Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoPr/5/2017

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Mesto Prešov, Hlavná 73, Prešov, IČO: 00 327 646, zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, Prešov, Hlavná 89, proti žalovanému X.. K. H., R.. XX.XX.XXXX, D. J., H. XX/A, zastúpenému JUDr. Luciou Jurgovou, advokátkou, Poproč, Slnečná 33, o určenie neplatnosti dohody o zmene pracovnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 25Cpr 1/2015-161 z 20.4.2017 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie rozsudkom 25Cpr/1/2015-83 z 8.9.2015 žalobu žalobcu zamietol s tým, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dohody o zmene pracovnej zmluvy uzavretej medzi ním a žalovaným dňa 2.12.2014 tvrdiac, že v nej dohodnuté ďalšie odstupné pre žalovaného vo výške 5-násobku jeho priemerného mesačného zárobku je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka a odporuje aj zákonu č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca videl v tom, že v prípade skončenia pracovného pomeru so žalovaným by mu vznikla povinnosť zaplatiť mu odstupné nad rámec Zákonníka práce a platnej kolektívnej zmluvy, čo nie je kryté ani rozpočtom a značne by ho to zaťažilo, keď v konečnom dôsledku takéto plnenie by bolo v rozpore so zákonom, ako aj diskriminačným voči ostatným zamestnancom. Súd prvej inštancie vzal do úvahy obranu žalovaného, ktorý poukazoval na nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení na strane žalobcu, keďže neplatnosť spornej dohody by s vysokým predpokladom bola riešená ako predbežná otázka v konaní o nároku na plnenie - zaplatenie odstupného, ktoré by nasledovalo po skončení jeho pracovného pomeru u žalobcu. Podrobne ďalej reprodukoval obsah vyjadrení sporových strán, citoval § 9 ods. 1 zákona č. 502/2001 Z.z., ako aj znenie dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 2.12.2014, podľa ktorej zamestnancovi - žalovanému patrí pri skončení pracovného pomeru okrem odstupného podľa Zákonníka práce ďalšie odstupné vo výške 5 násobku jeho priemerného mesačného zárobku. Citoval tiež § 80 písm. c/ O.s.p. a všeobecné podmienky, ktoré musia byť splnené pre vyhovenie určovacej žalobe. Dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody z 2.12.2014, pretože žalovaný si môže uplatniť doplatok odstupného v zmysle tejto dohody, a to priamo v konaní o plnenie, v ktorom konaní sa bude riešiť aj otázka platnosti, resp. neplatnosti predmetnej dohody o zmene pracovnej zmluvy ako otázka predbežná. Za irelevantné pokladal posudzovanie zdôvodnenia stavu právnej neistoty žalobcu z dôvodu podania možných diskriminačných žalôb jeho ostatných zamestnancov, keďže žalobca v konaní neosvedčil

existenciu takýchto žalôb, resp. zámer zamestnancov ich podať. Vzhľadom na uvedené žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

3. Krajský súd v Košiciach, rozhodujúci o odvolaní žalobcu uznesením 2CoPr/10/2015-115 z 25.10.2016 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, priznajúc žalobcovi voči žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd bol toho názoru, že žalobcovi nemožno uprieť právo domáhať sa cestou určovacej žaloby určenia neplatnosti spornej dohody z 2.11.2014, keďže v opačnom prípade pri nemožnosti použiť z jeho strany iný právny nástroj, by nepochybne išlo o odňatie spravodlivosti a prístupu k súdu.

