Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Csp-51-2016.pdf
PDF · 104.8 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/51/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom, Advokátska kancelária, Bratislava, Nám. Martina Benku 6, proti žalovanej H. Č., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Q., N. XXX, o zaplatenie 1 542,00 Eur, s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o zaplatenie 348,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 348,00 Eur od 22.08.2015 do zaplatenia z a m i e t a .
II. Súd n e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 1.542,00 Eur istiny, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.542,00 Eur od 22.08.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k. 6Csp/51/2016 - 26 zo dňa 31. 01. 2017 súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1194,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne: zo sumy 1194,- Eur od 23.08.2015 do zaplatenia, náhradu trov konania vo výške 54,86 %, podľa pomeru úspechu vo veci, všetko v mesačných splátkach po 40,- Eur mesačne, splatných od mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, vždy do konca toho ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.
3. Proti vyššie uvádzanému rozsudku, proti výroku II. ( vo zvyšku súd žalobu zamieta) podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.
4. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo Uznesením č. k.: 5Co/209/2017 - 51 zo dňa 19. 12. 2017, rozsudok zrušil vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Odvolací súd uviedol, že rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť.
6. Odvolací súd ďalej skonštatoval, že odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo
podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ustanovenia neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podradil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
7. Krajský súd v Košiciach urobil záver, že oba uplatnené odvolacie dôvody sú dané, lebo súd z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. Ak sa súd dopustil omylu v právnom posúdení pre chybné použitie právnej normy alebo pre jej chybnú interpretáciu a z tohto dôvodu súčasne nedostatočne zistil skutkový stav, nesplnil tým ústavnú a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu a nie je povinnosťou odvolacieho súdu takýto komplexne chybný postup naprávať. Súd neprihliadol na Rozsudok SD z 9.11.2016, v ktorom je podaný výklad čl.10 ods.1,ods.2 písm. h) a i) a čl.22 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, a teda neaplikoval eurokonformne ustanovenia právnych predpisov, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal.
8. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie v ďalšom konaní bude povinný sa podrobne vysporiadať so všetkými skutočnosťami uvedenými v odvolaní a vo veci opätovne rozhodnúť.
9. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bolo opätovne rozhodnúť o nároku, ktorým pôvodným rozsudkom v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá.
10. V súlade s vyššie uvádzanými právnymi závermi súdu vyššieho stupňa vyplývajúcimi z jeho uznesenia (Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.: 5Co/209/2017 - 51 zo dňa 19. 12. 2017) tunajší súd opätovne pristúpil k posúdeniu nároku žalobcu ktorým pôvodným rozsudkom v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá
11. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K120150419 zo dňa 30.03.2015 žalovanej boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.200,00 Eur a odplata bola stanovená v celkovej výške 348,00 Eur (240,00 Eur tvoril úrok a 108,00 Eur tvoril servisný poplatok). Žalovaná mala celkovo vrátiť 1.548,00 Eur v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 6,00 Eur a v ďalších 10 mesačných splátkach vo výške 159,00 Eur so splatnosťou prvej splátky v 10. deň po uzatvorení zmluvy a splatnosťou ďalších splátok v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Ročná percentuálna miera je uvedená vo výške 50,22 %. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov je uvedená vo výške 34,42 %. Pod uvedenými údajmi je na prvej strane a na druhej strane uvedený podpis žalovanej, pričom podpis žalovanej ako dlžníka a žalobcu ako veriteľa je uvedený na tretej strane Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa článku III v bode 1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedený výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá je vypočítaná rovnicou podľa zákona, ktorá kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov úveru na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok dlžnej sumy, vrátane odplaty na strane druhej. Ročná percentuálna miera nákladov je fixná a veriteľom nebude v priebehu zmluvného vzťahu menená, veriteľ sa však zaväzuje v prípade zmeny podmienok tejto zmluvy, ktoré majú vplyv na výšku RPMN, urobiť jej prepočet a o zmene informovať zmluvné strany. Nakoľko žalovaná úver riadne a včas nesplácala, žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a ku dňu 21. 08. 2015 úver zosplatnil z dôvodu omeškania s jeho splácaním. Žalovaná uhradila žalobcovi celkom 6,00 Eur.
