Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63Cb/77/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu X.. C. P.N. - I. N. H. O. N., I. K. N. T. XX, XXX XX D. D., X.: XX XXX XXX, R.. XX. XX. XXXX, D. T. XX, XXX XX D. D., právne zast. JUDr. Oskar Chnápko, advokát, KOVAL & spol., advokátska kancelária, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zast. Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s. r. o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, v konaní o zaplatenie 601,45 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou súdu dňa 04. 05. 2017 domáhal od žalovaného úhrady istiny 601,45 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla značky R. - M. - T., evidenčné číslo: D., pričom zavineným konaním vodiča druhého motorového vozidla, ktorého vlastníkom bola X.. S. A., došlo k dopravnej nehode dňa 15. 03. 2014. Vznik poistnej udalosti bol oznámený žalovanému dňa 17. 03. 2014. Poistník X.. S. A. mala so žalovaným uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistní zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 6809418732/1070497783. Osobné motorové vozidlo žalobcu bolo po dopravnej nehode značne poškodené, z ktorého dôvodu žalobca uzavrel so spoločnosťou VH Autoservis, s. r. o., Zvolen zmluvu o oprave veci na základe objednávky č. W25433 zo dňa 17. 03. 2014. Po oprave osobného motorového vozidla žalobcu vystavila táto spoločnosť faktúru DF14 327 zo dňa 31. 03. 2014, splatnú dňa 14. 04. 2014 v sume 6 227,80 Eur s DPH. Žalobca poukázal na Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorých súčasťou sú i zmluvy o povinnom zmluvnom poistení a na článok 2/ týchto podmienok, v zmysle ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Žalobca z tohto dôvodu predložil predmetnú faktúru autoservisu žalovanému na jej úhradu. Žalovaný oznámením o poistnom plnení zo dňa 07. 05. 2014 oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a že priznáva poistné plnenie za poškodené osobné motorové vozidlo po odpočítaní DPH len vo výške 3 488,64 Eur. Žalovaný pritom nepriznal žalobcovi náhradu za pracovné úkony a použité náhradné diely vo výške 1 701,19 Eur a odpočítal amortizáciu. Žalovaný ďalej oznámením o poistnom plnení datovaným zo dňa 07. 03. 2016 oznámil žalobcovi, že mu priznáva doplatok rozdielu v poistnom plnení za poškodené osobné motorové vozidlo a poskytnutého preddavku v celkovej výške 1 099,74 Eur. Žalovaný i v danom prípade odpočítal pri poskytnutí tohto plnenia amortizáciu a nepriznal náhradu za disk vo výške 601,45 Eur. Táto istina sa

stala potom predmetom žalobného návrhu žalobcu. Žalobca ďalej v žalobnom návrhu poukazoval na príslušné ustanovenia zákonov, na základe ktorých mu vznikol predmetný nárok, ako i na rozhodnutia súdov. Požadoval na základe nich úhradu dlžnej istiny spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania. K žalobnému návrhu žalobca pripojil faktúru autoservisu, Všeobecné poistné podmienky žalovaného, oznámenia o poistnom plnení zo dňa 07. 05. 2014, vrátane prílohy, ako i oznámenie o poistnom plnení zo dňa 07. 03. 2016, vrátane prílohy.

