Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-413-2017.pdf
PDF · 80.99 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/413/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu J. G. G. V. SA, so sídlom V. republika, J. Y. 1, G., konajúca prostredníctvom J. G. G. V. SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom J., T. 2, W. XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou I.. C. Q. s.r.o., so sídlom v J., ul. E. XX, proti žalovanému C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., ul. M. O. XXXX/XX, o zaplatenie 200,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. augusta 2017 č. k. 17C/63/2016-38, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovaný n e m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 59,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 16.04.2014 od zaplatenia. Vo výroku II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Vo výroku III. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu (svoju pohľadávku) od zmluvného vzťahu so žalovaným. Týmto zmluvným vzťahom je úverový vzťah, vzniknutý na základe predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 19.06.2013, obsahom ktorej je úverová zmluva. Žalovanému mal byť na základe tejto úverovej zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver, a to vo forme viazaného spotrebiteľského úveru. Po posúdení predloženej úverovej zmluvy mal súd za preukázané platné uzatvorenie zmluvy o úvere, ktorá je zároveň zmluvou o viazanom spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzatvorenia. V úverovej zmluve absentuje opis tovaru, na ktorý sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje podľa § 9 ods. 2 písm. h) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V súvislosti s neuvedením tohto údaju súd uviedol, že zákonodarca zaviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedostatok v niektorých prípadoch má za následok to, že takto postihnutú zmluvu sankcionuje následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Preto je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov (vrátane poplatku za poistenie úveru). Z vykonaného dokazovania (č.l. 11) vyplýva, že na základe úverovej zmluvy žalovaný čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 559,69 eur a žalobcovi vrátil sumu 510 eur. Rozdiel v sume 59,69 eur potom predstavuje nesplnenú povinnosť žalovanému na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov z úverovej zmluvy. Preto súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie sumy 59,69 eur. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol, pretože ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobca nemá právo na úroky ani poplatky, ktoré si účtoval a aj uplatnil. Vo vzťahu k uplatneným nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky v sume 38,70 eur súd uviedol, že žalobca žiadnym listinným ani iným dôkazom nepreukázal vynaloženie konkrétnych nákladov na poštovné, administratívne a personálne náklady, náklady na telefonický kontakt s klientom a náklady na SMS správy súvisiacich s komunikáciou so žalovaným. Predloženie cenníka žalobcu nie je riadnym preukázaním skutočne vzniknutých nákladov. Odhliadnuc od tohto neunesenia dôkazného bremena je podľa názoru súdu obvyklé, že veriteľ poskytujúci spotrebiteľské úvery má náklady na poštovné, administratívne a personálne náklady, náklady na telefonický kontakt s klientom a pod., avšak tieto sú nevyhnutne spojené s jeho podnikateľskou činnosťou. Teda sú spojené s jeho podnikaním a nie s uplatnením pohľadávky. Žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného dlhu z úverovej zmluvy dňa 16.04.2014, pretože zmluvná splatnosť úveru nastala dňa 15.04.2014. Od tohto dňa si uplatnil úrok z omeškania aj žalobca v žalobe. V deň omeškania bola výška úroku z omeškania 5,25 % ročne, určená na základe § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 257 Civilného sporového poriadku. Žalovaný bol v konaní úspešnejší ako žalobca, avšak v priebehu konania mu nevznikli žiadne trovy konania a preto mu súd náhradu trov konania v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 19.06.2013 bola uzatvorená v súlade so zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. V zmluve sa nachádza aj náležitosť uvedená v ust. § 9 ods. 2 písm. h/ opis tovaru alebo služby. Zdôraznil, že financovaný tovar je v záhlaví zmluvy označený ako notebook. Mal za to, že uvedený opis je postačujúci vzhľadom k tomu, že v zákone o spotrebiteľských úveroch ani v žiadnom inom právnom predpise nie je uvedené aký podrobný opis je potrebný. Mal za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal oprávnenosť svojho nároku a v priebehu konania riadne označil a založil do súdneho spisu všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím splnil nielen dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z § 132 ods. 1, 3 CSP, ale aj povinnosť tvrdenia vyplývajúcu z § 132 ods. 1 CSP. Vyslovil názor, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, predžalobná výzva s dokladom o doručení, výpis z úverového účtu z ktorého je zrejmá história úverového prípadu a všetky pohyby na úverovom účte a sadzobných poplatkov, ktoré založil do súdneho spisu, sú plnohodnotnými dôkazmi, ktoré potvrdzujú jeho tvrdenia uvedené v žalobe. Z uvedeného je zrejmé, že zmluva obsahuje všetky podstatné a zákonom požadované náležitosti úverovej zmluvy v zmysle platných právnych predpisov účinných v čase jej uzatvorenia a nie je dôvod na jej posúdenie ako bezúročnej a bez poplatkov. Nestotožňuje sa preto s rozhodnutím súdu, ktorým žalobe v zamietajúcej časti nevyhovel a je toho názoru, že súd mal správne priznať uplatnený nárok v celom rozsahu. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v zamietajúcej výrokovej časti na tom právnom závere, že pri preskúmavaní náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zistil, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje všetky zákonné náležitosti, keď v zmluve absentuje opis tovaru podľa § 9 ods. 2 písm. h/ zákona o spotrebiteľských úveroch a z tohto dôvodu považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov, preto je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi len zostatok úverovej istiny.
6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:
7. Na daný právny vzťah súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia zákonov na ochranu spotrebiteľa, najmä zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Aj podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľský úver zo dňa 19.06.2013 je treba považovať podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve absentuje opis tovaru, na ktorý sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje podľa § 9 ods. 2 písm. h/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Financovaný tovar je v záhlaví zmluvy označený ako notebook. Opis tovaru, na ktorý sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere spôsobom „notebook“, nemôže v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. h/ zákona o spotrebiteľských úveroch obstáť. Opis tovaru, na kúpu ktorého bol poskytnutý spotrebiteľský úver, má byť identifikovaný tak, aby nebol zameniteľný s iným tovarom rovnakého druhu. Opis tovaru uvedený v zmluve o úvere túto podmienku nezameniteľnosti jeho označenia nespĺňa, pričom z označenia tovaru v zmluve o spotrebiteľskom úvere je možné len dedukovať, že sa jedná o notebook, avšak nie zrejmé o aký druh notebooku sa jedná, absentuje bližší slovný opis výrobku (napr. uvedenie výrobcu, typ tovaru, príp. iné technické údaje) slúžiaci na to, aby nemohol byť zamenený s iným výrobkom rovnakého druhu. Jednoznačne nejde o opis tovaru, ale iba o všeobecné druhové označenie veci. Na základe vyššie uvedeného sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v úverovej zmluve absentuje opis tovaru, na ktorý sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje a vzhľadom na to, že nebola splnená predmetná náležitosť obligatórne vyžadovaná zákonom, za správny považoval odvolací súd postup súdu prvej inštancie, pokiaľ úver považoval za bezúročný a bez poplatkov a priznal žalobcovi len zostatok nesplatenej úverovej istiny.
8. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, nakoľko mu v odvolacom konaní preukázateľne žiadne nevznikli.
10. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)(§ 428 CSP).