Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-203-2014.pdf
PDF · 94.93 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/203/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Kašajovou v spore žalobkyne: U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX U., proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený AK Antol, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 546/14, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa 13.11.2014 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.10.2014 uzatvorená medzi Poštovou bankou, a.s. Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 a W. D. je neplatná. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 30.10.2013 bola uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX medzi Poštovou bankou, a.s. a W. D. prostredníctvom pracovníka Poštovej banky, a.s. pána Z. J. na pobočke Uzbecká 4, Bratislava, podľa ktorej sa žalobkyňa stala spoludlžníčkou. Koncom novembra 2013 bola žalobkyňa so svojou dcérou Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, U. na pobočke Poštovej banky, a.s. kde si chcela vybaviť pôžičku 2000 Eur. Pracovníčka banky s ktorou komunikovali dala informáciu jej dcére, že nemôže dostať pôžičku, nakoľko je spoludlžníčkou v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej dostala W. D. pôžičku 7000 Eur. O tejto skutočnosti žalobkyňa nemala vedomosť. Pri uzatváraní dotknutej zmluvy bola prítomná aj dcéra žalobkyne Z. N., a to z dôvodu, že ju o to požiadala W. D.. Podľa jej slov potrebovala korešpondenčnú adresu, kam by jej chodila pošta týkajúca sa zmluvy. Dcéra žalobkyne s tým súhlasila, nakoľko poznala W. D. a vie, že žijú v náročných podmienkach. W. D. sa nezdržiavala na adrese trvalého pobytu, a tak by jej tam nemohla chodiť pošta. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX chystal pracovník pobočky Poštovej banky, a.s. na Uzbeckej ulici 4, pán Z. J.. Dcéra žalobkyne sa opakovane uisťovala, že sa nestane ručiteľkou, ale len ide o korešpondenčnú adresu. Pán J. jej to potvrdil s tým, že nebude ručiť, nakoľko na sumu 7000 Eur ručiteľa nepotrebujú. Dcéra žalobkyne poskytla svoje doklady na opísanie adresy pánovi J.. Pán J. sa jej opýtal kto je majiteľom bytu, načo dcéra žalobkyne uviedla, že jej mama. Keďže dcéra žalobkyni vybavuje pre ňu rôzne záležitosti, mala pri sebe aj jej občiansky preukaz, ktorý bol v jej dokladoch hneď vedľa jej preukazu. Vtedy mohol vidieť pán J. aj údaje žalobkyne a opísal ich. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX si dcéra žalobkyne neprečítala, nakoľko sa ničím nezaručuje a nemusí ju čítať. Zmluvu podpísala. Udialo sa to napriek tomu, že nevedela koho údaje sú v zmluve a čo je v nej napísané. Verila pracovníkovi banky. Žalobkyňa uviedla, že sa stala neprávom spoludlžníčkou a keď jej prišla upomienka z Poštovej banky, šla dňa 10.12.2013 s dcérou na Okresné riaditeľstvo PZ BA II, na Osvetovej ulici 4 v Bratislave, kde
dcéra žalobkyne podala trestné oznámenie. Následne prebehlo vyšetrovanie a dňa 27.01.2014 vydalo Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave II Uznesenie, podľa ktorého nie je dôvod na začatie trestného stíhania vo veci podozrenia zo spáchania úmyselného prečinu podvodu. Dcéra žalobkyne podala sťažnosť na Okresnú prokuratúru BA II, ktorá bola zamietnutá. Žalobkyňa uviedla, že zmluvu o úvere nepodpísala a ani nikoho nesplnomocnila k jej podpisu a tak sa nemohla stať spoludlžníčkou. Z uvedeného dôvodu sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX.
