Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-141-2017.pdf
PDF · 81.87 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/141/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti žalovanému: P. V., nar. XX.X.XXXX, bytom W., D.. T. XXXX/XX, o zaplatenie 104,- eur s príslušenstvom a iné
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 104 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 104 eur od 25.2.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu v časti poplatku vo výške 195,84 eur, v časti poplatku za upomienky vo výške 40 eur, v časti 32 % úroku ročne od 22.1.2013 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamieta.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 5.6.2017 si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie zostatku na istine vo výške 104,- eur, nárok na poplatok vo výške 195,84 eur, ako aj na poplatok za upomienky vo výške 40,- eur, uplatnil si aj nárok na 32% úrok ročne zo sumy 300 eur od 22.1.2013 do 18.2.2013, zo sumy 251 eur od 19.2.2013 do 18.3.2013, zo sumy 202 eur od 19.3.2013 do 6.5.2013, zo sumy 153 eur od 7.5.2013 do 20.5.2013, zo sumy 104 eur od 21.5.2013 do zaplatenia a uplatnil si aj nárok na 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 299,84 eur od 25.2.2014 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 409100872 z 22.1.2013 poskytol žalovanému úver vo výške 300 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 288 eur v 12 splátkach po 49 eur, počnúc 20.2.2013. Dňa 31.7.2013 žalovaný požiadal o úpravu splátkového kalendára, v dôsledku čoho mal byť celý úver uhradený dňa 20.6.2014. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Keďže žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok, porušil podmienky zmluvy a stratil výhodu splátok. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi v prípade porušenia podmienok zmluvy aj poplatok za zasielanie upomienok, celkom vo výške 40 eur. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu vo výške 196 eur. Za dôkaz žalobca označil okrem výpisu z obchodného registra aj zmluvu, žiadosť o úpravu splátkového kalendára a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
2. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b/ CSP, podľa ktorého pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000,- eur. Žalovaný výzvu súdu zo 10.1.2018, aby sa vyjadril k žalobe, ponechal bez povšimnutia.
3. Podľa Zmluvy o úvere č. 409100872, ktorej tlačivo mandatár žalobcu a žalovaný podpísali dňa 22.1.2013, žalobca ako veriteľ bol oprávnený poskytnúť dlžníkovi - žalovanému - úver vo výške 300,- eur a žalovaný ako dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi - žalobcovi - túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 288 eur, teda celkovo zaplatiť 588 eur v 1 splátke po 588 eur do 20.1.2014 na účet veriteľa. Podľa zmluvy celkový poplatok dlžníka spojený s úverom je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 117,45 eur a administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 170,55 eur, pri RPMN vo výške 96% a priemernej RPMN vo výške 40,60%. Podľa uvedeného tlačiva zmluvy, žalovaný dňa 22.1.2013 svojim podpisom potvrdil prevzatie peňažných prostriedkov uvedených v zmluve.
Žalovaný na tlačive žalobcu dňa 31.7.2013 požiadal o odloženie splátok o 60 dní, resp. 36 dní, keď ručne vpísaný údaj 60 je prečiarknutý a pod ním je uvedený údaj 36, a to tak, aby dátum prvej posunutej splátky bol 20.11.2013. Podľa textu predtlače formulára, úprava mala byť schválená 21.10.2013.
4. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca, má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., a tak súd vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl. OZ, § 4 ods. 8, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
5. Pre všetky zmluvy o odplatnom poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom, s poukazom na § 53 ods. 6 OZ, v znení účinnom od 1.6.2010 platí, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V praxi ide o odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch bez ohľadu na to, aký subjekt poskytuje peňažné prostriedky. Z hľadiska posúdenia okolnosti prípadov sa prihliada na okolnosti, ktoré sú uvedené v druhej vete § 53 ods. 6 OZ , v znení účinnom od 1.6.2010. Uvedeným ustanovením sa upravila výška odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sa premietajú do výpočtu RPMN podľa § 19 zákona č. 129/2010 Z.z. vzorcom uvedeným v prílohe č. 2 citovaného zákona.
6. V danom prípade bol v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere dohodnutý úrok, ktorý ako podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľských úveroch mal byť vo výške 39,15 % ročne (úhrnom vo výške 117,45 eur) a náklady spotrebiteľa mal tvoriť aj administratívny náklad vo výške 170,55 eur, pričom zo zmluvy nevyplýva, aká administratíva spojená s vyplnením tlačiva žalobcu pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyvolala náklady vo výške 170,55 eur. Výšku celkových nákladov spotrebiteľa vyjadrovala RPMN vo výške 96%. Vzhľadom na priemernú hodnotu RPMN obdobných spotrebiteľských úverov vo výške 40,60%, ako to uviedol aj žalobca v zmluve strán sporu, pričom z činnosti súdu je známe, že ide o údaj čerpaný zo stránky Ministerstva financií SR podľa stavu k 30.9.2012, RPMN v danej veci vo výške 96% je viac ako dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN v totožnom období.
V danom prípade v písomnom vyhotovení úverovej zmluvy č. č. 409100872 podpísanej zmluvnými stranami dňa 22.1.2013 absentujú podstatné údaje predpokladané v § 9 ods. 2 písm. a/ (druh úveru), f/ (doba trvania zmluvy) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, čo s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalovaným čerpaného úveru. Z uvedeného dôvodu žalobcovi nevznikol nárok na žiadny poplatok. Súd poznamenáva, že Všeobecná podmienky nie sú ani opatrené podpismi zmluvných strán, a preto nemôžu tvoriť zmluvnú dokumentáciu vzťahu strán sporu (bod 40. - 45. rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9.11.2016 dostupný na www.curia.europa.eu <http://www.curia.europa.eu>).
Pokiaľ úver čerpaný žalovaným vo výške 300 eur je bezúročný a bez poplatkov a žalovaný na takto čerpaný úver uhradil celkom sumou vo výške 196 eur, dlh žalovaného na bezúročnom a bezpoplatkovom úvere z úverovej zmluvy č. č. 409100872 predstavuje sumu 104 eur. Súd žalobe v tejto časti vyhovel, keď z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti žalovaným čerpaného úveru žalobcovi nevznikol ani nárok na 32% úrok ročne od 22.1.2013 a ani na v zmluve nespomenutý poplatok za upomienky.
7. Žalobca si uplatnil aj nárok na 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 299,84 eur od 25.2.2014 do zaplatenia. Keďže žalovaný uhradil len sumu vo výške 196 eur, po uplynutí lehoty splatnosti je v omeškaní s úhradou sumy 104 eur od 25.2.2014 do jej zaplatenia. Za omeškanie žalovaného vznikol žalobcovi v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 25.2.2014 bola 0,25%, a tak súd s poukazom na § 216 ods. 1 CSP rozhodol o úroku z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu žalobcu zamietol.
8. Žalobca bol v konaní v časti uplatnených nárokov na zaplatenie len čiastočne úspešný (30,60%), pričom neúspech žalobcu v časti peňažných nárokov úhrnne žalovaných vo výške 339,84 eur, v časti osobitne žalovaného 32% úroku ročne a 5% úroku z omeškania ročne je úspechom žalovaného (69,40%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že v konaní procesne úspešnejšiemu žalovanému nepriznal náhradu trov konania, na ktorú mu síce nárok vznikol, avšak zo spisu nevyplýva, že by žalovanému vznikli trovy konania. Preto mu súd ani náhradu trov konania nepriznal
9. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.