Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-19-2018.pdf
PDF · 99.56 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/19/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej vo veci starostlivosti súdu o mal. deti Y. Y., nar. XX.XX.XXXX a mal. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenými kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., pracovisko F. nad F., deti rodičov R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XX, zastúpenej JUDr. Katarínou Martinkovou, advokátkou so sídlom Trenčianske Teplice, Štvrť SNP XXX/XX a Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. nad F. č. XXX, zastúpeného Mgr. Andreou Antalovou, advokátkou so sídlom Bánovce nad Bebravou, Hollého 1176/4, o zníženie vyživovacej povinnosti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 12. decembra 2017 č. k. 3P/84/2017-172, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie znížil vyživovaciu povinnosť otca na mal. Y. z doterajších 250,- eur na sumu 130,- eur a na mal. Y. z doterajších 150,- eur na sumu 90,- eur, ktoré výživné je otec dietí povinný platiť k rukám matky vždy do 20-teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred s účinnosťou od 01.10.2017. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3P/61/2014-50 zo dňa 12.06.2014 právoplatný 01.07.2014 v časti vyživovacej povinnosti k mal. deťom. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že predchádzajúca úprava vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom Y. a Y. vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3P/83/2015-145 zo dňa 19.11.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17CoP/2/2016-189 zo dňa 20.04.2016, ktorým bola otcovi detí vyživovacia povinnosť voči mal. deťom znížená, k mal. Y. zo sumy 250,- eur na sumu 150 € mesačne a k mal. Y. zo sumy 150,- eur na sumu 100,- eur mesačne za obdobie od podania návrhu t.j. od 27.08.2015 do 29.02.2016 a vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu bol potvrdený. Súd vychádzal v čase rozhodovania o výživnom predovšetkým z podstatnej zmeny pomerov na strane otca, ktorá spočívala v tom, že bol dlhodobo práceneschopný, čím preukázateľne došlo k zníženiu otcových príjmov, nakoľko v období od 27.08.2015 do 29.02.2016 jeho príjem pozostával iba z nemocenskej dávky vo výške cca 620,- eur a z tohto príjmu nebol schopný platiť výživné vo výške 400,- eur. Pokiaľ išlo o nasledujúce obdobie od 01.03.2016, súd vyživovaciu povinnosť neznížil len z toho dôvodu, že zamestnávateľ skončil pracovný pomer ku dňu 14.03.2016 a v súvislosti so skončením pracovného pomeru mu vznikol nárok na odstupné vo výške štvornásobku priemerného mesačného zárobku. Mal. Y. bol v tom čase žiakom 9. ročníka ZŠ v L. nad F.. Y.. Y. bol žiakom 4. ročníka ZŠ v L. nad F.. Matka detí pracovala v tom čase v PD L. nad F., jej priemerný čistý mesačný príjem bol vo výške 450,- eur. Na strane matky mal. detí došlo k zmene pomerov od posledného rozhodovania v tom smere, že jej príjem u doterajšieho zamestnávateľa
vzrástol a v súčasnosti je aj s nadčasmi vo výške 800,- eur, bez nadčasov dosahuje sumu 550,- eur. Matke mal. detí vznikajú okrem bežných výdavkov na stravu a ošatenie i výdavky na úhradu poplatkov v škole, ktoré mal. deti navštevujú, u mal. Y., ktorý má 16 rokov a je v 2. ročníku na Obchodnej akadémii v M., vznikajú náklady na cestovné - 60,- eur, úhrada exkurzií, úhrada školského časopisu, ZRPŠ - 20,- eur ročne, telefón 10,- eur mesačne, obedy 23,60 eur mesačne, poistka 15 eur ročne, stužkovú 20 eur mesačne. V súčasnosti mal. Y. má 12 rokov a navštevuje 6. ročník ZŠ L. nad F.. Matke na mladšieho syna vznikajú výdavky na ZRPŠ 15,- eur ročne, telefón 4 eur mesačne, cestovné 20,- eur mesačne, obedy 30,- eur mesačne, poistku maloletého spoločne s matkou 62 eur štvrťročne, drogériu