Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/210/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III. v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Fekete v spore žalobcu: BETA TRADING LLP, 40 Bloomsbury Way, Lower Ground Floor, London, England, WC1A 2SE, IČO: OC401428, zastúpeného Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanému: NACCO SAS, R.C.S. Paris, 86 boulevard Houssmann, Paríž, Francúzsko, IČO: 732006044, zastúpeného White & Case s.r.o., Hlavné námestie 5, Bratislava, IČO: 35 908 891, o zaplatenie 782 022,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 59 840,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 15. 06. 2016 až do zaplatenia v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vo zvyšnej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 84,72 %, pričom o výške trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 16. 06. 2016 sa žalobca, ktorého súd pripustil do konania uznesením zo dňa 14. 11. 2017 na miesto pôvodného žalobcu spoločnosti ORS Europe s.r.o. v likvidaci, Martinická 987/3, Praha, Česká republika, IČO: 24216348 (ďalej len „pôvodný žalobca“) a ktorej zmenu súd pripustil uznesením zo dňa 05. 03. 2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 782 022,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15. 06. 2016 až do zaplatenia.

2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 27. 05. 2008 uzatvoril žalovaný ako nájomca zmluvu o prenájme 40 ks železničných vagónov/koľajových vozidiel so spoločnosťou BELLEZZA s.r.o., IČO: 36 715 603, ako prenajímateľom (ďalej len „spoločnosť BELLEZZA s.r.o.“ alebo „prenajímateľ“). Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to na 3 roky, t.j. do 31. 12. 2010 s tým, že táto doba sa automaticky predĺžila vždy o jeden rok, ak niektorá zo zmluvných strán nevypovedala túto nájomnú zmluvu v lehote troch mesiacov pred predpokladaným dňom skončenia nájomnej zmluvy. V zmysle čl. 10 všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť nájomnej zmluvy, sa právny vzťah medzi zmluvnými stranami spravoval právom miesta podnikania podľa výberu prenajímateľa. Pôvodný žalobca sa stal vlastníkom železničných vozňov, ktoré boli predmetom tejto nájomnej zmluvy, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2012. Nadobudnutím vlastníctva železničných vozňov pôvodný žalobca vstúpil na miesto prenajímateľa podľa nájomnej zmluvy, pričom vlastníctvo bolo potvrdené rozhodcovským rozsudkom zo dňa 17. 10. 2012. Predchádzajúci vlastník oznámil žalovanému predaj vagónov listom zo dňa 16. 07. 2012, pričom aj pôvodný žalobca kontaktoval žalovaného dňa 12. 07. 2013. Žalovaný sa k predmetnému listu vyjadril listom zo dňa 12. 09. 2013.

Nakoľko si žalovaný nesplnil svoje záväzky z nájomnej zmluvy, pôvodný žalobca listom zo dňa 09. 07. 2013 odstúpil od nájomnej zmluvy a požiadal žalovaného o vrátenie predmetu nájmu v súlade s podmienkami a v lehotách podľa nájomnej zmluvy. Pôvodný žalobca v odstúpení od zmluvy v súlade so zmluvou určil miesto plnenia - pristavenia železničných vagónov, a to železničná stanica Bratislava

- Východná, Bratislava, Slovensko, avšak žalovaný železničné vagóny nevrátil. Žalovaný kontaktoval pôvodného žalobcu ako vlastníka železničných vagónov prostredníctvom advokátskej kancelárie AK Kaplan & Nohejl listom zo dňa 12. 09. 2013, v ktorom poprel vlastníctvo pôvodného žalobcu a uviedol, že faktúry za nájom vystavené pôvodným žalobcom neakceptuje. Na uvedené reagoval pôvodný žalobca listom zo dňa 30. 09. 2013, pričom ďalšia komunikácia nikam neviedla. Nakoľko žalovaný nepristavil železničné vagóny tak, ako ho na to pôvodný žalobca vyzval listom zo dňa 09. 07. 2013, pôvodný žalobca opätovne vyzval žalovaného na vrátenie železničných vozňov listom zo dňa 07. 10. 2013, a to v lehote do 15. 10. 2013, pričom žalovaný si túto povinnosť nesplnil. Dňa 09. 08. 2013 uzatvoril pôvodný žalobca zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy so spoločnosťou BASTELL INC, predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán uzatvoriť do 21. 10. 2013 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude predaj 40 ks železničných vozňov za kúpnu cenu 12 500,- eur bez DPH za vozeň, t.j. 500 000,- eur bez DPH celkovo. Budúci kupujúci sa zaviazal zaplatiť pôvodnému žalobcovi zálohu za kúpnu cenu v sume 290 000,- eur bez DPH do 45 dní odo dňa uzatvorenia tejto budúcej kúpnej zmluvy. Pôvodný žalobca prijal predmetnú zálohu na bankový účet dňa 11. 09. 2013. Na stretnutí zmluvných strán budúcej kúpnej zmluvy dňa 21. 12. 2013 požiadal pôvodný žalobca spoločnosť BASTELL INC o uzatvorenie dodatku č. 1 k tejto budúcej kúpnej zmluve z dôvodu nemožnosti plnenia (nemožnosti dodať železničné vozne spoločnosti BASTELL INC z dôvodu ich nevrátenia zo strany žalovaného). Spoločnosť BASTELL INC návrh odmietla, trvala na dodaní predmetu zmluvy v určených termínoch, pričom upozornila pôvodného žalobcu, že v prípade, ak železničné vagóny v stanovených lehotách nedodá, spoločnosť BASTELL INC bude žiadať o vrátenie zaplatenej zálohy. Nakoľko pôvodný žalobca nebol z dôvodu nedodržania povinností na strane žalovaného schopný splniť svoj záväzok podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy, spoločnosť BASTELL INC listom zo dňa 23. 10. 2013 vyzvala žalobcu na vrátenie zaplatenej zálohy v sume 290 000,- eur v lehote do 01. 11. 2013 a zároveň na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 290 000,- eur v lehote do 15 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy. Nakoľko žalovaný nechcel železničné vagóny dobrovoľne vrátiť, pôvodný žalobca požiadal Železnice Slovenskej republiky o súčinnosť pri ich hľadaní. Na základe informácii od ŽSR sa pôvodný žalobca zmocnil 34 ks svojich železničných vagónov, čím získal možnosť s nimi skutočne nakladať a disponovať. Železničným vagónom uplynula platnosť osvedčenia o technickej spôsobilosti na prevádzku, preto už nebolo možné nájsť kupca, ktorý by vagóny prevádzkoval. Bol záujemca len o kúpu vagónov na šrot, pričom 6 ks vagónov sa do dnešného dňa nenašlo. Pôvodný žalobca predal železničné vozne spoločnosti KOFAP, spol. s r.o. kúpnou zmluvou zo dňa 02. 06. 2014. Kúpna cena bola 67 818,- eur, t.j. o 432 182 menej ako podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Žalovaný bol na základe zmluvy o nájme a výzvy pôvodného žalobcu povinný vrátiť 40 ks železničných vagónov v lehote a na mieste určenom pôvodným žalobcom. Žalovaný tak neurobil, čo malo za dôsledok, že pôvodný žalobca si nemohol splniť svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy, teda nemohol predať 40 ks železničných vagónov spoločnosti BASTELL INC za dohodnutú kúpnu cenu 500 000,- eur. Pôvodný žalobca bol v súlade so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve povinný vrátiť preddavok kúpnej ceny v sume 290 000,- eur a zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 290 000,- eur. S ohľadom na technický stav vagónov po ich nájdení a z dôvodu straty registrácie, a teda nemožnosti ich ďalšieho prevádzkovania, pôvodný žalobca predal vagóny na zošrotovanie za cenu 67 818,- eur. Konaním v rozpore so zmluvou vznikla pôvodnému žalobcovi škoda v sume 290 000,- eur a škoda vo forme ušlého zisku z predaja železničných vagónov v sume 432 812,- eur, teda spolu škoda v sume 722 182,- eur. Podľa čl. 2 ods. 2 nájomnej zmluvy sa žalovaný zaviazal platiť nájomné až do skončenia nájomného vzťahu, avšak za predpokladu oneskoreného vrátenia predmetu nájmu sa zmluvné strany dohodli na trvaní povinnosti platiť nájomné až do času odovzdania vagónov prenajímateľovi na miesto ním určené. Dňa 25. 03. 2014 sa pôvodný žalobca dozvedel, že 34 kusov jeho železničných vagónov bolo nájdených odstavených v železničnej stanici Mužla na území SR. Žalovaný teda najmenej po dobu od 01. 01. 2013 do 25. 03. 2014 vedome bez právneho dôvodu užíval predmet nájmu. Z toho titulu pôvodnému žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 59 840,- eur (za 176 dní x 8,50 deň x 40 vozňov).

3. Žalovaný považoval žalobu žalobcu (resp. pôvodného žalobcu) za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Žalovaný uviedol, že pôvodný žalobca nikdy nepreukázal žalovanému, že je vlastníkom vozňov, a preto žalovaný nikdy nemal povinnosť plniť akékoľvek povinnosti z nájomnej zmluvy voči pôvodnému žalobcovi. Uviedol, že žiaden súd doposiaľ nerozhodol o tom, kto je, resp. kto bol k určitému času

vlastníkom vozňov, a preto žalovaný nemal preukázané, že sa pôvodný žalobca stal vlastníkom vozňov. Spoločnosť BELLEZZA s.r.o. ako prenajímateľ vozňov na základe nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným nikdy neoznámila žalovanému, že došlo k platnému prevodu vlastníctva k vozňom na iný subjekt. Práve naopak, z dostupných dokumentov vyplývalo, že spoločnosť BELLEZZA s.r.o. sa v súdnych konaniach domáhala určenia, že je vlastníkom vozňov a opakovane spochybňovala vlastníctvo pôvodného žalobcu. Keďže pôvodný žalobca nikdy žalovanému nepreukázal vlastnícke právo k vozňom a spoločnosť BELLEZZA s.r.o. nikdy žalovanému neoznámila, že došlo k platnému prevodu vlastníctva k vozňom na iný subjekt, žalovaný v zmysle ust. § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je a nikdy nebol povinný plniť akékoľvek povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy voči pôvodnému žalobcovi. Žalovaný nemohol voči pôvodnému žalobcovi porušiť akúkoľvek povinnosť vyplývajúcu z nájomnej zmluvy, a preto nezodpovedá za akúkoľvek škodu alebo bezdôvodné obohatenie uplatnené žalobcom, resp. pôvodným žalobcom. Pôvodný žalobca postupoval maximálne nezodpovedne a v rozpore so zásadami obozretného podnikania, keď uzatvoril zmluvu o budúcej kúpnej zmluve so spoločnosťou BASTELL INC dňa 09. 08. 2013 v čase, kedy vedel o existencii dvoch prebiehajúcich súdnych sporov, predmetom ktorých bolo vlastnícke právo k vozňom. Aj napriek tomu sa pôvodný žalobca v zmluve o budúcej kúpnej zmluve pod sankciou zmluvnej pokuty v sume 290 000,- eur zaviazal uzavrieť kúpnu zmluvu na vozne v lehote do 21. 10. 2013. Dohodnutá kúpna cena za vozne bola pritom zjavne vyššia než trhová cena a nezodpovedala všeobecnej hodnote vozňov v tom čase. Žalobca nemá žiadny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie vozňov v období od 01. 01. 2013 do 25. 03. 2014, keďže pôvodný žalobca nikdy nepreukázal, že je vlastníkom vozňov, a preto žalovaný voči žalobcovi nemal žiadnu povinnosť na základe nájomnej zmluvy, t.j. nikdy nemal povinnosť vrátiť pôvodnému žalobcovi vozne alebo platiť pôvodnému žalobcovi odplatu za užívanie vozňov, pričom zároveň žalovaný v období od 01. 10. 2013 do 25. 03. 2014 vozne neužíval, a preto nemohol získať žiaden majetkový prospech, a teda sa nemohol ani bezdôvodne obohatiť na úkor pôvodného žalobcu. Spoločnosť BELLEZZA s.r.o. ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 27. 05. 2008 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom 40 ks nákladných železničných vozňov. Nájomná zmluva bola uzatvorená na 3 roky do 31. 12. 2010 s automatickým predlžovaním doby nájmu o 1 rok, pokiaľ ktorákoľvek zmluvná strana nevypovie zmluvu 3 mesiace pre uplynutím doby nájmu. Žalovaný zároveň poukázal na neplatný prevod vozňov na spoločnosť Montauro, s.r.o. Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 08. 04. 2011 poskytol veriteľ W. Z., nar. XX. XX. XXXX dlžníkovi L. N., nar. XX. XX. XXXX, ktorý bol zároveň v tom čase jediným konateľom spoločnosti BELLEZZA s.r.o. pôžičku v sume 265 000,- eur s lehotou splatnosti do 31. 05. 2011. Na zabezpečenie pôžička uzatvorili pán W. Z. ako záložný veriteľ záložnú zmluvu zo dňa 08. 04. 2011 so spoločnosťou BELLEZZA s.r.o. ako záložcom, menom ktorej záložnú zmluvu podpísal jediný konateľ spoločnosti L. N.. Predmetom zabezpečenia (zálohom) boli vozne vo vlastníctve spoločnosti BELLEZZA s.r.o. Pán L. N. tak svoj osobný záväzok na vrátenie pôžičky 265 000,- eur zabezpečil majetkom spoločnosti BELLEZZA s.r.o. Dlžník pán L. N. v lehote splatnosti pôžičku nesplatil. Zmluvou zo dňa 01. 06. 2011 veriteľ W. Z. ako postupca postúpil svoju pohľadávku zo zmluvy o pôžičke na spoločnosti IH Invest s. r. o., IČO: 35 974 788 za odplatu v sume 200 000,- eur. Spolu s postúpenou pohľadávkou prešlo na túto spoločnosť IH Invest s. r. o. aj zabezpečenie postúpenej pohľadávky. Spoločnosť IH Invest s. r. o. ako záložný veriteľ a predávajúci uzavrela so spoločnosťou Montauro, s.r.o. ako kupujúcim kúpnu zmluvu zo dňa 19. 07. 2011, ktorou došlo k prevodu vlastníctva vozňov na spoločnosťou Montauro, s.r.o. za kúpnu cenu 240 000,- eur. Okresný súd v Trnave uznesením č.k. 36Cb 88/2011-45 zo dňa 21. 10. 2011 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal spoločnosti Montauro, s.r.o. nakladať s vozňami a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vo vzťahu k spoločnosti Montauro, s.r.o. úhrady nájomného za vozne, pričom návrh na nariadenie predbežného opatrenia podala spoločnosť BELLEZZA s.r.o., ktorá sa následne podanou žalobou zo dňa 10. 11. 2011 domáhala určenia vlastníckeho práva k vozňom. Nariadené predbežné opatrenie bolo Krajským súdom Trnava zmenené a návrh zamietnutý, keďže odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ predbežného opatrenia neosvedčil vážnu potrebu úpravy pomerov účastníkov konania, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a ani neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali snahe spoločnosti Montauro, s.r.o. nakladať s vozňami takým spôsobom, ktorý by odôvodňoval predpoklad o ohrození predpokladaného výkonu budúceho rozhodnutia. Súd konštatoval, že nebolo osvedčené, že spoločnosť Montauro, s.r.o. podnikala konkrétne kroky smerujúce k prevodu vozňov na inú osobu. Zrušenie nariadeného predbežného opatrenia umožnilo spoločnosti Montauro, s.r.o. previesť vozne na spoločnosť ID production, s.r.o., IČO: 44 122 993, a to kúpnou zmluvou zo dňa 27. 06. 2012. K uvedenému prevodu došlo aj napriek tomu, že rozsudkom zo dňa 27. 04. 2012, č.k. 36Cb 88/2011-170 Okresný súd Trnava určil, že vlastníkom vozňov je spoločnosť BELLEZZA s.r.o., na základe čoho bolo zrejmé, že spoločnosť Montauro, s.r.o. pri prevode vozňov konala so zlým úmyslom poškodiť spoločnosť BELLEZZA s.r.o. Súd svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, že záložná zmluva na vozne je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi, keďže pán L. N., ako jediný konateľ spoločnosti BELLEZZA s.r.o. ňou zriadil záložné právo na majetok spoločnosti BELLEZZA s.r.o. na zabezpečenie svojho súkromného dlhu bez akéhokoľvek súvisu s obchodnou činnosťou spoločnosti BELLEZZA s.r.o., čím porušil svoju zákonnú povinnosť podľa ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konať v súlade so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov, pretože uprednostnil svoj záujem na úkor záujmov spoločnosti a jej spoločníkov, a zároveň v záložnej zmluve na vozne nebol určený spôsob výkonu záložného práva, a preto z dôvodu absencie tejto podstatnej zákonnej obsahovej náležitosti bolo treba považovať predmetnú záložnú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon. Okrem toho súd konštatoval, že nedošlo k platnému uzatvoreniu záložnej zmluvy na vozne, a preto ani k platnému výkonu záložného práva, ktoré sa realizovalo kúpnou zmluvou zo dňa 19. 07. 2011, ktorou malo dôjsť k prevodu vozňov na spoločnosť Montauro, s.r.o., a preto spoločnosť BELLEZZA s.r.o. ostala aj naďalej výlučným vlastníkom vozňov. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob 91/2013-235 zo dňa 29. 04. 2014. Avšak tento rozsudok bol dovolacím súdom zrušený z procesných dôvodov, pričom v opätovnom rozhodnutí Okresný súd Trnava žalobu spoločnosti Montauro, s.r.o. zamietol z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27. 06. 2012 spoločnosť Montauro, s.r.o. previedla vozne na spoločnosť ID production, s.r.o., pričom táto spoločnosť následne o dva dni previedla predmetné vozne kúpnou zmluvou zo dňa 29. 06. 2012 na pôvodného žalobcu za dohodnutú kúpnu cenu 6 250,- eur za vozeň, t.j. spolu za kúpnu cenu 250 000,- eur. Zmluva obsahovala v čl. 4.4. dohodu zmluvných strán o tom, že všetky spory týkajúce sa vzťahov vzniknutých na základe predmetnej zmluvy budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na ďalší osud spoločnosti ID production, s.r.o., ktorá bola zrejmým prostredníkom pri prevode vozňov spoločnosti Montauro, s.r.o. na pôvodného žalobcu. Po tom, čo spoločnosť ID production, s.r.o. splnila svoj účel, došlo na základe zmluvy o zlúčení zo dňa 01. 04. 2014 k jej zlúčeniu so spoločnosťou Camden s. r. o., IČO: 45 684 944, ktorá bola následne zrušená bez likvidácie a vymazaná z obchodného registra ku dňu 09. 04. 2016. Ešte pred zrušením a jej vymazaním bolo do tejto spoločnosti zlúčených asi 25 iných spoločností. Pôvodný žalobca pri preukazovaní svojho vlastníckeho práva k vozňov poukazoval aj na potvrdenie o registrácii vozňov v národnom registri železničných vozidiel, pričom s odkazom na ust. § 80 ods. 3 zákona č. 513/2009 Z.z. má národný register železničných vozidiel len evidenčný charakter, t.j. zákon nespája so zápisom v tomto registri vznik, zmenu alebo zánik práv k železničným vozidlám evidovaným v tomto registri, a teda potvrdenie o registrácii vozňov nepredstavuje dôkaz o tom, že pôvodný žalobca sa stal vlastníkom vozňov. Žalovaný taktiež uviedol, že rozhodcovský rozsudok zo dňa 17. 10. 2012 bol vydaný v rozpore so zákonom č. 244/2002 Z.z., základnými princípmi rozhodcovského konania a nemá voči žalovanému žiadne právne účinky, pričom takéto rozhodnutie má v zásade účinky len voči účastníkom rozhodcovského konania a to len za predpokladu, že rozhodcovský súd rozhodol vo veci, o ktorej bol oprávnený rozhodovať. V čase vydania rozhodcovského rozsudku nebol rozhodcovský súd oprávnený rozhodovať spory o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať o určovacích žalobách bola do ust. § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. zakotvená až novelou, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01. 01. 2015. Z uvedeného podľa žalovaného vyplývalo, že predmetný rozsudok nemá žiadne právne účinky, keďže rozhodcovský súd rozhodoval o otázke, o ktorej bol oprávnený rozhodovať výlučne všeobecný súd. Okrem toho rozhodcovský súd rozhodol aj o tom, že pôvodný žalobca je prenajímateľom vozňov z nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným, pričom predmetom rozhodcovského konania môžu byť len vzťahy medzi stranami rozhodcovskej zmluvy. Keďže nájomná zmluva nebola predmetom vzťahu medzi pôvodným žalobcom a spoločnosťou ID production, s.r.o., nemohla byť ani predmetom rozhodcovského konania, a preto rozhodcovský súd nebol oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach zmluvných strán z nájomnej zmluvy. Zároveň nebola splnená ani podmienka existencie sporu medzi účastníkmi predmetného rozhodcovského konania, čo potvrdzovalo aj samotné znenie rozhodcovského rozsudku. Okrem toho žalovaný zdôraznil aj rýchlosť tohto rozhodcovského konania. Na majetok spoločnosti BELLEZZA s.r.o. bol vyhlásený konkurz, pričom správca konkurznej podstaty JUDr. Tibor Timár zahrnul do všeobecnej podstaty aj vozne s poznámkou, že pred Okresným súdom Trnava sa vedie súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k týmto vozňom. Žalobou zo dňa 09. 04. 2013 sa pôvodný žalobca domáhal vylúčenia vozňov zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu BELLEZZA s.r.o. z dôvodu, že vozne nadobudol dobromyseľne od spoločnosti ID production, s.r.o. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 21. 05. 2014 rozhodol o vylúčení vozňov zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu BELLEZZA s.r.o., pričom v odôvodnení rozsudku súd poukázal na ust. § 446 Obchodného zákonníka, podľa ktorého kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je

vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že pôvodný žalobca bol pri nadobúdaní vozňov dobromyseľný v tom, že predávajúci spoločnosť ID production, s.r.o. je vlastníkom prevádzaného majetku. Aj keď úpadca BELLEZZA s.r.o. dobromyseľnosť pôvodného žalobcu poprel, neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybňovali dobromyseľné konanie pôvodného žalobcu pri nadobúdaní vozňov. Následne však odvolací súd zrušil predmetný rozsudok s konštatovaním, že určenie vlastníckeho práva k vozňom je podstatnou otázkou v konaní o vylúčenie vozňov zo súpisu konkurznej podstaty, na základe čoho bolo konanie o vylúčenie vozňov zo súpisu konkurznej podstaty prerušené až do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k vozňom. Žalovaný uviedol, že na základe inštrukcií spoločnosť BELLEZZA s.r.o. dňa 28. 03. 2013 vrátila 34 ks vozňov, ďalší z vozňov bol vrátený na Slovensko dňa 25. 01. 2013 a zvyšných päť vozňov zostalo vo Francúzsku v opravovniach, nakoľko neboli pojazdné a čakalo sa na inštrukcie od vlastníka. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na mailovú komunikáciu žalovaného s konateľom spoločnosti BELLEZZA s.r.o., ktorý informoval žalovaného o možnosti nechať vozne vo Francúzsku zošrotovať. Žalovaný na margo uzatvorenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 09. 08. 2013 uviedol, že pôvodný žalobca mal vedomosť o existencii súdneho sporu, predmetom ktorého bolo určenie vlastníckeho práva k vozňom (spor vedený na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36Cb 88/2011), a to aj zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu BELLEZZA s.r.o. zverejneného dňa 05. 02. 2013, pričom dňa 09. 04. 2013 podal pôvodný žalobca dokonca žalobu o vylúčenie vozňov zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu BELLEZZA s.r.o.. Na základe uvedeného bolo podľa žalovaného zrejmé, že v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 09. 08. 2013 pôvodný žalobca vedel o tom, že prebieha súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k vozňom a zároveň aj konanie o vylúčenie vozňov zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu BELLEZZA s.r.o., ktoré inicioval sám pôvodný žalobca, a aj napriek uvedenému pôvodný žalobca uzatvoril zmluvu o budúcej kúpnej zmluvy, v ktorej sa pod sankciou zmluvnej pokuty 290 000,- eur zaviazal uzavrieť kúpnu zmluvu na vozne v lehote do 21. 10. 2013. Dohodnutá kúpna cena na vozne predstavovala dvojnásobok kúpnej ceny vozňov, za ktorú mal odkúpiť pôvodný žalobca vozne od spoločnosti ID production, s.r.o. Podľa žalovaného bolo taktiež pozoruhodné, že po uzavretí zmluvy o budúcej kúpnej zmluve pôvodný žalobca neupozornil žalovaného, že nevrátenie vozňov spôsobí pôvodnému žalobcovi značnú škodu. Žalovaný konštatoval, že všetky uvedené skutočnosti pri komplexnom posúdení navodzujú dojem, že zo strany zúčastnených subjektov išlo od začiatku o vopred pripravený plán ako pripraviť spoločnosť BELLEZZA s.r.o. o vozne a získať od žalovaného peniaze za umelo vytvorenú pohľadávku z titulu škody a bezdôvodného obohatenia. Zároveň zdôraznil, že medzi pôvodným žalobcom a spoločnosťou Montauro, s.r.o. existuje prepojenie, ktoré nasvedčuje tomu, že pôvodný žalobca nebol dobromyseľný pri nadobúdaní vozňov od spoločnosti ID production, s.r.o. Ako príklad uviedol rozhodnutie jediného spoločníka v spoločnosti Montauro, s.r.o. zo dňa 06. 06. 2016 a rozhodnutie jediného spoločníka pôvodného žalobcu zo dňa 06. 06. 2016, ktoré vykazujú zjavne znaky podobnosti, pokiaľ ide o formát a obsah textu. Žalovaný ďalej uviedol, že s odkazom na ust. § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka pôvodný žalobca nikdy nepreukázal žalovanému, že je vlastníkom vozňov, a preto žalovaný nebol nikdy povinný plniť akékoľvek povinnosti z nájomnej zmluvy voči pôvodnému žalobcovi. Na základe toho nebolo žalovaný voči pôvodnému žalobcovi porušiť akékoľvek povinnosti z nájomnej zmluvy, a preto nezodpovedá ani za akúkoľvek škodu alebo bezdôvodné obohatenie uplatnené pôvodným žalobcom. Postup pôvodného žalobcu spočívajúci v tom, že v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy vedel o existencií dvoch prebiehajúcich súdnych sporov o určenie vlastníctva k týmto vagónom, je potrebné podľa žalovaného považovať za porušenie zákonnej všeobecnej preventívnej zásady podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je každý povinný si počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám. Týmto postupom zároveň podľa žalovaného pôvodný žalobca porušil svoju povinnosť podľa ust. § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je osoba, ktorej hrozí škodu, povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. V danom prípade by priznanie nároku na náhradu škody bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a dobrými mravmi s tým, že zákon takémuto konaniu nemôže poskytovať ochranu, a to s odkazom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 265 Obchodného zákonníka. Žalovaný zároveň odkázal na ust. § 379 Obchodného zákonníka a skutočnosť, že pôvodný žalobca nemohol vedieť aká škoda pôvodnému žalobcovi hrozí tým, že mu žalovaný neodovzdá vozne. Žalovaný uviedol, že podľa čl. 8 ods. 2 nájomnej zmluvy je nájomca povinný v prípade straty (zničenia) vozňa poskytnúť prenajímateľovi náhradný vozeň alebo mu nahradiť škodu ekvivalentnou peňažnou sumou. K uplatnenému bezdôvodnému obohateniu žalovaný záverom uviedol, že v období od 01. 10. 2013 do 25. 03. 2014 žalovaný vozne neužíval, a preto nemohol získať ani žiaden majetkový prospech, a teda sa nemohol ani bezdôvodne obohatiť na úkor pôvodného žalobcu.

4. Žalobca na margo tvrdení žalovaného uviedol, že tvrdenia o neplatnosti prevodu vozňov v rámci výkonu záložného práva spoločnosti Montauro s.r.o. sú len právnym názorom žalovaného, ktorý nebol potvrdený žiadnym právoplatným rozhodnutím súdu. Hoci Okresný sud Trnava rozsudkom zo dňa 27. 04. 2012 určil, že záložná zmluva na vozne je absolútne neplatná z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi, predmetné rozhodnutie bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 09. 2015 zrušené, pričom pri opätovnom rozhodovaní Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 12. 05. 2017 žalobu spoločnosti BELLEZZA s.r.o. zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu, na základe čoho nemal súd dôvod vyjadrovať sa k záložnej zmluve a ani nemohol zmeniť alebo spochybniť svoje predchádzajúce predčasné závery o neplatnosti záložnej zmluvy a neplatnosti prevodu vozňov na spoločnosť Montauro s.r.o. Pôvodný žalobca musel k žiadosti o zaregistrovanie nového vlastníka železničných vozidiel priložiť aj právny titul nadobudnutia vlastníctva, t.j. kúpnu zmluvu o kúpe vagónov. Bez uvedeného dokumentu by Úrad pre reguláciu železničnej dopravy registráciu nového vlastníka nevykonal. Žalobca sa nevedel vyjadril k hospodárskym dôvodom prevodu vlastníctva vozňov zo spoločnosti Montauro s.r.o. na spoločnosti ID Production, s.r.o., od ktorej vozne nadobudol do vlastníctva pôvodný žalobca. Žalobca mal za to, že spoločnosť ID Production, s.r.o. využila možnosť výhodnej kúpy vozňov, ktoré potom dokázala so ziskom predať. K rozhodcovskému rozsudku pôvodný žalobca uviedol, že s odkazom na ust. § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. a ust. § 99 O.s.p. bol rozhodcovský súd oprávnený rozhodovať o určení vlastníckeho práva k hnuteľným veciam a v nadväznosti na predmet sporu rozhodol o subjekte na strane prenajímateľa. Spoločnosť ID Production, s.r.o. vo vyjadrení sa k žalobe potvrdila a uznala nároky a práva žalobcu, čo však neznamenalo, že v čase podania žaloby neexistoval spor. Pôvodný žalobca realizujúc svoje právo nakladať s predmetom vlastníctva sa rozhodol vozne predať, a preto za tým účelom uzatvoril zmluvu o budúcej kúpnej zmluve so spoločnosťou BASTELL INC. Pri určení kúpnej ceny vychádzali zo skutočností, že vagóny mali v tom čase platnú technickú revíziu a mohli byť využívané na dopravu v rámci EÚ a hodnota vagónov bola deklarovaná v Notárskom centrálnom registri záložných práv, podľa ktorého hodnota jedného vozňa bola 15 000,- eur s tým, že celková hodnota za 40 ks vozňov predstavovala sumu 600 000,- eur, pričom zmluva o budúcej kúpnej zmluve deklarovala cenu v sume 12 500,- eur za vozeň. Vzhľadom na to, že nedošlo k úspešnej realizácii predaja vozňov v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v dôsledku konania žalovaného a pôvodný žalobca nevedel nájsť iného záujemcu na kúpu vozňov, ako aj z dôvodu, že vozňom zanikla platnosť technickej revízie vozňov a pôvodný žalobca nedisponoval finančnými prostriedkami na zaplatenie revízie vozňov, rozhodol sa pôvodný žalobca predať vozne už len ako kovový odpad, pričom najvýhodnejšie podmienky na kúpu vozňov mu ponúkla spoločnosť KOFAP, spol. s r.o. - 178,- eur za tonu kovového odpadu. K tvrdeniam žalovaného, že mu nikdy nebol preukázaný prevod vlastníctva vozňov pôvodný žalobca uviedol, že spoločnosť Montauro, s.r.o. listom zo dňa 17. 07. 2012 oznámila žalovanému, že predala železničné vagóny a že nový vlastník bude nájom vagónov ďalej fakturovať. Pôvodný žalobca pravidelne zasielal žalovanému faktúry za nájom vagónov. Keďže žalovaný faktúry neuhrádzal, právny zástupca pôvodného žalobcu listom zo dňa 29. 11. 2012 kontaktoval jednak regionálnu pobočku žalovaného v Prahe a jednak aj žalovaného v Paríži so žiadosťou o úhradu faktúr, kde prílohou bolo okrem iného potvrdenie o registrácii železničných vozidiel v Národnom registri železničných vozidiel a rozhodcovský rozsudok preložený do francúzštiny. Zástupkyňa pražskej pobočky listom zo dňa 06. 12. 2012 odpovedala, že nie je oprávnená na jednanie v týchto záležitostiach. Žalovaný kontaktoval pôvodného žalobcu listom zo dňa 12. 09. 2013, v ktorom žalovaný poprel vlastníctvo pôvodného žalobcu, pričom za vlastníka považoval spoločnosť BELLEZA, s.r.o. K tvrdeniam o nároku na náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia pôvodný žalobca uviedol, že žalovanému muselo byť jasné, že pôvodný žalobca žiada o vrátenie vozňov za účelom ich ďalšieho hospodárskeho využitia či už ďalším prenájmom alebo predajom. Rovnako tak žalovaný mohol a mal predvídať vznik škody v dôsledku zaplatenia zmluvnej pokuty, nakoľko je v obchodnom styku bežné, že dodanie tovaru a služby je zabezpečené zmluvnou pokutou. Okrem toho pôvodný žalobca nepovažoval výšku zmluvnej pokuty za neprimeranú vzhľadom na hodnotu zaisťovaného plnenia a výšky zmluvnej pokuty, ktorá predstavovala 58 % plnenia. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o tom, kto je vlastníkom vozňov a mal pochybnosti o tom, komu treba vozne vrátiť, mal konať s náležitou obozretnosťou a vykonať také opatrenia, aby nedochádzalo k ujme na právach pôvodného žalobcu, prípadne spoločnosti BELLEZZA, s.r.o., resp. aby sa záväzku zbavil vo vzťahu k pôvodnému žalobcovi ako aj spoločnosti BELLEZZA, s.r.o., konkrétne mal žalovaný plniť do notárskej úschovy. Žalovaný však s pôvodným žalobcom vôbec nekomunikoval, pričom by postačoval, ak by pôvodnému žalobcovi oznámil, že 34 vozňov bolo vrátených dňa 28. 03. 2013 na Slovensko. Ak by žalovaný o tejto skutočnosti včas informoval pôvodného žalobcu, predišiel by tak vzniku škody a bezdôvodného obohatenia. Z

uvedeného podľa žalobcu vyplývalo to, že jedinou osobou, ktorá nekonala zodpovedne, s náležitou starostlivosťou a obozretnosťou a ktorá ignorovala komunikáciu s pôvodným žalobcom bol žalovaný. Pôvodný žalobca uviedol, že ust. § 382 Obchodného zákonníka upravuje povinnosť poškodenej strany plniť povinnosti uložené inými predpismi (napr. porušenie požiarnych, resp. bezpečnostných predpisov). Rovnako pôvodný žalobca nemohol porušiť ust. § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko dňa 21. 12. 2013 požiadal pôvodný žalobca o uzatvorenie dodatku so spoločnosťou BASTELL INC po tom ako zistil, že žalovaný vozne nevráti. Pôvodný žalobca na záver poukázal ešte na judikatúru súdov ohľadne vydanie bezdôvodného obohatenia a skonštatoval, že tým, že žalovaný vozne pôvodnému žalobcovi riadne neodovzdal, mal vo vzťahu k pôvodnému žalobcovi v období od 01. 10. 2013 do 25. 03. 2014 postavenie neoprávneného držiteľa veci, pričom z hľadiska zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nebolo podstatné, či žalovaný vozne užíval. Podstatné bolo iba to, že svojím konaním znemožnil vozne užívať pôvodnému žalobcovi. Pôvodný žalobca dňa 07. 07. 2016 uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo pôvodným žalobcom uplatnená pohľadávka v tomto konaní.

5. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení k žalobe uviedol, že pôvodný žalobca nikdy nepreukázal žalovanému, že je vlastníkom vozňov, a preto žalovaný nikdy nebol povinný plniť akékoľvek povinnosti voči pôvodnému žalobcovi z nájomnej zmluvy zo dňa 27. 05. 2008 uzavretej so spoločnosťou BELLEZZA, s.r.o., a preto nemohol žalovaný voči pôvodnému žalobcovi porušiť akúkoľvek povinnosť z nájomnej zmluvy, na základe čoho nezodpovedá za akúkoľvek škodu alebo bezdôvodné obohatenie uplatnené žalobcom, resp. pôvodným žalobcom v tomto konaní. Žalovaný zdôraznil, že pôvodný žalobca postupoval maximálne nezodpovedne a v rozpore so zásadami obozretného podnikania, keď uzatvoril zmluvu o budúcej kúpnej zmluve v čase, keď vedel o existencii dvoch prebiehajúcich súdnych sporoch, predmetom ktorých bolo vlastníctvo k železničným vozňom. Aj napriek tomu sa pôvodný žalobca v zmluve o budúcej kúpnej zmluve pod sankciou zmluvnej pokuty zaviazal uzatvoriť kúpnu zmluvu na vozne v lehote do 21. 10. 2013, pričom dohodnutá kúpna cena za vozne bola zjavne výraznejšia než trhová a nezodpovedala všeobecnej hodnote vozňov v tom čase. K nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný uviedol, pôvodný žalobca nikdy nepreukázal, že je vlastníkom vozňov, a preto voči nemu nemal žalovaný žiadnu povinnosť vyplývajúcu z nájomnej zmluvy, teda nikdy nemal ani povinnosť vrátiť pôvodnému žalobcovi vozne alebo platiť mu nájomné za užívanie vozňov. Zároveň žalovaný v období od 01. 10. 2013 do 25. 03. 2014 vozne neužíval, a preto nemohol získať žiadny majetkový prospech na úkor pôvodného žalobcu. K prevodu vozňom na spoločnosť Montauro, s.r.o. žalovaný uviedol, že súdy rozhodli o absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy, na základe ktorej mala táto spoločnosť nadobudnúť vlastnícke právo k vozňom a zároveň žiadne súdne rozhodnutie nikdy nezmenilo a nespochybnilo uvedený záver. Skutočnosť, že všeobecné súdy rozhodli o tom, že záložná zmluva, na základe ktorej mala spoločnosť Montauro, s.r.o. nadobudnúť vlastnícke právo k vozňom je absolútne neplatná preukazovala žalovanému, že spoločnosť Montauro, s.r.o. sa nikdy nestala vlastníkom železničných vozňov, a preto ani nemohla previesť vlastnícke právo k vozňom na ďalšiu osobu. K potvrdeniu o registrácii železničných vozňov v národnom registri žalovaný ešte uviedol, že toto nie je dôkazom o tom, že pôvodný žalobca na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2012 uzatvorenej so spoločnosťou ID production, s.r.o. sa stal vlastníkom vozňov, keďže podľa žalovaného národný register má len evidenčný charakter, t.j. zákon s takýmto zápisom nespája vznik, zmenu alebo zánik práv k vozňom. K ďalšiemu prevodu vlastníckeho práva k vozňom zo spoločnosti ID production, s.r.o. na pôvodného žalobcu žalovaný uviedol, že spoločnosť ID production, s.r.o. bola použitá len ako prostredník pri predaji vozňov, aby sa vytvorilo zdanie, že pôvodný žalobca nenadobudol vozne od osoby, ktorá v čase prevodu viedla spor o vlastníctvo k vozňom. O tomto závere svedčilo podľa žalovaného aj to, že spoločnosť ID production, s.r.o. dosvedčila pôvodnému žalobcovi jeho domnelé vlastníctvo k vozňom v umelo vyvolanom rozhodcovskom konaní o neexistujúcom spore o určenie vlastníckeho práva k vozňom, ako aj skutočnosť o zániku spoločnosti ID production, s.r.o. neštandardným spôsobom, a to zlúčením so spoločnosťou Camden s.r.o., IČO: 45 684 944, ktorá následne zanikla na základe rozhodnutia súdu o jej zrušení bez likvidácie a ktorá zjavne slúžila len ako nástroj na likvidáciu nepotrebných spoločností, vrátane spoločnosti ID production, s.r.o. K rozhodcovskému rozsudku žalovaný ešte uviedol, že medzi pôvodným žalobcom a spoločnosťou ID production, s.r.o. neexistoval spor o vlastníctvo k vozňom, a preto bolo rozhodcovské konanie len ďalším prostriedkom, ako sa pôvodný žalobca snažil umelo vytvoriť dojem, že je dobromyseľným vlastníkom vozňov. Vo vzťahu k uzavretej zmluve o budúcej kúpnej zmluve žalovaný poukázal na značný rozdiel medzi cenou, za ktorú pôvodný žalobca vozne kúpil od spoločnosti ID production, s.r.o. zmluvou zo dňa 29. 06. 2012 (250 000,- eur) a cenou, za ktorú mal pôvodný žalobca predať vozne spoločnosti BASTELL INC na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve

zo dňa 09. 08. 2013 (500 000,- eur). Podľa žalovaného žalobca žiadnym spôsobom nevysvetlil zjavne nezodpovedné správanie sa pôvodného žalobcu v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o budúcej kúpnej zmluve. K povinnosti žalovaného zložiť notársku úschovu žalovaný uviedol, že táto prichádza do úvahy v situácii, kedy dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, ktorý je neprítomný alebo je v omeškaní alebo má dlžník odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom alebo veriteľa nepozná. Podľa žalovaného žiadna z uvedených situácii nenastala, keďže žalovaný nikdy nemal pochybnosti o tom, že jeho veriteľom z nájomnej zmluvy a vlastníkom vozňov je spoločnosť BELLEZZA, s.r.o., pričom tejto spoločnosti žalovaný riadne splnil všetky svoje povinnosti z nájomnej zmluvy.

6. Nakoľko právni zástupcovia strán sporu nemali na pojednávaní konanom dňa 05. 03. 2018 ďalšie návrhy na dokazovanie, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, súd podľa ust. § 182 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 04. 04. 2018.

I. Vykonané dokazovanie 7. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: nájomnej zmluvy zo dňa 27. 05. 2008, všeobecných obchodných podmienok k nájomnej zmluve, uznesenia OS Trnava zo dňa 21. 10. 2011 a uznesenia KS v Trnave zo dňa 27. 12. 2011, rozsudku OS Trnava zo dňa 27. 04. 2012, uznesenia OS Trnava zo dňa 11. 12. 2012, súpisu majetku úpadcu zo dňa 28. 01. 2013, rozsudku KS v Trnave zo dňa 29. 04. 2014, rozsudkom OS Trnava zo dňa 21. 05. 2014, uznesenia KS Trnava zo dňa 21. 07. 2015, uznesenia NS SR zo dňa 30. 09. 2015, uznesenia OS Trnava zo dňa 17. 03. 2017, rozsudku OS Trnava zo 12. 05. 2017, uznesenia OS Nitra zo dňa 04. 11. 2015, registrácie začatia výkonu záložného práva zo dňa 01. 06. 2011, žiadosti o zmenu registrácie železničného vozidla z roku 2012, kúpnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2012 v znení dodatku č. 1 zo dňa 29. 06. 2012, výzvy spoločnosti Montauro, s.r.o. zo dňa 16. 07. 2012, potvrdenia o registrácii železničných vozidiel zo dňa 30. 08. 2012, rozhodcovského rozsudku zo dňa 17. 10. 2012, výzvy na zaplatenie nájmu zo dňa 29. 11. 2012, mailu zo dňa 21. 12. 2012, listu žalovaného zo dňa 12. 06. 2013, výzvy pôvodného žalobcu zo dňa 09. 07. 2013, zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 09. 08. 2013, nepodpísaného dodatku č 1 k zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluve zo dňa 09. 08. 2013, listu právneho zástupcu žalovaného zo dňa 12. 09. 2013, opätovnej výzvy pôvodného žalobcu zo dňa 07. 10. 2013, výpisov z účtu, zápisu zo stretnutia zo dňa 21. 10. 2013, výzvy spoločnosti BASTELL INC zo dňa 23. 10. 2013, výpisom z bankového účtu, žiadosti pôvodného žalobcu zo dňa 18. 03. 2014, listu ŽSR zo dňa 21. 03. 2014, cenovej ponuky na likvidáciu železničných vozňov zo dňa 15. 04. 2014, odovzdávacieho protokolu zo dňa 15. 04. 2014, mailu zo dňa 30. 04. 2014, kúpnej zmluvy zo dňa 02. 06. 2014 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15. 07. 2014, výzvy zástupcu pôvodného žalobcu zo dňa 26. 05. 2016, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 06. 2016 a rozhodnutí jediného spoločníka zo dňa 06. 06. 2016, čím vykonal všetky stranami sporu označené a navrhnuté dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového stavu.

II. Skutkový stav zistený z vykonaného dokazovania 8. Spoločnosť BELLEZZA, s.r.o., IČO: 36 715 603 (ďalej len „spoločnosť BELLEZZA, s.r.o.“) ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 27. 05. 2008 v písomnej forme nájomnú zmluvu v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 15. 01. 2010 (ďalej len „nájomná zmluva“), predmetom ktorej bolo prenechanie 40 ks železničných vozňov, detailne označených v zmluve, spoločnosťou BELLEZZA, s.r.o. na dočasné užívanie žalovanému na obdobie 3 rokov do 31. 12. 2010 za nájomné v sume 8,50 eur na deň za jeden vozeň s tým, že ak žiadna zo zmluvných strán nezaslala výpoveď z tejto zmluvy 3 mesiace pred jej ukončením, nájomná doba sa predĺžila o ďalší rok. Z nájomnej zmluvy vyplývalo, že žalovaný bol povinný dohodnuté nájomné uhrádzať v lehote 45 dní odo dňa skončenia príslušného mesiaca prenájmu. Súčasťou nájomnej zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky spoločnosti BELLEZZA, s.r.o., podľa ktorých mohla byť nájomná zmluva ukončená buď v deň riadneho vrátenia vozňov alebo písomnou výpoveďou s výpovednou dobou 1 mesiac (pri nájomnej zmluve s dobou nájmu 1 rok) alebo 3 mesiacov (pri nájomnej zmluve s dlhšou dobou nájmu), pričom výpoveď mala nadobudnúť účinnosť koncom kalendárneho mesiaca. Okrem toho sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný ako nájomca bude niesť zodpovednosť za stratu alebo škodu vozňa, ktorá vznikne z akéhokoľvek dôvodu počas doby prenájmu, pričom žalovaný ako nájomca nezodpovedal za škodu v prípade, ak stratu alebo škodu nespôsobil samotný žalovaný a ak túto stratu alebo škodu bezodkladne nahlásil prenajímateľovi a v riadnom čase mu poskytol všetky potrebné dokumenty na uplatnenie nárokov.

9. Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 08. 04. 2011 poskytol W. Z., nar. XX. XX. XXXX ako veriteľ L. N., nar. XX. XX. XXXX (v tom čase jedinému konateľovi spoločnosti BELLEZZA, s.r.o.) ako dlžníkovi peňažnú pôžičku v sume 265 000,- eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť do 31. 05. 2011.

10. Z uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 21. 10. 2011 (spor vedený pod sp. zn. 36Cb 88/2011 o nariadenie predbežného opatrenia a určenia vlastníckeho práva k vozňom na základe návrhu a žaloby spoločnosti BELLEZZA, s.r.o.) vyplývalo, že konateľ spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. bez vedomia a súhlasu spoločníkov spoločnosti uzatvoril s W. Z. ako veriteľom dňa 08. 04. 2011 i záložnú zmluvu, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva na súbor hnuteľných vecí vo vlastníctve spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. - t.j. 40 ks predmetných vozňov v celkovej hodnote 185 537,- eur bez DPH, pričom zriadené záložné právo malo zabezpečiť nielen pohľadávku veriteľa W. Z. voči dlžníkovi L. N. ako fyzickej osobe, ale aj prípadnú náhradu nákladov spojených s výkonov záložného práva, nákladov právneho zastúpenia a iného, pričom predmetná pohľadávka veriteľa sa zabezpečila až do sumy 397 500,- eur. Súd ďalej konštatoval, že tým, že L. N. bez vedomia a súhlasu spoločníkov spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. zriadil záložné právo zaťažujúc majetok spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. na zabezpečenie svojho súkromného dlhu bez akéhokoľvek súvisu s obchodnou činnosťou spoločnosti BELLEZZA, s.r.o., porušil tým svoju zákonnú povinnosť podľa ust. 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konať zo záujmami spoločnosti a jej spoločníkov, čo bolo podľa súdu v rozpore s dobrými mravmi, a preto túto záložnú zmluvu považoval za absolútne neplatnú podľa ust. § 39 Obchodného zákonníka.

11. Z úradného výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv vyplývalo, že dňa 01. 06. 2012 sa vykonal zápis záložného práva do Notárskeho centrálneho registra záložných práv vo vzťahu k pohľadávke W. Z..

12. W. Z. ako veriteľa a záložný veriteľ postúpil dňa 01. 06. 2011 svoju splatnú pohľadávku voči Romanovi Kováčikovi ako dlžníkovi na spoločnosť IH Invest s. r. o., IČO: 35 974 788. Nakoľko predmetná postúpená pohľadávka nebola v lehote splatnosti dlžníkom splatená, spoločnosť IH Invest s. r. o. ako záložný veriteľ začala s výkonom záložného práva. Podľa čl. V ods. 2 záložnej zmluvy mohol záložná veriteľ záloh predať po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia začatia výkonu záložného práva záložcovi. V zmysle uvedeného záložný veriteľ adresoval spoločnosti BELLEZZA s.r.o. ako záložcovi, ako aj dlžníkovi oznámenie o začatí výkonu záložného práva, a rovnako tiež zaregistroval začatie výkonu záložného práva v registri záložných práv. Na základe uvedeného spoločnosť IH Invest s. r. o. ako záložný veriteľ v mene a na účet spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. uzavrela dňa 19. 07. 2011 so spoločnosťou Montauro, s.r.o., IČO: 26272792 na záloh kúpnu zmluvu (kúpna cena v sume 240 000,- eur), ktorá následne listom zo dňa 16. 07. 2012 vyzvala žalovaného na úhradu nájomného za prenajaté vozne.

13. Súd v predmetnom uznesení ďalej konštatoval, že spoločnosť BELLEZZA, s.r.o. neevidovala oznámenie o začatí výkonu záložného práva, čím neboli splnené podmienky na výkon záložného práva, pričom samotnú kúpnu zmluvu, ktorou sa scudzil záloh, z dôvodu jej rozporu so zákonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 151l ods. 1 a 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval za absolútne neplatnú. Z obdobných záverov vychádzal súd aj v rozsudku zo dňa 27. 04. 2012, ktorým určil, že spoločnosť BELLEZZA, s.r.o. je vlastníkom predmetných vozňov. Hoci bol tento rozsudok potvrdený odvolacím súdom, dovolací súd oba rozsudky zrušil z dôvodu, že ani jeden zo súdov sa nezaoberal danosťou naliehavého právneho záujmu spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. na určení vlastníckeho práva k predmetným vozňom, pričom následne Okresný súd Trnava žalobu spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. zamietol, a to práve z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. na určení vlastníckeho práva k predmetným vozňom. V zamietacom rozsudku súd konštatoval, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27. 06. 2012 spoločnosť Montauro, s.r.o. ako predávajúci previedla na spoločnosť ID production, s.r.o., IČO: 44 122 993 vlastnícke práva k predmetným vozňom. Spoločnosť Montauro, s.r.o. túto skutočnosť listom zo dňa 16. 07. 2012 oznámila žalovanému spolu s tým, že nový kupujúci zotrváva na požiadavke platiť nájomné žalovaným v sume 8,50 eur denne za vozeň.

14. Dňa 29. 06. 2012 uzatvorila spoločnosť ID production, s.r.o. ako predávajúci a spoločnosť ORS Europe s.r.o. v likvidaci, IČO: 24216348 (doposiaľ v odôvodnení rozsudku označovaná ako pôvodný žalobca) ako kupujúci v písomnej forme kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti ID production, s.r.o., IČO: 44 122 993 dodať pôvodnému žalobcovi predmetné vozne a previesť na neho vlastnícke právo k týmto vozňom a záväzok pôvodného žalobcu vozne prevziať a zaplatiť za ne

kúpnu cenu v sume 6 250,- eur bez DPH za jeden vozeň. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že vlastnícke právo spoločnosti ID production, s.r.o., IČO: 44 122 993 k predmetným vozňom prechádza na pôvodného žalobcu ku dňu podpisu tejto zmluvy, t.j. dňa 29. 06. 2012. Následne zmluvné strany uzatvorili k predmetnej kúpnej zmluve v písomnej forme dodatok č. 1, ktorým doplnili predmetnú kúpnu zmluvu o rozhodcovskú doložkou, ktorou určili SLOVENSKÝ ARBITRÁŽNY SÚD, zriadený pri Slovak arbitration court s.r.o. s rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom za rozhodcovský súd pre rozhodovanie sporov vzniknutých z tejto kúpnej zmluvy.

15. Úrad pre reguláciu železničnej dopravy potvrdením zo dňa 30. 08. 2012 č. 6429/2012-ÚRŽD-/Sr/ z, 6613 potvrdil registračné údaje predmetných vozňov, ako aj to, že pôvodný žalobca je vlastníkom týchto vozňov.

16. Pôvodný žalovaný žalobou zo dňa 27. 09. 2012 inicioval rozhodcovské konanie proti spoločnosti ID production, s.r.o. o určenie vlastníctva k hnuteľnej veci a prechode práv a povinností prenajímateľa. Následne rozhodcovský súd rozsudkom č. 01/09/12 zo dňa 17. 10. 2012 určil, že pôvodný žalobca je výlučným vlastníkom vozňov, ktorý zároveň vstúpil do nájomného vzťahu so žalovaným v pozícii prenajímateľa týchto vozňov. Následne pôvodný žalobca listom zo dňa 27. 11. 2012 oznámil hore uvedené skutočnosti žalovanému, teda že sa stal vlastníkom predmetných vozňov, čím zároveň vstúpil do nájomného vzťahu so žalovaným v pozícii prenajímateľa, a zároveň ho vyzval na zaplatenie nájomného v sume 41 820,- eur.

17. Následne Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 11. 12. 2012 vyhlásil konkurz na majetok spoločnosti BELLEZZA, s.r.o., teda pôvodného prenajímateľa vozňov, s ktorým žalovaný uzatvoril dňa 27. 05. 2008 nájomný zmluvu. Do súpisu všeobecnej podstaty spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. boli zapísané aj predmetné vozne s poznámkou, že o určenie vlastníckeho práva k nim sa vedie na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36Cb 88/2011 súdne konanie (ako súd vyššie uviedol, žaloba o určenie vlastníckeho práva k vozňom bola zamietnutá). Následne konkurzný súd rozsudkom zo dňa 21. 05. 2014 vylúčil zo súpisu všeobecnej podstaty spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. predmetné vozne s odôvodnením, že kúpna zmluva zo dňa 29. 06. 2012 bola uzatvorená platne a pôvodnému žalobcovi preto patrí vlastníckeho právo k týmto vozňom. Odvolací súd však predmetný rozsudok zrušil ako predčasný, keďže súd prvej inštancie rozhodol bez dostatočného zistenia skutkového stavu a hlavne mal konanie o vylúčení hnuteľných vecí zo súpisu konkurznej podstaty spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. až do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k vozňov prerušiť.

18. Dňa 21. 12. 2012 prebehla mailová komunikácia medzi obchodným riaditeľom žalovaného a konateľom spoločnosti BELLEZZA, s.r.o., z ktorej vyplývalo, že žalovaný žiadal spoločnosť BELLEZZA, s.r.o., o oznámenie adresy na vrátenie vozňov, pretože chcel túto adresu urgentne sprostredkovať svojím zákazníkom, na čo konateľ spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. žalovanému oznámil, že adresa na vrátenie vagónov je ŽOS Trnava, pričom zdôraznil žalovanému možnosť, že vagóny môže žalovaný zošrotovať, čím by ušetril značné náklady na prepravu.

19. Spoločnosť DHL Express (Slovakia), spol. s r.o. na žiadosť žalovaného prostredníctvom mailu žalovanému potvrdila, že žalovaný dňa 28. 03. 2013 odovzdal na stanicu v Trnave celkovo 34 vozňov.

20. Pôvodný žalobca však listom zo dňa 09. 07. 2013 oznámil žalovanému odstúpenie (z anglického prekladu slova "withdraw") od nájomnej zmluvy z dôvodu neplatenia nájomného, na základe čoho vyzval žalovaného na vrátenie 40 ks vozňov na železničnú stanicu Bratislava - Východná. Žalovaný na predmetné odstúpenie a výzvu na vrátenie vozňov pôvodného žalobcu reagoval listom zo dňa 09. 09. 2013, v ktorom uviedol, že fakturáciu nájomného zo strany pôvodného žalobcu považuje za celkom neoprávnenú, pretože podľa žalovaného nedošlo k vykonaniu žiadneho ďalšieho úkonu, na základe ktorého by práva a povinnosti z nájomnej zmluvy prešli na pôvodného žalobcu. Žalovaný zdôraznil, že prebieha súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k predmetným vozňom, pričom pôvodným rozsudkom bolo určené, že vlastníkom vozňov je spoločnosť BELLEZZA, s.r.o. Pôvodný žalobca listom zo dňa 30. 09. 2013 žalovanému uviedol, že na základe kúpnej zmluvy nadobudol vlastníctvo k predmetným vozňom, pričom za predmet kúpy uhradil riadne kúpnu cenu a splnil všetky zmluvné ako aj zákonné požiadavky potrebné k nadobudnutiu vlastníckeho práva a zároveň sa stal právnym nástupcom prenajímateľa uvedeného v nájomnej zmluve zo dňa 27. 05. 2008, v ktorej je ako nájomca uvedený žalovaný. Zdôraznil, že Úrad pre reguláciu železničnej dopravy uvedenú skutočnosť akceptoval a vydal

pôvodnému žalobcovi ako novému vlastníkovi aj potvrdenie o registrácii týchto vozňov v národnom registri železničných vozidiel. Keďže zo strany žalovaného nedošlo ani k čiastočnej úhrade nájomného za predmetné vozne, pôvodný žalobca v tomto liste konštatoval, že bol nútený predmetnú nájomnú zmluvu vypovedať (poznámka súdu - zrejme myslel odstúpenie od zmluvy) a to listom zo dňa 09. 07. 2013. Následne pôvodný žalobca listom zo dňa 07. 10. 2013 opätovne vyzval na vrátenie predmetných vozňov na železničnú stanicu Bratislava - Východná.

21. Počas vyššie uvedenej komunikácie pôvodného žalobcu a žalovaného uzatvoril pôvodný žalobca ako budúci predávajúci dňa 09. 08. 2013, t.j. po odstúpení od nájomnej zmluvy a vyzvaní žalovaného na vrátenie vozňov, so spoločnosťou BASTELL INC., IČO: 55390, so sídlom Trust Company Complex, Ajeltake Road, Marshallove ostrovy (ďalej tiež ako "budúci kupujúci") ako budúcim kupujúcim zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol záväzok oboch zmluvných strán uzatvrieť do 21. 10. 2013 kúpnu zmluvu k predmetným vozňom za kúpnu cenu 12 500,- eur za vozeň, t.j. v celkovej sume 500 000,- eur bez DPH. Z predmetnej zmluvy vyplývalo, že budúci kupujúci sa zaviazal uhradiť pôvodnému žalobcovi zálohu na kúpnu cenu v sume 290 000,- eur v lehote 45 dní odo dňa uzatvorenia tejto zmluvy. V prípade, ak by pôvodný žalobca budúcu kúpnu zmluvu neuzatvoril, prípadne by nedodal včas všetky vozne, bol pôvodný žalobca povinný zaplatiť budúcemu kupujúcemu zmluvnú pokutu v sume 290 000,- eur bez DPH a vrátiť zaplatenú zálohu kúpnej ceny v sume 290 000,- eur. Z výpisu bankového účtu pôvodného žalobcu vyplývalo, že dňa 11. 09. 2013 prijal od budúceho kupujúceho zálohu na kúpnu cenu v sume 290 000,- eur.

22. Dňa 21. 10. 2013 sa uskutočnilo stretnutie pôvodného žalobcu a budúceho kupujúceho, predmetom ktorého bola žiadosť pôvodného žalobcu o uzatvorenie dodatku č. 1 k zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluve z dôvodu nemožnosti plnenia zo strany pôvodného žalobcu v dohodnutej lehote, avšak budúci kupujúci návrh pôvodného žalobcu na uzatvorenie predmetného dodatku neprijal a trval na plnení z uzatvorenej zmluvy. Budúci kupujúci listom zo dňa 23. 10. 2013 vyzval pôvodného žalobcu na vrátenie zálohy kúpnej ceny v sume 290 000,- eur a zároveň na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 290 000,- eur, a to v lehote do 15 dní od doručenia tejto výzvy.

23. Pôvodný žalobca listom zo dňa 18. 03. 2014 požiadal ŽSR o poskytnutie informácii o mieste, kde sa nachádzajú predmetné vozne, na čo bol pôvodný žalobca listom zo dňa 21. 03. 2014, doručeným pôvodnému žalobcovi dňa 25. 03. 2014 informovaný, že 34 ks vozňov prišlo dňa 31. 03. 2013 do železničnej stanice Mužla.

24. Z výpisu z bankového účtu pôvodného žalobcu vyplývalo, že ten dňa 16. 04. 2014 vrátil budúcemu kupujúcemu zálohu kúpnej ceny v sume 290 000,- eur a dňa 28. 04. 2014 mu zaplatil aj zmluvnú pokutu v sume 290 000,- eur.

25. Na základe cenovej ponuky spoločnosti KOFAP, spol. s r.o., IČO: 31 646 760 na likvidáciu vozňov pôvodného žalobcu, vyhotovenej na základe obhliadky a skutočností, že vozne sa nedali likvidovať priamo na mieste a že nemali platnú revíziu, pôvodný žalobca ako predávajúci a spoločnosť KOFAP, spol. s r.o., IČO: 31 646 760 uzatvorili dňa 02. 06. 2014 v písomnej forme kúpnu zmluvu v znení dodatku č. 1 zo dňa 15. 07. 2014, predmetom ktorej bol predaj 33 ks vozňov za celkovú kúpnu cenu 67 818,- eur za účelom ich ďalšieho spracovania ako kovového odpadu. K odovzdaniu predmetných vozňov došlo dňa 05. 06. 2014.

26. Pôvodný žalobca listom zo dňa 26. 05. 2016 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 722 182,- eur ako náhrady škody a sumy 59 840,- eur ako bezdôvodného obohatenia dňa 16. 06. 2012 si túto pohľadávku uplatnil voči žalovanému žalobou, pričom následne dňa 27. 06. 2016 postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu.

III. Právne posúdenie zisteného skutkového stavu 26. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

27. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa

predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

28. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

29. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.

30. Podľa ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

31. Podľa ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

32. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

33. Podľa ust. § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

34. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

35. Podľa ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

36. Podľa ust. § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

37. Podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

38. Podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

39. Podľa ust. § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

40. Podľa ust. § 676 ods. 1 Občianskeho práva nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

41. Podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

42. Podľa ust. § 677 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.

43. Podľa ust. § 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, ak nájomca napriek písomnej výstrahe užíva prenajatú vec alebo ak trpí užívanie veci takým spôsobom, že prenajímateľovi vzniká škoda alebo že mu hrozí značná škoda. Ak nejde o byt alebo nebytový priestor, môže prenajímateľ tiež odstúpiť od zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného, a ak je táto doba kratšia ako tri mesiace, do troch mesiacov, alebo ak s ohľadom na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu treba prenajatú vec vypratať.

44. Podľa ust. § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.

45. Podľa ust. § 682 Občianskeho zákonníka ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

46. Podľa ust. § 683 Občianskeho zákonníka ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá.

47. Podľa ust. § 722 ods. 1 Občianskeho zákonníka za opotrebenie veci spôsobené riadnym užívaním nájomca nezodpovedá.

48. Podľa ust. § 722 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniknuté poškodenie, stratu alebo zničenie veci je nájomca povinný ohlásiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu. Povinnosť nájomcu nahradiť škodu sa spravuje ustanoveniami tohto zákona o zodpovednosti za škodu; nájomca však nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla tým, že ten, kto vec prenajal, nesplnil povinnosť uloženú ustanovením § 617.

49. Podľa ust. § 723 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nájomca vráti vec po dobe dohodnutej v zmluve, je povinný platiť nájomné až do vrátenia veci. Ak je nájomca s vrátením veci v omeškaní, je povinný zaplatiť aj poplatok z omeškania.

50. Podľa ust. § 723 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa vec stratila alebo bola zničená, je nájomca povinný platiť nájomné a poplatok z omeškania, ak sa jeho platenie dohodlo, dokiaľ stratu alebo zničenie veci prenajímateľovi neohlásil alebo dokiaľ sa o tom prenajímateľ inak nedozvedel.

51. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

52. Podľa ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

53. Podľa ust. § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

54. Podľa ust. § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.

55. Podľa ust. § 444 Obchodného zákonníka strany si môžu písomne dojednať, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo pred dobou uvedenou v § 443, ak predmetom kúpy je tovar jednotlivo určený alebo tovar určený podľa druhu a v čase prechodu vlastníckeho práva bude dostatočne označený na odlíšenie od iného tovaru, a to spôsobom dojednaným medzi stranami, inak bez zbytočného odkladu oznámeným kupujúcemu.

56. Podľa ust. § 446 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.

57. Podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

58. Podľa ust. § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

59. Podľa ust. § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

60. Podľa ust. § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

61. Podľa ust. § 380 Obchodného zákonníka za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

62. Podľa ust. § 381 ods. 1 Obchodného zákonníka namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

63. Podľa ust. § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

64. Podľa ust. § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

65. Podľa ust. § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

66. Podľa ust. § 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len "register záložných práv") zriadenom podľa osobitného zákona, 3b) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

67. Podľa ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.)

68. Podľa ust. § 151l ods. 1 Občianskeho práva začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

69. Podľa ust. § 151m ods. 1 Občianskeho predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv.

70. Podľa ust. § 151m ods. 2 Občianskeho zákonníka záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného práva dohodnúť, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1.

71. Podľa ust. § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu.

72. Podľa ust. § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať.

73. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

74. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

A. Vznik obchodného záväzkového vzťahu 75. Na základe zisteného skutkové stavu mal súd za to, že medzi spoločnosť BELLEZZA, s.r.o. ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom vznikol uzatvorením nájomnej zmluvy v písomnej forme dňa 27. 05. 2008, v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 15. 01. 2010 záväzkový vzťah. Vzhľadom na skutočnosť, že prenajímateľ bol právnickou osobou (podnikateľom) s domicilom na území Slovenskej republiky a žalovaný právnickou osobou (tiež podnikateľom) s domicilom území Francúzskej republiky, spor z uzatvorenej nájomnej zmluvy predstavoval tzv. spor s cudzím prvkom, a preto musel súd skúmať, či je daná právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie veci s odkazom na nariadenie č. 1215/2012 (z dôvodu, že konanie začalo dňa 16. 06. 2016) a ktoré rozhodné právo (hmotné právo) bude podľa nariadenia č. 593/2008 použité na posúdenie hmotnoprávneho nároku žalobcu. Pri určovaní právomoci v sporoch s cudzím prvkom platí, že ak nariadenie č. 1215/2012 neurčuje inak, osoby s domicilom na území členského štátu sa žalujú na súdoch tohto členského štátu (čl. 4 ods. 1 tohto nariadenia). Z tejto zásady však existuje výnimka v podobe osobitnej právomoci, podľa ktorej osobu s domicilom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte, napr. v štáte, kde je podľa zmluvy o poskytovaní služieb, miesto poskytnutia služieb (čl. 7 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia). V danom prípade sa služby nájmu poskytli na území Slovenskej republiky, keďže predmet nájmu si žalovaný prevzal práve tu, konkrétne v Trnave. Pre určenie rozhodného práva podľa nariadenia č. 593/2008 je rozhodujúcim kritériom existencia voľby rozhodného práva (čl. 3 ods. 1 tohto nariadenia), pričom

ak takáto voľba neexistuje, uplatňuje sa čl. 4 ods. 1 a 2 tohto nariadenia, podľa ktorého sa zmluva o poskytovaní služieb spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb, čo v tomto prípade je právny poriadok Slovenskej republiky, v ktorej mala spoločnosť BELLEZZA, s.r.o. ako poskytovateľ služieb svoj domicil.

76. V zmysle zistených skutočností z vykonaného dokazovania bolo potrebné záväzkový vzťah spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. a žalovaného definovať ako obchodný záväzkový vzťah s odkazom na ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže pri jeho vzniku bolo s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, že sa týkal ich podnikateľskej činnosti, a preto sa na úpravu práv a povinností vyplývajúcich z tohto záväzkového vzťahu použil právny režim Obchodného zákonníka, okrem tých práv a povinností, ktoré a neupravuje, a na ktorých úpravu sa podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka použil právny režim Občianskeho zákonníka. Obsah uzavretej zmluvy (t.j. prenechanie 40 ks železničných vozňov vo vlastníctve spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. žalovanému za odplatu - denné nájomné v sume 8,50 eur za jeden vozeň na dobu určitú) zahŕňal podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka podstatné časti nájomnej zmluvy, na ktorej úpravu sa s odkazom na ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka použila právna úprava nájomnej zmluvy podľa ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, konkrétne išlo o osobitne upravený typ nájmu, a to podnikateľský nájom hnuteľných veci podľa ust. § 721 až 723 Občianskeho zákonníka.

B. Prevod vlastníckeho práva k predmetu nájmu 77. Spoločnosť BELLEZZA, s.r.o., ktorá v rámci vyššie uvedenej nájomnej zmluvy vystupovala ako prenajímateľ a vlastník vozňov, zriadila písomnou zmluvou zo dňa 08. 04. 2011 na predmet nájmu (t.j. 40 ks vozňov) podľa ust. § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo v prospech veriteľa W. Z. za účelom zabezpečenia pohľadávky tohto veriteľa voči dlžníkovi L. N. podľa ust. § 151a Občianskeho zákonníka, vzniknutej z uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 08. 04. 2011 medzi týmto veriteľom a dlžníkom, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi peňažnú sumu 265 000,- eur, ktorú sa zaviazal dlžník vrátiť veriteľovi v lehote do 31. 05. 2011, pričom pri uzatváraní predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva konal za spoločnosť BELLEZZA, s.r.o. práve dlžník, ktorý bol v tom čase jej jediným konateľom, teda podľa ust. § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka jedinou osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti BELLEZZA, s.r.o..

78. V danom prípade žalovaný vo svojich vyjadreniach odkázal na rozhodnutia súdov, z odôvodnení ktorých vyplývalo, že uzavretá záložná zmluva predstavovala absolútne neplatný právny úkon z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi (t.j. neplatnosť podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka), pretože konateľ spoločnosť BELLEZZA, s.r.o. ju uzatvoril na zriadenie svojho súkromné dlhu, konal bez súvisu s obchodnou činnosťou spoločnosti BELLEZZA, s.r.o., čím porušil svoje povinnosti podľa ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti tunajší súd musel poukázať na skutočnosti plynúce z právnej teórie a praxe pri uplatňovaní sankcie neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých sankcia absolútnej neplatnosti obsiahnutá v ust. § 39 Občianskeho zákonníka predstavuje významný zásah do autonómie vôle zmluvných strán, preto by aplikácia tohto ustanovenia nemala byť nadužívaná. Nemožno totiž zabúdať na skutočnosť, že každú vadu právneho úkonu možno chápať ako porušenie zákonom stanovených náležitostí, teda za rozpor so zákonom, avšak súkromné právo obsahuje ucelený systém rôznych sankčných následkov, ktoré postihujú takéto vady. Na základe uvedeného bolo preto potrebné konštatovať, že ust. § 39 Občianskeho zákonníka nachádza svoje použitie až tam, kde zákon s konkrétnou vadou právneho úkonu nespája žiadnu sankciu. V prípade, ak zákon s takouto vadou spája miernejší sankčný následok, než je absolútna neplatnosť právneho úkonu, treba aplikovať tento miernejší sankčný následok.