2. Žalovaný sa k žalobnému návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 29. 06. 2017, v ktorom okrem vyjadrenia sa k žalobnému návrhu vzniesol i námietku premlčania. Poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom mal za to, že žalovaný nadobudol vedomosť o subjekte, ktorý za škodu zodpovedá dňa 15. 03. 2014, t. j. v deň, keď došlo k dopravnej nehode, čo vyplýva i zo záznamu o dopravnej nehode a v rovnaký deň mal i vedomosť o škode, ktorá bola objektívne zistiteľná. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka boli objektívne naplnené pre začiatok plynutia premlčacej doby predpoklady už dňom 15. 03. 2014, pričom žalobca podal žalobný návrh súdu dňa 04. 05. 2017, t. j. po jej uplynutí. Z tohto dôvodu vzniesol námietku premlčania proti nároku, ktorý žalobca uplatňoval v konaní. Na svoje tvrdenia predložil záznam o dopravnej nehode, zo dňa 15. 03. 2014, žiadosť o zaslanie správy - oznámenie zo dňa 23. 04. 2014, uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 18. 03. 2014. Na základe týchto skutočností žiadal žalobu zamietnuť.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 19. 07. 2017, v ktorom sa vyjadril aj k vznesenej námietke premlčania tak, že žalobca sa o výške škody, ktorú by mohol dôvodne uplatniť na súde, dozvedel až oznámením o poistnom plnení zo dňa 07. 03. 2016, keď žalovaný žalobcovi oznámil, že dopláca poistné plnenie a nepriznáva mu poistné plnenie vo výške 601,45 Eur. Až od tohto dňa mal žalovaný vedomosť o výške škody, ktorá mu bola spôsobená a ktorú mu žalovaný odmietol uhradiť. Mal za to, že žalovaný vo svojom podaní neuviedol žiadne kvalifikované právne dôvody, na základe ktorých pristúpil, okrem iného i ku zníženiu poistného plnenia.

4. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 06. 10. 2017 opätovne sa vyjadroval k plynutiu premlčacej lehoty a k výške nároku žalobcu uplatneného žalobou. I na základe tohto stanoviska mal za to, že nárok žalobcu je premlčaný. Rovnako, žalobca v podaní doručenom súdu dňa 19. 12. 2017 zotrval na tom, že pohľadávku si uplatnil voči žalovanému riadne a včas. Žalovaný v podaní zo dňa 13. 03. 2018 sa znova vyjadril k plynutiu premlčacej lehoty, pričom na svoje tvrdenia predložil relevantný text odbornej literatúry. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 05. 04. 2018 ,súd z úradnej povinnosti najskôr skúmal vznesenú námietku premlčania žalovaným voči uplatnenému nároku žalobcom. Po vykonaní dokazovania k tejto skutočnosti súd potom rozhodol vo veci samej.

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 823 Občianskeho zákonníka, náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Podľa § 442 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

(2) Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.

(3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

(4) Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Exekučného poriadku nepodliehajú výkonu

rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať. 21)

Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

5. Na základe vykonaného dokazovania ohľadne hmotnoprávnej námietky vznesenej žalovaným, a to námietky premlčania, mal túto súd za preukázanú, z ktorého dôvodu nárok uplatnený žalobcom voči žalovanému zamietol.

6. Súd pri rozhodovaní vychádzal z tej skutočnosti, že X.. S. A. mala uzavretú Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným v čase dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 15. 03. 2014. Neoddeliteľnou jej súčasťou boli Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorového vozidla, v zmysle ktorých podľa článku 2 ods. 1 písm. b) a článku 2 ods. 2 vyplýva, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Poistnou udalosťou je pritom vznik povinnosti poisťovateľa nahradiť poškodenému škodu za podmienok uvedených v článku 1. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že poškodeným v danom prípade bol žalobca, keď v dôsledku dopravnej nehody došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla značky R. M. - T., E.: D., z dôvodu zavineného konania vodiča druhého motorového vozidla X.. S. A.. Nárok na náhradu škody si poškodený uplatnil dňa 18. 03. 2014 u žalovaného, ktorý v zmysle oznámenia zo dňa 07. 05. 2014 oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznáva mu poistné plnenie za poškodené osobné motorové vozidlo po odpočítaní DPH v celkovej výške 3 488,64 Eur. Súčasťou tohto oznámenia bol i výpočet výšky plnenia, pričom žalovaný vychádzal z fakturácie VH Autoservis, s. r. o., Zvolen, ktorý opravu motorového vozidla žalobcovi vyfakturoval faktúrou č. DF 14327, dňa 31. 03. 2014 v sume 6 227,80 Eur s DPH. Z uvedenej faktúry a uplatneného nároku na náhradu škody v zmysle tohto oznámenia, žalovaný priznal sumu 4 348,25 Eur, odpočítal amortizáciu vo výške 134,90 Eur, čím vypočítal skutočnú škodu vo výške 4 213,35 Eur. Opätovne z tejto istiny odpočítal DPH a škodu vo výške 3 488,64 Eur následne žalobcovi uhradil. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 07. 03. 2016, vyplýva, že žalovaný doplatil rozdiel v poistnom plnení za doložené doklady za nákup originálnych dielov, avšak nepriznal položku disk v sume 559,86 Eur a vykonal následne doplatok škody žalobcovi vo výške 1 099,74 Eur. Keďže žalovaný odpočítal z uvedenej fakturácie i amortizáciu, túto si uplatnil žalobca popri náhrade disku v celkovej sume 601,45 Eur. Žalobca tvrdil, že uvedený nárok si uplatnil voči žalovanému riadne a včas, poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo 2782/2013 poukázal, že žalobca sa o výške škody, ktorú by mohol dôvodne uplatniť na súde, dozvedel až oznámením o poistnom plnení zo dňa 07. 03. 2016, z ktorého dôvodu mal za to, že nárok si uplatnil v dvojročnej premlčacej lehote. K vzneseným námietkam žalovaného sa vyjadroval v písomných podaniach, kde v podaní doručenom súdu dňa 19. 12. 2017 poukázal, že pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Objektívna premlčacia doba je pritom trojročná a pri právach na plnenie z poistenia aj pri aplikácií ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka, je potrebné objektívnu premlčaciu dobu z hľadiska začiatku jej plynutia posudzovať podľa § 104 Občianskeho zákonníka, ktorý určuje začiatok plynutia premlčacej doby odchýlne a predlžuje premlčaciu dobu o jeden rok. Z tohto dôvodu mal za to, že žalobu podal i v rámci plynutia objektívnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť až dňom 15. 03. 2015. K subjektívnej lehote dodal, že je treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného a jeho vedomosti o škode, ktorú je potrebné objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery,

aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Z tohto dôvodu zotrval na predchádzajúcich tvrdeniach. Žalovaný mal za to, že ako subjektívna, tak i objektívna lehota začala plynúť dňom 15. 03. 2014, kedy došlo k dopravnej nehode a kedy žalobca mal vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá, ako aj vedomosť o škode na jeho majetku, ktorú mohol následne vyjadriť i v peniazoch. Mal námietky i k jeho tvrdeniam o začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby, podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, aj na počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal, že pri jeho argumentácií o podaní žalobného návrhu včas, ignoroval obsah ustanovenia § 15 ods. 2 Zákona 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, pričom zotrval, že deň škodovej udalosti má význam aj pri posudzovaní počiatku plynutia objektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 15 ods. 2 Zákona 381/2001 Z. z.. Mal za to, že premlčacia lehota uplynula dňom 15. 03. 2017, žalobca podal žalobu na súd až dňa 04. 05. 2017, t. j. po uplynutí objektívnej i subjektívnej premlčacej lehoty a preto je nutné žalobu zamietnuť.

7. Súd na základe týchto právnych záverov strán ohľadne začiatku plynutia premlčacej lehoty sa stotožnil s právnymi závermi žalovaného o tom, že objektívna i subjektívna lehota začali plynúť rovnakým dňom, a to dňom 15. 03. 2014, kedy došlo k dopravnej nehode, kedy žalobca mal vedomosť o tom, kto zodpovedá za škodu ako aj o rozsahu škody na svojom majetku. Súd pritom poukazuje, že podľa jeho názoru mohla subjektívna lehota vzhľadom na námietky žalobcu plynúť aj odo dňa oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 07. 05. 2014, kedy žalovaný vyčíslil škodu, na základe ktorého vyčíslenia potom žalobcovi poskytol poistné plnenie vo výške 3 488,64 Eur za X.. S. A., ktorá mala so žalovaným uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. I v tomto prípade by subjektívna dvojročná lehota uplynula dňom 07. 05. 2016, t. j. skôr než žalobca podal žalobný návrh na tunajší súd. Súd vzhľadom na tieto skutočnosti prihliadol k vznesenej námietke žalovaného voči nároku žalobcu , považoval ju za dôvodnú a v ďalšom konaní sa už nezaoberal výškou uplatneného nároku žalobcu, ktorú by i v prípade preukázania nemohol súd priznať z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty na uplatnenie tohto nároku žalobcom na tunajšom súde. Súd preto žalobu žalobcu zamietol.

8. O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.