Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-7C/20/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu Q. K., miesto podnikania S. XXXX/XX, XXX XX B., IČO: 33 109 133, zastúpený JUDr. Lukášom Mojsejom, advokátom, so sídlom Pražská 501/2, 040 11 Košice, IČO: 45 916 098 proti žalovanej W. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX B., občan SR, zastúpená JUDr. Marekom Bujdošom, advokátom, so sídlom Hlinky 262/2, 091 01 Stropkov, o vydanie hnuteľných vecí, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou na Okresnom súde Svidník dňa 12.2.2016 požadoval, aby súd zaviazal žalovanú na vydanie hnuteľných vecí patriacich do jeho výlučného vlastníctva podľa inventúrneho súpisu zo dňa 11.12.2015, inventúrneho súpisu zo dňa 9.2.2016 a hnuteľný majetok pozostávajúci z regálov, expozitúr, paletového vozíka, kancelárskeho nábytku, osobných vecí, účtovných a právnych dokumentov vo vlastníctve žalobcu.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že v roku 2009 začal podnikať v priestoroch nehnuteľnosti na LV č. 3919, kat. úz. Stropkov. Od toho času až do 1.12.2015 v predmetných priestoroch podnikal v oblasti stavebníctva a stavebného príslušenstva. Od 9.7.2012 sa stala odporkyňa, na základe kúpnej zmluvy V 254/12 zo dňa 9.7.2012 výlučnou vlastníčkou nehnuteľností uvedených na predmetnom liste vlastníctva a je ňou až doposiaľ. Medzi nehnuteľnosti nachádzajúce sa na danom liste vlastníctva je aj administratívna budova vo výmere 287m2. Práve konkrétne v tejto budove, ktorej odporkyňa je od 9.7.2012 vlastníčkou vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, na základe ústnej dohody. Od 1.12.2015 mu bolo znemožnené ďalšie užívanie priestorov vo vlastníctve odporkyne. Okrem zabráneniu užívania predmetných priestorov došlo k zadržaniu hnuteľného majetku, ktorého je výlučným vlastníkom. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je, že od 1.12.2015 užívajú predmetné priestory iní nájomcovia s rovnakým podnikateľským zámerom, aký tam do 1.12.2015 realizoval. Snahy o vypratanie si svojho majetku zlyhali, nakoľko mu to nebolo umožnené skrz rôznych obštrukcií zo strany údajného nájomcu predmetných priestorov p. Jána Nemca, otca odporkyne. Množstvo a hodnota hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v priestoroch odporkyne bola ním ešte v čase, keď ho tam pustili noví nájomcovia riadne zdokumentovaná. To znamená, že boli vyhotovené fotografické záznamy a tiež riadna inventarizácia majetku. Na základe inventúrneho súpisu s ocenením ku dňu 11.12.2015 sa v predmetných priestoroch nachádzajú hnuteľné veci s predajnou hodnotou vo výške 25 016,43 eura a na základe inventúrneho súpisu s ocenením ku dňu 9.2.2016 s predajnou hodnotou 20 603,93 eura a hnuteľný majetok pozostávajúci z regálov, expozitúr, paletového vozíka, kancelárskeho nábytku,

osobných vecí a účtovných a právnych dokumentov jeho podnikania v odhadovej výške 4 500,- eur. Odporkyňa a jej otec pán Ján Nemec boli viackrát kontaktovaní a vyzvaní na umožnenie vypratania priestorov, kde sa nachádza jeho hnuteľný majetok. Avšak k dnešnému dňu všetky pokusy o jeho vypratanie zlyhali. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o hnuteľný majetok, ktorého značnú časť tvoria hnuteľné veci určené na ďalší predaj mu takýmto jednaním zo strany odporkyne vzniká každým dňom značná škoda, keďže s ním nemôže nakladať v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Zdôraznil skutočnosť, že v priestoroch jemu zadržiavaného majetku začali od 1.12.2015 podnikateľskú činnosť s rovnakým predmetom podnikania noví nájomcovia. Vychádzajúc z tejto skutočnosti má vážne obavy, aby takýmto neoprávneným zadržiavaním vecí v jeho výlučnom vlastníctve nedošlo k ich poškodeniu, resp. odcudzeniu.

3. Dňa 21.3.2016 Okresný súd Svidník vydal rozkaz na plnenie, č. k. 7C/20/2016-72.

4. Žalovaná dňa 1.6.2016 podala odpor proti rozkazu na plnenie, ktorý odôvodnila tým, že osobne žalobcu nepozná a ani nikdy sa nestretli ohľadom prenajímania nehnuteľností. Nezadržiava mu žiadne veci a ani ju žalobca nikdy nevyzýval na vydanie nejakých vecí, resp. nikdy neobdŕžala žiadnu takúto výzvu. Je pravdou, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - stavby - administratívna budova s. č. 35 postavenej na parcele C KN č. 647/1, kat. úz. Stropkov, zapísanej na LV č. 3919. Túto nehnuteľnosť však dala do nájmu spoločnosti JANESTAV, s.r.o., ktorá mohla túto budovu používať pre svoje podnikateľské účely, ale mohla ju aj dávať ďalším subjektom do podnájmu. Podľa jej názoru žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobca je alebo bol v právnom vzťahu so žalovanou. Žalobkyňa nie je pasívne legitimovaná v tomto súdnom konaní.

5. Podaním odporu bol rozkaz na plnenie zrušený zo zákona postupom podľa § 174b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 174 O.s.p. (O.s.p. platný do 30.6.2016).

6. Predmetom konania bola žaloba o vydanie hnuteľných vecí.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedka a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

8. Z listu vlastníctva č. 3919, kat. úz. Stropkov súd zistil, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou administratívnej budovy súp. č. 35, postavenej na parcele č. KN C 647/1 - zastávané plochy a nádvoria vo výmere 287 m2 titulom kúpnej zmluvy zo dňa 9.7.2012, ktorej vklad bol povolený pod číslom V 254/12.

9. Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že žalobca je živnostník od 6.10.1992 a podniká pod identifikačným číslom 33109133 v rôznych predmetoch činností.

10. Žalobca predložil na čl. 9 a nasl. inventúrny súpis vecí s ocenením ku dňu 11.12.2015 a ku dňu 9.2.2016.

11. Zo žiadosti žalobcu zo dňa 20.1.2016 adresovanej žalovanej na čl. 94 spisu súd zistil tvrdenie žalobcu, že v predmetných priestoroch vykonáva podnikateľskú činnosť na základe ústnej dohody s otcom žalovanej Q. N., ktorý mu veci zadržiava z titulu dlžného nájomného.

12. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 8.7.2016 na čl. 97 spisu uviedol, že neexistuje žiadna nájomná zmluva medzi ním a treťou osobou k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, z uvedeného vyvodzuje jedine pasívne legitimovanú osobu žalovanú.

13. Na pojednávaní konanom dňa 23.1.2017 zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná sa necíti byť pasívne vecne legitimovaná v predmetnom spore. Žalovaná sa stala vlastníčkou nehnuteľnosti v roku 2012 a v tom čase už existoval nájomný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou JANESTAV, s.r.o., o čom ako dôkaz predložil faktúry na úhradu nájomného. Poukázal na prebiehajúci súdny spor a spoločnosť JANESTAV, s.r.o. uplatňuje voči žalobcovi zaplatenie nájomného, kde si zrejme spoločnosť JANESTAV, s.r.o. voči žalobcovi uplatnila retenčné právo k predmetným hnuteľným veciam.

14. Na uvedenom pojednávaní žalobca uviedol, že v uvedených priestoroch podniká od mesiaca október 2008. Jednal s pánom N., ktorého považoval za vlastníka nehnuteľnosti. Žalobca predložil zmluvu, ktorú

mal uzatvorenú s pánom N.. Na uvedenej zmluve je uvedený dátum začiatku nájmu rok 2009 právnym zástupcom žalobcu. O zmene vlastníka priestorov v roku 2012 nevedel a problémy začali v roku 2015, kedy si jeho zamestnanec založil firmu a na základe dohody s pánom N. začal v týchto priestoroch podnikať. Od 1. 12.2015 boli priestory uzamknuté a už sa k ním nedostal. Žalobca potvrdil, že pečiatka a podpisy na predložených faktúrach sú jeho. Uviedol, že predmetné faktúry zaplatil len čiastočne. Zdôraznil, že vždy jednal s pánom N., dokonca aj inventúru hnuteľných vecí, ktoré požaduje vydať urobil pán Nemec so svojimi zamestnancami.

15. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov na čl. 113 súd zistil, že túto uzatvoril Q. N., IČO: 34827595 ako prenajímateľ a žalobca. Predmetnú zmluvu predložil sám žalobca a potvrdil jej podpis s tým, že z jeho strany bol uvedený vznik nájmu 2009.

16. Na čl. 117, 118, 119 a 124 spisu žalovaná predložila faktúry zo dňa 31.1.2011, zo dňa 31.3.2011, zo dňa 5.9.2011 a zo dňa 10.12.2015, z ktorých vyplýva, že ich vystavil dodávateľ JANESTAV, s.r.o. odberateľovi, ktorým bol žalobca a ich predmetom bolo vyúčtovanie nájomného. Na uvedených faktúrach je pečiatka a podpis žalobcu.

17. Z výpisu z účtu spoločnosti JANESTAV, s.r.o. na čl. 120 a nasl. spisu vyplývajú úhrady zo strany žalobcu v sume 400,- eur, 1 089,90 eura, 300,- eur a 600,- eur, pričom variabilný symbol 11019 zodpovedá faktúre zo dňa 5.9.2011 na čl. 119 spisu.

18. Na pojednávaní konanom dňa 20.3.2017 bola vypočutá žalovaná, ktorá uviedla, že so žalobcom nemá nič spoločné, ona je vlastníčkou budovy a v právnom vzťahu je so spoločnosťou JANESTAV, s.r.o., s ktorou má uzatvorenú zmluvu o nájme zo dňa 25.9.2012, na základe ktorej prenajíma celú budovu tejto spoločnosti. Konateľom a spoločníkom tejto spoločnosti je jej otec Q. N., ktorý ju informoval o predmete sporu. O hnuteľných veciach nemá informácie. Taktiež sa nevedela vyjadriť k tomu, aké zmluvy o podnájme sú uzatvorené na uvedené priestory so spoločnosťou JANESTAV, s.r.o.

19. Zo zmluvy o nájme zo dňa 25.9.2012 na čl. 130 spisu súd zistil, že žalovaná prenajala administratívnu budovu súp. č. 35 vrátane pozemkov zapísaných na LV č. 3919, kat. úz. Stropkov nájomcovi spoločnosti JANESTAV, s.r.o., ktorej konateľom je Ján N..

20. Na pojednávaní konanom dňa 5.4.2018 bol vypočutý svedok Ján N., ktorý je otcom žalovanej. Svedok uviedol, že žalobca dlhodobo podniká v priestoroch, ktorých vlastníčkou je jeho dcéra. Svedok uviedol, že žalobca mal zmluvný vzťah s jeho spoločnosťou JANESTAV, s.r.o. a táto spoločnosť má všetky priestory v prenájme od jeho dcéry. Svedok uviedol, že priestory má kontinuálne v prenájme, a to od čias odkedy je tam aj žalobca. Zmluvný vzťah so žalobcom ukončil z dôvodu neplatenia nájomného. Pokiaľ ide o veci žalobcu, tieto ešte sú v priestoroch, ale nevedel uviesť, z akého dôvodu si ich žalobca nezobral. Novému nájomcovi tento stav nevadí, pretože priestory sú dostatočne veľké.

21. Na uvedenom pojednávaní žalobca predložil nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi žalovanou a spoločnosťou JANESTAV, s.r.o. zo dňa 25.9.2019, na ktorej je osvedčovaný podpis z roku 2016. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, prečo žalovaná v uvedenom roku overovala podpis na zmluve.

22. Zistený skutkový stav súd právne takto posúdil:

23. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

24. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

25. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

26. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

27. Podľa § 132 ods. 3 CSP, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

28. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

29. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

30. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

31. Podľa § 187 ods. 1, ods. 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

32. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

33. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

34. Žalobca v rámci procesnej povinnosti pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti (povinnosť tvrdenia), opísal v žalobe skutočnosti, ktoré za takéto podľa vlastného presvedčenia považoval (§ 132 ods.1 . Povinnosť označiť dôkazy na ich preukázanie sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva na rozhodnutie o veci nebola preukázaná, a teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ale ani o tom, že je tvrdená skutočnosť nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Záver o tom, že strana sporu neuniesla dôkazné bremeno je možné urobiť len vtedy, keď súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré strana sporu označila na preukázanie svojho tvrdenia. Stranou označený dôkaz súd neuskutoční iba v prípade, že jeho prostredníctvom nie je možné preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť, napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť, alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci bezvýznamná.

