Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/18/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci obžalovanej Z. H., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 22.8.2016, č. k. 1T/58/2016-86, na verejnom zasadnutí dňa 5.4.2018, takto

rozhodol:

I. Podľa § 321 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu.

II. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

Obžalovaná: Z. H. nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom N., okres Dunajská Streda, je vinná, že

v období od 15. decembra 2011 do 22. augusta 2016, povinná matka v mieste svojho trvalého bydliska v obci N., okres Dunajská Streda a všade tam, kde sa v tomto období zdržiavala, zanedbávala plnenie vyživovacej povinnosti voči svojej maloletej dcére, ktorá jej vyplýva priamo z ustanovenia § 62 a nasled. Zákona o rodine, a to menovite na N.N., nar. XX.XX.XXXX a N.N., nar. XX.XX.XXXX, vo výchove a starostlivosti starých rodičov Mgr. N. H. a A. H., pričom vyživovacia povinnosť bola konkretizovaná rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda pod č. k. 13P/26/2011-62 zo dňa 16.9.2011, právoplatným dňa 17.11.2011, kde bola zaviazaná prispievať na výživu maloletých dcér N.N., nar. XX.XX.XXXX a N.N., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 30% zo sumy životného minima za nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15-tého dňa v každom mesiaci vopred k rukám starých rodičov Mgr. N. H. a A. H., napriek tomu na výžive svojich dcér neprispieva žiadnym iným spôsobom a tak za horeuvedené obdobie k rukám poškodených Mgr. N. H. a A. H. má podlžnosť vo výške 3052,53 eur, vrátane mesiaca august/2016,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného, pričom čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchala

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona pri použití § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaná sa zaraďuje pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 22.8.2016, č. k. 1T/58/2016-86 bola obžalovaná uznaná za vinnú a odsúdená na tom skutkovom a právnom základe a na trest ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu s tým rozdielom, že obdobie spáchania trestného činu bolo v rozsudku okresného súdu vymedzené ako „od 15. decembra 2011 až ku dňu hlavného pojednávania“. Proti tomuto rozsudku podala ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaná. Prokurátor v zákonnej lehote odvolanie nepodal. Obžalovaná svoje odvolanie do termínu rozhodnutia odvolacieho súdu bližšie neodôvodnila.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317, ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podala obžalovaná ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.

Rozhodnutie o odvolaní obžalovanej bolo urobené na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti obžalovanej. Obžalovaná ospravedlňovala svoju neúčasť na verejnom zasadnutí dňa 5.4.2018 listom zo dňa 3.4.2018, v ktorom uviedla, že jej dovtedajší obhajca, ktorého si zvolila jej dal výpoveď plnomocenstva na obhajobu dňa 19.3.2018 a pre krátkosť času si nebola schopná zvoliť si nového obhajcu. Preto žiadala o odročenie verejného zasadnutia odvolacieho súdu. Odvolací súd túto žiadosť neakceptoval. Obžalovaná je trestne stíhaná pre prečin, a v jej prípade nie sú dané dôvody povinnej obhajoby podľa ust. § 37 Trestného poriadku. Za takýchto okolností je na obžalovanej, aby si svoju obhajobu zabezpečila spôsobom, ktorý uzná za vhodný. Pokiaľ jej doterajší obhajca vypovedal plnomocenstvo na obhajobu, bolo v jej záujme, aby si do termínu verejného zasadnutia zvolila nového obhajcu. V období od 19.3.2018 do 5.4.2018 mala na takýto postup primeraný čas. Nebolo povinnosťou odvolacieho súdu poskytovať jej ďalší čas na zvolenie obhajcu, pretože starosť o výkon práv obhajoby je v tomto prípade výlučne na pleciach obžalovanej. O opodstatnenosti tohto názoru svedčí i fakt, že do dňa písomného vyhotovenia tohto rozsudku obžalovaná súdu nepredložila doklad o tom, že by si na svoju obhajobu splnomocnila iného obhajcu. Upovedomenie o mieste a čase konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu bolo obžalovanej riadne a včas doručené a v čase vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu tak neexistovali prekážky na vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovanej. Za situácie, keď obžalovaná neuviedla, žiadne konkrétne dôvody svojho odvolania, odvolací súd (v záujme obžalovanej) preskúmal všetky výroky napadnutého rozsudku, ako i konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo. Výrok o vine a o treste bol urobený na základe dokazovania, realizovaného zákonným spôsobom a v rozsahu, ktorý je dostačujúci na zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti (§ 2 ods. 10 Trestného poriadku) a na spravodlivé rozhodnutie. Vykonané dôkazy potom súd zhodnotil správnym spôsobom (§ 2 ods. 12 Trestného poriadku) a dospel k správnym skutkovým zisteniam a záverom. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo v potrebnom rozsahu vykonaným dokazovaním preukázané, že obžalovaná si neplnila vyživovaciu povinnosť na svoje deti, ktorá existovala v rozhodnom čase a vo výške, ktorá je vyjadrená v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Obrana obžalovanej, spočívajúca v tom, že si čiastočne plnila svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým dcéram a že neskôr nemala žiaden príjem a že dcéram dávala peniaze priamo do rúk, zostala v rovine nepreukázaných tvrdení, ktoré navyše odporujú výpovedí dcér obžalovanej a starej matky týchto dcér, k rukám ktorej mala obžalovaná vyživovaciu povinnosť plniť. V ostatnom odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Chybou skutkovej vety napadnutého rozsudku však bolo, že súd presne neohraničil časové obdobie páchania trestnej činnosti, keď ako jej koniec uviedol „deň hlavného pojednávania“. Takéto časové určenie nie je presné a určité a bolo potrebné ho presne vymedziť dátumom konania hlavného pojednávania na okresnom súde, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok. Právna kvalifikácia bola stanovená správne, vrátane zákonného znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Výrok o treste považuje odvolací súd rovnako za správny a zákonný. Trest odňatia slobody v trvaní 1 rok je uložený ako trest v minimálnej výmere, v rámci zákonnej trestnej sadzby uvedenej v ust. § 207 ods. 3 Trestného zákona. Spôsob výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia potom vyplýva zo skutočnosti, že aktuálne stíhanej úmyselnej trestnej činnosti sa obžalovaná dopustila v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia za iný úmyselný trestný čin (§ 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona). V súlade s ust. § 49 ods. 2 Trestného zákona je v prípade aktuálne stíhaného prečinu u obžalovanej vylúčené uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. S poukazom na uvedené považuje odvolací súd, s výnimkou vyššie uvedenej chyby v skutkovej vete napadnutého rozsudku, preskúmavané výroky za správne a zákonné. Vytknutá chyba potom mal za následok zrušenie výroku o vine a teda aj výroku o treste. Pretože zistenú chybu bolo možné v odvolacom konaní odstrániť bez potreby doplnenia dokazovania, odvolací súd postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol o zrušených výrokoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.