Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-3346-1999.pdf
PDF · 68.81 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/3346/1999
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, štátny podnik „v likvidácii", so sídlom Orolská 3, 010 31 Žilina, IČO 00 015 474 proti povinnému STAVTRANZ, s.r.o., so sídlom Stankovany 286, 034 01 Ružomberok, IČO 36 017 981, o vymoženie 3.151,53 eur (94.943,- Sk) vedenej súdnym exekútorom JUDr. Barborou Božíkovou Ághovou, Exekútorský úrad Bratislava, Jaskový rad 79, 831 01 Bratislava, náhradník súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 13.12.1999 sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 3.151,53 eur (94.943,- Sk) s prísl. na základe exekučného titulu platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Rob/1554/1999 zo dňa 16.06.1999. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5601 016916 * dňa 29.06.2000.
2. Dňa 13.02.2017 predložil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekučného konania z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra.
3. Z výpisu z Obchodného registra súd zistil, že povinný bol ex offo vymazaný dňa 19.06.2015.
4. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
9. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Za neodstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje aj nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. Nakoľko po začatí konania zanikol povinný, zanikla jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti, čím stratil aj procesnú spôsobilosť, t. j. spôsobilosť byť účastníkom konania a niet jeho právneho nástupcu, jedná sa o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, musel súd exekúciu v zmysle citovanej právnej úpravy zastaviť.
11. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
12. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
13. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
14. Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
15. O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, t. j. ku dňu začatia exekučného konania. Cit. ustanovenie § 203 Exekučného poriadku pripúšťa možnosť, nie povinnosť súdu uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému a to za splnenia zákonných podmienok. Povinnosťou súdu je zvážiť, ktoré z vynaložených trov na vymáhanie nároku boli účelné a súčasne musí byť splnená ďalšia podmienka, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať zastavenie exekúcie, t. j. či z objektívneho hľadiska prichádza do úvahy tzv. procesné zavinenie (o tom, či oprávnený zavinil, že konanie muselo byť zastavené, možno uvažovať len z procesného hľadiska a posudzovať ho podľa procesného výsledku). Ďalšiu zákonnou možnosťou je potom nepriznanie náhrady trov exekúcie.
16. V danom prípade súd exekúciu zastavil z dôvodu, že povinný v priebehu exekučného konania zanikol. Súd nezistil žiaden relevantný dôvod na prijatie záveru o procesnom zavinení oprávneného na zastavení exekúcie, resp. nezistil na strane oprávneného existenciu takej okolnosti, na základe ktorej by mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Exekučné konanie sa začalo dňa 13.12.1999, kedy oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie a povinný bol vymazaný z Obchodného registra dňa 19.06.2015. V rámci exekúcie si oprávnený uplatňoval svoje právo vyplývajúce mu z exekučného titulu platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. sp. zn. 1Rob/1554/1999 zo dňa 16.09.1999, nakoľko mu povinným nebola uhradená pohľadávka a ani pri náležitej starostlivosti v čase začatia exekučného konania v roku 1999 nemohol predvídať, že povinný v roku 2015, t. j. o 16 rokov zanikne výmazom z Obchodného registra. Preto nie je možné konštatovať zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, nakoľko rozhodujúci bol moment podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 13.12.1999 a v tom čase oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti dôvod zastavenia exekúcie v dôsledku výmazu povinného dňa 19.06.2015 predvídať.
17. Na záver súd poznamenáva, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora, toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie, pri ktorom vystupuje v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou podnikania je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie, toto riziko je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie súdneho exekútora, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van
der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983. séria A, č. 70, mutatis mutandis aj I. ÚS 191/06, I. ÚS 199/07, III. ÚS 351/07, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Mihál proti Slovenskej republike č. 31303 a č. 23360/08, či uznesenie Ústavného súdu SR z 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 423/2008, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že „sťažovateľ funkciu súdneho exekútora a s ňou spojené povinnosti na seba prevzal dobrovoľne. Činnosti, ktoré vykonal sťažovateľ, nevybočovali z bežného rámca povinností súdneho exekútora a mali protihodnotu vo výhodách súvisiacich s jeho profesiou (profesijný monopol na vykonávanie exekúcií).“
18. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia, exekúciu zastavil a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.