79. Za účelom zabezpečiť ochranu záujmov spoločnosti a všetkých jej spoločníkov ustanovuje konateľom spoločnosti povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a s lojalitou vo vzťahu k záujmom spoločnosti a všetkých jej konateľov. Tieto povinnosti konateľa jednak vyplývajú z rôznych ustanovení Obchodného zákonníka, ako aj zo spoločenskej zmluvy alebo rozhodnutí valného zhromaždenia. Pri ich porušení, s odkazom na vzťah konateľa a spoločnosti podľa ust. § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka predstavujúci tzv. absolútny obchod, vzniká konateľovi spoločnosti vo vzťahu k spoločnosti podľa ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka objektívna zodpovednosť za škodu, ktorú konateľ spôsobil spoločnosti pri

výkone jeho pôsobnosti. Táto zodpovednosť konateľom za riadny výkon ich funkcie neslúži len na ochranu spoločníkov a samotnej spoločnosti, ale v rovnakej miere aj na ochranu veriteľov.

80. Vzhľadom na uvedené sa súd nemohol stotožniť s argumentáciou súdu (rozsudok OS Trnava zo dňa 27. 04. 2012, ako aj uznesenie OS Trnava zo dňa 21. 10. 2011), na ktorú zároveň odkazoval žalovaný, pretože v ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka sa spája s vyššie popísaným konaním konateľa spoločnosti BELLEZZA, s.r.o., ktorého dôsledkom bolo uzatvorenie záložnej zmluvy, následok zodpovednosti tohto konateľa za škodu, ktorá spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. vznikla, a nie absolútnu neplatnosť právneho úkonu (zmluvy o zriadení záložného práva) podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

81. Dňa 01. 06. 2011 podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpil veriteľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi na spoločnosť IH Invest s.r.o., a keďže dlžník svoju povinnosť vrátiť poskytnutú peňažnú pôžičku v lehote do 31. 05. 2011 nesplnil, spoločnosť IH Invest s.r.o. začala podľa ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka s výkonom záložného práva predajom zálohu, ktorý spoločnosť IH Invest s.r.o. ako záložný veriteľ oznámila dlžníkovi a záložcovi (t.j. spoločnosti BELLEZZA, s.r.o.), pričom toto začatie výkonu zaregistrovala aj v registri záložných práv, čo vyplývalo jednak zo skutkového zistenia uvedeného v rozsudku OS Trnava zo dňa 27. 04. 2012 (č.l. 136a súdneho spisu), ako aj fotokópie z Notárskeho centrálneho registra záložných práv (č.l. 193 súdneho spisu). Následne záložný veriteľ v mene a na účet spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. ako záložcu uzatvoril so spoločnosťou Montauro, s.r.o. kúpnu zmluvu na predmet zálohu (t.j. predmet nájmu, čiže 40ks vozňov) za kúpnu cenu 240 000,- eur.

82. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na neplatný výkon záložného práva, čoho dôsledkom bol neplatný prevod vlastnícke práva k vozňom zo spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. na spoločnosť Montauro, s.r.o., pričom v rámci svojej argumentácie opätovne odkázal na argumentáciu Okresného súdu Trnava obsiahnutú vo svojich rozhodnutiach (t.j. rozsudok OS Trnava zo dňa 27. 04. 2012, ako aj uznesenie OS Trnava zo dňa 21. 10. 2011), teda že záložná zmluva neobsahovala podstatnú náležitosť, a to spôsob uspokojenia záložného práva a že záložný veriteľ neoznámil začatie výkonu záložného práva záložcovi (t.j. spoločnosti BELLEZZA s.r.o.).

83. Občiansky zákonník v ust. § 151b upravuje náležitosti zmluvy o zriadení záložného práva a § 151j až 151ma upravujú zase proces výkonu záložného práva. Záložná zmluva predstavuje základnú právnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zriadeniu záložného práva. Pokiaľ ide o formu, zákon predpisuje pod jej sankciou neplatnosti (ust. § 40 Občianskeho zákonníka) písomnú formu. Záložná zmluva musí obsahovať označenie zmluvných strán, predmetu zálohu a označenie pohľadávky, pričom môže obsahovať aj ďalšie náležitosti potrebné na splnenie účelu záložného práva, ako sú súčinnosť zmluvných strán pri výkone záložného práva, spôsob ocenenia predmetu zálohu, spôsob nakladania so zálohom počas trvania záložného práva, spôsob opatrovania zálohu záložným veriteľom alebo spôsob výkonu záložného práva. V danom prípade zo skutkového zistenia Okresným súdom Trnava uvedeného v rozsudku zo dňa 27. 04. 2012 vyplývalo, že v čl. V ods. 2 záložnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že záložný veriteľ mohol záloh (t.j. 40 ks vozňov, teda predmet nájmu) predať po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia začatia výkonu záložného práva, na základe čoho musel tunajší súd konštatovať, že predmetná záložná zmluva obsiahla fakultatívnu náležitosť záložnej zmluvy, a to spôsob výkonu záložného práva predajom zálohu, v zmysle čoho sa súd nemohol stotožniť s argumentáciou žalovaného vyplývajúcu s právneho odôvodnenia Okresného súdu Trnava uvedeného v tomto rozsudku, že záložná zmluva bola neplatná z dôvodu absencie podstatnej náležitosti, a to neuvedenia spôsobu výkonu záložného práva.

84. Samotné právo záložného veriteľa na uspokojenie zo zálohu vzniká dňom, kedy je záložný veriteľ oprávnený požadovať, aby bola zabezpečená pohľadávka (t.j. pohľadávka zo zmluvy o pôžičke zo dňa 08. 04. 2011) uhradená z výťažku získaného speňažením zálohu, pričom tento okamih nastáva vtedy, keď dlžník riadne a včas nesplnil zabezpečenú pohľadávku. V takomto prípade je záložný veriteľ oprávnený podľa ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka pristúpiť k výkonu záložného práva spôsobom určeným v zmluve, prípadne predajom zálohu na dražbe alebo predajom zálohu podľa osobitných predpisov, pričom v danom prípade zo záložnej zmluvy vyplýval spôsob výkonu záložného práva, a to predajom zálohu. Záložný veriteľ je podľa ust. § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný oznámiť začatie výkonu záložného práva záložcovi, dlžníkovi, prípadne aj zaregistrovať začatie výkonu v registri záložných práv. Predaj zálohu spôsobom určeným v záložnej zmluve je viazaný na 30-dňovú

lehotu, ktorá začína plynúť odo dňa oznámenia výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, pričom v prípade, ak je záložné právo registrované v registri záložných práv, 30-dňová lehota začína plynúť (bez ohľadu na to, či začatie výkonu záložného práva bolo oznámené záložcovi alebo dlžníkovi) odo dňa, kedy došlo k zápisu výkonu záložného práva do príslušného registra. Okrem toho ust. § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka predpokladá zákonnú ochranu záložcu, v prípade ak by išlo o zjavne nevýhodný predaj zálohu za cenu, ktorá sa podstatne líši od ceny, za ktorú sa záloh bežne predáva v danom mieste a čase, na základe ktorej môže záložca požadovať od záložného veriteľa náhradu škody.

85. V danom prípade musel súd konštatovať, že výkon záložného práva bol uskutočnený v súlade so zákonom, ako aj spôsobom dohodnutým v záložnej zmluve, keďže začatie výkonu záložného práva bolo oznámené tak záložcovi, ako aj dlžníkovi, za súčasnej registrácie tohto výkonu v registri záložných práv ku dňu 01. 06. 2011, teda došlo k splneniu povinnosti záložného veriteľa podľa ust. § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom k samotnému predaju zálohu, čo bol spôsob vykonania zálohu dohodnutý v záložnej zmluve, došlo podľa ust. § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka až dňa 19. 07. 2011 uzavretím kúpnej zmluvy, teda po uplynutí 30-dňove zákonnej lehoty. V zmysle vyššie uvedeného mal súd za to, že uvedeným výkonom záložného práva došlo k platnému prevodu vlastníckeho práva k zálohu zo spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. na spoločnosť Montauro, s.r.o., pričom ak by aj záložný veriteľ scudzil záloh za cenu nižšiu ako bola cena, za ktorú by sa záloh v danom čase a mieste predal, vznikol by spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. nárok na náhradu škody podľa ust. § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka ako sankčný následok takéhoto konania záložného veriteľa, a teda opäť by nebolo možné takéto konanie sankcionovať jeho neplatnosťou podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

86. Súd však považoval za potrebné zdôrazniť, že v konečnom dôsledku bol rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 27. 04. 2012, ktorým tamojší súd určil, že následkom vyššie vytknutých vád týkajúcich sa konania konateľa spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. pri uzatváraní záložnej zmluvy, náležitostí záložnej zmluvy a výkonu záložného práva, je vlastníkom 40ks vozňov, teda zálohu a predmetu nájmu spoločnosť BELLEZZA, s.r.o. zrušený, pričom pri opätovnom rozhodovaní Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 12. 05. 2015 žalobu o určenie vlastníckeho práva k týmto vozňom na základe žaloby spoločnosti BELLEZZA, s.r.o., zamietol (doposiaľ neprávoplatne) pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu. Keďže tunajší súd podľa ust. § 193 C.s.p. nie je takýmito rozhodnutiami viazaný, o nastolených otázkach podľa ust. § 194 C.s.p. rozhodol v odôvodnení tohto rozsudku sám, aj keď sú predmetom iného súdneho konania, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené. To isté platilo aj o záveroch predloženého rozhodcovského rozsudku.

87. Zo zisteného skutkového stavu ďalej vyplývalo, že spoločnosť Montauro s.r.o. previedla kúpnou zmluvou zo dňa 27. 06. 2012 vlastnícke právo k 40 ks vozňov na spoločnosť ID production, s.r.o., ktorá dňa 29. 06. 2012 kúpnou zmluvou previedla vlastnícke právo k týmto vozňom na pôvodného žalobcu. Vzhľadom na povahu zmluvných strán kúpnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2012, keďže spoločnosť ID production, s.r.o., ako aj pôvodný žalobca, vystupovali ako podnikatelia podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, sa na tento ich záväzkový vzťah plynúci z predmetnej kúpnej zmluvy použil podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka právny režim Obchodného zákonníka a podporne podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny režim Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy vyplývalo, že vlastnícke právo spoločnosti ID production, s.r.o. k 40 ks vozňov prešlo na pôvodného žalobcu dňom podpisu predmetnej kúpnej zmluvy, t.j. dňa 29. 06. 2012.

88. Podľa Obchodného zákonníka sa prechod vlastníckeho práva k tovaru z predávajúceho na kupujúceho viaže na okamih, keď je kupujúcemu tovar odovzdaný (ust. § 443 Obchodného zákonníka), a teda pre nadobudnutie vlastníctva k tovaru je rozhodujúci moment odovzdania tovaru kupujúcemu. Toto ustanovenie má však dispozitívny charakter, na základe čoho sa zmluvné strany kúpnej zmluvy môžu dohodnúť aj na inom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva, a to písomnou dohodou podľa ust. § 444 alebo § 445 Obchodného zákonníka. Okrem toho v ust. § 446 poskytuje ochranu dobromyseľnému kupujúcemu a pripúšťa, aby takýto kupujúci nadobudol vlastnícke právo k tovaru aj v tom prípade, že predávajúci nie je jeho vlastníkom. Ide o výnimku zo všeobecne platnej právnej zásady, podľa ktorej nikto nemôže na druhého previesť viac práva, ako sám má. Dobromyseľnosť kupujúceho musí byť daná v okamihu, keď mal nadobudnúť vlastníckeho právo, pričom tá sa u kupujúceho predpokladá a jej opak sa musí preukázať.

