Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Pc/18/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľky: Y. H., nar. X.X.XXXX, bytom X. č. X, proti osobe povinnej podľa návrhu na platenie výživného: Y. H., nar. XX.X.XXXX, bytom U., V. XX/XX, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 19.7.2017 a jeho doplnením a úpravou petitu z 24.10.2017 domáhala o určenie výživného voči osobe povinnej podľa návrhu na platenie výživného, keď poukázala na skutočnosti podľa ktorých je študentkou U. odbornej školy hotelových služieb a obchodu v B. Z. druhého ročníka. Od februára XXXX nežije v spoločnej domácnosti s osobou povinnou na platenie výživného a nemá žiaden príjem. Dôvodila, že žalobu podala z dôvodu splnenia podmienok pre poskytovanie dávok v hmotnej núdzi.

2. Súd v zmysle § 180 pojednával v neprítomnosti osoby povinnej na platenie výživného, ktorý mal predvolanie na pojednávanie doručené v zmysle § 113 dňom 21.2.2018.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi a to potvrdením o návšteve školy, cestovnými lístkami vyjadrením doručeným súdu dňa 24.1.2018, odpoveďou Sociálnej poisťovne ústredie z 21.2.2018 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4. Z výpovede navrhovateľky mal súd preukázané, že navrhovateľka je žiačkou druhého ročníka strednej odbornej školy hotelovej v B. Z. s denným štúdiom. Do školy každodenne dochádza autobusom z obce X., s ktorou dochádzkou má mesačne výdavky vo výške 20 eur. Ďalej uviedla ďalšie mesačné výdavky súvisiace so školou a to na maturitné oznámenia, stužky, fotografiu, rovnošatu, školské potreby, ktoré sú približne mesačne vo výške 6,80 eur a ďalej výdavky týkajúce sa obuvi, ošatenia približne mesačne 6,60 eur a mesačné výdavky súvisiace s hygienou a stravou približne vo výške 60 eur, t.j. celkové mesačné výdavky 93,30 eur, ktoré však súdu žiadnym spôsobom nepreukázala. Vypovedala, že brigádnicky si v súčasnosti neprivyrába vzhľadom na denné štúdium a na skutočnosť, že cez víkendy vykonáva školskú prax ako čašníčka. Vypovedala, že v súčasnosti žije u priateľa, ktorý zabezpečuje bývanie, náklady na bývanie ako aj výdavky na stravu a matka navrhovateľky, ktorá je nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, soc. vecí a rodiny v P., doposiaľ poberala sociálne dávky prispieva a hradí náklady súvisiace so školou, náklady na obuv a ošatenie. Ďalej uviedla, že osoba povinná na platenie

výživného nie je zamestnaná, poberá starobný dôchodok, pričom výšku tohto starobného dôchodku uviesť nevedela. Vypovedala, že osoba povinná na platenie výživného dobrovoľne nepravidelne prispieva navrhovateľke sumou 10-20 eur.

5. Z odpovede Sociálnej poisťovne ústredie mal súd preukázané, že osoba povinná na platenie výživného je poberateľom starobného dôchodku priznaného od 24.2.2012 vyplácaného v sume 224,20 eur mesačne z ktorého sa vykonávajú exekučné zrážky v sume 16,48 eur mesačne. Menovaný v súčasnosti nie je poberateľom nemocenských dávok, dávok úrazového poistenia, dávok v nezamestnanosti a dávok garančného poistenia.

6. Z potvrdenia o návšteve školy z 23.10.2017 mal súd preukázané, že navrhovateľka je žiačkou II triedy strednej odbornej školy hotelových služieb a obchodu a výdavky spojené so štúdiom predstavujú 15 eur ročne (ZRŠ) a z predložených cestovných lístkov mal preukázanú výšku cestovného mesačne z obce X. vo výške 20 eur.

7. Podľa § 62 odsek 1, 2 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odsek 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 odsek 3 zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. Podľa § 75 odsek 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 odsek 2 zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 odsek 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 2 písmeno a) a c) z. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov s poukazom na opatrenie MPSVaR SR č. 173/2017 Z. z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 199,48 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, c) 91,06 eura mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa.

8. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Vyživovacia povinnosť končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom

procese (prvá ukončená vysoká škola.) Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopnosti a možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Medzi základné náklady patria bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Spoločné náklady rodiny sa do nákladov dieťaťa započítajú len vo výške pripadajúcej na jedného člena rodiny. Výživné pre plnoleté dieťa možno priznať najskôr odo dňa podania návrhu na súd, nie spätne, ako je to u maloletých detí.

9. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrhu nemožno vyhovieť, keď navrhovateľka v konaní súdu žiadnym spôsobom nepreukázala a nevyhodnotila svoje pravidelné a nepravidelné náklady na život resp. štúdium a svoj návrh odôvodnil len tým , že vymenovala mesačné výdavky, okrem cestovného a nákladov na štúdium spolu vo výške 26,80 eur mesačne, ktoré súdu zdokladovala a zároveň uviedla, že návrh podala z dôvodu priznania nároku na dávky v hmotnej núdzi. Napriek nečinnosti osoby povinnej na platenie výživného si súd vyžiadal od Sociálnej poisťovne vyjadrenie k zárobkovým pomerom osoby povinnej na platenie výživného, keď z odpovede Sociálnej poisťovne ústredie mal súd preukázané, že osoba povinná na platenie výživného je poberateľom starobného dôchodku priznaného od 24.2.2012 vyplácaného v sume 224,20 eur mesačne z ktorého sa vykonávajú exekučné zrážky v sume 16,48 eur mesačne. S poukazom na ustanovenie § 2 písmeno a) z. č. 601/2003 Z. z. ako aj na ustanovenie § 75 odsek 2 zákona o rodine súd návrh na určenie výživného zamietol, keď za danej situácie s poukazom na príjem osoby povinnej na platenie výživného a preukázané mesačné výdavky navrhovateľky vo výške 26,80 eur, nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť navrhovateľke akékoľvek výživné. Aj napriek skutočnosti, že plnenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, je potrebné pri skúmaní pomerov prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu. Navrhovateľka v konaní vypovedala, že s osobou povinnou na platenie výživného je v kontakte a táto jej dobrovoľne prispieva sumou 10-20 eur nepravidelne, keď uložením povinnosti platiť výživné v minimálnej výške v zmysle § 62 odsek 3 ZR by bolo v rozpore s § 2 písm. a) z č. 601/2003 Z. z.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, pretože išlo o civilné mimosporové konanie, v ktorom platí zásada, že si každý účastník znáša trovy konania, ktoré v konaní platil.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.