35. V predmetnom spore bola na žalobcovi povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť vo vzťahu k všetkým hmotnoprávnym skutočnostiam významným pre posúdenie dôvodnosti žaloby, a to že žalobca je vlastníkom konkrétnych a nezameniteľne špecifikovaných hnuteľných vecí, ktoré existujú v čase rozhodnutia súdu, a že tieto hnuteľné veci sú v dispozičnej sfére žalovanej, ktorá je pre uvedený spor pasívne vecne legitimovaná. Vecná, či už aktívna alebo pasívna legitimácia je stav plynúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práv či povinností, ktoré sú predmetom konania.

36. Z vykonaného dokazovania, ba dokonca aj zo samotných vyjadrení a listín predložených žalobcom vyplýva, že žaloba je vo vzťahu k žalovanej nedôvodná pre nedostatok jej vecnej legitimácie. Žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, a teda existenciu hmotnoprávneho vzťahu k žalovanej spočívajúcom v neoprávnenom zásahu do jeho vlastníckeho práva. Žalobca na jednej

strane tvrdil, že žalovanú považuje za pasívne vecne legitimovanú, na druhej strane však súdu uvádzal skutkové tvrdenia a predkladal listinné dôkazy, ktoré uvedené vyvracajú.

37. Zo samotnej žaloby, zo žiadosti zo dňa 20.1.2016, ktorú predložil žalobca aj z jeho výpovede vyplýva, že žalobca vždy konal vo veci nájmu so svedkom Q. N.. Predložil aj zmluvu o nájme, ktorú uzatvoril s Q. N. a nájom mal vzniknúť v roku 2009. Na zmluve síce chýba podpis prenajímateľa, na zmluve je len pečiatka, avšak aj táto listina potvrdzuje, že žalobca nemal nájomný vzťah so žalovanou. Uvedené zodpovedá výpovedi svedka Q. N., že priestory mal v prenájme kontinuálne ešte predtým ako sa vlastníčkou stala jeho dcéra. V zhode s týmto sú aj faktúry vystavené ešte v roku 2011 spoločnosťou JANESTAV, s.r.o. žalobcovi na zaplatenie nájmu, ktoré žalobca aj čiastočne platil na účet spoločnosti JANESTAV, s.r.o., čo vyplýva z výpisov z účtu.

38. Ďalej zo zmluvy zo dňa 25.9.2012 súd zistil, že predmetné priestory žalovaná prenajala spoločnosti JANESTAV, s.r.o., pričom je pre účely tohto konania irelevantné, čo ju viedlo v roku 2016 k osvedčovaniu podpisu. Rovnako je bez právneho významu pre účely tohto konania, či má táto spoločnosť oprávnenie v oblasti nájmu. Ak žalobca tvrdil, že neboli splnené podmienky k zádržnému právu, tieto taktiež smerujú k tomu, že žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná v predmetnom spore, ak si zádržné právo uplatnila spoločnosť JANESTAV, s.r.o.

39. Žalovaná počas celého konania tvrdila, že nemá žiadnu vedomosť o hnuteľných veciach žalobcu a žalobca ani nenavrhol súdu dôkazy na preukázanie existencie týchto hnuteľných vecí v čase rozhodnutia, pričom súd nemôže nahrádzať aktivitu žalobcu a vykonávať dôkazy, ktoré nikto nenavrhoval. Samotné inventúrne súpisy nie sú dôkazom o existencií hnuteľných vecí v čase rozhodnutia súdu. Naviac, sám žalobca uviedol, že inventúru hnuteľných vecí vykonal svedok Ján N., čo taktiež nesvedčí o danosti pasívnej vecnej legitimácii žalovanej.

40. Žalovaná je síce vlastníčkou týchto nehnuteľností, avšak ako vlastníčka sa zmluvne vzdala svojho oprávnenia vec užívať podľa § 123 Občianskeho zákonníka v prospech spoločnosti JANESTAV, s.r.o. ako nájomcu a teda predmetné priestory a hnuteľné veci, ktoré sa v nich môžu nachádzať nie sú v jej dispozičnej sfére.

41. V konaní nebolo preukázané, že žalovaná neoprávnene zasiahla do vlastníckeho práva žalobcu, preto žaloba o vydanie hnuteľných vecí voči žalovanej je nedôvodná. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súdu neostávalo nič iné ako žalobu voči žalovanej zamietnuť.

42. O trovách strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva lehote 15dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).