Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cb/205/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu MERCES, s.r.o. so sídlom Sedmokrásková 3, 821 01 Bratislava. IČO : 35 957 476 zastúpených Advokátska kancelária Illeš Šimčák & Partners s.r.o. s.r.o. Floriánska 19, 040 01 Košice, proti žalovanému : ZTS Sabinov, a.s. Hollého 27, 083 01 Sabinov, IČO: 00 590 797, zastúpeného JUDr. Marekom Sahuľom, Hlavná 111, 080 01 Prešov, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia spoločnosti, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 12.09.2014 sa žalobca ako slovenská obchodná spoločnosť, registrovaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddiele Sro, vo vložke Č. 94627/B domáhal určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždení (VZ) žalovaného zo dňa 12.06.2014, ktorý ako slovenská obchodná spoločnosť, registrovaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava Okresného súdu Prešov, v oddiele Sa. vo vložke Č. 76/P má základné imanie vo výške 6.961.860 € a je rozvrhnuté na 232 062 kusov akcií, vydaných v zaknihovanej podobe, vo forme na doručiteľa, s menovitou hodnotou jednej akcie 30 €, s prideleným ISINom: SK 1120005071 („Akcie"). Akcie sú obchodované na regulovanom trhu Burzy cenných papierov v Bratislave, a.s. Žalobca je ku dňu podania tejto žaloby majiteľom 4 500 kusov Akcií. 2. Dňa 12.05.2014 bolo v Hospodárskych novinách zverejnené oznámenie o konaní riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktoré bolo zvolané na deň 12.06.2014 (RVZ). 3. Dňa 12.06.2014 sa konalo RVZ a boli na ňom prijaté nasledovné uznesenia: 4. uznesenie prijaté v rámci bodu č. 4 programu RVZ: ,, Riadne valné zhromaždenie spoločnosti ZTS Sabinov, a.s. dňa 12.06.2014 schvaľuje: Riadnu individuálnu účtovnú závierku k 31.12.2013. Výsledok hospodárenia - stratu vo výške 471.500 € vysporiadať naúčtovaním na účet 429 - Neuhradená strata minulých rokov. Na vykonanie overenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2014 bola poverená spoločnosť AZ AUDITING s.r.o., Bajkalská 5, Bratislava, IČO: 35 872 021. “, 5. uznesenia prijaté v rámci bodu č. 6 programu RVZ: ..Riadne valné zhromaždenie spoločnosti ZTS Sabinov, a.s. dňa 12.06.2014 volí: do funkcie člena predstavenstva Ing. Igora Baňasa, na funkčné obdobie štyroch (4) rokov, v súlade so Stanovami ZTS Sabinov, a.s. Riadne valné zhromaždenie spoločnosti ZTS Sabinov, a.s. dňa 12.06.2014 odvoláva: z funkcie člena predstavenstva Ing. Jaroslava Jančíka, a volí ho do funkcie podpredsedu predstavenstva, na funkčné obdobie štyroch (4) rokov, v súlade so Stanovami ZTS Sabinov, a.s. Výkon funkcie člena predstavenstva Ing. Jaroslava Jančíka

končí dňom jeho odvolania, t.j. 12.06.2014. Výkon funkcie novozvoleného člena predstavenstva Ing. Igora Baňasa a novozvoleného podpredsedu predstavenstva Ing. Jaroslava Jančíka začína dňom 13.06.2014“, 6. uznesenia prijaté v rámci bodu č. 7 programu RVZ: „Riadne valné zhromaždenie spoločnosti ZTS Sabinov, a.s. dňa 12.06.2014 odvoláva všetkých členov dozornej rady volených valným zhromaždením: člen: JUDr. Michal Lazar, člen: Ing. Alexander Beljajev. Riadne valné zhromaždenie spoločnosti ZTS Sabinov, a.s. dňa 12.06.2014 volí na ďalšie funkčné obdobie týchto členov dozornej rady volených valným zhromaždením: člen: JUDr. Michal Lazar, člen: Ing. Alexander Beljajev. Výkon funkcie odvolaných členov dozornej rady končí dňom ich odvolania, t.j. 12.06.2014. Výkon funkcie novozvolených členov dozornej rady začína dňom 13.06.2014. 7. Žalobca, ktorý bol ku dňu konania RVZ majiteľom 4 500 kusov Akcií sa na RVZ zúčastnil a voči Uzneseniam RVZ podal protesty do zápisnice z RVZ, ktoré sú v zápisnici z RVZ zachytené. 8. V tomto konaní sa domáha určenia neplatnosti Uznesení RVZ z dôvodov, že nasledujúci členovia predstavenstva boli zvolení do svojich funkcií na základe skutočností (valné zhromaždenie) zapísaných do obchodného registra v nižšie uvedené dni a teda najneskôr v tieto dátumy im začalo plynúť nové funkčné obdobie: Ing. Alexej Beljajev - predseda predstavenstva, prvý vznik funkcie, zápis nového zvolenia dňa 28.07.2004. Ing. Peter Macala - podpredseda predstavenstva, prvý vznik funkcie: zápis nového zvolenia dňa 28.07.2004, Ing. Matúš Bujňák - člen predstavenstva, prvý vznik funkcie: 09.09.1996, zápis nového zvolenia dňa 28.07.2004, Ing. Jaroslav Jančík - člen predstavenstva, prvý vznik funkcie: 14.11.2006, zápis nového zvolenia dňa 01.07.2014. Ing. Gabriela Sedláková - člen predstavenstva, vznik funkcie: 17.08.2005, zápis dňa 21.09.2005, 9. Podľa ust. článku XI ods. 3 úplného znenia stanov v znení dodatku prijatého na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného konaného dňa 10.11.2010 (stanový), členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie. Funkčné obdobie členov predstavenstva je štyri roky, s výnimkou podľa bodov 4 a 5 tohto článku, funkčné obdobie však konči až voľbou nových členov predstavenstva. Opätovná voľba tých istých osôb je možná. 10. Podľa ust. čl. XI ods. I stanov žalovaného, predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti. Je oprávnené konať vo všetkých veciach a zastupuje spoločnosť voči tretím osobám, pred súdom a pred inými organmi: Predstavenstvo riadi činnosť spoločnosti a rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti pokiaľ nie sú právnymi predpismi a týmito Stanovami vyhradené do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti, najmä zvoláva valné zhromaždenie. 11. Podľa ust. čl. VIII ods. 7 prvá veta stanov žalovaného, predstavenstvo zvoláva valné zhromaždenie. 12. Podľa ust. čl. IX ods. 1 stanov žalovaného, priebeh valného zhromaždenia organizačne a technicky predstavenstvo. 13. Podľa ust. článku XI ods. 8 stanov žalovaného predstavenstvo zvoláva a vedie predseda alebo nim poverený člen predstavenstva podľa potreby, najmenej však šesť krát za rok. 14. Podľa ust. článku XI ods. 12 stanov žalovaného predstavenstvo je spôsobilé uznášať sa, ak je na jeho zasadnutí prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov. 15. Podľa ust. článku XI ods. 13 stanov žalovaného rozhodnutie predstavenstva je prijaté, ak zaň hlasovala viac ako polovica všetkých členov predstavenstva. 16. Podľa oznámenia o konaní RVZ bolo toto RVZ volané predstavenstvom spoločnosti ako kolektívnym organom. 17. Žalobca poukázal na na viacero súdnych sporov na tunajšom súde, ktorých predmetom su nároky na vyslovenie neplatnosti valných zhromaždení, pričom má za to, že RVZ nebolo zvolané a neprebehlo riadne, nakoľko ho zvolalo predstavenstvo žalovaného, ktorého potrebná väčšina členov ku dňu zvolania RVZ (a teda ani ku dňu konania RVZ) nebola zabezpečená, nakoľko žalovaný nemal platne zvolených žiadnych členov predstavenstva. Ing. Alexejovi Beljajevovi - predseda predstavenstva žalovaného, Ing. Petrovi Macalovi - podpredseda predstavenstva žalovaného a Ing. Matúšovi Bujňákovi - člen predstavenstva žalovaného, totiž uplynulo funkčné obdobie týchto členov predstavenstva žalovaného najneskôr dňa 28.07.2009, Ing. Gabriele Sedlákovej - člen predstavenstva žalovaného uplynulo funkčné obdobie najneskôr dňa 17.08.2009 (posledný údaj o zmene evidovaný Obchodným registrom v údajoch týchto členov predstavenstva) a Ing. Jaroslavovi Jančíkovi - člen predstavenstva žalovaného, uplynulo funkčné obdobie najneskôr dňa 14.11.2010. Stanovy žalovaného síce v článku XI ods. 3 určujú, že funkčné obdobie členov predstavenstva je štyri roky, s tým, že sa končí až voľbou nových členov predstavenstva, avšak takáto úprava stanov je v rozpore s kogentným ust. § 194 ods. 1 ObZ, podľa ktorého funkčné obdobie členov predstavenstva nesmie presiahnuť päť rokov, nakoľko umožňuje, aby funkčné obdobie členov predstavenstva presiahlo dĺžku piatich rokov (keďže k voľbe nových Členov predstavenstva a teda i k skončeniu funkčného obdobia predchádzajúcich členov

