Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/129/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: Q. W., N.. XX.XX.XXXX, C. A. K. X. XX, o zaplatenie 144,77 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

(1) Právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a. s., Bratislava) sa žalobou zo dňa 20.04.2016 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu istiny vo výške 144,77 eur, úroku z omeškania 8% ročne od 16.10.2016 do zaplatenia istiny a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru poskytnutého úverovým rámcom 298,75 eur. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty č. 02017244 dňa 21.10.2004, žalovaný mal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur, svoj záväzok si neplnil. Dlh ku dňu podania žaloby predstavuje žalobný nárok. Veriteľ v priebehu konania zmluvou (zo dňa 14.09.2016) pohľadávku voči žalovanému postúpil žalobcovi. V doplňujúcom písomnom podaní z 04.07.2016 žalobca uviedol, že uplatnený nárok predstavuje istinu 74,77 eur, poplatky 25,30 eur, štandardný úrok (23,76% ročne) 32,67 eur a sankčný úrok 12,03 eur.

(2) Žaloba bola žalovanému doručená dňa 28.01.2018. K žalobe sa napriek výzve súdu nevyjadril.

(3) Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - súd na prejednanie / spotrebiteľského/ sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. (4) Podľa § 219 ods. 3 vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

(5) Podľa § 151 ods. 1 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

(6) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

(7) Žalovaný dňa 21.10.2004 uzavrel s právnym predchodcom žalobcu (bankou) „zmluvu o vydaní a používaní pôžičkovej karty Triangel Prémium“. Právny predchodca žalobcu žalovanému na tomto základe poskytol úverový rámec 25.000 Sk s (neuvedeným) úrokom, s určenou mesačnou splátkou 500 Sk. Podľa výpisu z úverového účtu (v zmysle doplňujúceho písomného podania žalobcu zo dňa 04.07.2016) žalovaný na úvere prečerpal 15.069,50 Sk a 70 eur, t. j. spolu 570,22 eur (naposledy výberom v bankomate dňa 10.08.2009 sumou 20 eur a splatil 1.163,29 eur (naposledy dňa 20.05.2015 sumou 15 eur).

(8) Banka s poukazom na neobnovenú platobnú disciplínu žalovaného zmluvu listom zo dňa 02.05.2013 vypovedala, dlžný zostatok vyčíslila na 158,60 eur.

(9) Zmluva o (revolvingovom) úvere, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (OBZ). Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Keďže však žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 Obč. zák.), na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ... (ZSÚ).

(110 Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) (v znení účinnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

(11) Podľa § 54 ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

(12) Podľa § 524 ods. 1, 2 veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. (13) Revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, pri ktorom má žalovaný (subjekt) k dispozícii finančné prostriedky vo výške dohodnutého úverového rámca, pričom úverovým rámcom sa rozumie maximálny objem úveru, ktorý je žalovaný oprávnený čerpať. Finančné prostriedky sa podľa platobnej disciplíny dlžníka na kreditnej karte obnovujú. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru nie je možné presne stanoviť počet splátok a nie je možné vyčísliť RPMN. V skúmanej zmluve však absentuje podstatná (základná) náležitosť (§ 497 - úrok, na základe čoho súd posúdil „úverovú“ zmluvu za neplatnú, čoho dôsledkom je, že nároky z takejto zmluvy si môže žalobca uplatňovať výlučne z titulu bezdôvodného obohatenia.

(14) Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

(15) Podľa § 100 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 107 ods. 1 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa ods.

2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

(16) Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať.

(17) V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd ex offo prihliada na oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Premlčanie nároku posúdil v zmysle občianskoprávnych predpisov, keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, posúdenie premlčania podľa obchodnoprávneho predpisu, na ktorý poukazuje aj žalobca v žalobe, by bolo v neprospech žalovaných - spotrebiteľov.

(18) V danom prípade musí pri preskúmaní oprávnenosti nároku žalobcu súd vziať do úvahy citované ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou, s prihliadnutím zároveň na cit. ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť dňom 01.05.2014 a právne predpisy (ktorých súčasťou sú) nemajú prechodné ustanovenia. Preto sa od ich účinnosti vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

(19) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd s poukazom na citované ustanovenia potom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V zmysle citovaných ustanovení je nárok premlčaný, žalobca si svoje právo na zaplatenie (vrátenie) čerpaných prostriedkov mohol prvýkrát uplatniť nasledujúcim dňom po výbere, pri poslednom - 11.08.2009, a teda vtedy došlo k možnosti výkonu tohto práva, a začala plynúť premlčacia lehota. Premlčacia lehota uplynula po dvoch rokoch, žaloba bola podaná po uplynutí tejto lehoty a preto súd na základe uvedeného žalobu zamietol.

(20) Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(21) Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(22) Žalovaný má ako úspešná strana sporu nárok na náhradu trov konania, podľa obsahu spisu mu v spore žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 . Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .