Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/137/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu W.. P. P., W. Q. O., W. Č.. X, zastúpeného JUDr. Mariánom Juskom, advokátom so sídlom v Košiciach, Račí potok č. 3 proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo vnútra SR, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 15. 11. 2016 č.k. 36C/89/2014-70

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o peňažnom nároku žalobcu titulom náhrady škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím, ktorú uplatnil v sume 241,24 eura.

2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že uznesením vyšetrovateľa Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR bolo žalobcovi vznesené obvinenie z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločinu poisťovacieho podvodu. Žalobca voči uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť a následne prokurátor uznesením zo dňa 06. 05. 2011 uznesenie o vznesení obvinenia zrušil ako neopodstatnené a trestné stíhanie bolo uznesením zastavené. Žalobca nárok na náhradu škody uplatnil voči žalovanej predbežným prerokovaním náhrady a požadoval zaplatenie vynaložených nákladov na obhajobu vo výške 500 eur. Táto suma zo strany žalovanej nebola uznaná z dôvodu, že žalobca podal sťažnosť len voči uzneseniu o vznesení obvinenia.

3. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu, že tým, že došlo k zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia uznesením prokurátora zo dňa 06. 05. 2011 ide o nezákonné rozhodnutie, tak ako to vyplýva z § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. V prejednávanej veci žalobca svoj nárok na náhradu škody odvodzoval z uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré úspešne napadol sťažnosťou. Toto uznesenie považoval za nezákonné z dôvodu, že bolo uznesením prokurátora zrušené ako neopodstatnené a napokon bolo celé trestné konanie uznesením zastavené. Vo vzťahu k výške škody súd mal za preukázané, že výška odmeny u advokáta žalobcu predstavuje sumu 200,08 eura. Bol toho názoru, že v prípade žalobcu síce došlo k dvom uzneseniam o vznesení obvinenia, avšak aj

podľa spisovej značky jednotlivých uznesení o vznesení obvinenia vyplýva, že išlo len o jedno konanie, čo deklaruje aj sťažnosť obvineného. Bol preto toho názoru, že právnemu zástupcovi žalobcu ako obhajcovi nepatrí zvýšenie v zmysle § 13 ods. 3 odmeny vyhl. č. 655/2004 Z.z. Za nesprávnu považoval argumentáciu žalovanej, že k spojeniu môže dôjsť len v konaní pred súdom, spojenia veci sú bežné aj v prípravnom konaní, kde orgány činné v trestnom konaní môžu aplikovať ust. § 21 ods. 3 Tr. por. a sami spojiť veci na spoločné konanie. V trestnom konaní právny zástupca žalobcu zastupoval žalobcu, ale aj jeho otca. K zníženiu základnej sadzby tarifnej odmeny dochádza, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch a viacerých osôb, pričom za spoločné úkony je potrebné považovať napr. účasť za konanie pred súdom pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania a iných. Za spoločný úkon však nemožno pokladať úkony prevzatia a prípravy obhajoby, vykonanie porady s klientom, podanie sťažnosti alebo odvolania za jedného, resp. druhého klienta, nakoľko ide o samostatné úkony právnej služby, kde advokát obhajobu v prípade viacerých obvinených môže určovať rôznymi smermi. Z uvedených dôvodov správne výška odmeny predstavuje sumu 200,08 eura, tarifná odmena za 1 úkon je vo výške 92,63 eura (1/8 výpočtového základu v roku 2011) x 2 + režijný paušál 7,41 eura x 2. Žalobca nesprávne vyčíslil náhradu škody pozostávajúcej z trov obhajoby, nakoľko mu nepatrí zvýšenie základnej sadzby tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou o jednu tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach, t.j. suma 2x20,58 eura. Súd bol teda toho názoru že v danom prípade o vznik ujmy - skutočnej škody u žalobcu je vyvolaný bezprostredne - vydaním nezákonného rozhodnutia, z čoho vyvodil záver, že medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody v danom prípade je príčinná súvislosť. Nárok žalobcu teda čiastočne považoval za dôvodný, lebo o sumu 200,08 eura sa zmenšil majetok žalobcu v súvislosti s vedením nezákonného trestného stíhania voči jeho osobe, čo vyplynulo z príjmového pokladničného dokladu obsiahnutého v súdnom spise. Výška škody teda zahŕňa trovy obhajoby, ktoré žalobcovi vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. majúc za to, že úspech žalobcu v danom prípade činí 82,93 %, neúspech 17,07 %. Žalobca má tak nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,86 %.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zamietajúcom výroku včas odvolanie žalobca a vo vyhovujúcom výroku žalovaná.

6. Žalovaná v odvolaní navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil vo vyhovujúcom výroku tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že podľa jej názoru zo strany vyšetrovateľa nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Predmetné uznesenie vyšetrovateľa bolo prokurátorom zrušené ako neopodstatnené dňa 06. 05. 2011 a dňa 30. 026. 2011 bolo predmetné trestné stíhanie za zločin poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu uznesením vyšetrovateľa zastavené a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 11. 2011. V danom prípade prokurátor zrušil obvinenia ako neopodstatnené a v tejto súvislosti poukázala na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/251/2010. Je toho názoru, že ust. § 18 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. je možné uplatniť iba za súčasného splnenia predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri pri výkone verejnej moci. Podľa jej názoru na priznanie náhrady škody v danom prípade nie je splnená jedna zo základných podmienok, a to existencia nezákonného rozhodnutia. Za nesprávne považuje aj vyúčtovanie samotných trov žalobcom. Žalobca bol obvinený a proti žalobcovi bolo vedené trestné stíhanie pre zločin poisťovacieho podvodu, za ktorý umožňuje zákon uložiť trest od 3 - 10 rokov a v zmysle § 12 ods. 3 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. tarifná odmena advokáta za zastupovanie v konaní predstavuje 1/8 výpočtového základu, t.j. sumu 92,63 eura. Skutočnosť, že žalobca bol okrem uvedeného obvinený aj z prečinu zneužitia právomoci verejného činiteľa, neodôvodňuje zvýšenie tarifnej odmeny podľa § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Tarifnú odmenu možno zvýšiť iba v prípade spojenia dvoch alebo viacerých vecí. rozumie pod spojením veci spojenie veci v konaní pred súdom po podaní obžaloby. Nakoľko žalobcovi nebola podaná obžaloba ani za jeden z trestných činov, z ktorých bol obvinený, nemohlo dôjsť ani k spojeniu veci a nemohlo dôjsť ani k naplneniu podmienok pre zvýšenie tarifnej odmeny podľa § 13 ods. 3 vyhlášky. Termín spojenie veci nemožno zamieňať s pojmom

spoločné konanie vedené podľa § 18 Tr. por., tak ako tomu bolo v tomto prípade. Právny zástupca nebol oprávnený zvýšiť tarifnú odmenu v konaní, v ktorom zastupoval žalobcu. Je zrejmé, že právny zástupca žalobcu zastupoval nielen žalobcu, ale aj jeho otca, čo znamená, že tarifná odmena za zastupovanie jednotlivých obvinených sa mala v súlade s § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. znížiť u jednotlivých obvinených o 50 %, nakoľko išlo o spoločné zastupovanie viacerých osôb. Sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci preto nemohla presahovať sumu 46,31 eura. Celková výška tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie žalobcu nemôže po započítaní režijných paušálov presahovať sumu 107,44 eura (tarifná odmena 46,31 x 2 + 7,41 x 2). Ďalej v odvolaní namietala, že napadnuté rozhodnutie trpí vadami, nakoľko súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke dostatočne neodôvodnil, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a k naplneniu odvolacích dôvodov.

7. Žalobca v odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v zamietajúcom výroku zmenil a zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 41,16 eura a náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie, ak v odôvodnení rozsudku uviedol, že k spojeniu veci nedošlo a pre spojenie veci je nevyhnutné, aby sa viedli dve samostatné konania. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a § 18 ods. 1 v spojení s § 21 ods. 3 Tr. por., ktorý podľa jeho názoru je zrejmé, že jednak spojením vecí môže dôjsť uznesením o spojení veci v prípade, ak sa vedú dve a viac samostatných konaní, uznesením o začatí trestného stíhania a to práve v prípade, ak by došlo k podozreniu zo spáchania viacerých trestných činov jedným alebo viacerými páchateľmi. V danom prípade išlo práve o druhý prípad, čo je zrejmé i z uznesení o začatí trestného stíhania ako uznesení o vznesení obvinenia, ktoré boli vydané pre podozrenie zo spáchania trestných činov, ktoré spolu nesúviseli a zároveň nedošlo k spojeniu vecí uznesením o spojení vecí. Podľa jeho názoru boli splnené všetky podmienky na náhradu škody v plnej výške, a teda v jej zamietnutej časti súd prvej inštancie mal priznať aj plnú náhradu trov konania.

8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a žalovanej nie sú dôvodné.

9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k spojeniu vecí, nakoľko sa neviedli dve samostatné konania a nejednalo sa ani o spoločné úkony (prevzatie veci a písomné podanie), ale o samostatné, preto sa neznižujú, ktorý následne aj správne právne posúdil. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

10. K odvolaniam žalobcu a žalovanej je potrebné uviesť, že tieto nemožno považovať za dôvodné a v tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na správne závery súdu prvej inštancie, v ktorých súd správne vyložil jednotlivé ustanovenia vyhl. č. 655/2004 Z.z. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nedošlo k spojeniu veci, nakoľko sa neviedli dve samostatné veci po vznesení obvinenia, resp. po podaní obžaloby. Aj keď u žalobcu došlo k vzneseniu obvinenia formou dvoch uznesení, jednalo sa len o jedno konanie, čo vyplýva aj zo sťažnosti obvineného.

11. Za nesprávnu považuje odvolací súd aj argumentáciu žalovanej, že k spojeniu veci môže dôjsť len v konaní pred súdom, nakoľko k spojeniu veci môže dôjsť aj v prípravnom konaní, kedy orgány činné v trestnom konaní môžu sami vec spojiť na spoločné konanie. K zníženiu základnej sadzby tarifnej odmeny dochádza iba v prípade, ak sa jedná o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch a viacerých osôb. Za spoločný úkon však nemožno považovať úkony prevzatie a prípravu obhajoby, vykonanie porady s klientom, podanie sťažnosti alebo odvolania za jedného, resp. druhého klienta, nakoľko sa jedná o samostatné úkony právnej služby.

12. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané účastníkmi uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

13. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p., podľa ktorých odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal vzhľadom na to, že žiadne zo strán sporu úspech v odvolacom konaní nemala.

14. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).