a lieky na alergiu 50,- eur mesačne, výlety a pod.. V súčasnosti je otec mal. detí od 01.10.2017 zamestnaný na dobu určitú do 30.09.2018 v spol. J. spol. s.r.o. v Bánovciach nad F., s čistým príjmom cca 502,74 eur. K svojim osobným pomerom otec mal. detí uviedol, že má výdavky na elektriku 46,- eur mesačne, vodu 10,- eur mesačne, rozhlas a TV 8,20 eur, spláca pôžičku 50,- eur mesačne, životnú poistku 16,50 eur mesačne, telefón 10,50 eur mesačne, drevo na kúrenie 350,- eur na sezónu. Mesačne prispieva na stravu cca 50,- eur, náklady na lieky cca 10,- eur mesačne. Na cestovné otec detí vynaloží cca 40,- eur mesačne. Podľa vyjadrenia otca detí mu finančne pomáhajú sesternica a krstní rodičia, má u nich v súčasnosti dlh, ktorý si otec detí vyčíslil v sume 3.000,- eur. Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že v súčasnej dobe nie je v otcových schopnostiach a možnostiach prispievať mal. deťom doterajším výživným tak, ako bolo naposledy zvýšené v rozsudku z roku 2016. Oproti poslednému rozhodovaniu o výživnom príjem otca poklesol takmer o polovicu na cca o 550,- eur, pričom k zníženiu jeho príjmu došlo zo zdravotných dôvodov otca, pre ktoré bol otec detí opakovane nútený zmeniť zamestnávateľa, čo vyplýva i z doložených lekárskych správ. Zároveň súd zohľadnil aj to, že otec je s deťmi v telefonickom kontakte cca 2-3xkrát do týždňa a v osobnom kontakte takmer každý víkend. Preto súd otcovi mal. detí znížil výživné u mal. Y. z doterajšej sumy 250,- eur na sumu 130,- eur mesačne a u mal. Y. z doterajšej sumy 150,- eur na sumu 90,- eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2017, kedy došlo k zmene zamestnávateľa na strane otca. Takto otcovi detí upravené (znížené) výživné spolu s výživným od matky a prídavkami na dve deti, umožní uspokojiť všetky odôvodnené potreby oboch mal. detí. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, kedy žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí. Domáhala sa jeho zmeny tak, že súd zníži vyživovaciu povinnosť otca k maloletému Y. z doterajších 250,- eur na sumu 210,- eur a k maloletému Y. z doterajších 150,- eur na sumu 110,- eur, s účinnosťou od 01.10.2017. Dôvodila, že i keď súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, posudzoval zmenu pomerov jednak na jej strane, ako aj na strane otca, avšak nedostatočne vyhodnotil potreby maloletých detí, keď takto výrazne znížil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom. V prvom rade súd nezohľadnil skutočnosť, že o maloleté deti sa stará výlučne sama. Takisto súd nezohľadnil zmenu pomerov na strane maloletého Y., ktorý je žiakom 2. ročníka Obchodnej akadémie v Trenčíne a len výdavky na cestovné predstavujú sumu 60,- eur mesačne. Podľa jej názoru výživné vo výške 130,- eur mesačne nemôže pokryť potreby maloletého Y., do ktorých treba zahrnúť nielen zdokladované výdavky, ale tiež náklady na zabezpečenie bývania, ošatenia, stravy, drogérie a pod.. Súd akcentoval výdavky otca na zimné vykurovanie, pričom nezohľadnil skutočnosť, že otec býva sám v dvojposchodovom rodinnom dome a nemá záujem riešiť svoju bytovú otázku v tom smere, že by si znížil náklady bývania. Poukázala na to, že pokiaľ ona môže robiť nadčasy a takýmto spôsobom si privyrobiť, malo by byť aj v záujme otca, aby si zabezpečil lepší príjem, napr. hľadaním si ďalšej práce popri zamestnaní. Uviedla, že psoriázou otec trpel už počas manželstva a vykonával prácu v prašnom prostredí, kde dosahoval čistý príjem cca 1.200,- eur. Tvrdenia otca o tom, že nemôže zo zdravotných dôvodov naďalej vykonávať takúto prácu považovala za účelové. Navrhla, aby si odvolací súd zadovážil správu od zamestnávateľa otca o jeho aktuálnych zárobkových pomeroch, nakoľko je predpoklad, že otec bude dosahovať u svojho zamestnávateľa po skončení skúšobnej doby zvýšený príjem.