4. Súd prvej inštancie ďalším rozsudkom 25Cpr/1/2015-161 z 20.4.2017 (t.j. teraz preskúmavaným rozhodnutím) opätovne žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zrekapituloval priebeh konania, reprodukoval obsah vyjadrení strán, ako aj oboznámených listinných dôkazov a vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu pokladal naliehavý právny záujem u žalobcu na požadovanom určení za daný. Citoval § 17 a § 43 zákona č. 311/2001 Z.z. účinného k 31.12.2014, ako aj § 39 Obč.zákonníka a tiež § 2 ods. 1,2 a § 9 ods. 1 až 5 zákona č. 502/2001 Z.z. a dospel k názoru, že dohoda o zmene pracovnej zmluvy uzatvorená stranami sporu dňa 2.12.2014 spĺňa zákonom požadované náležitosti v zmysle § 43 Zákonníka práce. Mal za to, že predmetná dohoda nie je finančnou operáciou v zmysle § 2 ods. 2 písm. k/ zákona č. 502/2001 Z.z., nakoľko nejde o právny úkon majetkovej povahy a len samotná dohoda nemá bez ďalšieho dopad na finančné prostriedky žalobcu, keďže v čase jej uzatvárania medzi stranami sporu ani nebolo zrejmé, kedy budú naplnené zákonné podmienky pre vyplatenie odstupného. Táto dohoda zo dňa 2.12.2014 je podľa neho platná v zmysle ust. § 39 Obč.zákonníka a nie je v rozpore ani s jednotlivými ustanoveniami Zákonníka práce, či zákona č. 502/2001 Z.z.. Ak by aj bolo možné dohodu považovať za finančnú operáciu v zmysle § 2 ods. 2 písm. j/ zákona č. 502/2001 Z.z. bolo by možné ju vykonať v zmysle § 9 ods. 4 tohto zákona po prijatí účinných nápravných opatrení a to po navýšení rozpočtu. Upozornil tiež, že aj v N. neplatnosti predmetnej dohody o zmene pracovnej zmluvy by žalobca zodpovedal žalovanému za škodu vzniknutú v dôsledku neplatnosti tohto úkonu v zmysle ust. § 17 ods. 4 Zákonníka práce. Neplatnosť právneho úkonu by totiž nespôsobil nevykonaním predbežnej finančnej kontroly žalovaný, ale žalobca, ktorého zamestnanci mali vykonať prípadnú predbežnú finančnú kontrolu. Vzhľadom na vyslovený právny názor už nevypočul žalobcom navrhovaných svedkov K.. K. C., X.. S. Š. a S. I., keď potreba predbežnej finančnej kontroly pred uzatvorením dohody o zmene pracovnej zmluvy je otázkou právneho posúdenia. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 a úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca argumentujúc odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ navrhujúc žalobe vyhovieť alebo rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Trval na tom, že napadnutá dohoda o zmene pracovnej zmluvy je finančnou operáciou v zmysle § 2 ods. 2 písm. k/ zákona č. 502/2001 Z.z. a je aj právnym úkonom v zmysle § 9 tohto zákona. Dohoda je teda finančnou operáciou, nakoľko išlo o poskytnutie verejných prostriedkov z rozpočtu Mesta Prešov žalovanému v prípade skončenia jeho pracovného pomeru. Podľa zákona teda pred uzavretím dohody mala byť vykonaná predbežná finančná kontrola, k čomu nedošlo. O tejto skutočnosti vedel a musel vedieť aj samotný žalovaný zastávajúci u neho vedúcu funkciu ako riaditeľ sekcie majetkovej a ekonomickej. Keďže finančnú kontrolu musel vykonávať bežne v iných prípadoch mal s tým skúsenosti a prax a tiež vedel, že výška jeho dohadovaného odstupného nie je krytá rozpočtom mesta, a preto v danej veci nebol dobromyseľný. V dôsledku uvedeného dohoda je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Obč.zákonníka. Vytkol tiež súdu prvej inštancie nevykonanie dokazovania výpoveďami navrhnutých svedkov, ktorí by preukázali, že vykonávanie predbežných a následných finančných kontrol aj pri pracovnoprávnych úkonoch bolo jeho bežnou praxou, ako zamestnávateľa.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že spochybňovaná dohoda o zmene pracovnej činnosti nie je finančnou operáciou a vytkol žalobcovi, že sa svojimi vyjadreniami snaží preniesť zodpovednosť za vlastné pochybenie na neho, čo nie je akceptovateľné. Primátorom mesta nebol poverený vykonávaním predbežnej finančnej kontroly a je tak správny záver súdu poukazujúceho na § 17 ods. 4 Zákonníka práce o povinnosti zamestnávateľa hradiť spôsobenú škodu. Nemá žiadnu vedomosť o tom, aby svojím konaním porušil akýkoľvek právny predpis ani o tom, aby alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne zakazoval uzavretie obdobnej dohody.

7. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok v napadnutej časti vrátane výroku o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny .

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 .

9. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa ust. 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP, pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm e) je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom . Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

11. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods. 1,2 alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

13. Odvolací dôvod podľa ustanovenia 365 ods. 1 písm. e/ podľa názoru odvolacieho súdu nebol naplnený ,pretože nedošlo počas konania pred súdom prvej inštancie k nevykonaniu takých účastníkom navrhnutých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť . Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý účastníkom nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Aj keď súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhované dôkazy, je nutné konštatovať, že súd vykonal všetky dôkazy potrebné na preukázanie

skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva boli významné, teda nevykonal iba tie dôkazy, ktoré z tohto hľadiska významné neboli, resp. boli nadbytočné.

