Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32C/181/2018

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcov: 1. P., 2. H., proti žalovaným: 1. Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, Bajkalská 30, P.O.Box 48, 829 48 Bratislava, 2. DUPOS dražobná, spol. s r.o., IČO: 36 233 935, Tamaškovičova 17, 917 01 Trnava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 23.03.2018 zamieta.

II. Súd žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobcovia dňa 23.03.2018 doručili súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva vo vzťahu k nasledujúcim nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve žalobcov s veľkosťou podielov po 1/2, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre k.ú. Q.:

a) rodinný dom so súpisným číslom XXX,. postavený na pozemku s parcelným číslom XXX/XX b) rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku s parcelným číslom XXX/XX, c) garáž bez súpisného čísla, postavená na pozemku s parcelným číslom XXX/XX, d) prístrešok bez súpisného čísla, postavený na pozemku s parcelným číslom XXX/XX e) pozemok s parcelným číslom XXX/XX. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 428 m2, f) pozemok s parcelným číslom XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 141 m2, g) pozemok s parcelným číslom XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, h) pozemok s parcelným číslom XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 69 m2, i) pozemok s parcelným číslom XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2.

2. Svoj návrh žalobcovia odôvodnili tým, že sú vlastníkmi nehnuteľností popísaných v bode 1 odôvodnenia vyššie. Na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX X XX a č. XXXXXXX X XX zo dňa 31.03.2015 a Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 31.03.2015, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky vydané žalovaným v 1. rade, poskytol žalovaný v 1. rade žalobcom úver vo výške 129.600,00 Eur k číslu úveru XXXXXXXXXX a vo výške 76.810,65 Eur k č. úveru XXXXXXXXXX. Úver bol zabezpečený zriadením záložného práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Žalobcovia podpisovali iba úverové zmluvy a ak by aj VOP podpísali, ešte to neznamená, že s nimi boli oboznámení a prijali ich spôsobom, z ktorého by ich súhlas s obsahom zmlúv a VOP bol zrejmý. Z dôvodu osobných a finančných problémov sa žalobcovia dostali do finančnej tiesne a žalovaný v 1. rade nechcel vyhovieť ich žiadosti o splátkový kalendár. Z dôvodu nesplácania dlhu voči žalovanému v 1. rade je na základe realizácie zmluvného záložného práva pristúpené k vykonaniu dobrovoľnej dražby žalovaným v 2. rade. Prvé kolo dražby sa koná dňa 10.04.2018. Žalovaný žalobcov o výške jeho pohľadávky neinformoval, nedoručil im žiadne upomienky či výzvy na zaplatenie, žalobcovia dosiaľ neobdržali ani dražobnú vyhlášku, ani poučenie o právach v prebiehajúcom konaní. So žiadnou dobrovoľnou dražbou

nikdy nesúhlasili, pri uzatváraní zmluvy bola využitá ich tieseň a následne vyvíjaný psychický tlak. Žalovaný v 1. rade podľa žalobcov nikde neuvádza, koľko bolo na predmetný úver už zaplatené, ani žalobcom nikdy nedoručil Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. V Oznámení o začatí výkonu záložného práva sú uvádzané chybné údaje o čase uzavretia zmluvy (namiesto 07.04.2015 sa uvádza 31.03.2015). Žalovaný v 1. rade od nich požaduje zaplatenie neprimeranej sumy, ktorá prevyšuje možný výťažok dražby. Hodnota ich nehnuteľností je omnoho vyššia, ako je žalovaným v 1. rade udávaná a zistená znaleckým posudkom.

3. Žalobcovia navrhujú súdu nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa uloží žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu dobrovoľnej dražby na základe uzavretej zmluvy s tým, že vo veci samej sa žalobcovia majú v úmysle domáhať určenia neexistencie (neplatnosti, neúčinnosti) záložného práva. Žalobcovia uvádzajú, že je tu daná obava, že by výkon záložného práva ohrozil žalobcov v ich právach a spôsobil im vážnu ujmu, a to udelením príklepu, ako aj vysťahovaním z nehnuteľností, keďže žalobcovia nemajú zabezpečené náhradné ubytovanie. Realizáciou dražby by boli postihnuté osoby, ktoré na ich dlhu nemajú žiadne pričinenie a boli by poškodení ostatní veritelia na svojich záložných právach. Žalobcovia ďalej žiadajú o predĺženie doby trvania neodkladného opatrenia, pretože majú za to, že za jeden mesiac nebude možné skončiť dôkazné konanie vo veci samej.

4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním odporcu, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

11. Účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku. Pred jeho nariadením teda súd zisťuje, či sú hodnoverne osvedčené aspoň základné skutočnosti.

12. Súd preskúmal návrh žalobcov a nimi predložené listinné dôkazy: Zmluvu o úvere uzavretú medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom a žalobcami ako dlžníkmi dňa 07.04.2015, Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok uzavretú medzi žalobcami ako záložcami a žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom dňa 07.04.2015 a Oznámenie o dobrovoľnej dražbe T.o dňa 27.02.2018, a v danej právnej veci dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť.

13. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že sú ako majitelia nehnuteľností záložcami zo záložnej zmluvy uzavretej na zabezpečenie ich vlastného záväzku, pričom vo veci bezprostredne hrozí výkon záložného práva, pred ktorým žiadajú súd poskytnúť ochranu. Po posúdení danej veci má súd za osvedčené (samozrejme, len v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia), že medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade bola platne a v súlade s aplikovateľnými právnymi predpismi (občiansky zákonník, , zákon o stavebnom sporení) uzavretá zmluva o úvere, ktorá obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom. Súd nezistil ani, že by v zmluve o úvere boli obsiahnuté neprijateľné podmienky. Žiadne vady zmluvy o úvere ani žalobcovia nenamietajú, len uvádzajú, že nepodpísali Všeobecné obchodné podmienky, čo však pre platnosť zmluvy o úvere nie je nevyhnutné. Pre úplnosť považuje súd za podstatné uviesť, že žalobcovia v návrhu nesprávne uvádzajú výšku im poskytnutého úveru. Žalovaný v 1. rade poskytol žalobcom sumu 129.600,00 Eur titulom tzv. „medziúveru“. Žalobcovia mali od uzavretia zmluvy o úvere splácať úroky z medziúveru a vykonávať platby na svoj účet stavebného sporenia. Po dosiahnutí cieľovej sumy na účte stavebného sporenia bolo dohodnuté, že sa medziúver s takou nasporenou sumou zúčtuje a zmení na stavebný úver vo výške 76.810,65 Eur. Žalobcom teda neboli poskytnuté dva úvery po 129.600,- Eur a 76.810,65 Eur, ale len jediný úver vo výške 129.600,- Eur.

14. Súčasne s uzavretím zmluvy o úvere bola medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade platne uzavretá zmluva o zriadení záložného práva, a to na zabezpečenie pohľadávky a príslušenstva z uzavretej zmluvy o úvere. Záložné právo v prospech žalovaného v 1. rade bolo do katastra nehnuteľností zavkladované pod Q. dňa 29.04.2015. V záložnej zmluve sa žalobcovia v čl. III. ods. 3 zaviazali založené nehnuteľnosti sprístupniť záložnému veriteľovi za účelom vykonania obhliadky a poskytnúť mu súčinnosť potrebnú na realizáciu záložného práva v prípade, že pohľadávka záložného veriteľa nebude riadne a včas splácaná. V článku IV. záložnej zmluvy bol dohodnutý postup v prípade, že žalobcovia nebudú svoj záväzok zo zmluvy o úvere riadne a včas splácať, pričom bolo výslovne uvedené, že v takom prípade bude záložný veriteľ oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku tiež výťažkom z predaja predmetu záložného práva na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. V tejto sekcií záložnej zmluvy sa žalobcovia taktiež zaviazali poskytovať záložnému veriteľovi súčinnosť pri realizácií záložného práva, vrátane sprístupnenia a vypratania nehnuteľností.

15. Keďže žalobcovia svoje povinnosti zo zmluvy o úvere riadne neplnili, pristúpil žalovaný v 1. rade k výkonu záložného práva, ktorým bol úver zabezpečený, a to predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. Pokiaľ boli uvedené zmluvy (o úvere a zriadení záložného práva) uzavreté platne a následne došlo k splneniu podmienok, ktoré také zmluvy a príslušné právne predpisy stanovujú pre začatie výkonu záložného práva veriteľa, súd nemá možnosť veriteľovi v takom výkone jeho práva zabrániť. Žalobcovia si museli byť pri uzatváraní záložných zmlúv vedomí toho, že ak dôjde k porušeniu ich povinností zo zmluvy o úvere, môžu byť ich nehnuteľnosti použité na uspokojenie veriteľa: zmluva o úvere dokonca v jednom odseku výslovne pojednáva o výkone záložného práva, a to aj prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Žalovaný v 1. rade sa zase, naopak, bol oprávnený spoliehať na to, že ak mu požičané finančné prostriedky nebudú vrátené, bude mať možnosť si svoju pohľadávku vymôcť predajom zálohu na dražbe a bez takejto zábezpeky by zrejme úver žalobcom vôbec alebo v danej výške neposkytol.

16. Neodkladné opatrenie možno vydať iba vtedy, ak žalobca uvedie a osvedčí také skutočnosti, z ktorých sa dá usudzovať, že v konaní vo veci samej, ak ich preukáže, môže byť úspešný a dovtedy mu treba poskytnúť predbežnú ochranu, resp. úpravu vzťahov so žalovaným do právoplatného rozhodnutia vo veci. V danom prípade však žalobcovia neosvedčili dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, t. j. neosvedčili skutočnosti odôvodňujúce záver o všeobecnej a neurčitej (nešpecifikovanej) povinnosti žalovaných úplne sa zdržať na neobmedzenú dobu výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktorej by sa následne domáhali v konaní vo veci samej. Žiaden zákon žalovaným nestanovuje povinnosť absolútne sa zdržať zákonom predvídaného výkonu záložného práva

za predpokladu, že ho budú vykonávať v súlade so zákonom, pričom na nápravu prípadných pochybení v rámci súdnej kontroly bez hrozby vytvorenia nenávratného stavu slúži potenciálna žaloba o neplatnosť dražby, eventuálne ďalšie inštitúty uplatniteľné v rámci zodpovednostných vzťahov pri potenciálnom porušení konkrétnych právnych povinností. Žalobcovia sa teda domáhajú (a tiež vo veci samej by sa domáhali) voči žalovaným absolútneho zákazu výkonu dobrovoľnej dražby nehnuteľností žalobcov, hoci zo skutočností nimi uvedených nevyplýva, že by dobrovoľná dražba ako taká bola voči nim v rozpore so zákonom a neoprávnená.

17. Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže žalobcovia neosvedčili dôvodnosť a trvanie nároku vo veci samej, ani potrebu bezodkladne upraviť pomery strán.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. V danej právnej veci sa prejednával návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom žaloba vo veci samej ešte podaná nebola. Rozhodnutím o takomto návrhu sa konanie 32C/181/2018 končí, súd teda pristúpil aj k rozhodnutiu o trovách konania.

20. Žalobcovia so svojim návrhom na neodkladné opatrenie úspešní neboli, keďže tento návrh súd zamietol. Nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 vznikol žalovaným. Keďže však v súvislosti s konaním o neodkladnom opatrení žalovaným žiadne trovy konania nevznikli, súd im ich náhradu z dôvodu hospodárnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.