2. Podaním doručeným súdu dňa 27.10.2015 sa žalovaný vyjadril k žalobe zo dňa 10.11.2014. v podaní žalovaný uviedol, že žalobca podal žalobu podľa § 80 písm. c.) OSP. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je v zmysle § 80 písm. c) OSP existencia naliehavé právneho záujmu na požadovanom určení. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu právam žalobcu skôr, než dôjde k porušovaniu právneho vzťahu alebo práva. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak je povinný žalobný návrh zamietnuť (ako neprípustný). Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Žalovaný mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal neistotu svojho právneho postavenia a zároveň príčinnú súvislosť medzi určením neplatnosti Zmluvy o úvere a voči žalovanému a neistotu jeho právneho postavenia. Žalovaný má za to, že žalobca v žalobe neuviedol a ani nepreukázal naliehavý právny záujem. Žalovaný ďalej uviedol, že Zmluvou o postúpení postúpil Žalovaný pohľadávku so všetkými právami, povinnosťami a zabezpečeniami, ktoré sú s pohľadávkou spojené na spoločnosť INVEST-KAPITAL, a.s. Žalovanému nie je zrejmé aký naliehavý záujem má žalobca na určení neplatnosti Zmluvy o úvere voči žalovanému, nakoľko postúpením pohľadávky došlo k postúpeniu všetkých nárokov, ktoré vyplývali zo Zmluvy o úvere na spoločnosť INVEST-KAPITAL, a.s., teda žalovaný už nedisponuje žiadnou pohľadávkou z úverovej zmluvy. V zmysle uvedeného má jednoznačne za to, že v tomto prípade nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Zmluvy o úvere voči žalovanému, pretože právne postavenie žalobcu nie je bez tohto určenia ohrozené ani neisté, a to predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v súčasnosti nedisponuje žiadnou pohľadávkou z úverovej zmluvy, ktorú by si mohol voči žalobcovi uplatňovať. Žalovaný taktiež namieta, že nie je pasívne vecne legitimovaný na konanie o určenie neplatnosti Zmluvy o úvere, nakoľko na strane žalovaného došlo postúpenie pohľadávky na spoločnosť INVEST-KAPITAL, a.s. Postúpením pohľadávky došlo k trvalej zmene v osobe veriteľa z úverovej zmluvy. Uzavretím Zmluvy o postúpení nastúpila spoločnosť INVEST-KAPITAL, a.s. na miesto pôvodného veriteľa, žalovaného. Žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný na konanie o určenie neplatnosti Zmluvy o úvere. Pasívne legitimovaná na konanie o určení neplatnosti Zmluvy o úvere je nositeľ hmotného práva. Postúpením pohľadávky zanikol nárok žalovaného voči žalobcovi, a teda žalovaný nie je ani nositeľom hmotného práva vyplývajúceho z úverovej zmluvy, teda žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný na konanie o určenie neplatnosti Zmluvy o úvere. Žaloba na určenie tak smeruje voči subjektu, ktorý nie je v súčasnosti nositeľ práv a povinností z hmotnoprávneho vzťahu. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie je sám o sebe dôvodom pre zamietnutie žaloby súdom. Z uvedeného dôvodu žalovaný žiada súd, aby žalobu voči žalovanému zamietol, a to pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Žalovaný taktiež vo vyjadrení spochybnil tvrdenie žalobcu, že Zmluvu o úvere nepodpísal žalobca, ale jeho dcéra, nakoľko pred podpisom Zmluvy o úvere bola totožnosť žalobcu overená pracovníkom banky na základe občianskeho preukazu. Fotokópia občianskeho preukazu je súčasťou dokumentácie k Zmluve o úvere. Aj keby žalobca Zmluvu o úvere nepodpísal, takáto skutočnosť by nemala za následok neplatnosť Zmluvy o úvere. Zo Zmluvy o úvere vyplýva, že jej stranou okrem žalobcu a žalovaného je v pozícii hlavného dlžníka zo Zmluvy o úvere W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, Bratislava. Záväzok dlžníka je primárnym záväzkom zo Zmluvy o úvere, na ktorý nadväzujú záväzky ďalších zmluvne zaviazaných osôb vystupujúcich na strane dlžníka. Pre prípadný neplatný záväzok osoby, ktorej záväzok je naviazaný na záväzok dlžníka nemôže dôjsť k neplatnosti Zmluvy o úvere ako celku, nakoľko záväzok žalobcu je oddeliteľný od ostatného obsahu Zmluvy o úvere. Teda Zmluva o úvere by nebola platná ako celok v tomto prípade len ak by bol neplatne dojedaný ak záväzok dlžníka. Z uvedených dôvodov žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
3. Súd prvého stupňa spor prejednal. V spore vykonal dokazovanie na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.06.2014, z vyjadrenia žalovaného zo dňa 26.10.2015, z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 05.04.2018, z uznesenia OR PZ v BA II zo dňa 27.01.2014, zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 10.12.2013, z uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 24.02.2014, a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Z vyjadrení žalobcu ako aj žalovaného je nesporné, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu predmetnej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX.
5. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 10.12.2013 spísanej na Okresnom riaditeľstve PZ, odbor kriminálnej polície, 1. oddelenie všeobecnej kriminality, Osvetová 4, Bratislava vyplýva, že dcéra žalobkyne Z. N. podala trestné oznámenie z dôvodu podozrenia úverové podvodu. Zo zápisnice vyplýva, že dcéra žalobkyne podala trestné oznámenie, nakoľko sa jej matka, t.j. žalobkyňa stala ručiteľkou na základe zmluvy o pôžičke na sumu 7000 Eur, pričom pri podpise zmluvy jej matka, t.j. žalobkyňa nebola, nakoľko pri podpise zmluvy bola len ona a to z dôvodu, že sumu si požičala W. D. a dcéra žalobkyne poskytla pracovníkovi banky len adresu na doručovanie písomnosti.
6. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II, odbor kriminálnej polície 3. oddelenie vyšetrovania, Osvetová ul. č4 Bratislava II, zo dňa 27.01.2014 mal súd preukázané, že nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
7. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.06.2014 vyplýva, že Zmluva úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.10.2013 uzavretá medzi Poštovou bankou ako veriteľom a W. D. ako dlžníkom, a U. N., bytom Y. XX, U., ako spoludlžníkom bola postúpená na spoločnosť INVEST-KAPITAL, a.s., Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava.
8. Na pojednávaní dňa 05.04.2018 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobu žiada zamietnuť, nakoľko žalobkyňa nezosúladila petit žaloby s § 137 Civilného sporového poriadku. Ďalej uviedol, že žalobca v žalobe neoznačnil dôkazy, ktorým by mohol uniesť dôkazné bremeno vo veci. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že predmetná zmluva o úvere bola dňa 04.06.2014 postúpená z Poštovej banky na spoločnosť INVEST KAPITAL, a.s., IČO: 35 871 334. Žalovaný namietal pasívnu vecnú legitimáciu. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
9. Podľa § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
10. Podľa 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a)splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
11. Podľa §160 zákona č. 160/2015 Z.z., súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je a)stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná, alebo jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
12. Súd vyhodnotením vykonaných dôkazov a v zmysle citovaných ustanovení dospel k názoru, že žaloba nie je dôvodná. Súd žalobu zamietol, a to pre nedostatok vecnej legitimácie na strane žalovaného. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide - stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom),alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným).Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Vecnú legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne vníma žalovaného ako účastníka určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či žalobca a žalovaný účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú, alebo nie sú.
13. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva.
14. Nedostatok aktívnej či pasívnej legitimácie účastníkov je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby, pričom súd v tomto smere nie je viazaný poučovaciu povinnosťou stanovenou v § 160 CSP. Poučovacia povinnosť súdu je obmedzená len na poučenie účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach ( procesných úkonoch, ktoré môžu vykonať, ich dôsledkoch a procesnom postupe ).Nemožno však z nej vyvodiť povinnosť súdu poučiť žalobkyňu o tom, že ňou označený žalovaný účastník nie je v spore výlučne pasívne legitimovaný, keďže by tak už nešlo o poučenie o procesných právach a povinnostiach, ale o poučenie o hmotnom práve, ktoré súd nie je povinný a ani oprávnený poskytnúť.
15. V danom spore súd mal preukázané, že žaloba o určení neplatnosti zmluvy o úvere nesmeruje proti všetkým účastníkom tejto zmluvy, teda aj proti W. D., bytom P. XX, Bratislava. Súd nemôže vyhovieť žalobe o určenie neplatnosti relatívne neplatného právneho úkonu pokiaľ osoba dotknutá týmto úkonom nepodala žalobu voči všetkým účastníkom právneho vzťahu. 16. S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol. Žalobe o určenie neplatnosti takéhoto úkonu (zmluvy) je možné vyhovieť len vtedy, ak v konaní sú účastníkmi konania všetci napadnutého právneho úkonu (zmluvy). Inak je daný nedostatok aktívnej alebo pasívnej legitimácie.
17. Súd zároveň uvádza, že v prípade, ak by v danom spore neprihliadal na nedostatok vecnej legitimácie účastníkov konania, žalobe by ani tak nemohol vyhovieť.
V posudzovanom spore sa žalobkyňa domáhala určenia, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.10.2014 je neplatná, nakoľko uvedenú zmluvu o úvere nepodpísala a ani niekoho nesplnomocnila k jej podpisu, nečítala ju a tak sa nemohla stať spoludlžníčkou. Žalobkyňa žiadnym spôsobom však nepreukázala, že podpis na danej zmluve nie je jej, pričom k podanej žalobe danú zmluvu ani nepredložila, v spore bola žalobkyňa pasívna, k vyjadreniu žalovaného sa nevyjadrila a nedostavila sa ani na vytýčený termín pojednávania, hoci bola naň riadne predvolaná. Žalobkyňa v danom spore neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že podpis na zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.10.2014 nie je jej a , že zmluvu nepodpísala a tak sa nemohla stať spoludlžníčkou. Súd aj s poukazom na uvedené žalobe vyhovieť nemohol, a tak žalobu v celom rozsahu zamietol.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods.1 C.S.P., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 262 ods. 2 C.S.P., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Žalovaný mal vo veci plný úspech, nakoľko žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, súd priznal náhradu trov konania v plnej výške žalovanému. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363 a 364 Civilného sporového poriadku) Podľa § 365 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.