14. Rovnako nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

15. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/

16. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania.

17. Podľa ust. § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a na zdôraznenie správnosti dopĺňa nasledovné:

19. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že sporná dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 2.12.2014 neodporuje zákonom, osobitne ani Zákonníku práce, či zákonu č. 502/2001 Z.z., s čím možno súhlasiť.

20. Cieľom zákona č. 502/2011 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite je upraviť základné pravidlá, ciele a spôsob vykonávania finančnej kontroly, vnútorného auditu a vládneho auditu a jeho úlohou je zabezpečiť dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami, keď podrobnejšie upravuje pôsobnosť Ministerstva financií SR a ostatných orgánov verejnej správy v oblasti finančnej kontroly, vnútorného auditu a vládneho auditu. Zákon tiež definuje pokuty, ktoré orgán verejnej správy vykonávajúci kontrolu môže uložiť za nesplnenie povinností uvedených v tomto zákone. Predmetný zákon v ust. § 2 ods.2 písm. k/ (na ktorý poukazuje žalobca) na účely tohto zákona definuje pojem finančnej operácie ako príjem, poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v hotovosti alebo bezhotovostne, právny úkon alebo iný úkon majetkovej povahy. Podľa názoru odvolacieho súdu, zhodného s názorom súdu prvej inštancie, aj keby preskúmavanej dohode o zmene pracovnej zmluvy nepredchádzala predbežná finančná kontrola v zmysle zákona č. 502/2001 Z.z., iba táto skutočnosť sama osebe by nespôsobovala neplatnosť tohto právneho úkonu.

21. Zmyslom spochybňovanej dohody o zmene pracovnej zmluvy bolo dohodnúť okrem odstupného podľa Zákonníka práce i ďalšie odstupné vo výške 5 násobku priemerného mesačného zárobku, keď túto uzatvorili sporové strany. Cieľom strán dohody teda bolo dojednať „klasické“ navýšenie odstupného.

22. Podľa § 17 ods. 3 Zákonníka práce neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

23. Súd prvej inštancie správne prihliadal i na citované ustanovenie Zákonníka práce, v zmysle ktorého neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, pokiaľ neplatnosť nespôsobil sám, čo korešponduje aj s článkom 2 vetou druhou základných zásad Zákonníka práce, podľa ktorej výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. Keď

neplatnosť právneho úkonu spôsobí zamestnávateľ výlučne sám, resp. spolu so zamestnancom, takáto neplatnosť nemôže byť na ujmu zamestnanca a v takom prípade vzniká zodpovednosť zamestnávateľa za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu.

24. V konaní nebolo preukazované a ani tvrdené, aby prípadnú neplatnosť dohody z dňa 2.12.2014 zapríčinil výlučne sám žalovaný. Uvedený výklad je vyústením ochrannej funkcie pracovného práva, keďže ochrana slabšej strany je základným a najdôležitejším cieľom sledovaným pracovným právom a vo svojej podstate ide o uholný kameň existencie samotného pracovnoprávneho kódexu a nadväzujúcej právnej úpravy. Teda, aj keby bola konštatovaná neplatnosť sporného právneho úkonu (čo nebola), táto by mohla byť na ujmu žalovaného iba vtedy, ak by neplatnosť právneho úkonu spôsobil výlučne sám pri existencii plného zavinenia na jeho strane. Teda aj v prípade kladného výsledku sporu pre žalobcu, by sa tento nezbavil povinnosti žalovanému uhradiť vzniknutú škodu.

25. Bez ohľadu na vyššie uvedený výklad však v prejednávanej veci neboli preukázané žiadne dôvody neplatnosti dohody z 2.12.2014, ktorú žalovaný uzatváral v dobrej viere (opak preukázaný nebol) a na týchto nepochybných skutkových a právnych záveroch by nič nemohli zmeniť ani výpovede svedkov navrhnutých žalobcom.

26. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto odvolací súd považuje za vecne správny majúc za to, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie žalobného návrhu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel prvoinštančný súd k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správne právne závery pre zamietnutie žaloby. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol totiž úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 .

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .