Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-10Cpr/48/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej veci žalobcu: Ľ. I., nar. X.X.XXXX, bytom D. U.E. XXX/X, XXX XX P., právne zastúpený JUDr. Peter Harakály, advokátom, so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: V.-F., F..E..D.., so sídlom L.. M. XXXX, XXX XX P., IČO: XX XXX XXX, o určenie pracovného úrazu, takto

rozhodol:

Určuje sa, že úraz, ktorý utrpel žalobca dňa 21.07.2015 v priestoroch spoločnosti N. U. Z. Z. F..E..D.. X. P. na ulici Z.. X. Č.. XXXX/XX v hale konfekčnej výroby nákladných plášťov, pri plnení pracovných úloh pre žalovaného, je pracovným úrazom a je daná zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorú žalobca pracovným úrazom utrpel v rozsahu 100 %.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podaním došlým súdu dňa 14.07.2017 domáhal, aby súd určil, že úraz, ktorý utrpel žalobca dňa 21.7.2015 v priestoroch spoločnosti N. U. Z. Z. F..E..D.. X. P. na ul. T. X. XXXX/XX v hale konfekčnej výroby nákladných plášťov, pri plnení pracovných úloh pre žalovaného, je pracovným úrazom a je daná zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorú žalobca pracovným úrazom utrpel v rozsahu 100 %. Žalobný návrh dôvodil tým, že dňa 21.7.2015 došlo v priestoroch spoločnosti N. U. Z. Z. F..E..D.. X. P. O. H.. Z.. X. XXXX/XX v hale konfekčnej výroby nákladných plášťov k úrazu žalobcu, ktorý v týchto priestoroch vykonával pre spoločnosť V.-F., F..E..D.., L.. M. XXXX, XXX XX P.N., IČO: XX XXX XXX (ďalej len „zamestnávateľ“), demontážne práce výrobných liniek, pričom počas presunu časti odmontovanej združovacej linky, resp. dopravníkového pásu, došlo k prevráteniu tohto dopravníkového pásu a následnému čiastočnému zvaleniu na žalobcu. Žalobca pri úraze utrpel mnohopočetné zranenia, a to stlačenie hrudníka s kontúziou pľúc obojstranne, mnohonásobnú zlomeninu rebier, pomliaždenie panvy, mnohonásobné zlomeniny stavcov, krvácanie do chrbticového kanála, inkompletnú léziu miechy a miechový šok. Úraz zanechal na zdravotnom stave žalobcu trvalé následky v podobe poúrazovej paraplégie a inkontinencie moču a stolice. Žalobca v čase vzniku úrazu vykonával práce pre zamestnávateľa oficiálne ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe živnostenského oprávnenia, avšak bez toho, aby bola medzi nimi uzatvorená písomná zmluva. V skutočnosti však žalobca vykonával pre zamestnávateľa prácu, ktorá niesla všetky zákonné znaky závislej práce definovanej v § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Právny vzťah medzi žalobcom a zamestnávateľom, v rámci ktorého žalobca vykonával pre zamestnávateľa práce, bol charakterizovaný nadriadenosťou zamestnávateľa a podriadenosťou žalobcu, kedy zamestnávateľ zabezpečoval pre žalobcu prácu, túto prácu žalobcovi ako aj ostatným pracovníkom prideľoval a rozdeľoval, kontroloval dochádzku žalobcu do práce a to, koľko hodín žalobca odrobil, určoval mu pracovnú dobu, kontroloval vykonanú prácu. Práce žalobca vykonával osobne a podľa pokynov zamestnávateľa, pričom zamestnávateľ

