Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-106-2017.pdf
PDF · 106.03 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/106/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: H. F., X.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - J. A., X.. XX.XX.XXXX, L. R. XX, L., zastúpená H.. H. B., C.V. R. R. R. X, L. a otec
- H. F., X.. XX.XX.XXXX, V. L. J. XX, R. E., toho času J. X, R. E., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou H.. L.. L. O., X.. XX.XX.XXXX, L. X. F. XXXX, G. Z., adresa na doručovanie H. Z., R..K..S.., R. R. R. X, L., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého H. F., X.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého H. F., X.. XX.XX.XXXX sumou 120 eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 05.05.2017.
Zročné výživné za obdobie od 05.05.2017 do 05.04.2018 vo výške 470,- eur je otec povinný zaplatiť jednorazovo do 31.05.2018.
Styk otca s maloletým H. F., X.. XX.XX.XXXX neurčuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, podaným na tunajšom dňa 05.05.2017 sa matka maloletého H. domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že tento bude zverený do jej osobnej starostlivosti, výšku výživného zo strany otca voči maloletému spočiatku ponechala na úvahu súdu a napokon navrhla, aby bol otec zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 150 € mesačne a jeho styk s maloletým zostal neupravený.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletého nie sú manželmi a keď mal maloletý cca 5 mesiacov ukončili svoje spolužitie. Od tohto obdobia otec prispieval na výživu maloletého spočiatku sumou 100 € mesačne, potom 50 € mesačne a následne znovu sumou 100 € mesačne. Otec nie je v pravidelnom kontakte s maloletým, v čase konania prvého pojednávanie vo veci ho nevidel už 8 mesiacov. Matka v kontakte otca s maloletým nebráni, ak otec prejavil záujem byť so synom povedala, že mu ho prinesie v čase a na miesto, ktoré si určí. Je však pravdou, že trvala na svojej prítomnosti pri styku, nakoľko z dôvodu nezáujmu otca s ním maloletý nemá vytvorený žiadny vzťah, otec nepozná jeho denný režim a
maloletý ho ani neoslovuje tato, hoci ostatných členov rodiny rozpoznáva. Otcovi v styku s maloletým nerobila a ani nebude robiť problémy, bude rada, ak otec prejaví o maloletého záujem, tento však doposiaľ nebol skutočný a za tejto situácii nie je možné, aby si otec vzal maloletého do svojej domácnosti a vrátil jej ho po niekoľkých dňoch. V priebehu konania uviedla, že od 11/2017 do 04/2018 kontaktoval otec maloletého tri razy, pričom na prvom stretnutí sa maloletý otca zľakol, potom to už bolo lepšie. Zopakovala, že otcovi v styku s maloletým nebude brániť. Ohľadom určenia výživného zo strany otca voči maloletému poukázala na rozpis nákladov na potreby maloletého za obdobie od 04/2017 do 12/2017.
3. Otec maloletého s návrhom matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému súhlasil, súhlasil s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok. Na výživu maloletého bol ochotný prispievať sumou 100 € mesačne, ktoré zasielal matke od ukončenia spolužitia do 06/2017, od 07/2017 zasielal matke sumu 50 € mesačne. Mal záujem byť s maloletým v kontakte bez prítomnosti matky a na prvom pojednávaní vo veci potvrdil tú skutočnosť, že s maloletým nebol v kontakte dlhšiu dobu. Je tiež pravdou, že s matkou spolu málo komunikujú.
4. Právny zástupca matky odkázal na vyjadrenia a prednesy matky a navrhol, aby súd zveril maloletého H. do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Výživné zo strany otca voči maloletému žiadal určiť v sume 150 € mesačne a styk otca s maloletým neurčiť.
5. Splnomocnená zástupkyňa otca na ostatnom pojednávaní spočiatku poukázala na to, že z ich strany bola snaha dohodnúť sa s matkou na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému s tým, že bude upravený styk otca s maloletým bez prítomnosti matky, pričom návrh zo strany otca bol každý druhý týždeň od piatku do nedele. Výživné navrhli v sume 100 € mesačne, keďže matka maloletého pracuje, čo môžu potvrdiť i ďalší ľudia. Taktiež poukázala na to, že matka podmienila kontakt otca s maloletým hradením výživného v sume 170 € mesačne. Následne však svoj postoj zmenila a navrhla, aby bol maloletý H. zverený do osobnej starostlivosti otca, kde bude o neho lepšie postarané, keďže na strane otca je primerané prostredie pre maloletého a otec má primeraný príjem, z ktorého je schopný zabezpečiť potreby maloletého. Matku nepovažovali za vhodnú osobu na to, aby vychovávala dieťa, čo signalizovali aj kolíznemu opatrovníkovi. Poukázala na to, že matka maloletého nemá žiadnu prácu, nikdy nepracovala, nemá žiadne vzdelanie a jej sociálne prostredie nie je vhodné pre výchovu maloletého z dôvodu, jej spôsobu a systému života.
6. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie na strane maloletého H. a jeho matky na žiadosť súdu, pričom neevidoval žiadnu signalizáciu na nevhodnosť výchovného prostredia u matky zo strany otca maloletého ani iných osôb. Doporučil súdu zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, výživné zo strany otca určiť v sume 150 € mesačne a jeho styk s maloletým ponechať za súčasnej situácie bez úpravy s tým, že ak by sa vyskytli problémy, otec si môže podať návrh na jeho úpravu.
7. Súd sa oboznámil s návrhom matky zo dňa 05.05.2017, rodným listom maloletého H., oznámením ÚPSVaR Bratislava zo dňa 19.04.2016 o zaradení matky do evidencie uchádzačov o zamestnanie, potvrdením ÚPSVaR Bratislava zo dňa 08.11.2016 o dĺžke zaradenia matky do evidencie uchádzačov o zamestnanie, svedčením o živnostenskom oprávnení na strane otca maloletého, potvrdením o dani z príjmov na strane otca maloletého za rok 2016, výpismi z účtu otca maloletého za obdobie od 03/2017 - 10/2017, rozpisom nákladov na starostlivosť maloletého za obdobie od 04/2017 do 12/2017 a úradným záznamom ÚPSVaR Bratislava zo dňa 23.03.2018. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav vo veci:
8. Maloletý H. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, ktorí žili do cca 03/2017 v spoločnej domácnosti. Je v celodennej osobnej starostlivosti matky, jeho zdravotný stav je dobrý a matka s ním má výdavky primerané jeho veku, pričom tieto vyčíslila v sume priemerne cca 180-200 € mesačne. Stravuje sa už normálne, vzhľadom k veku mu matka neustále dokupuje ošatenie a obuv.
9. Matka maloletého je slobodná, okrem maloletého H. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na maloletého, iné príjmy
nemá. Spolu s maloletým, svojou matkou a bratom býva v rodinnom dome na R. N. Y. L., ktorý je vo vlastníctve jej starých rodičov. Na náklady spojené s bývaním prispieva čiastkou 50 € mesačne.
10. Otec maloletého je slobodný, okrem maloletého H. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Je živnostníkom s predmetom činnosti autodoprava s tým, že prevádzkuje dodávku do 3,5 tony a rozváža tovar pre spoločnosť Z. Y. J. - kancelárske potreby. Jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 900 €, iné príjmy nemá. Býva v 3- izbovom byte vo R. E., ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, je prefinancovaný hypotekárnym úverom poskytnutým v roku 2015 v celkovej výške 115 000 €, kde mesačná splátka úveru predstavuje čiastku 402 €.
11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
13. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
15. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
16. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
19. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
21. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
22. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
24. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
25. Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletému H. je potrebné upraviť autoritatívnym súdnym rozhodnutím, nakoľko rodičia nevedeli ani v priebehu konania dospieť ku konsenzu ohľadom výkonu ich rodičovských práv a povinností. Na ostatnom pojednávaní nadôvažok splnomocnená zástupkyňa otca tlmočila súdu diametrálne odlišné stanovisko otca maloletého, než aký prezentoval v priebehu konania, pričom samotný otec súhlasil s tým, aby súd na poslednom pojednávaní konal v jeho neprítomnosti. Otec maloletého na prvom pojednávaní vo veci súhlasil s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, žiadnym spôsobom nenamietal starostlivosť o maloletého z jej strany a ani nesignalizoval nevhodnosť výchovného prostredia, v ktorom maloletý vyrastá. Poukazoval výlučne na záujem byť s maloletým v pravidelnom kontakte bez prítomnosti matky a v zásade neuvádzal, že by mu matka v samotnom kontakte s maloletým bránila. K rovnakému záveru dospel aj súd, keď otec nenamietal tvrdenia matky ohľadom jeho kontaktovania sa s maloletým a k jeho častejšiemu kontaktu s maloletým prišlo až po prvom pojednávaní vo veci, ktoré sa konalo v 11/2017, kedy kontaktoval matku a tri razy sa stretol s maloletým. Na poslednom pojednávaní, však splnomocnená zástupkyňa otca žiadala, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, pričom ako dôvod uviedla spôsob života matky maloletého, ktorá nevytvára vhodné prostredie pre výchovu maloletého. Poukázala pritom na to, že matka nikde nepracuje, nemá príjem, nemá ani žiadne vzdelanie a podmienila styk otca s maloletým hradením výživného v sume 170 € mesačne.
26. V otázke zverenia maloletého H. súd zosúladil právny stav so stavom faktickým, kedy je maloletý od ukončenia spolužitia rodičov v celodennej osobnej starostlivosti matky, v ktorej neboli zistené žiadne nedostatky. Kolízny opatrovník ako orgán sociálnoprávnej ochrany detí prešetril pomery na strane matky a vykonal potrebné šetrenia, ktoré neodhalili žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k tomu, aby na ich základe súd dospel k dôvodným pochybnostiam o vhodnosti výchovného prostredia, ktoré maloletému poskytuje matka. Nadôvažok je nutné prihliadnuť aj na to, že sám otec na prípadnú závadnú starostlivosť matky o maloletého ani po ukončení spolužitia rodičov a ani v priebehu konania nepoukazoval, a to ani vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 30.11.2017. Aj splnomocnená zástupkyňa otca maloletého poukazovala predovšetkým na otázku úpravy styku otca s maloletým. K zmene došlo až v rámci záverečného návrhu zástupkyne otca. Odôvodnila ho však tvrdeniami, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázala a k ňou prezentovaným záverom nedospel ani súd v rámci vykonaného dokazovania. Nadôvažok zástupkyňa otca uvádzala na podporu svojich tvrdení o nevhodnosti výchovného prostredia na strane matky skutočnosti, ktoré nie sú spôsobilé k tomu, aby bolo možné na ich základe konštatovať, že matka nevykonáva alebo nie je schopná vykonávať riadnu starostlivosť o maloletého H.. Predovšetkým skutočnosť, že matka nemá žiadne vzdelanie, nemá absolútne žiadny vplyv na rodičovské zručnosti a výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a zo strany splnomocnenej zástupkyne otca sa vo vzťahu k matke jednalo skôr o subjektívny a v zásade urážlivý postoj, než o objektívne hľadisko, ktoré by bolo relevantné pre posúdenie vhodnej formy úpravy výkonu rodičovských práv vo vzťahu k výkonu osobnej starostlivosti o dieťa. Pokiaľ ide o tvrdenia ohľadom zamestnania matky a jej príjmových pomerov, tieto súd vyhodnotil ako zmätočné. Splnomocnená zástupkyňa matky totiž spočiatku namietala, že jediným príjmom matky je rodičovský príspevok a rodinné prídavky na maloletého a žiadala, aby súd vypočul svedkov, ktorí potvrdia, že matka maloletého i v súčasnosti pracuje. Následne však absenciu zamestnania a riadneho príjmu uvádzala ako jeden z dôvodov nevhodnosti výchovného prostredia na strane matky. V tejto súvislosti
súd upriamuje pozornosť splnomocnenej zástupkyne otca na to, že maloletý je vo veku X,X roka a matka je s ním na riadnej rodičovskej dovolenke spojenej s výkonom celodennej osobnej starostlivosti o maloletého. Súdu preto nebolo zrejmé, z akého dôvodu by matke malo byť pripísané na vrub, že nepracuje a nemá žiadny príjem, keďže je prirodzené, že do troch rokov veku vykonáva jeden z rodičov celodennú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, čo je v absolútnom súlade so zákonnou právnou úpravou, týkajúcou sa starostlivosti o deti v útlom veku a s tým spojeného sociálneho zabezpečenia. Pokiaľ ide o opačné tvrdenie splnomocnenej zástupkyne otca súd uvádza, že v čase čerpania riadnej rodičovskej dovolenky zo strany rodiča nie je pre súd v čase rozhodovania relevantné, či pred nástupom na rodičovskú dovolenku tento rodič pracoval alebo nie, v akom rozsahu a na akom právnom základe. Napokon, ako už bolo uvedené vyššie, ani tvrdenia ohľadom nevhodného či škodlivého spôsobu života na strane matky maloletého sa v priebehu konania nepreukázali a zo žiadnych skutočností, ktoré boli súdu známe v priebehu konania, nebolo možné odvodiť akékoľvek pochybnosti ohľadom starostlivosti matky o maloletého. V súvislosti s návrhom na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca súdu nebolo taktiež zrejmé, ako by otec túto starostlivosť zabezpečoval, keďže ako už bolo uvedené vyššie, maloletý je v útlom veku a v celodennej osobnej starostlivosti svojej matky. Ak by súd návrhu otca vyhovel, otec by musel zanechať svoju živnostenskú činnosť a zostať s maloletým na rodičovskej dovolenke, alebo zveriť faktický výkon osobnej starostlivosti o maloletého inej osobe alebo k tomu určenému zariadeniu (detské jasle). Otec je pritom zaťažený pomerne vysokým hypotekárnym úverom, ktorý musí splácať v sume 402 € mesačne, ukončenie jeho pracovnej činnosti tak nepripadalo do úvahy. Musel by tak využiť možnosť starostlivosti o maloletého zo strany inej osoby (či už by sa jednalo o jeho rodinných príslušníkov alebo iné osoby) alebo zariadenia, čo v žiadnom prípade súd nepovažoval za súladné so záujmom maloletého H., keď je tu matka, ktorá preukázateľne vykonáva riadnu starostlivosť o maloletého po všetkých stránkach, a to od jeho narodenia. Na základe uvedeného súd vyhovel návrhu matky a zveril maloletého H. do jej osobnej starostlivosti. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok súd priznal obom rodičom, nakoľko na strane ani jedného z nich nezhliadol také okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie, ktorým by bol niektorý z rodičov na týchto právach obmedzený alebo by bol výkonu týchto práv pozbavený.
27. Pokiaľ ide o určenie styku otca s maloletým H., tento súd ponechal bez úpravy. Vychádzal predovšetkým z veľmi nízkeho veku maloletého, kedy v zásade nie je súladné so záujmom maloletého, aby bol styk rodiča s dieťaťom striktne upravený v presne stanovených termínoch. Omnoho vhodnejšie je, keď tento vychádza z dohody rodičov, ktorá zohľadňuje aktuálnu situáciu na strane maloletého dieťaťa, ktorej je možné následne aj prispôsobiť dĺžku tohto styku. V danom prípade súd nezhliadol potrebu upraviť styk otca s maloletým súdnym rozhodnutím ani z dôvodov na strane matky, keď v priebehu konania matka opakovane deklarovala a bolo to i preukázané, že nebráni otcovi v kontakte s maloletým a v rozumných medziach je schopná sa prispôsobiť i požiadavkám otca, keďže je s maloletým na rodičovskej dovolenke. Napokon musel súd prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že otec sa od ukončenia spolužitia s matkou kontaktoval s maloletým len sporadicky, nepoznal jeho denný režim a nikdy sám nevykonával súvislejšiu starostlivosť o maloletého, ktorý tak zatiaľ nie je zvyknutý tráviť s otcom dlhšie časového obdobie bez prítomnosti matky, pričom dieťaťu jeho veku nie je možné jednoducho niečo vysvetliť. Je nutné preto rešpektovať jeho prežívanie a v počiatočnom období realizácie styku jeho naviazanosť na matku a potrebu jej blízkosti. Časom, keď sa medzi maloletým H. a otcom vybuduje vzájomný vzťah do takej miery, že bude možné, aby maloletý strávil s otcom určité časové obdobie bez prítomnosti matky, bude na mieste, aby matka od uvedeného upustila a ponechala otcovi priestor pre realizáciu jeho styku s maloletým podľa jeho predstáv. V tejto súvislosti však súd dáva otcovi do pozornosti, že k uvedenému je možné dospieť len za predpokladu, že bude s maloletým udržiavať pravidelný kontakt, v žiadnom prípade nemôže očakávať, že si k nemu maloletý vybuduje vzťah v prípade, ak sa s ním otec bude kontaktovať sporadicky a medzi jednotlivými interakciami ubehne dlhé časové obdobie, za ktoré maloletý opätovne „zabudne“, že sa jedná o jeho otca a bude potrebné znovu nadväzovať vzťah.
28. Pokiaľ ide o určenie výživného zo strany otca voči maloletému, matka navrhovala čiastku 150 € mesačne a otec čiastku 100 € mesačne. Výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, nadanie či záujmy a zároveň vychádza z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zákonná
vyživovacia povinnosť oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane každého dieťaťa a keďže ide o osobné právo dieťaťa, súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti zohrávajú zásadnú úlohu náklady na odôvodnené potreby a záujmy každého maloletého dieťaťa, pričom z obsahu tohto pojmu je zrejmé, že sa jedná o také potreby a záujmy, ktoré je nevyhnutné u maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti každého prípadu, vrátane celkových pomerov oboch rodičov. Na strane maloletého H. sa pritom nevyskytovali a ani nevyskytujú špecifické výdavky, ktoré by matka bola nútená vynakladať a ktoré by sa u detí vo veku H. bežne nevyskytovali, skladba jeho potrieb a výška nákladov na ich uspokojovanie je porovnateľná s výdavkami na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí v jeho veku tak, ako sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. U maloletého bolo tak potrebné prihliadnuť na jeho vek a tomu zodpovedajúci fyzický vývin, kedy je potrebné mu častejšie obmieňať ošatenie a obuv z dôvodu rýchleho rastu, taktiež mu ešte zabezpečovať plienky a detskú stravu, pričom však maloletý konzumuje už i stravu normálnu, čím matke vznikli náklady na zabezpečenie stravy pre maloletého. Matka taktiež zabezpečuje maloletému bývanie a prispieva na náklady s tým spojené a v neposlednom rade je u maloletého potrebné prihliadnuť na jeho psychomotorický vývin a potrebu jeho náležitého napredovania, kedy je nutné medzi odôvodnené potreby maloletého dieťaťa vo veku H. zaradiť i hračky a didaktické pomôcky. V danom prípade je tiež pri určovaní výživného potrebné prihliadnuť na to, že rodič, v ktorého osobnej starostlivosti sa dieťa nachádza, si plní svoju vyživovaciu povinnosť predovšetkým výkonom celodennej osobnej starostlivosti o dieťa, ktoré v tomto veku nie je schopné žiadnych sebaobslužných úkonov a vyžaduje sústavnú starostlivosť po všetkých stránkach. S ohľadom na uvedené súd napokon určil výživné zo strany otca voči maloletému v sume 120 € mesačne, ktorá výška výživného umožní maloletému, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojiť jeho odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom rozsahu. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca počnúc podaním návrhu, t. j. od mája 2017, za rozhodné obdobie tak mal otec zaplatiť na výživu maloletého výživné v čiastke 1 320 € (11 mesiacov x 120 €), pričom zaplatil na výživu maloletého čiastku 850 €, a to za obdobie od 5/2017-06/2017 čiastku 100 € mesačne, za obdobie od 07/2017 do 11/2017 čiastku 50 € mesačne a od 12/2017 do 03/2017 čiastku 100 € mesačne, t. j dovedna čiastku 850 €. Rozdiel medzi určeným a uhrádzaným výživným tak predstavoval čiastku 470 € (1 320 € - 850€ =470 €). Vzhľadom k výške zročného výživného súd uložil otcovi povinnosť uhradiť ho jednorazovo, a to do 31.05.2018, t. j. do dvoch mesiacov od rozhodnutia súdu.
29. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. V Bratislave, dňa 05. apríla 2018
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nemôže matka maloletého a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.
Proti tomuto uzneseniu môže otec maloletého podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 CSP podľa ktorého odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.