívala, nemala na to žiaden právny dôvod a túto sumu preukázali a vyčíslili odborným vyjadrením znalca z 02.12.2015. Čo sa týka odovzdania motorového vozidla nejde zo strany žalobkyne o žiadnu obštrukciu, k posunutiu termínu oproti úhrade kúpnej ceny došlo z dôvodu, že žalovaný chce oceniť motorové vozidlo v stave v akom bude odovzdané, k čomu bude prizvaný aj znalec. Od odstúpenia od zmluvy žalobkyňa na motorovom vozidle najazdila cca 30.000 km. Sumu 6.366,22 € si uplatňujú z titulu bezdôvodného obohatenia.

7. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh nesplní riadne a včas je v omeškaní.

8. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatky z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

9. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10. Súd priznal žalobkyni úrok z omeškania v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanovenia odo dňa 24.02.2009 do 16.03.2018 kedy bola kúpna cena žalobkyni vrátená. Súd prihliadol na ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, zohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa listom zo dňa 16.02.2009 vyzvala žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny do 5 dní od prevzatia výzvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa 18.02.2009 a plus 5 dní, čo znamená že bol povinný zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu do 23.02.2009. Do omeškania sa preto dostal od 24.02.2009 a keďže suma bola pripísaná na účet žalobkyne dňa 16.03.2018, súd priznal úrok z omeškania do tejto doby, žalovaný bol povinný žalobkyni vrátiť kúpnu cenu po tom, ako bol na vrátenie vyzvaný.

11. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 8.597,22 € za obdobie od 25.05.2008 do 23.02.2009, v ktorej vzala žalobkyňa žalobu späť, súd konanie zastavil podľa § § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

12. Ak žalovaný urobí úkon, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, musí súd dôsledne odlišovať prípady, v ktorých pohľadávky uplatnená na započítanie nepresahuje žalovanú pohľadávku a prípady, v ktorých pohľadávka uplatnená na započítanie presahuje žalovanú pohľadávku.

Pohľadávky musia byť dôvodné - tak žalovaná pohľadávka, ako aj pohľadávka uplatnená na započítanie. Z dôvodu procesnej ekonomiky sa pripúšťa, aby vzájomné nároky žalobcu a žalovaného boli prejednané v jednom, tom istom súdnom konaní. Procesným vyjadrením hmotnoprávnej úpravy zániku vzájomných pohľadávok ich započítaním (kompenzáciou) podľa § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka nastane vtedy, ak niektorý z účastníkov urobí prejav smerujúci k započítaniu (tzv. započítací prejav). Pohľadávky zanikajú, pokiaľ je započítanie prípustné a pohľadávky sa navzájom kryjú. K zániku vzájomných pohľadávok dochádza momentom ich stretnutia. V danom prípade súd zamietol návrh žalovaného na započítanie sumy 6.366,22 € z dôvodu, takto uplatnená pohľadávka žalovaného je len predbežná, nakoľko sám žalovaný uviedol, že stav motorového vozidla dá oceniť v stave v akom bude odovzdané, k čomu bude prizvaný aj znalec, preto nemohlo dôjsť k stretu existujúcej pohľadávky spôsobilej na započítanie, preto túto procesnú obranu žalovaného súd považoval za nedôvodnú, procesne neprípustnú.

13. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. V súlade s § 255 ods. 1 súd priznal žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa § 376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).