3. Otec maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že v porovnaní s obdobím, kedy bolo naposledy upravené výživné sa jeho pomery podstatne zhoršili, a to najmä v dôsledku výrazného zníženia príjmu. V júni 2014, kedy bolo výživné prvýkrát určené vo výške 400,- eur na obe deti, jeho čistý príjem predstavoval cca 1.000 až 1.200,- eur, pričom pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti (apríl 2016) nedošlo k zníženiu jeho vyživovacej povinnosti za obdobie od 01.03.2016 do budúcna len preto, že zamestnávateľ s ním skončil pracovný pomer ku dňu 14.03.2016 a v súvislosti so skončením pracovného pomeru mu vznikol nárok na odstupné vo výške štvornásobku priemerného
mesačného zárobku. Od 01.10.2017 je zamestnaný u zamestnávateľa Gabor spol. s.r.o. v Bánovciach nad Bebravou s mesačným príjmom cca 550,- eur, čo v porovnaní s príjmom, ktorý dosahoval v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti je cca polovičná suma. Dôvodom skončenia pracovného pomeru u zamestnávateľa Strabag pozemné stavby a inžinierske staviteľstvo s.r.o. bola epilepsia, v dôsledku ktorej nebol zdravotne spôsobilý vykonávať prácu vo výškach. Pri výkone zamestnania pre spoločnosť VALSABBIA SLOVAKIA s.r.o., kde musel prácu vykonávať v uzavretom prašnom priestore, bol nútený ukončiť pracovný pomer z dôvodu vystupňovaných kožných problémov a aj z dôvodu, že lekári mu nedoporučovali prácu v nočnej smene. U súčasného zamestnávateľa má, vzhľadom na jeho zdravotné obmedzenia (vysoký krvný tlak, psoriáza, epilepsia) v celku vyhovujúce pracovné prostredie. Pokiaľ by aj pracoval u súčasného zamestnávateľa nadčasy, jeho príjem sa nezvýši, pretože na základe pracovnej zmluvy mu za prácu nadčas nevzniká nárok na mzdu, ale na náhradné voľno. Čo sa týka inej práce popri zamestnaní má vzhľadom na vysoký vek a zdravotné obmedzenie veľmi obmedzené možnosti a zatiaľ žiadnu vhodnú prácu pre jeho zdravotný stav popri zamestnaní nenašiel. Nie je pravdivé tvrdenie matky, že nemá záujem riešiť svoju bytovú otázku. Rodinný dom, v ktorom býva patrí do nevysporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva a svoju bytovú otázku nedokáže riešiť skôr, než dôjde k vyporiadaniu spoločného majetku. Poukázal na to, že na strane matky sa pomery výrazne zlepšili, pretože jej príjem vzrástol (cca o polovicu) a má stúpajúcu tendenciu. V rodinnom dome, do ktorého sa matka presťahovala, býva aj babka, ktorá jej prispieva na náklady domácnosti. Životná úroveň matky je v porovnaní s jeho životnou úrovňou výrazne vyššia, o čom svedčí, okrem iného aj výška prevzatého hypotekárneho úveru na bývanie. Vychádzajúc z matkou preukazovaných nákladov na deti, je zrejmé, že súdom stanovená výška vyživovacej povinnosti 130,- eur na mal. Y. a 90,- eur na mal. Y. je primeraná ich odôvodneným potrebám, minimálne v rámci ich bežných základných potrieb. V čase, kedy bol povinný prispievať na maloleté deti vo výške 400,- eur mesačne, mu vznikol dlh voči príbuzným, ktorý aktuálne predstavuje 4.700,- eur. Dlh vznikal postupne, nakoľko pri výživnom v predchádzajúcej výške nebol schopný platiť svoje základné životné potreby.
4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
6. Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
7. V prípade, keď súd má rozhodovať o návrhu na zníženie výživného podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej a povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zníženie výživného má vzťahovať. Posúdenie opodstatnenosti návrhu na zníženie výživného pre maloleté dieťa je vecou voľnej úvahy súdu a závisí od možností a schopností osoby povinnej výživou a od odôvodnených potrieb osoby oprávnenej na výživné. Súd v tomto konaní v zmysle čl. 6, § 35 a § 36 CMP postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci a je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
8. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností / na jednej či druhej strane, t. j. oprávneného alebo povinného/, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o také zvýšenie alebo zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného , a to nie len na krátky čas. Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa (zvýšenie, zníženie, zrušenie) nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania o novú úpravu výživného, ale doba, keď došlo k zmene pomerov.
9. V danej veci súd prvej inštancie postupoval v zmysle horeuvedených zákonných ustanovení.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 12.06.2014 č. k. 3P/61/2014-50 bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletých detí, mal. deti na základe rodičovskej dohody boli zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné na mal. Y. vo výške 250,- eur mesačne a na mal. Y. vo výške 150,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, t.j. od 01.07.2014. Z obsahu spisu vyplýva, že v čase rozhodovania matka maloletých detí dosahovala priemerný mesačný príjem 371,- eur netto, otec dosahoval príjem cca 1.000,- eur mesačne netto.
11. V konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 3P/83/2015 sa otec svojim návrhom domáhal zníženia výživného. Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3P/83/2015-145 zo dňa 19.11.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17CoP/2/2016-189 zo dňa 20.04.2016 bola znížená vyživovacia povinnosť otca k mal. Y. zo sumy 250,- eur na sumu 150,- eur mesačne a k mal. Y. zo sumy 150,- eur na sumu 100,- eur mesačne za obdobie od 27.08.2015 do 29.02.2016 a vo zvyšnej časti bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý. V tomto konaní súd vychádzal z podstatnej zmeny pomerov na strane otca, ktorá spočívala v tom, že bol dlhodobo práceneschopný, čím preukázateľne došlo k zníženiu jeho príjmu, nakoľko v období od 27.08.2015 do 29.02.2016 príjem otca pozostával iba z nemocenskej dávky cca 620,- eur a z tohto príjmu nebol schopný platiť výživné, spolu vo výške 400,- eur. Pokiaľ išlo o nasledujúce od 01.03.2016 do budúcna, súd vyživovaciu povinnosť otca neznížil z dôvodu, že zamestnávateľ skončil s otcom pracovný pomer ku dňu 14.03.2016 a v súvislosti so skončením pracovného pomeru mu vznikol nárok na odstupné vo výške štvornásobku priemerného mesačného zárobku. Mal. Y. bol v tom čase žiakom 9. ročníka ZŠ, mal. Y. bol žiakom 4. ročníka ZŠ, matka dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 450,- eur.
12. V tomto konaní sp. zn. 3P/84/2017 sa otec svojim návrhom domáha zníženia výživného na mal. Y. zo sumy 250,- eur na sumu 110,- eur mesačne a na mal. Y. zo sumy 150,- eur na sumu 90,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, t.j. 01.08.2017. Ako dôvod uvádza zmenu pomerov spočívajúcu v podstatnom znížení jeho príjmu, keď u zamestnávateľa Strabag pozemné a inžinierske staviteľstvo s.r.o., bol nútený ukončiť pracovný pomer z dôvodu epilepsie, v dôsledku ktorej nebol spôsobilý vykonávať prácu vo výškach a u zamestnávateľa pre spoločnosť VALSABBIA SLOVAKIA s.r.o. bol nútený aj túto prácu ukončiť zo zdravotných dôvodov, z dôvodu kožných problémov (psoriáza) a aj z dôvodu, že mu lekári nedoporučovali prácu v nočnej smene. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že od 01.10.2017 sa otec zamestnal v spoločnosti Gabor spol. s r.o. v Bánovciach nad Bebravou, kde dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 502,74 eur, teda jeho príjem poklesol takmer o polovicu v porovnaní s úpravou výživného vykonanou rozsudkom o rozvode manželstva, ktorým bolo stanovené výživné na mal. Y. vo výške 250,- eur mesačne a na mal. Y. vo výške 150,- eur mesačne.
13. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, z uvedeného je zrejmé, že u otca došlo k podstatnej zmene pomerov spočívajúcej v znížení jeho príjmu zo zdravotných dôvodov, keď otec trpí závažnými ochoreniami (epilepsia, psoriáza), ktoré mu znemožňujú riadne pracovať a dosahovať príjem ako v čase poslednej úpravy výživného. Z lekárskych správ predložených otcom detí, bolo preukázané, že otec trpí ochorením - epilepsiou, v dôsledku ktorého nemôže vykonávať prácu v nočnej smene a vo výškach. Z lekárskej správy Y.. Y. T., bolo taktiež preukázané, že otec sa lieči na kožné ochorenie - psoriázu, pričom táto choroba sa uňho vystupňovala pri výkone zamestnania pre spoločnosť VALSABBIA SLOVAKIA s.r.o., kde vykonával prácu v uzavretom prašnom prostredí a v dôsledku vystupňovaných kožných problémov musel ukončiť pracovný pomer u tohto zamestnávateľa zo zdravotných dôvodov. Z uvedeného je zrejmé, že v súčasných možnostiach a schopnostiach otca nie je platiť výživné vo výške, ako bola naposledy schválená súdom (na mal. Y. v sume 250,- eur a na mal. Y. v sume 150,- eur), bez ohrozenia vlastnej výživy. Na strane otca maloletých detí nastala podstatná zmena pomerov, spočívajúca v znížení jeho príjmu zo zdravotných dôvodov, preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď znížil vyživovaciu povinnosť otca na mal. Y. zo sumy 250,- eur na sumu 130,- eur mesačne a na mal. Y. zo sumy 150,- eur na sumu 90,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.10.2017, kedy došlo k zmene zamestnávateľa na strane otca zo zdravotných dôvodov a k podstatnému zníženiu jeho príjmu.
14. Odvolacie námietky matky, že otec si má zabezpečiť lepší príjem hľadaním si ďalšej práce popri zamestnaní neobstoja. Ako už bolo vyššie konštatované, z predložených lekárskych správ bolo
preukázané, že otec detí bol opakovane nútený zo zdravotných dôvodov zmeniť zamestnávateľa, pričom v dôsledku zdravotného ochorenia (epilepsia, psoriáza), má obmedzené možnosti pri hľadaní práce popri zamestnaní. Rovnako nedôvodná bola i odvolacia námietka matky, že otec žije sám v dvojposchodovom rodinnom dome a nemá záujem riešiť svoju bytovú otázku, keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že rodinný dom, v ktorom otec býva patrí nevysporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva a otec si svoju bytovú otázku nedokáže riešiť skôr, než dôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K odvolacej námietke matky, že znížené výživné nezodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí odvolací súd uvádza, že základnou zásadou pre stanovenie výšky vyživovacej povinnosti je miera schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. Pokiaľ je životná úroveň rodiča nízka, je nevyhnutné obmedziť i nároky maloletých detí a prispôsobiť ich k takejto životnej úrovni povinného rodiča. Vzhľadom k tomu, že schopnosti a možnosti otca sú obmedzené z objektívnych dôvodov (nepriaznivého zdravotného stavu), vyživovacia povinnosť pokrýva iba základné bežné potreby maloletých detí. Za daného stavu boli odvolacie námietky matky nedôvodné. 15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
16. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.
17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).