Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/73/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: M. V., G.. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, K., U. A., o zaplatenie 198 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 17.05.2017 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 198 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 20.06.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že so žalovanou uzavrel dňa 22.10.2013 zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku 198 eur na kúpu spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Kúpna cena tovaru bola 228 eur. Žalovaná pri podpise zmluvy uhradila akontáciu vo výške 30 eur a na zvyšok kúpnej ceny žalobca poskytol žalovanej pôžičku podľa uvedenej zmluvy o pôžičke. Podľa zmluvy mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 18 mesačných splátkach v sume 11 eur. Prvou neuhradenou splátkou bola splátka splatná dňa 14.01.2014. Poslednú úhradu eviduje žalobca z dňa 22.10.2013. Žalovaná do dňa podania žaloby uhradila sumu (bez akontácie) 0 eur . Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 21.05.2014 listom - predžalobnou upomienkou vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.06.2014 úver zosplatnil. Žalovaná do dňa podania žaloby dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 198 eur. Žalobca si neuplatňuje zmluvnú pokutu, uplatňuje si však zákonné úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 198 eur od 20.06.2014 do zaplatenia a domáhal sa aj náhrady trov konania.

3. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručovaná na adresu evidovaného trvalého pobytu ako aj zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s § 116 ods. 2 dňa 13.02.2018, nevyjadrila.

4. Podľa § 297 veta druhá písm. b) C.s.p. (spotrebiteľské spory), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur.

5. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení bol vo veci dňa 05.04.2018 verejne vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 13.02.2018.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil tento skutkový stav:

8. Dňa 22.10.2013 právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu s označením „zmluva o pôžičke - č. XXXXXXXXXX“. Zo zmluvy, ktorej súčasťou sú zmluvné podmienky vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku na nákup spotrebného tovaru vo výške 228 eur, ktorú sa zaviazala splatiť v 18-tich splátkach.

9. Z bodu 4. Splátkový kalendár Zmluvy o pôžičke vyplýva, že žalovaná bola povinná uhradiť prvú splátku pôžičky dňa 14.12.2013 a poslednú splátku dňa 14.05.2015.

10. Z listu - predžalobnej upomienky zo dňa 21.05.2014 vyplýva, že žalobca eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 55 eur. žalovanú upozornil, že v prípade, že do 05.07.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 03/2014 bude spoločnosť oprávnená úver zosplatniť.

11. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná uhradila akontáciu vo výške 30 eur dňa 22.10.2013. Žiadnu z 18-tich splátok vo výške 11 eur neuhradila. Právny predchodca pristúpil k zosplatneniu pôžičky dňa 19.6.2014.

12. Nároky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V súčasnosti právne vzťahy zo spotrebiteľských úverov upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. ako osobitný predpis. Zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), z ktorého dôvodu sa otázky neupravené osobitným zákonom riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, a keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy.

13. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o spotrebiteľských úveroch "v znení zák. č 352/2012 Z. z.) v znení účinnom ku ňu uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 497 zákona č. 513 /1991 Zb. - Obchodného zákonníka ( Obch. Z. ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.04.2015, článok II, článok XIV zákona č. 102/2014 Z.z. ) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok NS SR z konanie sp.zn. 3 MCdo 12/2014 ).

16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

21. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

22. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Ustanovenie § 5b ukladá, okrem iného aj súdu, prihliadnuť na premlčanie ex officio. Je to explicitná právna úprava, tiež lex specialis a procesnej povahy (postup štátneho orgánu), na ktorú je súd povinný prihliadať odo dňa účinnosti zákona, t.j. od 01.05.2014. Plynutie času má v súkromnom práve význam a núti veriteľa včas uplatňovať právo na súde.

23. Kto márne nechá uplynúť premlčaciu lehotu (ktorej dĺžka ani režim sa nijako novou úpravou nemenili), jeho právo sa už o zložku právneho nároku oslabilo, hoci podmienene (úplne až účinným „dokonaním“ premlčania v súdnom konaní), no podstatné je, že žiadne právo týmto za účinnosti starej právnej úpravy nenadobudol, a nebola porušená jeho dôvera v právo, pretože podľa zásady vigilantibus iura scripta sunt tento subjekt musel počítať s tým, že svoje právo stratí, a to výlučne dôsledkom svojej nedbanlivosti. Právna norma § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a ukladá súdu povinnosť prihliadať na premlčanie práva ex officio vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich hypotéze tejto právnej normy z dôvodu, že zákonodarca iné intertemporálne pravidlo nestanovil.

24. K premlčaniu práva, poukazuje súd na od 01.04.2015 účinné ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo vyššie v odôvodnení citované. Podľa tohto ustanovenia sa použijú na predmetný zmluvný úverový vzťah, bez ohľadu na to, že sa jedná o obchodnoprávny záväzok, ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 .

25. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmluvy, ktorá má bezpochyby charakter zmluvy spotrebiteľskej. Z listinných dôkazov založených žalobcom mal súd preukázané, že dňa 22.10.2013 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou uzavretá zmluva, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver (pôžička) vo výške 228 eur, z toho 30 eur bola akontácia, ktorú žalovaná uhradila v deň podpisu zmluvy. V zmysle dohodnutých zmluvných podmienok bol žalovaná povinná úver vo výške 198 eur splácať v pravidelných mesačných splátkach po 11 eur, počnúc mesiacom január 2014, a to vždy k 14.-temu dňu v príslušnom mesiaci. Ak bolo medzi dlžníkom a veriteľom dohodnuté plnenie v splátkach, môže veriteľ od dlžníka požadovať vždy len splnenie príslušnej splátky a v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba (na zaplatenie dlhu, ktorý sa stal zročným v dôsledku nesplnenia príslušnej splátky) odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 Obč. zákonníka), inak sa premlčuje každá splátka samostatne, vrátene splátok splatných do dňa zročnosti tej nesplnenej splátky, pre nezaplatenie ktorej veriteľ využil právo žiadať dlžníka o zaplatenie celého dlhu. Žalovaná neuhradila naposledy splátku za mesiac január 2014. Pre nesplnenie niektorej splátky žiadať zaplatenie celého dlhu v zmysle ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka, v prípade, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Obč. zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak z obsahu oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti nevyplýva, v dôsledku nezaplatenia ktorej konkrétnej splátky veriteľ využil právo žiadať zaplatenie celého dlhu, treba vychádzať zo splatnosti tej splátky, pre nezaplatenie ktorej mohol veriteľ toto právo využiť najskôr; v prejednávanej veci splátky splatnej 14.01.2014. Dňom nasledujúcim (15.01.2014) tak začala žalobcovi plynúť premlčacia doba na podanie žaloby, ktorá uplynula najneskôr dňa 15.01.2017. Žaloba bola súdu doručená dňa 17.05.2017, teda po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby, na ktorú je súd s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. povinný prihliadať ex offo. Súd preto žalobu ako oneskorene podanú zamietol.

26. Súd pre úplnosť konštatuje, že uplatnením práva veriteľa podľa § 565 Obč. zákonníka dochádza k zmene obsahu záväzku tým, že namiesto splátok je dlžník povinný zaplatiť celý zostávajúci dlh naraz. Splatnosť zostávajúceho dlhu nastáva uplynutím lehoty, ktorú určí veriteľ vo výzve adresovanej dlžníkovi, avšak okamih začatia plynutia premlčacej doby upravuje ust. § 103 Obč. zákonníka a tento okamih nie je viazaný na splatnosť pohľadávky, ktorá nastáva v dôsledku uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Obč. zákonníka, teda na okamih zosplatnenia zostávajúceho dlhu (ktorý závisí od vôle veriteľa) ale je viazaný na objektívnu skutočnosť, ktorou je splatnosť tej splátky, v dôsledku nezaplatenia ktorej veriteľ využil právo žiadať zaplatenie celého zostávajúceho dlhu. Takto stanovený okamih začatia plynutia premlčacej doby je významný aj z dôvodu, že splátky splatné do splatnosti tej splátky, v dôsledku ktorej nezaplatenia veriteľ využil právo žiadať zaplatenie celého zostávajúceho dlhu (budúcich splátok), sa premlčujú každá samostatne podľa § 101 Obč. zákonníka; splatnosť zostávajúceho (zosplatneného) dlhu (budúcich nesplatených splátok) sa riadi ust. § 103 Obč. zákonníka. Uplatnenie práva veriteľa v zmysle ust. § 565 Obč. zákonníka má teda vplyv na splatnosť budúcich zostávajúcich splátok, ktoré sa stanú splatnými vyhlásením mimoriadnej splatnosti, avšak začatie plynutia premlčacej doby, je daný okamihom splatnosti tej splátky, v dôsledku nezaplatenia ktorej veriteľ využil právo žiadať zaplatenie celého zostávajúceho dlhu; táto skutočnosť vyplýva priamo zo zákona, je objektívne daná a nie je viazaná na okamih splatnosti zostávajúceho dlhu; jedná sa o objektívnu premlčaciu dobu. Je výsostným právom veriteľa, kedy sa rozhodne pohľadávku zosplatniť, môže tak urobiť pri prvom porušení, ale môže tak urobiť aj pri ďalších následných porušeniach povinnosti dlžníka platiť pravidelné splátky. V prípade spotrebiteľských zmlúv, pokiaľ veriteľ nevyhlási mimoriadnu splatnosť a nastala splatnosť ďalšej splátky, právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť za predošlú splátku nezaniká, teda sa neprekluduje, pretože tomu bráni znenie ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Nakoľko ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka je vo vzťahu k ust. § 565 Obč. zákonníka veta druhá ustanovením osobitným, ust. § 565 veta druhá sa pri spotrebiteľských zmluvách neuplatní. Pokiaľ teda veriteľ vo výzve na zaplatenie zostávajúceho dlhu (v prípade spotrebiteľskej zmluvy) neuviedol, pre nezaplatenie ktorej konkrétnej splátky právo žiadať zaplatenie celého zostávajúceho dlhu využíva, keď zároveň toto právo môže využiť najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek dlžnej splátky, potom treba mať za to, že právo podľa § 565 Obč. zákonníka využil v dôsledku nezaplatenia tej splátky, pre nezaplatenie ktorej mohol toto právo využiť po prvý raz, t.j. v dôsledku nezaplatenia splátky, s ktorou sa dlžník dostal do omeškania najskôr; v prejednávanej veci splátky splatnej 14.01.2013. I v prípade, že úver bol dňa 19.6.2014 žalobcom

ako veriteľom zosplatnený pre nezaplatenie neskoršej splátky, ako splátky splatnej 14.01.2014, mohol tak veriteľ urobiť najneskôr pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 14.3.2014. Tomu nasvedčuje i obsah predžalobnej upomienky z 21.5.2014, kde veriteľ upozornil žalovanú na nezaplatenie splátky splatnej v mesiaci 03/2014. I tak je však nárok žalobcu premlčaný.

27. O trovách konania žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 255 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorých patrí žalovanej proti žalobcovi náhrada trov konania v celom rozsahu. Nakoľko žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

V zmysle § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 1, 2 a 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).