12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu v časti nároku, ktorým pôvodným rozsudkom v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá je nedôvodná tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a preto ju v tejto časti zamietol, z dôvodu nedodržania ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31.03.2015, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch").
14. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
15. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
16. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
17. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
18. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
19. K rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti I. S. súd uvádza, že jeho závery nie sú pre právne posúdenie sporu aplikovateľné predovšetkým z dôvodu, že Súdny dvor Európskej únie vykladá výlučne právo Európskej únie a ako taký nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. Súdny dvor Európskej únie aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa k výkladu zákona o spotrebiteľských úveroch. Súdom aplikované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch /§ 9 ods. 2 písm. f) a § 9 ods. 2 písm. písm. k)/ sú odlišné od ustanovení smernice č. 2008/48/ES /článok 10, ods. 2 písm. c) a článok 10, ods. 2 písm. h)/ a nakoľko súd aplikoval vnútroštátny zákon o spotrebiteľských úveroch a nie smernicu č.2008/48/ES, výklad dotknutých ustanovení smernice Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15 nemá vplyv na rozhodovaciu činnosť v predmetnom spore. Pre úplnosť súd uvádza, vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-152/84, C 91/92, C-397/01) na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami, v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti sa ako také nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci, v danom spore dodávateľ proti spotrebiteľovi. Z uvedených dôvodov v predmetnom spore rozsudok Súdneho dvora Európskej únie číslo C-42/15, nemá vplyv na právne posúdenie veci vnútroštátnym súdom.
20. Napriek argumentácii žalobcu v odvolaní, súd ma za to, že v uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď žalobca uviedol, cit.: „Termín poslednej splátky úveru, t.j. konečná splatnosť úveru je 380. deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba trvania tejto zmluvy je od uzatvorenia zmluvy do termínu konečnej splatnosti úveru, t.j. 380 kalendárnych dní“. Účelom dotknutého ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný ako dlho je povinný plniť si povinnosť splácať úver, a preto je nutné, aby dodávateľ v zmluve časovo (dátumovo) špecifikoval konečnú splatnosť úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok - obdobný právny názor bol vyslovený napríklad v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19. 09. 2012). Uvedenému zodpovedá aj gramatický výklad, keď ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) rozlišuje „dobu trvania zmluvy“ a „termín konečnej splatnosti“. V zmluve nie je uvedené ani to, kedy má žalovaný začať úver splácať, keďže v nej chýba uvedenie splatnosti prvej splátky (prvá splátka je splatná 10. deň po poskytnutí úveru).
21. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený ani údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, aj keď súd nevyvracia, že sa jedná o fixnú úrokovú sadzbu, avšak výška úroku bola stanovená za trinásť mesiacov a nie za obdobie jedného roka, ako to sám žalobca uvádza v odvolaní, cit. „ Úver je poskytnutý za celkový úrok.., teda za fixné percento na celú dobu trvania Zmluvy. Je preto bezpredmetné, či úroková sadzba bola vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, pričom aj pri fixnej úrokovej sadzbe musí byť splnená podmienka, že táto je stanovená na ročnom základe bez ohľadu na tú skutočnosť, že fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru je jedna úroková sadzba dohodnutá na celú dobu trvania zmluvy. Tá skutočnosť, že výška úrokovej sadzby sa počas celej doby trvania úveru nemení, ešte neznamená, že táto sadzba nemusí byť uvedená na ročnom základe. Aj keď, teda, údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru je obsiahnutý v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, nie je ale správny v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. (§ 9 ods. 2 písm. i/) - rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp.zn. 16Co/945/2015 zo dňa 12.01.2017.