zabezpečoval pre žalobcu aj pracovné pomôcky a prípadné školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Žalobca teda napriek tomu, že bol oficiálne samostatné zárobkovo činná osoba, vykonával pre zamestnávateľa závislú prácu, ktorú je možné v zmysle § 1 ods. 3 Zákonníka práce vykonávať výlučne v pracovnom pomere. Pokiaľ teda žalobca pre zamestnávateľa vykonával závislú prácu, jednalo sa medzi žalobcom a zamestnávateľom o pracovno-právny a nie obchodno-právny vzťah a žalobca vykonával prácu v pracovnom pomere. Taxatívne vymedzenie pojmu závislá práca bolo do Zákonníka práce zavedené zákonom č. 348/2007 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.9.2007. Ide o základný pojem pracovného práva, ktorý je súčasťou právnych poriadkov a právnej kultúry takmer vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Účelom vymedzenia pojmu závislá práca v Zákonníku práce je okrem iného aj zabrániť obchádzaniu ustanovení Zákonníka práce a uzatváraniu iných zmluvných typov na prácu, ktorá by mala byť ako práca so znakmi závislej práce pokrývaná zmluvnými formami pracovného práva. Týmto spôsobom totiž často dochádza k zastieraniu pracovného pomeru inými formami. Osobitný význam má pritom aspekt, že zabezpečovanie výkonu závislej práce v iných ako v pracovnoprávnych vzťahoch sa spája s nepriaznivými sociálnymi a ekonomickými dosahmi. Ustanovenie § 1 ods. 2 Zákonníka práce bolo následne novelizované zákonom 361/2012 Z. z., ktoré z definície pojmu závislej práce vypustilo znaky: výkon práce na náklady zamestnávateľa, výkon práce výrobnými prostriedkami zamestnávateľa, výkon práce na zodpovednosť zamestnávateľa a výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností. Za najvýznamnejší pojmový znak inštitútu závislej práce je konštante nutné považovať nadriadenosť zamestnávateľa a podriadenosť zamestnanca, resp. osobnú závislosť zamestnanca na zamestnávateľovi. Obdobné závery vyplývajú aj z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Poukazujeme na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v právnej veci Lawrie Blum, v ktorom sa uvádza, že pojem zamestnanec charakterizuje hlavne indikátor organizačnej a osobnej závislosti osoby vykonávajúce prácu. Podstatný znak pracovného pomeru podľa Súdneho dvora spočíva v tom, že niekto počas určitého obdobia vykonáva prácu pre iného podľa jeho pokynov, za ktorú dostáva ako protiplnenie odmenu. V právnej veci C-337/97 (Meussen) Súdny dvor EÚ obdobne pri výklade pojmu zamestnanec akcentuje znak osobnej závislosti. Žalobca utrpel úraz pri vykonávaní prác pre zamestnávateľa. Nakoľko svojim charakterom išlo o závislú prácu, ktorú je možné vykonávať len v pracovnom pomere, v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 Zákonníka práce mal žalobca postavenie zamestnanca, nakoľko v čase úrazu vykonával závislú prácu za odmenu. Žalobca utrpel úraz priamo pri plnení dohodnutých pracovných úloh, nakoľko úraz vznikol priamo pri dojednanej práci žalobcu, a to v dôsledku násilného pôsobenia konštrukcie prepravovaného dopravníka na telo žalobcu, ktoré bolo nezávislé od jeho vôle. Preto v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov je úraz žalobcu pracovným úrazom. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Podľa uvedeného ustanovenia, ak u osoby, ktorá je v pracovnom pomere dôjde k pracovnému úrazu pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, je v takom prípade daná objektívna zodpovednosť za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze práve u zamestnávateľa. Ide o zodpovednosť za škodu objektívneho charakteru založenú na samotnej skutočnosti, že osoba vykonávala závislú prácu pre zamestnávateľa, pri ktorej utrpela poškodenie zdravia. Nakoľko žalobca vykonával pre žalovaného prácu, ktorá niesla všetky zákonné prvky závislej práce, ktorú je možné vykonávať len v pracovnom pomere, a pri výkone tejto práce došlo k poškodeniu zdravia žalobcu, je v zmysle § 195 ods. 1 Zákonníka práce daná objektívna zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá žalobcovi pracovným úrazom vznikla. Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd určil, že v prípade jeho poškodenia zdravia dňa 21.7.2015 sa jednalo o pracovný úraz a že je daná zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá žalobcovi pracovným úrazom vznikla. Žalobca si v Sociálnej poisťovni uplatnil nárok na úrazové dávky, a to náhradu za bolesť žiadosťou zo dňa 29.7.2016, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žiadosťou zo dňa 29.7.2016, úrazový príplatok žiadosťou zo dňa 29.7.2016 a úrazovú rentu žiadosťou zo dňa 29.7.2016. Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica, rozhodnutím č. 28532-11/2017-PB zo dňa 19.5.2017 rozhodla, že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia; rozhodnutím č. 28532-10/2017-PB rozhodla, že žalobca nemá nárok na náhradu za bolesť; rozhodnutím č. 28532-12/2017-PB rozhodla, že žalobca nemá nárok na úrazový príplatok. Dôvodom uvedených rozhodnutí bola skutočnosť, že Sociálna poisťovňa nepovažovala žalobcu za zamestnanca žalovaného a jeho úraz za pracovný úraz. Žalobca podal voči uvedeným rozhodnutiam odvolanie. Vo veci nároku žalobcu na úrazovú rentu Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 35896-3/2017-BA zo dňa 1.6.2017 rozhodla o prerušení konania a zároveň výzvou zo dňa 31.5.2017 vyzvala žalobcu, aby podal určovaciu žalobu o určenie, či v danom prípade sa medzi žalobcom a žalovaným jednalo o pracovno-právny vzťah a či poškodenie zdravia žalobcu

zo dňa 21.7.2015 je pracovným úrazom. Sociálna poisťovňa zároveň v tejto výzve uviedla, že nie je legitimovaná na podanie takejto žaloby. V prípade určenia, či sa v danom prípade jedná o pracovný úraz alebo nie, má podaná žaloba charakter uplatnenia nároku na určenie právnej skutočnosti. Podľa § 198 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) je organizačná zložka Sociálnej poisťovne oprávnená sama urobiť úsudok o predbežnej otázke alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Zároveň však podľa § 14 Zákonníka práce spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Nakoľko v danom prípade, pokiaľ ide o určenie právne skutočnosti, či sa jedná o pracovný úraz, ide o spor medzi žalobcom, ktorý tvrdí, že pre žalovaného vykonával závislú prácu a mal teda postavenie zamestnanca, a žalovaným, ktorý mal postavenie zamestnávateľa, teda ide o spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, je oprávnený túto otázku riešiť len všeobecný súd. Preto je splnená podmienka podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku na podanie žaloby tohto charakteru. V prípade určenia zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz ide svojou povahou o nárok na určenie, či tu právo je alebo nie je. Na podanie žaloby tohto druhu musí byť splnená podmienka naliehavého právneho záujmu. Žalobca tu poukazuje na to, že od otázky určenia zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz žalobcu je závislé rozhodovanie Sociálnej poisťovne o úrazových dávkach v zmysle Zákona o sociálnom poistení. Nakoľko Sociálna poisťovňa zatiaľ odmieta žalobcovi uvedené úrazové dávky priznať z dôvodu, že žalovaný nie je zodpovedný za pracovný úraz žalobcu, je daný naliehavý právny záujem žalobcu na tom, aby súd určil, že táto zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi pracovným úrazom je daná. Preto je splnená podmienka na podanie žaloby tohto druhu v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, na nariadené pojednávanie sa nedostavil.

3. Žalobca na nariadenom pojednávaní uviedol, že v roku 2000 si otvoril živnosť. Robil rôzne demolačné práce, pomocné práce a zámočnícke práce. Niekedy v máji v roku 2014 sa skontaktoval s konateľom žalovaného, ktorého osobne poznal a dohodli sa, že bude pre neho vykonávať prácu. Nebol v tom sám, boli viacerí. Žalovaný mal podmienku, že budú pre neho pracovať ako živnostníci. Medzi sebou ale nemali uzatvorenú žiadnu zmluvu. Do práce chodieval pravidelne ráno o 6:00 hod, kde im predák vykonal dochádzku. Zapísal čas a povedal im, čo majú robiť. Pracovali štandardne 8 hodín. Niekedy to bolo aj viac a do práce išli niekedy aj v sobotu. Boli aj situácie, keď práca nebola a vtedy bol doma. V tom čase nevykonával inú prácu. Na konci mesiaca mu predák oznámil, koľko hodín odpracoval a na základe toho vystavil faktúru, ktorá bola uhradená do dvoch týždňov. Táto spolupráca sa mu páčila, nakoľko nebol problém s prácou ako aj s peniazmi. Čo sa stalo v inkriminovaný deň, to už uvádzal pred policajtom, tzn. že padol na neho dopravník. Priskočili kolegovia, vytiahli ho z pod neho, prišla sanitka a odtiaľ ho odviezol vrtuľník do Martina na operáciu. Momentálne je imobilný a poberá plný invalidný dôchodok, v zásade rok od úrazu. On ako živnostník si neplatí úrazové poistenie, a teda má vzato, že išlo o pracovný úraz. Vstup do areálu, kde pracovali, vybavoval žalovaný, aj im zabezpečil školenie v rámci bezpečnosti práce ako aj vstupnú kartu. Pracovné prostriedky zabezpečoval žalovaný. V čase, keď pracoval pre žalovaného, nevykonával iné práce pre iných objednávateľov. Žalovaný im zadával prácu ráno pred nástupom do práce. Nikdy nevykonával pre žalovaného prácu prostredníctvom inej osoby. Keď boli na pracovisku, predstavovali sa, že pracujeme pre žalovaného. Nikdy tam nebol sám za seba ako živnostník.

4. Vo veci bolo aj začaté trestné stíhanie, ktoré uznesením Obvodného oddelenia PZ Púchov ČVS: ORP-504/PU-PB-2015 zo dňa 10.12.2015 bolo zastavené, lebo bolo nepochybné, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

5. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

6. Podľa § 11 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu.

7. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým,

náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi.

8. Podľa ods. 4 cit. zák. plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.

9. Podľa § 198 ods. 1 cit. zák. ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

10. Podľa § 195 ods. 1 a 2 ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

11. Podľa § 220 ods. 3 cit. zák. ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.

12. Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaná živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu, a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

13. Pracovným úrazom sa rozumie porušenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené v priamej súvislosti s výkonom jeho zamestnania nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Toto vonkajšie pôsobenie označované aj ako úrazový dej, je spravidla takou udalosťou, ktorá vyvolá u postihnutého subjektívne ťažkosti, ktoré mu nedovoľujú pokračovať v práci alebo len s určitými problémami, alebo ho dokonca z práce vyraďujú. Existencia určitého chorobného stavu (hoci latentného) nemôže vylúčiť záver, že medzi úrazovým dejom a ním vyvolaným následným stavom je priama príčinná súvislosť a že teda vyvolanie tohto chorobného stavu bolo spôsobené ako jednou z hlavných príčin, ktoré ho vyvolali, pracovným úkonom zamestnanca, pri výkone ktorého k nemu došlo. Na tom nemôže nič zmeniť skutočnosť, že na vznik poškodenia zdravia vyvolaného úrazovým dejom spolupôsobili aj iné vnútorné faktory, vrodené alebo získané, ktoré vyvolávajú pre organizmus neobvyklé podmienky, ako je to pri dispozícii vyvolanej skôr vzniknutým chorobným stavom.

14. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Žalobca bez uzatvorenia písomnej zmluvy vykonával pre žalovaného závislú prácu, pričom vo vzťahu k žalovanému bol v pozícii podriadenosti a svoju prácu vykonával výlučne na základe pokynov žalovaného. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca svoju prácu nevykonával vo vlastnom mene a ani samostatne, teda tento vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa svojou povahou zaraďuje do oblasti pracovného práva a možno ho charakterizovať ako pracovný pomer. I keď vyžaduje na uzatvorenie pracovnej zmluvy formálny predpoklad a to písomnú zmluvu, jej absencia nespôsobuje, že pracovným pomer nevznikol, pretože žalobca a žalovaný boli dohodnutý na podstatných náležitostiach zmluvy ako je deň nástupu do práce, druh práce, pracovná doba a odmena (plat), teda súd dospel k záveru, že na daný zmluvný vzťah sa použije a nie Živnostenský zákon.

15. Žalobca ako zamestnanec žalovaného utrpel pri plnení pracovných úloh úraz, na základe ktorého nebol schopný pokračovať v práci a jeho zranenie so vyžiadalo operačný zákrok a následnú rehabilitáciu, pričom v dôsledku úrazu sa stal invalidným dôchodcom. Pri posudzovaní skutkových tvrdení žalobcu

súd vychádzal z § 151 ods. 1 C.s.p. Žalobca dostatočným spôsobom preukázal, že určenie pracovného úrazu súdom bude podkladom pre rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní úrazového príplatku. Z týchto dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

16. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100,00 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).