predstavenstva môže v zmysle stanov žalovaného dôjsť kedykoľvek po uplynutí štyroch rokov funkčného obdobia predchádzajúcich Členov predstavenstva, t.j. aj po uplynutí 5 rokov funkčného obdobia predchádzajúcich členov predstavenstva). Druhá veta ust. článku XI ods. 3 stanov žalovaného, podľa ktorej sa funkčné obdobie členov predstavenstva končí až voľbou nových Členov predstavenstva a ktorá umožňuje, aby funkčné obdobie členov predstavenstva presiahlo dobu 5 rokov, je preto neplatná pre rozpor s ust. § 194 ods. 1 ObZ. Funkčné obdobie členov predstavenstva žalovaného je preto potrebné určiť výlučne podľa prvej časti druhej vety (text končiaci sa pred „funkčné obdobie však končí až voľbou nových členov predstavenstva“) ust. článku XI ods. 3 stanov žalovaného, ktorá v súlade s kogentným ust. § 194 ods. 1 určuje, že funkčné obdobie členov predstavenstva žalovaného je štyri roky, čo znamená, že funkcia členov predstavenstva žalovaného zanikla tak, ako je uvedené vyššie (uplynutím štvorročného funkčného obdobia, najneskôr dňa 28.07.2009, 14.11.2010, resp. 17.08.2009). V tejto súvislosti poukazal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 5 Cmo 520/2003, v ktorom Najvyšší súd Českej republiky uzavrel, že stanový sú zmluvou sui generis, a preto má súd kedykoľvek možnosť platnosť stanov preskúmavať. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Obo 291/1995, ak valné zhromaždenie zvolalo predstavenstvo v počte členov nevyplývajúcom zo stanov spoločnosti, konalo sa toto valné zhromaždenie v rozpore so Stanovami spoločnosti a oprávnené osoby môžu uznesenia tohto valného zhromaždenia napadnúť žalobou na vyhlásenie ich neplatnosti. Ak teda Najvyšší súd Slovenskej republiky pripustil možnosť určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia len z dôvodu procedurálnej vady pri zvolávaní valného zhromaždenia spočívajúcej v tom, že ho zvolalo predstavenstvo v počte členov nevyplývajúcom zo stanov spoločnosti, je potom nevyhnutné dospieť k záveru, že súd môže určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia aj v danom prípade, kedy RVZ zvolali osoby, ktoré vôbec nevykonávali funkciu členov predstavenstva žalovaného, keďže len členom predstavenstva žalovaného je zverené zvolávanie valného zhromaždenia. 18. Aj v prípade, že dôjde k zamietnutiu žalobných návrhov voči žalovanému vedených na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 21 Cb/40/2011, 18Cb/78/2010 a 18Cb/80/2011 a teda, že k dátumu zvolania RVZ ako aj samotného konania RVZ mali riadne zvolených členov predstavenstva a dozornej rady, tak si žalobca dovolí poukázať na skutočnosť, že tak ako vyplýva zo zápisnice z RVZ, rokovania RVZ sa nezúčastnili žiadni členovia predstavenstva a ani dozornej rady žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že akcionárom žalovaného bola odňatá možnosť riadnej účasti na RVZ, nakoľko sa ho nezúčastnil žiadny člen predstavenstva ani dozornej rady žalovaného a teda bolo významným spôsobom porušené ust. § 180 o povinnosti účasti členov predstavenstva a dozornej rady na rokovaní RVZ tak, aby bola zabezpečená ich uznášaniaschopnosť. Žalobca priamo preukazuje porušenie ust. § 180 zo strany žalovaného, nakoľko absencia všetkých členov predstavenstva žalovaného na rokovaní RVZ spôsobila, že žalobca síce predložil na rokovaní RVZ požiadavku na predstavenstvo žalovaného o poskytnutie informácií týkajúcich sa predmetu rokovania RVZ, avšak tento súbor adresovaných otázok žiadny člen predstavenstva neprevzal, ani nemohol prevziať, predstavenstvo ako kolektívny orgán sa nezaoberal a ani nemohol zaoberať na rokovaní RVZ či požadované informácie žalobcu zodpovie alebo nezodpovie a teda v priamej príčinnej súvislosti následné schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2013 a návrhu na vysporiadanie hospodárskeho výsledku za rok 2013 neprebehlo riadne a v súlade s ObZ, nakoľko pred jeho schvaľovaním neboli a ani nemohli byť poskytnuté informácie ekonomického a majetkového charakteru zo strany predstavenstva žalovaného. 19. Podľa žalobcu z výkladu ustanovenia § 131 ObZ, na ktorého použitie odkazuje ustanovenie $ 183 ObZ. vyplýva, že podmienkou na to, aby súd mohol určiť uznesenie valného zhromaždenia za neplatné, nie je požiadavka skutočného zásahu do práv spoločníka (teda požiadavka ich obmedzenia či porušenia), ale je postačujúce, že k obmedzeniu práv spoločníka mohlo dôjsť. Napriek uvedenému žalobca chce súčasne akcentovať skutočnosť, že prijatými uzneseniami RVZ žalovaného, došlo k reálnemu obmedzeniu jeho nasledovných práv: tým, že RVZ bolo zvolané osobami. ktoré v čase zvolania ako aj v čase konania RVZ nevykonávali funkciu predstavenstva, došlo k zásahu do práva na riadne zvolanie a riadny priebeh valného zhromaždenia, zvolaním RVZ, na ktorom sa prijali rozhodnutia týkajúce sa personálneho obsadenia orgánov žalovaného, osobami, ktoré v čase zvolania, ako aj v čase konania RVZ nevykonávali funkciu predstavenstva, došlo k zásahu do práva žalobcu podieľať sa na riadení žalovaného prostredníctvom ovplyvňovania zloženia orgánov žalovaného, rokovania RVZ sa nezúčastnili žiadni členovia predstavenstva a ani dozornej rady, a tým boli zmarené práva žalobcu ako akcionára na riadnu a kvalifikovanú účasť na RVZ, a na informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí žalovaného, ktoré súviseli s predmetom rokovania valného zhromaždenia, a tým následne riadneho uplatňovania svojich hlasovacích práv, na riadne uplatňovanie návrhov, súvisiacich s predmetom rokovania, nakoľko takéto návrhy mohli byť zo strany akcionárov kvalifikovane predložené, preskúmané a schválené / neschválené iba na základe dostatočnej informačnej základne poskytnutej

zo strany predstavenstva žalovaného, ako jediných oprávnených osôb poskytnúť takéto informácie (najmä na informácie o hospodárení žalovaného, návrhu na rozdelenie zisku a podobne, ktoré by tvorili komplexný informačný základ pri hlasovaní o riadnej individuálnej účtovnej závierke za rok 2013 a predloženie iného návrhu ako návrh predstavenstva na vysporiadanie hospodárskeho výsledku za rok 2013). Okrem toho tým, že sa na RVZ zúčastnili namiesto predstavenstva osoby bez príslušného mandátneho vzťahu k žalovanému, mohlo byť obmedzené aj ďalšie právo žalobcu ako akcionára žalovaného, a to právo na informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti alebo záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia podľa ust. § 180 ods. 1 ObZ, ktoré je v zmysle ust. § 180 ods. 3 povinné poskytnúť akcionárom predstavenstvo. Keďže sa totiž na RVZ namiesto členov predstavenstva zúčastnili osoby bez príslušného mandátneho vzťahu k žalovanému, absentovali na RVZ osoby oprávnené (a povinné) poskytnúť žalobcovi informácie »vysvetlenia podľa ust. § 180 ods. 1 ObZ. Len pre úplnosť žalobca opätovne uvádza, že v zmysle ust. § 131 ods. 2 je ako predpoklad určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia dostačujúca skutočnosť, že porušenie zákona alebo stanov mohlo obmedziť práva akcionára, t.j. k faktickému obmedzeniu práv akcionára dôjsť nemusí. 20. Podľa výpisu z obchodného registra žalovaného, Ing. Alexanderovi Beljajevovi - člen dozornej rady a JUDr. Michalovi Lazarovi - predseda dozornej rady, vznikla funkcia členov dozornej rady žalovaného najneskôr dňa 28.07.2004. 21. Podľa ust. § 200 ods. 2 prvá veta ObZ, členovia dozornej rady sa volia na dobu určenú Stanovami, ktorá však nesmie byť dlhšia ako päť rokov. 22. Podľa ust. článku XII ods. 8 stanov žalovaného funkčné obdobie členov dozornej rady sú tri roky, končí však až voľbou nových členov dozornej rady. 23. Podľa ust. § 198 ObZ, dozorná rada preskúmava účtovné závierky, ktoré je spoločnosť povinná vyhotovovať podľa osobitného predpisu a návrh na rozdelenie zisku alebo na úhradu strát u predkladá svoje vyjadrenie valnému zhromaždeniu. 24. Podľa ust. článku XII ods. 4 stanov žalovaného, dozorná rada preskúmava riadnu, mimoriadnu a konsolidovanú účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku a podáva svoje vyjadrenie valnému zhromaždeniu. Dozorná rada vykonáva aj funkciu výboru pre audit. 25. Podľa ust. článku XII ods. 3 stanov žalovaného, dozorná rada kontroluje a valnému zhromaždeniu predkladá závery' a odporúčania týkajúce sa najmä: plnenia úloh uložených valným zhromaždením predstavenstvu, dodržiavania stanov spoločnosti a právnych predpisov v činnosti spoločnosti, hospodárskej a finančnej činnosti spoločnosti, účtovníctva, dokladov, účtov, stavu majetku spoločnosti, jej záväzkov a pohľadávok. 26. Podľa ust. § 201 ods. 1 ObZ, členovia dozornej rady sa zúčastňujú na valnom zhromaždení spoločnosti a sú povinní oboznámiť valné zhromaždenie s výsledkami svojej kontrolnej činnosti. 27. Podľa ust. článku XII ods. 1 prvá a druhá veta stanov žalovaného, dozorná rada je najvyšším kontrolným orgánom spoločnosti. Dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti. 28. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že RVZ neprebehlo riadne, nakoľko sa ho ako členovia dozornej rady žalovaného zúčastnili a v rámci bodu 3 programu RVZ na ňom ako členovia dozornej rady poskytli prítomným akcionárom stanovisko k riadnej individuálnej účtovnej závierke žalovaného za rok 2013 k návrhu na vysporiadanie hospodárskeho výsledku žalovaného za rok 2013 osoby, ktoré už v čase konania RVZ neboli členmi dozornej rady žalovaného. Vzhľadom na absenciu všetkých členov dozornej rady žalovaného došlo k zmareniu riadneho konania RVZ a kvalifikovanej účasti všetkých akcionárov. Absenciou členov dozornej rady žalovaného na rokovaní RVZ mohlo byť obmedzené aj ďalšie právo žalobcu ako akcionára žalovaného, a to právo na informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti alebo záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia podľa ust. § 180 ods. 1 ObZ. Ako totiž vyplýva z ust. § 180 ods. 4 ObZ, ak by predstavenstvo odmietlo na RVZ poskytnúť žalobcovi informáciu, bola by na žiadosť žalobcu ako akcionára povinná rozhodnúť o povinnosti predstavenstva poskytnúť požadovanú informáciu počas RVZ dozorná rada. Keďže sa však na RVZ ako členovia dozornej rady nezúčastnili osoby s príslušným vzťahom k žalovanému, absentovali na RVZ osoby oprávnené (a povinné) rozhodnúť o povinnosti predstavenstva poskytnúť požadovanú informáciu a vysvetlenia. čím mohlo byť v konečnom dôsledku obmedzené právo žalobcu na informácie a vysvetlenia podľa ust. § 18 ods. 1 ObZ. Aj v prípade, že by dospel súd k záveru, že v čase zvolania ako aj konania RVZ boli zapísaní členovia členmi dozornej rady, žiadny z týchto členov dozornej rady sa rokovania RVZ nezúčastnil, čím mohol spôsobiť ako aj spôsobil ujmu na právach žalobcu a to z vyššie uvedených dôvodov. V rozpore s ust. § 201 ods. 1 sa nezúčastnili rokovania RVZ žiadni členovia dozornej rady a nebolo poskytnuté akcionárom vyjadrenie

(správa) dozornej rady k riadnej individuálnej účtovnej závierke za rok 2013 a k návrhu na vysporiadanie hospodárskeho výsledku za rok 2013, neboli poskytnuté odpovede na otázky predložené žalobcami priamo na rokovaní RVZ týkajúce sa činnosti dozornej rady (či súhlasné alebo zamietavé odpovede) a to či už z dôvodov, že osoby ktoré v relevantnom čase (t.j. dňa 12.06.2014, kedy sa konalo RVZ) neboli členmi dozornej rady alebo že sa takéhoto RVZ tieto osoby nezúčastnili, čím došlo k porušeniu práva žalobcu ako akcionára žalovaného na riadny priebeh a ich kvalifikovanú účasť RVZ. 29. Sídlo žalovaného je podľa stanov a výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov na ulici Hollého 27 v Sabinove. Podľa oznámenia RVZ, zapísané predstavenstvo žalovaného zvolalo rokovanie RVZ do spoločnosti TATRAVAGÓNKA a.s. na adresu Štefánikova 887/53 v Poprade. Podľa právnej teórie k ust. $ 184 ods. 5 ObZ, k miestu konania valného zhromaždenia ak sa podľa stanov miesto konania odlišuje od sídla spoločnosti, musí byť určené v Stanovách spoločnosti tak, aby bolo pre akcionárov vymedzené dostatočne určitým spôsobom a tak, aby neobmedzovalo akcionárov v účasti na valnom zhromaždení. Je teda nevyhnutné zdôrazniť, že zvolanie RVZ vo vzdialenosti 75 km od sídla spoločnosti nemožno vonkoncom pokladať za miesto, ktoré by bolo v súlade s ust. § 184 ods. 3 druhá veta ObZ, nakoľko podstatná väčšina akcionárov žalovaného má bydlisko alebo sídlo práve v mieste sídla žalovaného, t.j. v Sabinove a blízkom okolí. 30. Presunutím konania RVZ zo sídla spoločnosti vyvolalo ten stav u žalobcu ako aj ostatných akcionárov, že sa stalo pre väčšinu z nich ekonomicky a časovo neúnosné zúčastniť sa takéhoto RVZ a tak nepriamo žalovaný odňal možnosť týmto akcionárom aj právo rozhodovať o tak závažných otázkach ktoré boli predmetom rokovania RVZ. Priamym dôkazom o tejto skutočnosti je aj zápisnica z rokovania RV ako aj prezenčná listina akcionárov doložená k zápisnici z RVZ, z ktorej vyplýva, že rokovania RVZ s nezúčastnili žiadni drobní akcionári z okresu Sabinov, čo žalobca prikladá uvedenej skutočnosti, že sa RVZ konalo mimo sídla spoločnosti. Žalobca sa teda domnieva že zámerom žalovaného bolo zrejme zmariť účasť čo najväčšieho počtu akcionárov, zmariť možnosť prezentovať vôľu väčšiny akcionárov (Čo do počtu akcionárov) na valnom zhromaždení ako aj zmariť výkon hlasovacích a ostatných akcionárskych práv týchto akcionárov a preto aj ohľadom uvedeného nebolo RVZ zvolané riadne postupom podľa ust. § 184 ods. 5 a v záujme všetkých akcionárov. Istotne nebolo zákonodarcom v úmysle umožniť akciovým spoločnostiam v Stanovách si svojvoľne určiť akékoľvek miesto konania valného zhromaždenia prenesením tejto kompetencie na tretiu osobu (predstavenstvo žalovaného, ktoré rozhodlo o inom mieste konania RVZ ako je sídlo žalovaného). 31. RVZ nebolo zvolané do sídla spoločnosti ako vyžaduje ust. § 184 ods. 5 ObZ. Nakoľko žalovaný pri zvolávaní RVZ nepostupoval tak ako to vyžaduje ust. § 184 ods. 5 a nezvolal rokovanie RVZ do sídla žalovaného, takéto konanie žalovaného, resp. jeho zapísaných členov predstavenstva mohlo u žalobcu ako aj u ostatných akcionárov žalovaného spôsobiť obmedzenie práva spoločníka, nakoľko: tým, že RVZ nebolo zvolané do sídla spoločnosti, mohlo dôjsť k zásahu do práva žalobcu na riadne zvolanie a riadny priebeh valného zhromaždenia, nakoľko pri opačnom výklade by mohlo byť zvolané akékoľvek valné zhromaždenie žalovaného kdekoľvek na svete a tým by fakticky došlo k zmareniu práva väčšiny akcionárov na účasť na valnom zhromaždení, pretože by sa pre nich účasť na takomto valnom zhromaždení stala ekonomicky neúnosná, tým, že väčšine akcionárov bolo takýmto konaním RVZ mimo sídla žalovaného odňaté základné právo akcionára uvedené v ust. § 180 ods. 1 ObZ., a to na účasť na valnom zhromaždení, a s tým spojený cely rad akcionárskych práv - právo na hlasovanie, právo žiadať na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti alebo záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia, a právo uplatňovať na ňom návrhy. Uvedeným pochybením žalovaného bolo teda v konečnom dôsledku porušené právo žalobcu podieľať sa na riadení a kontrole spoločnosti, a to najmä vo vzťahu k možnosti ovplyvňovať personálne zloženie predstavenstva, dozornej rady a výboru pre audit žalovaného, a i z tohto dôvodu sa preto žalobca domáha určenia neplatnosti uznesení RVZ. ktorými boli predstavenstvo, dozorná rada a výbor pre audit žalovaného zvolené. Je síce pravdou, že žalobca bol účastný na rokovaní RVZ, avšak absolútna väčšina akcionárov (Čo do ich počtu) na rokovaní RVZ prítomná nebola a preto je nevyhnutné porušenie tejto povinnosti žalovaného zvolať rokovanie RVZ do sídla žalovaného v širšom kontexte, a to aj napriek tomu. že sa iní akcionári nedomáhajú neplatnosti Uznesení RVZ, nakoľko toto závažné porušenie zo strany žalovaného mohlo spôsobiť vážnu ujmu na akcionárskych právach uvedených v tomto bode u takýchto tretích osôb. Pritom minimálne tri valné zhromaždenia, ktoré predchádzali konaniu RVZ, t.j. v roku 2007, 2008 a 2009 sa konali výlučne v sídle spoločnosti. 32. Súčasne nebol dodržaný postup na zvolanie RVZ určený a Stanovami žalovaného a že RVZ neprebehlo riadne, ale v rozpore s a Stanovami žalovaného, a teda že je Uznesenie RVZ prijaté na RVZ v rozpore s a Stanovami žalovaného, a to konkrétne s ust. § 184 ods. 2, § 180 ods. 1 a 3, § 184 ods. 1, § 184 ods. 5., § 194 ods. 1, § 198, § 201 ods. 1, § 192 ods. 1 a s ust. článku XI ods.

3, článku XI ods. 1, článku VIII ods. 7, článku IX ods. 1, článku XI ods. 8, článku XI ods. 12, e článku XI ods. 13, článku XII ods. 8, článku XII ods. 4, článok XII ods. 3, článku XII ods. 1 stanov žalovaného a takéto porušenia jednoznačne a preukázateľne spôsobili, resp. mohli spôsobiť ujmu na právach žalobcu ako aj ostatných akcionárov. 33. Vo vzťahu k Uzneseniam RVZ žalobca poukázal aj na ďalšie dôvody neplatnosti týkajúce sa tohto uznesenia nakoľko v zmysle ust. §17 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „ ZoÚ"), účtovná závierka obsahuje tieto všeobecné náležitosti: obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska, identifikačné číslo, ak ho má účtovná jednotka pridelené, deň, ku ktorému sa zostavuje, deň jej zostavenia, obdobie, za ktoré sa zostavuje, podpisový záznam štatutárneho orgánu alebo členu štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo podpisový záznam fyzickej osoby, ďalej podpisový záznam osoby zodpovednej za jej zostavenie u osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva. Účtovná závierka v sústave podvojného účtovníctva okrem všeobecných náležitostí obsahuje súvahu, výkaz ziskov a strát, poznámky. Dokument, ktorý žalovaný ako riadnu individuálnu účtovnú závierku za rok 2013 pred RVZ sprístupnil k nahliadnutiu (webová stránka žalovaného www.ztssabinov.sk) a o ktorom žalobca predpokladá, že bol na RVZ ako riadna individuálna účtovná závierka žalovaného za rok 2013 schvaľovaný, neobsahoval žiadnu zo všeobecných náležitostí účtovnej závierky vyžadovaných ust. § 17 ods. 2 ZoÚ. Vzhľadom na uvedené preto možno s poukazom na ust. § 17 ods. 5 ZoÚ, podľa ktorého sa účtovná závierka považuje za zostavenú až po pripojení podpisových záznamov k údajom podľa odseku 2 a jednotlivým súčastiam účtovnej závierky, a teda žalobca nemá riadnu individuálnu účtovnú závierku k 31.12.2013 zostavenú a teda účtovníctvo žalovaného nie je úplné. Napriek uvedenému RVZ účtovnú závierku žalovaného za rok 2013 schválilo a prekročilo tak svoju právomoc, pričom ani stanový žalovaného takéto schvaľovanie do pôsobnosti valného zhromaždenia nezverujú. Uznesenie č. 1 RVZ, ktorým bol schválený žalovaným za riadnu individuálnu účtovnú závierku žalovaného za rok 2013 a návrh na hospodárskeho výsledku žalovaného za rok 2013 (ktorý z tohto dokumentu vychádza), je teda v rozpore so zákonnými ustanoveniami ZoÚ a ust. § 187 ods. 1 ObZ. 34. Žalobcom bolo teda preukázané, že žalovaný nemá k 31.12.2013 riadnu individuálnu účtovnú závierku zostavenú. Keďže žalovaný riadne nezostavil riadnu individuálnu účtovnú závierku k 31.12.2013 v súlade s ust. § 17 ods. 2 a 5 ZoÚ mohlo u žalobcu ako aj u ostatných akcionárov žalovaného spôsobiť obmedzenie práva spoločníka, nakoľko: žalobcovi bolo odňaté právo prerokovať a schvaľovať svojimi hlasmi riadne zostavenú a vyhotovenú účtovnú závierku . 35. Taktiež ako vyplýva z ust. § 19a ods. 1 ZoÚ, ZoÚ ustanovuje účtovným jednotkám, ktoré emitovali cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, povinnosť výbor pre audit zriadiť. Z uvedeného dôvodu je preto zrejmé, že bez toho, aby došlo k zriadeniu výboru pre audit jeho úpravou v Stanovách žalovaného, nemôže dôjsť k platnému menovaniu jeho členov. Potrebu úpravy výboru pre audit v Stanovách účtovnej jednotky potvrdzuje aj skutočnosť, že ZoÚ, ktorý výbor pre audit ako jediný upravuje, upravuje len niektoré otázky týkajúce sa výboru pre audit, a to predovšetkým jeho pôsobnosť; vôbec napríklad neupravuje počet členov výboru pre audit, dĺžku ich funkčného obdobia alebo spôsob rozhodovania, ktoré teda nepochybne musia byť upravené v Stanovách účtovnej jednotky. Skutočnosť, že žalovaný v Stanovách uviedol iba, že členovia dozornej rady vykonávajú funkciu členov výboru pre audit nie je pre vymedzenie výboru pre audit bez ďalšieho, dostatočné a zrozumiteľné. Túto skutočnosť potvrdzuje fakt, že min. u jedného člena výboru pre audit je žalovaný povinný v zmysle ust. § 19a ods. 2 ZoÚ zabezpečiť, aby tento člen výboru pre audit, resp. člen dozornej rady spĺňal päť rokov odbornej praxe v oblasti účtovníctva alebo auditu a musel byť súčasne nezávislý. Žalovaný včl. XII ods. 4 posl. veta uvádza, že predstavenstvo je oprávnené doplniť člena výboru, ktorý splní podmienku odbornosti a nezávislosti. Žalovaný, tak na jednej strane uvádza, že dozorná rada vykonáva funkciu členov výboru pre audit avšak na druhej strane uvádza, že môže rozšíriť takto kreovaný výbor pre audit o ďalšieho nezávislého člena a to prostredníctvom rozhodnutia predstavenstva (teda osobu mimo dozornú radu). Aj s ohľadom na uvedené je neprípustné, aby žalovaný kreoval výbor pre audit takýmto spôsobom, pretože ust. § 19a ZoÚ umožňuje kreovanie výboru pre audit buď z osôb dozornej rady žalovaného za podmienky spĺňania odbornosti a nezávislosti u min. jedného člena dozornej rady alebo z osôb, ktoré nie sú členmi dozornej rady. Kombinácia, akú vniesol žalovaný do stanov je ohľadom vyššie uvedeného neprípustná a navyše je aj nedostatočne upravená. Aj keby sa však súd stotožnil, že môže byť u žalovaného paralelne kreovaný výbor pre audit z osôb členov dozornej rady a aj inej osoby mimo dozornú radu, ktorá spĺňa podmienku odbornosti a zároveň aj nezávislosti, žalovaný opomenul upraviť v Stanovách ostatné nevyhnutné náležitosti vzťahujúce sa na takéhoto člena výboru pre audit, a síce jeho funkčné obdobie, kto, kedy a akým spôsobom navrhuje voľbu a odvolanie takéhoto člena výboru

pre audit, akým spôsobom sa má takáto osoba zúčastňovať hlasovania výboru pre audit a ďalšie s tým súvisiace otázky. 36. Žalobca poukázal na rozpor ust. čl. XII ods. 4 posledná veta stanov, kedy stanový umožňujú, aby predstavenstvo žalovaného mohlo voliť a odvolávať člena výboru pre audit, ktorý spĺňa podmienku odbornosti a nezávislosti. Ako totiž vyplýva z ust. § 187 ods. 1 písm. d) iba valné zhromaždenie má kompetenciu zasahovať do personálneho zloženia členov výboru pre audit. t.j. aj toho člena výboru pre audit, ktorého podľa stanov môže ..dopĺňať“ predstavenstvo žalovaného, a nie valné zhromaždenie. Preto vzhľadom na uvedené má žalobca ten názor, že žalovaný v súlade s ust. § 19a ZoÚ do dnešného dňa neupravil vo svojich Stanovách ďalší orgán (mimo predstavenstva a dozornej rady) - výbor pre audit, a úpravu ktorú má žalovaný v Stanovách je potrebné považovať za úpravu v rozpore so zákonom a teda neplatnú. 37. Ing. Alexander Beljajev a JUDr. Michal Lazar ako členovia dozornej rady pritom nespĺňajú podmienku nezávislosti, ktorú vyžaduje ZoÚ. Rovnako aj Jozef Lukáč, ako osoba volená osoba zamestnancami žalovaného nespĺňa podmienku odbornosti a nezávislosti, a preto bez menovania ďalšej osoby spĺňajúcej podmienku nezávislosti a odbornosti, nie je možné konštatovať, že žalovaný má riadne kreovaných členov výboru pre audit a tak žalovaný nemohol zabezpečiť jeho riadne fungovanie a teda výbor pre audit ako kolektívny orgán nemohol v súlade s ust. $ 19a ZoÚ : sledovať zostavovanie účtovnej závierky a dodržiavanie osobitných predpisov, sledovať efektivitu vnútornej kontroly a systémy riadenia rizík v účtovnej jednotke, sledovať audit individuálnej účtovnej závierky a audit konsolidovanej účtovnej závierky, preverovať a sledovať nezávislosť audítora, predovšetkým služieb poskytovaných audítorom podľa osobitného predpisu, odporučiť na schválenie audítora na výkon auditu pre účtovnú jednotku, určiť termín audítorovi na predloženie čestného vyhlásenia o jeho nezávislosti. Preto je žalobca toho názoru, že účtovnú závierku za rok 2013 overil audítor, ktorý nebol zvolený postupom podľa ust. § 19a ZoÚ a teda nebol oprávnený overiť účtovnú závierku za rok 2013 a preto takto predložená účtovná závierka na schválenie na rokovaní RVZ nebola spôsobilá na schválenie akcionármi žalovaného, pretože nebola overená audítorom, čím došlo zo strany žalovaného k porušeniu ust. § 19 ods. 1 písm. b). ZoÚ. V prípade aj keby bolo súdu preukázané, že žalovaný má riadne ustanovených všetkých členov výboru pre audit a minimálne jeden z týchto členov spĺňa podmienku nezávislosti, žalobca si dovoľuje poukázať, že takto zložený výbor pre audit k dátumu konania RVZ a ani pred samotným hlasovaním o menovaní audítora na rok 2014, neprijal a nepredložil akcionárom odporúčanie výboru pre audit na schválenie audítora na výkon auditu pre žalovaného ako účtovnú jednotku na rok 2014. Túto skutočnosť potvrdzuje aj správa dozornej rady. ktorá vo svojej správe sa vôbec nevenuje činnosti výboru pre audit a naviac v poslednej časti svojej správy dozorná rada predkladala svoje odporúčanie valnému zhromaždeniu ku schváleniu účtovnej závierky a rozdeleniu hospodárskeho výsledku bez zákonom vyžadovaného odporúčania na schválenie audítora na rok 2014. 38. Žalovaný súčasne riadne nemenoval členov výboru pre audit a nezabezpečil overenie účtovnej závierky za rok 2013 v súlade s ust. § 19a ZoÚ, čo mohlo u žalobcu ako aj u ostatných akcionárov žalovaného spôsobiť obmedzenie práva spoločníka, nakoľko: došlo k porušeniu práva žalobcu ako akcionára žalovaného prostredníctvom výboru pre audit kontrolovať, resp. sledovať zostavovanie a audit účtovnej závierky a nezávislosť audítora, keďže akcionári žiadne kontrolné oprávnenia v spoločnosti nemajú, a túto funkciu pre nich okrem dozornej rady vo verejných akciových spoločnostiach plní, resp. by mal plniť aj výbor pre audit, a tým aj k porušeniu práva žalobcu kvalifikovane, t.j. so znalosťou veci rozhodovať o schválení účtovnej závierky, došlo porušením uvedených ustanovení zákona, stanov žalovaného k obmedzeniu práva žalobcu na informácie, ktoré v sebe zahŕňa aj právo na to, aby zo strany žalovaného bol zabezpečený a následne vykonaný proces zostavovania a overovania účtovnej závierky, a navyše, nakoľko členom dozornej rady zanikla funkcia Členov dozornej rady ešte pred konaním RVZ, má žalobca závažnú pochybnosť aj o tom. či dozorná rada riadnu individuálnu účtovnú závierku žalovaného za rok 2013 a návrh na vysporiadanie hospodárskeho výsledku žalovaného za rok 2013 vôbec preskúmala, keďže i vyjadrenie ..dozornej rady žalovaného k závierke a k návrhu na vysporiadanie zisku“ bolo na RVZ prednesené inou osobou akou bol člen dozornej rady. Žiadne stanovisko, resp. správu dozornej rady, z ktorej by preskúmanie účtovnej závierky a návrhu na vysporiadanie hospodárskeho výsledku žalovaného za rok 2013 vyplývalo, totiž žalovaný akcionárom na RVZ nepredložil. Uvedeným pochybením žalovaného bolo teda v konečnom dôsledku porušené právo žalobcu podieľať sa na riadení a kontrole spoločnosti, a to najmä vo vzťahu k možnosti ovplyvňovať personálne zloženie výboru pre audit žalovaného, a i z tohto dôvodu sa preto žalobca domáha určenia neplatnosti Uznesení RVZ. 39. Z prijatého Uznesenia RVZ vyplýva, že podľa ust. § 185 ods. 2 valné zhromaždenie prekročilo svoju právomoc, keď rozhodovalo o skutočnosti, ktorá nebola zaradená do programu RVZ a síce,

rozhodovala o voľbe audítora spoločnosti napriek tomu, že nebolo prítomných 100% akcionárov žalovaného Keďže sa však viacerí akcionári na RVZ nezúčastnili, je zrejmé, že RVZ o schválení audítora rozhodlo v rozpore s ust. § 185 ods. 2 ObZ. Žalobca ako aj všetci akcionári žalovaného majú v zmysle právo, aby sa na rokovanie valného zhromaždenia vopred pripravili, aby boli oboznámený s programom rokovania, aby im boli poskytnuté všetky materiály týkajúce sa prerokovávaných skutočností a aby sa mohli rozhodnúť, či sú navrhované body programu dostatočne dôležité pri ich účasť na takomto valnom zhromaždení, za účelom prerokovania a hlasovania o takýchto záležitostiach. Keďže žalovaný zverejnil program rokovania RVZ v Hospodárskych novinách, pričom zo žiadneho z týchto bodov tohto oznámenia nevyplývala skutočnosť, že predmetom rokovania RVZ má byť aj schvaľovanie audítora na overenie účtovnej závierky žalovaného k 31.12.2014 a zaradil na rokovanie RVZ hlasovania o audítorovi bez predchádzajúceho zverejnenia takejto skutočnosti v súlade s mohlo to u žalobcu ako aj u ostatných akcionárov žalovaného spôsobiť obmedzenie práva spoločníka, nakoľko došlo k porušeniu práva žalobcu na riadne zvolanie RVZ ohľadom schvaľovania audítora na rok 2014, došlo k porušeniu práva žalobcu na kvalifikovanú účasť na rokovaní RVZ, t.j. pripraviť sa na rokovanie RVZ vo veci hlasovania so znalosťou veci o audítorovi žalovaného na rok 2014, došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie iba tých záležitostí, ktoré boli riadne zaradené do programu rokovania RVZ. 40. Žalobca sa zúčastnil RVZ a podal protest do zápisnice z rokovania RVZ. 41. Porušením týchto akcionárskych práv vyššie uvedeným spôsobom pritom žalovaný prekročil nielen rámec noriem a stanov žalovaného, ale ním protiprávne zasiahol aj do majetkových (vlastníckych) práv ich nositeľa a tým došlo k porušeniu ústavných práv v zmysle článku 20 Ústavy Slovenskej republiky, keďže do práv patriacich akcionárovi (majiteľovi akcií a majetkových práv v nich zhmotnených) možno zasiahnuť alebo ich obmedziť iba legálnym spôsobom a rozhodne takým spôsobom nie je prípad, ako tomu bolo pri zvolaní a následnom priebehu RVZ ako orgánu žalovaného. 42. Naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení je daný tým, že postupom žalovaného boli priamo dotknuté a porušené jeho práva akcionára a v zmysle ust. § 183 sa naliehavý právny záujem na takomto určení u akcionára priamo predpokladá.

43. Žalovaný so žalobou nesúhlasil Vo svojich prednesoch k jednotlivým dôvodom neplatnosti uviedol, že námietka žalobcu o riadnom nezvolaní valného zhromaždenia pretože ho nezvolalo riadne zvolené predstavenstvo, je právne irelevantná. Predstavenstvo, ktoré zvolávalo valné zhromaždenie, bolo riadne zvolené na riadnom valnom zhromaždení dňa 12.05.2011, a to absolútnou väčšinou prítomných akcionárov. Preto spochybňovanie tohto aktu je nepochopiteľné, keďže sa valného zhromaždenia dňa 12.05.2011 zúčastnili aj žalobcovia, ktorí na ňom vykonávali svoje akcionárske práva, teda ich práva neboli nijako obmedzené. Žalobcovia sa tiež zúčastnili hlasovania, kde hlasovali síce proti zvoleniu konkrétnych navrhovaných osôb, avšak nevzniesli žiadnu námietku, že by dôvodom ich hlasovania proti malo byt' neplatne zvolané valné zhromaždenie. Proti boli len z dôvodu výberu kandidátov na členov predstavenstva. Napriek tomu však žalobcovia podali žalobu o neplatnosť uznesení prijatých na tomto valnom zhromaždení. Konanie je vedené na Okresnom súde Prešov č. k. 18Cb/80/2011. Svoj záver, že jednotliví členovia predstavenstva neboli riadne zvolení, žalobca vyvodzuje len z výpisu z obchodného registra žalovaného, zverejnenom na internete, kde boli uvedené dátumy, kedy po prvýkrát vznikla funkcia člena predstavenstva jeho jednotlivým členom. Tento jeho záver však nezodpovedá reálnej skutočnosti, pretože zápis v obchodnom registri má len deklaratórny charakter; konštitutívny charakter má výlučne voľba oprávneným orgánom - valným zhromaždením spoločnosti (rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2Cob/l 14/2012). Keďže u jednotlivých členov predstavenstva od ich prvej voľby nedošlo k zmenám zapísaných skutočností, nebolo nutné tieto veci upravovať v obchodnom registri. Právo akcionárov na poskytnutie informácií nebolo zo strany žalovaného nijakým spôsobom obmedzené. Žalobcovi i ostatným akcionárom bolo umožnené položiť na valnom zhromaždení svoje otázky, čo je podchytené aj v zápisnici z predmetného RVZ, kde cca 20 strán z 28 strán zápisnice tvoria „otázky“ žalobcu, na prednesenie ktorých mu bol na predmetnom RVZ vytvorený dostatočný časový priestor. V zmysle ust. § 180 ods. 3 Obchodného zákonníka, predstavenstvo zasiela písomnú informáciu akcionárovi na ním uvedenú adresu, t.j. adresu, ktorú akcionár uvedie ako doručovaciu adresu. Inak tieto informácie poskytne v sídle spoločnosti. Nakoľko žalobca požiadal o zodpovedanie otázok v písomnej forme, čo mu nebolo odmietnuté, v zmysle ust. § 180 ods. 4 a 5 Obchodného zákonníka nebol daný dôvod obracať sa v tejto otázke na dozornú radu spoločnosti. Tým, že bola akceptovaná alternatíva odpovedí v písomnej forme, nedošlo k odmietnutiu poskytnutia informácií, a teda ani súhlas či nesúhlas dozornej rady nebol potrebný. Aj z tohto dôvodu teda RVZ prebehlo riadne. Pre úplnosť uviedol, že v zmysle § 180 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak akcionár nepožiadal dozornú radu o rozhodnutie o poskytnutí informácie alebo dozorná rada rozhodne o tom, že nesúhlasí s

poskytnutím informácie, nemožno z dôvodu neposkytnutia tejto informácie vyhlásiť uznesenie valného zhromaždenia za neplatné. K námietke o odňatí práva žalobcu ako akcionára spoločnosti tým, že sa RVZ nekonalo v sídle spoločnosti, ale v priestoroch spoločnosti Tatravagónka, a.s. v Poprade uviedol, že toto tvrdenie nemá oporu v zákone, pretože v Stanovách stačí uviesť len to, že sa valné zhromaždenie bude konať na inom mieste ako v sídle spoločnosti, a spoločnosti ukladá povinnosť označiť presné miesto konania valného zhromaždenia, a to v oznámení o konaní valného zhromaždenia, v zmysle ust. § 184 ods. 4 písm. b) Obchodného zákonníka. Táto podmienka bola splnená. Podľa ust. § 184 ods. 5 druhá veta Obchodného zákonníka má byť miesto konania valného zhromaždenia určené tak, aby čo najmenej obmedzilo možnosť účasti akcionára na valnom zhromaždení. Určenie miesta konania valného zhromaždenia v Poprade viedlo k zvýšeniu účasti akcionárov oproti účasti akcionárov na valných zhromaždeniach konaných v sídle spoločnosti. Napr. dňa 15.05.2007 sa konalo valné zhromaždenie v Sabinove. Na tomto VZ sa zúčastnili akcionári vlastniaci 35,45 % všetkých akcií. Dňa 13.05.2008 sa konalo valné zhromaždenie taktiež v Sabinove. Na tomto VZ sa zúčastnili akcionári vlastniaci 36,82 %. Pre porovnanie, dňa 28.04.2009 sa konalo valné zhromaždenie v Poprade a na tomto VZ sa zúčastnili akcionári vlastniaci 66,32 % všetkých akcií, čo je takmer 100 % - ný nárast účasti. Na tomto valnom zhromaždení sa pritom nezúčastnili terajší žalobcovia. Ani účasť žalobcov výrazne nezvýšila účasť akcionárov oproti r. 2009 a dokonca pri ich neprítomnosti na valných zhromaždeniach vr. 2015 (účasť 74,02 %) a v r. 2016 (účasť 74,29 %) bola účasť vyššia. Z predložených prezenčných listín vyplýva, že ani v prípadoch, kedy sa valné zhromaždenia konali v sídle spoločnosti, sa týchto valných zhromaždení nezúčastňovali drobní akcionári, ale len „veľkí“ akcionári. Rovnako len majoritní akcionári sa zúčastnili valného zhromaždenia v Poprade v r. 2009 s už 66 % - ným podielom na základnom imaním. Súčasne poukázal na zmenu stanov spoločnosti v roku 2010, ktoré zaviedlo možnosť konania valných zhromaždení v mieste určenej v poznámke K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný riadne nezostavil riadnu individuálnu účtovnú závierku k 31.12.2013, poukázal na správu nezávislého audítora k účtovnej závierke za rok 2013, podľa ktorej účtovná závierka je zostavená riadne a poskytuje pravdivý a verný obraz finančnej situácie žalovaného. Poukazujúc na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2Cob/l 14/2012, ak je ÚZ overená audítorom, považuje sa za úplnú, správnu a pravdivú. Súd nemá kompetenciu účtovnú závierku spochybniť, zmeniť či zrušiť. Takúto kompetenciu má len audítor, resp. daňové orgány. Taktiež tvrdenie, že nedošlo k schváleniu audítora na účtovný rok 2014, pretože schválenie audítora malo byť samostatným bodom programu RVZ považuje žalovaný za právne irelevantné. Podľa zákona o účtovníctve, musí byť audítor schválený valným zhromaždením spoločnosti. V žiadnom zákone sa však neuvádza, že tak musí byť urobené v samostatnom bode programu. Prílohou oznámenia o konaní valného zhromaždenia, ktoré bolo zverejnené aj na webovej stránke žalovaného, boli okrem prerokúvaných dokumentov zverejnené aj návrhy uznesení valného zhromaždenia. Ako príloha č. 7 bol zverejnený návrh uznesenia k bodu 4/ programu, pričom v 3. bode bola uvedená audítorská spoločnosť AZ AUDITING s.r.o. ako navrhovaný audítor pre rok. Navrhovaný audítor bol odporúčaný výborom pre audit, ktorý má žalovaný zriadený v súlade so zákonom a Stanovami. Preto žalovaný tvrdí, že dodržal všetky podmienky pre riadne zvolanie a priebeh valného zhromaždenia, všetky relevantné dokumenty boli zverejnené spôsobom ustanoveným zákonom, žalovaný umožnil všetkým akcionárom vykonávať ich práva a nijako ich vo výkone ich práv neobmedzil. Žalobca v tomto spore vlastní 1,94 % akcií žalovaného, spolu s ďalšími akcionármi - GPW s.r.o., Ing. Roman Murár, Ing. Milan Hošek - vlastnia cca 6 % akcií žalovaného. V období rokov 2010 - 2014 sa pravidelne zúčastňovali všetkých riadnych aj mimoriadnych valných zhromaždení žalovaného s rovnakým scenárom: boli zásadne proti všetkému, čo bolo navrhované predstavenstvom spoločnosti a neskôr schválené valným zhromaždením, šikanovali predstavenstvo rôznymi otázkami a žiadosťami o poskytnutie informácií. Keďže nedosiahli ciele, ktoré si vytýčili, podali celkom 10 žalôb voči žalovanému a niekoľko desiatok ďalších voči rozhodnutiam valných zhromaždení iných spoločností, kde sú minoritnými akcionármi (napr. Uni Credit Bank, Incheba, a.s.). Svojím správaním tak porušujú okrem iného tiež ust. § 176b ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže vykonávajú svoje práva na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov. Žalovaný má za to, že zo strany týchto akcionárov ide o šikanózny výkon práva. Opakovaným podávaním žalôb s totožným obsahom nielen ohrozuje legitimitu štatutárneho orgánu a dozornej rady žalovaného, ale aj ochromujú jeho činnosť, keď žalovaný sa musí zaoberať útokmi týchto akcionárov na úkor činnosti, ktorú má vykonávať, a to riadenie spoločnosti a jej podnikateľských aktivít. Takýto šikanózny výkon práva je v rozpore s dobrými mravmi a preto mu možno odoprieť ochranu. Ako je inak možné vyhodnotiť správanie sa žalobcov, keď napadnú rozhodnutie mimoriadneho valného zhromaždenia, konaného v júni 2010, ktorým bolo schválené rozhodnutie zmeny žalovaného z verejnej akciovej spoločnosti na súkromnú a s tým súvisiaci odchod z burzy cenných papierov, a o pár mesiacov na to, keď ďalšie mimoriadne valné zhromaždenie konané v novembri 2010 zrušilo pôvodné rozhodnutie o zmene a.s. na súkromnú, a aj

toto napadli na súde. Takéto konanie je jednoznačne šikanózne, ktoré nad obvyklú mieru sťažuje činnosť predstavenstva. Po konaní mimoriadneho valného zhromaždenia v novembri 2010 sa skontaktoval Ing. Roman Murár s právnym zástupcom žalovaného s cieľom dohodnúť možnosť usporiadať kontroverzné vzťahy medzi žalobcami a spoločnosťou, resp. predstavenstvom. Z tohto rokovania vzišiel návrh, že najlepším riešením by bolo, aby žalobcovia, vrátane ostatných žalobcov (t.j. Mgr. Vološin, Ing. Hošek a GPW s.r.o.) predali svoje akcie tretej osobe. Toto riešenie sa odsúhlasilo, avšak na prvom rokovaní nedošlo k dohode o cene akcií. Požadovaná cena zo strany žalobcov bola dvojnásobne vyššia akú mohol ponúknuť splnomocnený právny zástupca. Tieto rokovania prebiehali pomerne intenzívne, pričom za dobu 2 rokov nedošlo k zhode v cene akcií. Z požadovanej ceny, ktorá predstavovala 5-násobok ceny na burze cenných papierov, nechceli ustúpiť. Okrem toho, podmienkou uzavretia dohody bolo späťvzatie všetkých žalôb a ukončenie všetkých útokov na spoločnosť a jej štatutárny orgán. Ochota dohodnúť sa zo strany žalobcov trvala len dovtedy, kým spoločnosť vykazovala zisk a v momente, keď sa spoločnosť dostala do ekonomickej krízy, tento záujem prestal existovať a v r. 2015 a 2016 sa už ani nezúčastnili valných zhromaždení. Záver z tohto je teda jednoznačný, že cieľom žalobcov bolo a je vytvorenie takej situácie, že majoritní akcionári a štatutárny orgán stratí trpezlivosť a pristúpi na odkúpenie ich akcií za neprimerane vysokú cenu. Podľa odhadov žalovaného, obstarávacie náklady žalobcov na získanie akcií spoločnosti boli v priemere 12 € / akcia, avšak ich posledná požiadavka bola 50 € / akcia. Okruh akcionárov, ktorí boli ochotní predať akcie, sa zúžil len na vyššie uvedených akcionárov s tým, že prestanú útoky na štatutárny orgán a „bude pokoj“. Takéto šikanózne konanie nepožíva ochranu ani podľa názoru Krajského súdu v Prešove, ktorý v rozsudku č. k. 7Cob/7/2017 uvádza, že výkonu nepatrične uplatneného práva akcionára v obchodnej spoločnosti nemožno poskytnúť právnu ochranu. Žalobca totiž nepreukázal skutočný záujem na práve uplatnenom žalobou a z jeho správania možno skôr vyvodiť záujem vyvíjať tlak na žalovaného. Rovnako Okresný súd Prešov v rozsudku č. k. 7Cb/65/2012 zamietol žalobu z dôvodu, že cieľom konania žalobcov nie je získať informácie potrebné pre hlasovanie o navrhovaných uzneseniach na valnom zhromaždení, ale toto konanie smeruje k iným zákonom nepredpokladaným cieľom - zvýšiť hodnotu svojej akcie, ktorá má byť zo strany žalovaného odkúpená. Preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

44. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov sporových strán, oboznámením žaloby, výpisu žalobcu a žalovaného z obchodného registra, špecifikácia obchodovaného cenného papiera emitovaného žalovaným, výpisu z účtu majiteľa cenných papierov žalobcov, Úplného znenia stanov žalovaného k 12.06.2014, zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného dňa 12.06.2014, zápisnice z riadneho valného zhromaždenia žalovaného dňa 12.05.2011, oznámenia o konaní RVZ, prezenčných listín, správy nezávislého audítora, registra akcionárov žalovaného vyhotovený za účelom vykonania prezentácie pred rokovaním RVZ k 12.06.2014, riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2013, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav :

45. Žalobca, ktorý bol ku dňu konania RVZ majiteľom 1.400 kusov Akcií, sa na VZ zúčastnil a voči Uzneseniu č. 1 VZ podal protesty do zápisnice z rokovania VZ, čím splnil procesnú podmienku na uplatnenie nároku na súde..

46. Žalobca sa v tomto konaní domáha určenia neplatnosti Uznesení prijatých v rámci bodov 4,6,7 programu RVZ, podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka ako je to vyššie uvedené.

47. Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. Podľa § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. 48. Podľa 194 ods. 1 zákona Obchodného zákonníka členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie z akcionárov alebo iných osôb na dobu určenú v Stanovách, ktorá nesmie presiahnuť päť rokov. Stanovy môžu určiť, že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedeným.

49. Podľa § 184 ods. 2 prvá veta Obchodného zákonníka valné zhromaždenie sa koná najmenej raz za rok a zvoláva ho predstavenstvo, ak zákon neustanovuje inak, a to spôsobom a v lehotách určených Stanovami. 50. Podľa § 180 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti alebo záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia a uplatňovať na ňom návrhy. 51. Podľa § 180 ods. 3 Obchodného zákonníka predstavenstvo je povinné každému akcionárovi poskytnúť na požiadanie na valnom zhromaždení úplné a pravdivé informácie a vysvetlenia, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia. Ak predstavenstvo nie je schopné poskytnúť akcionárovi na valnom zhromaždení úplnú informáciu alebo ak o to akcionár na valnom zhromaždení požiada, je predstavenstvo povinné poskytnúť ich akcionárovi písomne najneskôr do 15 dní od konania valného zhromaždenia. Písomnú informáciu zasiela predstavenstvo akcionárovi na adresu ním uvedenú, inak ju poskytne v mieste sídla spoločnosti. 52. Podľa § 200 ods. 2 prvá veta Obchodného zákonníka členovia dozornej rady sa volia na dobu určenú Stanovami, ktorá však nesmie byť dlhšia ako päť rokov.

53. Na posúdenie dôvodnosti uplatnených nárokov súd vykonal konštatované dokazovanie, pričom posúdil uplatnený nárok ako nedôvodný.

54. Z ustanovenia § 183 Obchodného zákonníka vyplýva oprávnenie každého akcionára, člena predstavenstva, likvidátora, správcu konkurznej podstaty, vyrovnávacieho správcu alebo člena dozornej rady podať návrh na súd, aby vyslovil neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, ak je v rozpore so zákonom alebo so stanovami spoločnosti. Môžu tak urobiť bez toho, aby museli preukazovať naliehavý právny záujem na takomto určení, a to v prekluzívnej lehote troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia, a v prípade, že nebolo zvolané riadne, odo dňa, keď sa oprávnená osoba mohla o uznesení dozvedieť. Pritom je dôležité už v žalobe uviesť všetky dôvody, pre ktoré žalobca považuje prijaté uznesenie za neplatné, teda všetky skutočnosti, ktoré by mohli spôsobovať neplatnosť prijatého uznesenia pre rozpor so zákonom alebo stanovami spoločnosti, pretože po uplynutí uvedenej trojmesačnej lehoty už nie je možné tieto dôvody úspešne dopĺňať a teda súd je pri rozhodovaní viazaný dôvodmi neplatnosti uznesení valného zhromaždenia tak ako boli uvedené v žalobe, pretože podľa § 131 ods. 1 Obch. z. sa dôvody neplatnosti koncentrujú súčasne s právom na podanie žaloby do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia. Dovolávať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdnou cestou možno len v prípade, keď napadnuté uznesenie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, či už pre vecnoprávne, ako aj formalnoprávne vady. Zároveň musia byť splnené ďalšie dve podmienky, a teda akcionár, ktorý sa zúčastnil na valnom zhromaždení sa môže domáhať vyhlásenia uznesení za neplatné iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia a ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva akcionára, pričom všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne (rozsudok NS SR sp. zn.4Obo/122/01). Rozpor uznesenia valného zhromaždenia so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, musí byť taký, aby ním mohlo dôjsť k obmedzeniu práva spoločníka (akcionára), ktorý sa domáha určenia neplatnosti uznesenia.. Neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia môže súd určiť na návrh akcionára len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva akcionára, ktorý sa neplatnosti domáha. To znamená, že nie je možné sa domáhať neplatnosti akéhokoľvek uznesenia valného zhromaždenia, ktorým by bol porušený zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy, ale len takého uznesenia, ktoré súčasne mohlo obmedziť práva akcionára, ktorý sa neplatnosti domáha.

55. V danom prípade sa žalobca na VZ zúčastnil a voči napadnutým Uzneseniam podal protest do zápisnice z rokovania VZ.

56. Žalobcom namietané osoby ako členovia predstavenstva v zmysle stanov spoločnosti ZTS Sabinov, a,s (čl. XI ods. 3) vykonávali svoje funkcie v súlade s ustanovením § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom keďže u jednotlivých členov predstavenstva od ich prvej voľby nedošlo k zmenám zapísaných skutočností, nebolo nevyhnutné podávať návrh na zápis zmien v obchodnom registri. Predstavenstvo, ktoré zvolávalo valné zhromaždenie, bolo riadne zvolené na riadnom valnom zhromaždení dňa 12.05.2011, a to absolútnou väčšinou prítomných akcionárov. Preto je námietka žalobcu, ktorý sa sám zúčastnil zasadnutia RVZ, týkajúca sa neplatne zvoleného predstavenstva ako aj neplatne zvolaného

valného zhromaždenia a vyslovenia na ňom prijatých uznesení za neplatné nedôvodná, čo platí aj vo vzťahu k námietke, že riadne valné zhromaždenie sa nekonalo a neprebehlo riadne, nakoľko tohto sa nezúčastnili aj členovia dozornej rady. Žalobca na zhromaždení hlasoval, avšak napriek následnému protestu nevzniesol žiadnu námietku, že by dôvodom hlasovania proti malo byt' neplatne zvolané valné zhromaždenie, mal pritom ako to vyplýva aj so zápisnice z RVZ spolu s ostatnými akcionármi možnosť položiť svoje otázky. Keďže požiadal o zodpovedanie otázok v písomnej forme, čo mu nebolo odmietnuté, v zmysle ust. § 180 ods. 4 a 5 Obchodného zákonníka nebol daný dôvod obracať sa v tejto otázke na dozornú radu spoločnosti a teda nedošlo k odmietnutiu poskytnutia informácií, a teda ani súhlas či nesúhlas dozornej rady nebol potrebný, pričom ani prípadné neposkytnutie informácii samo o sebe nespôsobuje neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia. 57. Čo sa týka rokovania valného zhromaždenia mimo sídla spoločnosti, tak táto skutočnosť nespôsobila také porušenie práv akcionárov, ktoré by znamenalo potrebu riešiť otázku neplatnosti rokovania valného zhromaždenia. Sám žalobca má sídlo v Bratislave, pričom ak bolo rokovanie valného zhromaždenia v Poprade, tak z hľadiska dostupnosti Popradu oproti Sabinovu nie je možné hovoriť o tom, že žalobca bol výrazne poškodený na svojich právach, ak by sa rokovanie valného zhromaždenia uskutočnilo v Sabinove, nie v Poprade, pričom v zmysle platných stanov stačí uviesť len to, že sa valné zhromaždenie bude konať na inom mieste ako v sídle spoločnosti, a spoločnosti ukladá povinnosť označiť presné miesto konania valného zhromaždenia, a to v oznámení o konaní valného zhromaždenia, v zmysle ust. § 184 ods. 4 písm. b) Obchodného zákonníka, čo žalovaný splnil a prejavilo sa to aj na zjavne väčšej účasti akcionárov ako na valných zhromaždeniach konaných v sídle spoločnosti. 58. Vo vzťahu k porušeniu práva žalobcu z dôvodu, že žalovaný riadne nezostavil riadnu individuálnu účtovnú závierku k 31.12.2013, súd konštatuje že v zmysle žalovaným predloženej správy nezávislého audítora k účtovnej závierke za rok 2013 je táto zostavená riadne a poskytuje pravdivý a verný obraz finančnej situácie žalovaného a teda sa považuje sa za úplnú, správnu a pravdivú, pričom súd nemá právomoc bez ďalšieho len na základe tvrdenia žalobcu spochybniť jej správnosť. Súčasne nie je dôvodná ani argumentácia žalobcu, že nedošlo k schváleniu audítora na účtovný rok 2014, obdobne aj jeho ďalšie námietky, ako to uviedol žalovaný vo svojom prednese, na ktorý súd poukazuje.

59. Po vyhodnotení dokazovania preto súd dospel k záveru, že v namietanom prípade nedošlo k zásahu do majetkových (vlastníckych) práv žiadneho z akcionárov, vrátane žalobcu, pričom porušenie ich ústavných práv a vlastníctva okrem svojho tvrdenia žalobca ničím nepreukázal. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie neplatností napadnutých uznesení, prijatých na riadnom valnom zhromaždení konanom dňa 12.06.2014, pričom len samotný nesúhlas minoritných akcionárov sám osebe neplatnosť uznesení nespôsobí.

60. Vychádzajúc z uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

61. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. O trovách konania rozhodol súd v zmysle citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100%.%, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 . Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 .

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.