Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-3-2017.pdf
PDF · 79.85 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/3/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova trieda 88 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. - L., J. I. XXX/XX a Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., O. X o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletú Q. J., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke a otca zaväzuje prispievať na jej výživu mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.01.2017 domáhala, aby súd zveril maloletú Q. J., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca maloletého dieťaťa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou vo výške 30,- eur mesačne. Styk otca s maloletým dieťaťom žiadala matka neupraviť. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého dieťaťa nie sú manželia, v spoločnej domácnosti nežijú od roku 2012. Starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje sama, otec na výživu maloletého dieťaťa prispieva pravidelne podľa svojich možností, zvyčajne sumou vo výške cca 30,- eur mesačne. 2. Na pojednávanie sa nedostavil otec maloletého dieťaťa, ktorý mal predvolanie doručené podľa § 106 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok). Preto súd pojednával podľa § 31 Zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok) v jeho neprítomnosti.
3. Matka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že s otcom Q. už štyri roky nežijú v jednej domácnosti. Výživné na ňu teraz neposiela, býva niekde v Čechách. Keď bola v Čechách ona, tak sa s ním aj stretla, ona tam má sestru, takže tam chodieva a vtedy sa aj Q. stretáva so svojim otcom. Je to tak raz za štyri mesiace. Myslí si, že otec dieťaťa nikde nerobí, preto chce od neho iba minimálne výživné. On iné deti ako Q. nemá. Ona má ešte P., ktorá navštevuje 1. ročník základnej školy a syna Q., ktorý má 4 roky. Tieto dve deti otcov uvedených nemajú. Okrem týchto detí má ešte dve deti v náhradnej osobnej starostlivosti, takže príjem má iba z tohto príspevku. Tento jej však bol pozastavený, pretože išla do Čiech. Q. navštevuje teraz 5. ročník základnej školy, chodí na tenisový krúžok, tam sa platí 22,- eur na mesiac.
4. Matka v konečnom návrhu žiadala určiť výživné od právoplatnosti rozsudku, keďže otec jej predtým občas finančne pomáhal. Styk navrhla ponechať na vzájomnú dohodu.
5. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že tiež navrhuje dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, otcovi určiť minimálne výživné od právoplatnosti rozhodnutia a styk navrhuje ponechať na vzájomnej dohode tak, ako prebiehal doteraz.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, úradné záznamy, správu zo šetrenia pomerov, lustráciu na otca v Registri obyvateľov, správu zo základnej školy ohľadne maloletej Q., úradné záznamy z roku 2018 a zistil tento skutkový stav:
7. Maloletá Q. J., nar. XX.XX.XXXX pochádza zo vzťahu matky V. J., nar. XX.XX.XXXX a otca Q. B., nar. XX.XX.XXXX. Rodičia maloletého dieťaťa ukončili spolužitie v roku 2012 a od uvedeného obdobia zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa výlučne sama matka. Matka býva s maloletým dieťaťom a ďalšími dvoma maloletými deťmi pochádzajúcimi z jej predchádzajúceho vzťahu v spoločnej domácnosti so svojím otcom a ďalšími príbuznými. Matkin otec je dôchodcom, poberateľom starobného a vdovského dôchodku vo výške cca 600,- eur mesačne. Na výdavky spojené s chodom domácnosti prispieva okrem matky aj vnuk matkinho otca, ktorý žije v predmetnej domácnosti so svojou priateľkou a jej maloletým dieťaťom. Matka maloletého dieťaťa má okrem maloletej Q. ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej P., ktorá navštevuje 1. ročník základnej školy a voči maloletému Q., ktorý má štyri roky. Matka je poberateľkou prídavkov na tri maloleté deti v celkovej sume 71,04 eura. Okrem toho má do náhradnej osobnej starostlivosti zverené dve deti, výplata príspevkov jej však bola podľa jej vyjadrenia pozastavená. Maloletá Q. navštevuje 5. ročník základnej školy, v bežnej triede je zaradená ako žiačka so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami. Učivo zvláda, vyžaduje však pomoc asistenta a špeciálneho školského pedagóga, v rámci vyučovania dosahuje priemerný prospech. Vykonaným sociálnym šetrením bolo zistené, že v domácnosti, v ktorej rodina žije je hygiena a čistota na dobrej úrovni, matka má s maloletými deťmi vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti.
8. Otec maloletého dieťaťa žije podľa vyjadrenia matky v Českej republike a je nezamestnaný. Okrem maloletej Q. nemá inú vyživovaciu povinnosť.
9. Podľa § 31 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
14. Od 01.07.2017 predstavuje minimálne výživné sumu 27,32 eura na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
21. Podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu bol podaný dôvodne, pretože rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje výlučne sama matka. Keďže súd v jej starostlivosti nezistil žiadne nedostatky, návrhu matky vyhovel a maloletú Q. zveril do jej osobnej starostlivosti. So zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky sa súd súčasne zaoberal aj vyživovacou povinnosťou otca a zaviazal ho prispievať na výživu maloletej Q. sumou minimálneho výživného, ktoré minimálne výživné predstavuje od 01.07.2017 sumu vo výške 27,32 eura. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca prihliadol na skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa je nezamestnaný. Súd ho zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia tak ako žiadala matka, keďže podľa jej vyjadrenia jej otec občas finančne pomáhal. Styk otca s maloletým dieťaťom súd v zmysle návrhu matky neupravil, nakoľko tento sa realizuje v rámci možností počas návštev matky u svojej sestry v Českej republike. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto rozhodol súd tak, ako uvádza výroková časť tohto rozhodnutia.
23. O trovách konania súd rozhodol tak, že nárok na ich náhradu v zmysle ustanovenia § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok) žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.