22. V zmluve bola uvedená RPMN vo výške 50,22 %. RPMN je v súlade, dokonca je nižšia, s prepočtom súdu, ktorý pre tieto účely použil kalkulačku, s odkazom zo stránky Národnej banky Slovenska (NBS) pre výpočet RPMN a ročného úroku, a to "Ekonomika€sme.sk" a "Finančné centrum O peniazoch.Zoznam.sk".
23. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o výške a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v zmluve je uvedená iba výška splátky. Uvedené ustanovenie rozlišuje a vyžaduje deväť údajov a to a to: údaj o výške splátky istiny, údaj o výške splátky úrokov, údaj o výške splátky iných poplatkov, údaj o počte splátok istiny, údaj o počte splátok úrokov, údaj o počte splátok iných poplatkov, údaj o termínoch splátok istiny, údaj o termínoch splátok úrokov a údaj o termínoch splátok iných poplatkov. Neuvedenie ktoréhokoľvek údaju má za následok nedodržanie uvedeného ustanovenia. Údaj o výške splátok istiny, údaj o výške splátok úrokov žalobca v zmluve neuviedol. Uviedol iba údaj o výške splátky a to 3 x 6,00 Eura a 10 x 159,00 Eura. Logickým a teleologickým výkladom zákona o spotrebiteľských úveroch možno dospieť k jednoznačnému záveru, že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo. K uvedenému záveru sa priklonil v odôvodnení svojho rozhodnutia napríklad Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 11Co/256/2013 zo dňa 25. 11. 2013. Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 9Co/165/2015 zo dňa 12. 04. 2016 uviedol, cit.: „V zmysle ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Posúdiac vyššie uvedený obsah zmluvy za použitia výkladu v zmysle citovaného ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, splátka je uvedená jednou spoločnou sumou.“ Rovnako uvedený záver podporuje aj súdna prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28. 06. 2016, 3Sžo/19/2012 zo dňa 12. 03. 2013. Z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva výška jednotlivých splátok, ale nie je zrejmé, akú časť určenú vyčíslenou sumou z týchto nárokov jednotlivá splátka obsahuje, pričom však pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne úrok a osobitne na poplatky. Významom dotknutého ustanovenia je, aby bol spotrebiteľ pri podpise zmluvy informovaný o tom, koľko, z ktorej splátky, pripadá na istinu, úroky a iné poplatky poskytnutého úveru a mal tak možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými úverovými produktmi od viacerých dodávateľov a pri výbere zohľadniť aj tú skutočnosť, ako rýchlo dôjde k splateniu istiny. Žalobca v zmluve uviedol iba percentuálne vyjadrenie započítavania jednotlivých nárokov, bez ich vyčíslenia, vyjadrenia v peňažnej forme. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že uzatvorená neobsahuje údaj o výške splátky istiny a neobsahuje údaj o výške splátky úrokov.
24. Údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov žalobca v zmluve neuviedol, keď v zmluve uviedol, že „prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky“. Takéto určenie termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov spotrebiteľského úveru nemožno považovať za súladné s § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto ustanovenia je dodávateľ povinný uviesť presný počet a termíny jednotlivých splátok a nie svoju povinnosť nahrádzať apelovaním na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu termínov jednotlivých splátok.
25. Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, keď absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, o úrokovej sadzbe, o výške splátky istiny, úrokov a iných poplatkov a o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, podľa § 11 ods. 1 písm. b), v spojení s § 9 ods. 2 písm. f), písm. i) a písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
26. Nakoľko súd opakovane dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žaloba je nedôvodná v časti, v ktorej sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia sumy prevyšujúcej 1.194,00 Eur. Súd preto žalobu o zaplatenie 348,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 348,00 Eur od 22.08.2015 do zaplatenia zamietol.
27. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo;, v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, avšak súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol, preto je nevyhnutné konštatovať, že žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, pričom úspech žalobcu a žalovaného bol približne v rovnakom pomere, preto súd nepriznal stranám sporu právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).