89. V danom prípade žalovaný argumentoval tým, že spoločnosť Montauro, s.r.o. pri prevode vozňov na spoločnosť ID production, s.r.o. konala so zlým úmyslom poškodiť spoločnosť BELLEZZA, s.r.o., keďže vlastníctvo k vozňom previedla len dva mesiace po tom, čo Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 27. 04. 2012 určil, že spoločnosť BELLEZZA, s.r.o. je vlastníkom týchto vozňov, ďalej tým, že spoločnosť ID production, s.r.o. bola len zrejmým prostredníkom pri prevode vlastníctva k vozňom s tým, že po tom ako splnila svoj účel došlo k zániku tejto spoločnosti zlúčením so spoločnosťou Camden s.r.o., ktorá následne zanikla bez právneho nástupcu. Podľa súdu však žiaden z uvedených argumentov súdu nepreukazuje, že čo i len jedna z uvedených spoločností nenadobudla vlastníctvo k predmetným vozňom dobromyseľne.

90. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti musel súd konštatovať, že podľa ust. § 444 v spojení s § 443 Obchodného zákonníka podpisom kúpnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2012 prešlo vlastnícke právo k vozňom, ktoré boli predmetom nájmu, zo spoločnosti ID production, s.r.o. na pôvodného žalobcu.

91. Ustanovenie § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyjadruje zásadu, že zmena vlastníckeho práva prenajatej veci, t.j. predmetu nájmu, nespôsobuje zánik nájomného vzťahu. V dôsledku zmeny vlastníctva na nadobúdateľa prechádzajú práva a povinnosti prenajímateľa z nájomného vzťahu priamo zo zákonu, bez ohľadu na to, či došlo k prechodu alebo prevodu vlastníckeho práva. Prechod vlastníckeho práva nastane momentom, s ktorým zákon uvedený dôsledok spája, t.j. nadobudnutím vlastníckeho práva k prenajatej veci. K zmene vlastníckeho práva môže dôjsť aj bez vedomia nájomcu, preto až do oznámenia alebo preukázania zmeny takáto zmena voči nájomcovi nepôsobí, na základe čoho sa nájomca zbaví svojho dlhu z titulu nájmu len plnením voči pôvodnému vlastníkovi, čím však zároveň zanikne aj pohľadávka nového vlastníka z titulu nájomného.

92. V zmysle uvedeného preto musel súd konštatovať, že podľa ust. § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka prešli na pôvodného žalobcu práva a povinnosti prenajímateľa z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou BELLEZZA, s.r.o. a žalovaným dňa 27. 05. 2008 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15. 01. 2010, pričom pôvodný žalobca túto skutočnosť žalovanému listom zo dňa 29. 11. 2012 oznámil, na základe čoho bol žalovaný povinný plniť svoje povinnosti z predmetnej nájomnej zmluvy pôvodnému žalobcovi, t.j. mu aj platiť nájomné podľa tejto zmluvy.

C. Ukončenie nájomnej zmluvy 93. Občiansky zákonník pozná niekoľko spôsobov zániku nájomnej zmluvy, a to predovšetkým uplynutím nájomnej doby nájmu, výpoveďou, odstúpením a zničením predmetu nájmu. Jedným z dôvodov odstúpenia od nájomnej zmluvy podľa ust. § 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka je aj prípad, kedy nájomca aj napriek upomenutiu nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného. Oprávnenie prenajímateľa v takomto prípade odstúpiť od nájomnej zmluvy je podmienené upomenutím nájomcu, pričom zákon formu upomenutia neupravuje. Stačí, ak je upomienka doručená nájomcovi, pričom ten v stanovenej lehote dlžné nájomné prenajímateľovi neuhradil.

94. V danom prípade mal súd preukázané, že pôvodný žalobca listom zo dňa 29. 11. 2012 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžného nájomného v sume 41 820,- eur, pričom žalovaný v konaní nepreukázal, že by toto dlžné nájomné v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy uhradil, či už pôvodnému prenajímateľovi - spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. alebo pôvodnému žalobcovi, čo zakladalo oprávnenie pôvodného žalobcu odstúpiť podľa ust. § 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka od nájomnej zmluvy, ktorý toto svoje oprávnenie listom zo dňa 09. 07. 2013 aj využil, pričom v konaní nebolo sporné, že tento list s odstúpením od zmluvy sa dostal žalovanému aj do sféry jeho dispozície, keďže žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 12. 09. 2013 reagoval na spomínaný list pôvodného žalobcu. Na základe uvedeného mal súd za to, že doručením listu zo dňa 09. 07. 2013 pôvodným žalobcom žalovanému došlo podľa ust. § 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka k skončeniu nájmu titulom predmetnej nájomnej zmluvy.

D. Práva pôvodného žalobcu z nájomnej zmluvy po ukončení zmluvy 95. V prípade ak došlo ku skončeniu nájmu je nájomca s odkazom na ust. § 682 Občianskeho zákonníka povinný vrátiť predmet nájmu prenajímateľovi, a to bez zbytočného odkladu. Odovzdanie predmetu nájmu inej osobe nemožno podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka považovať za riadne splnenie tohto záväzku, ibaže by išlo o osobu, ktorá je na základe zákona alebo zmluvy s prenajímateľom oprávnená predmet nájmu prevziať. V prípade, ak sa nájomca dostane s odovzdaním predmetu nájmu

do omeškania, je povinný, pokiaľ ide o podnikateľský nájom hnuteľnej veci, platiť nájomné až do vrátenia predmetu nájmu. Zároveň je nájomca povinný predmet nájmu vrátiť prenajímateľovi v stave, v akom bol predmet nájmu nájomcovi odovzdaný. Ak bol predmet nájmu poškodený, zničený alebo odcudzený, je nájomca povinný nahradiť škodu na veci. Samozrejme s opotrebením predmetu nájmu je aj napriek tomu potrebné počítať s tým, že ak bolo opotrebenie predmetu nájmu spôsobené jeho riadnym užívaním, nájomca podľa ust. § 722 ods. 1 Občianskeho zákonníka za takéto opotrebenie nezodpovedá.

96. V zmysle vyššie uvedeného bolo nepochybné, že žalovanému v dôsledku skončenia nájmu vznikla podľa ust. § 682 Občianskeho zákonníka povinnosť vrátiť predmet nájmu žalovanému, a to bez zbytočného odkladu od skončenia nájmu, teda v tomto prípade od odstúpenia pôvodného žalobcu od nájomnej zmluvy. Z vykonaného vyplývalo, že žalovaný odovzdal 34 ks vozňov (teda nie celý predmet nájmu) na cieľovej vlakovej stanici Trnava dňa 28. 03. 2013, avšak z informácii ŽSR zo dňa 21. 03. 2014 vyplývalo, že 34 ks vozňov prišlo dňa 31. 03. 2013 o 14:22 hod. vlakom 45523 do železničnej stanice Mužla , kde boli z toho vlaku odstavené. Z listinných dôkazov však nevyplývalo, že by žalovaný o skutočnosti, t.j. o vrátení 34ks vozňov dňa 28. 03. 2013 do stanice Trnava informoval pôvodného žalobcu, pričom ten sa o odovzdaní týchto vozňov dozvedel až z informácie ŽSR datovanej ku dňu 21. 03. 2014, doručenej pôvodnému žalobcovi dňa 25. 03. 2014, a teda najskôr sa pôvodný žalobca mohol zmocniť (nie kompletného) predmetu nájmu až dňa 25. 03. 2014, kedy mu táto informácia bola oznámená spoločnosťou ŽSR, teda až týmto momentom došlo zo strany žalovaného k splneniu jeho povinnosti podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, na základe čoho bol žalovaný podľa ust. § 723 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný platiť nájomné minimálne do 25. 03. 2014.

97. Pôvodný žalobca si uplatnil sumu 59 840,- eur z titulu užívania predmetu nájmu od doby 01. 10. 2013 do 25. 03. 2014, t.j. celkovo 176 dní x 8,50 eur za jeden vozeň x celkový počet vozňov (40 ks). Hoci tento svoj nárok právne kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, z vyššie uvedeného vyplývalo, že tento jeho nárok, vzhľadom na ním tvrdené a preukázané skutočnosti, treba právne kvalifikovať ako nárok na zaplatenie nájmu za užívanie predmetu nájmu až do jeho vrátenia, a to s odkazom na ust. § 723 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zásadu iura novit curia, podľa ktorej je právna kvalifikácia žalobcu vo vzťahu k ním uplatnenému nároku irelevantná, a nepatrí ani medzi podstatné náležitosti žaloby, čo znamená, že jej nesprávnosť nie je postihnutá neúspechom žalobcu v konaní.

98. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 59 840,- eur ako dôvodnej vyhovel, keďže žalovanému patrila povinnosť platiť nájomné až do riadneho odovzdania predmetu nájmu pôvodnému žalobcovi podľa ust. § 723 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom ten si predmetnú povinnosť splnil až dňa 25. 03. 2014, kedy sa informácia o mieste odstavenia 34 ks vozňov (teda nie úplne všetkých vozňov) dostala do sféry dispozície pôvodného žalobcu, čím došlo podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka k riadnemu splneniu predmetnej povinnosti žalovaným.

E. náhrada škody uplatnená pôvodným žalobcom 99. Okrem toho si pôvodný žalobca uplatnil aj nárok na náhradu škody v sume 290 000,- eur, ktorá mala pôvodnému žalobcovi vzniknúť z titulu zaplatenej zmluvnej pokuty v sume 290 000,- eur na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 09. 08. 2013, ktorú musel pôvodný žalobca uhradiť z dôvodu, že mu žalovaný nevrátil vozne, na základe čoho pôvodný žalobca nebol schopný pristúpiť k uzatvoreniu budúcej kúpnej zmluvy a v sume 432 182,- eur, ktorá mala pôvodnému žalobcovi vzniknúť ako rozdiel medzi kúpnou cenou za železničné vozne v sume 500 000,- eur dohodnutou v zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 09. 08. 2013 a kúpnou cenou zaplatenou na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02. 06. 2014 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15. 07. 2014.

100. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa Obchodného zákonníka sú (a) protiprávny úkon, (b) vznik škody a (c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky predpoklady majú objektívnu povahu, pričom zodpovednostná strana sa môže od svojej zodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplnenie povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť (ust. § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka).

101. Protiprávny úkon treba definovať ako správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Za škodu sa považuje skutočná škoda, teda v peniazoch vyjadriteľná majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného (t.j. v tomto prípade zaplatenie zmluvnej pokuty pôvodným žalobcom)

alebo ušlý zisk, teda v peniazoch vyjadriteľná majetková škoda spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré bolo možné vzhľadom na okolnosť možné očakávať.

102. Najpodstatnejším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou. O vzťah príčinnej súvislosti týchto dvoch predpokladov zodpovednosti za škodu ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku protiprávneho konania, teda ak protiprávne konanie a škoda sú vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku. Ak príčinou škody bol aj iná skutočnosť, nemožno konštatovať vzťah príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou. V každom konkrétnom prípade treba vždy skúmať, či medzi protiprávnym úkonom a škodou existuje vzťah príčiny a následku. Príčinná súvislosť je daná len vtedy, ak je škoda v zmysle všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu, pričom musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nevznikla. Musí ísť o priamu príčinu. O vzťah priamej príčinnej súvislosti ide vtedy, ak konkrétna majetková ujma vznikla následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, pretože príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. V tejto súvislosti súd poukázal aj na niektoré rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, podľa ktorých:

- o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho konania škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a teda ak je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane; príčinou vzniku škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by škodový následok nevznikol. Pritom nemusí ísť o jedinú príčinu, ale postačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o podstatnú príčinu (Ro NS ČR z 24. 04. 2003, sp. zn. 25 Cdo 1807/2001);

- protiprávne konanie prenajímateľa, ktorý bránil nájomcovi v užívaní prenajatého pozemku, nie je v príčinnej súvislosti so škodou spočívajúcou v strate predpokladaného zisku nájomcu z prevádzky zariadenia, k vybudovaniu ktorého nedošlo kvôli chýbajúcemu stavebnému povoleniu (Ro NS ČR z 30. 01. 2002, sp. zn. 25 Cdo 245/2000).

103. Vzhľadom na vyššie načrtnuté chápanie vzťahu škody a protiprávneho úkonu musel súd konštatovať, že k tvrdenej majetkovej ujme pôvodného žalobcu (jednej aj druhej) nedošlo v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného spočívajúceho v nevrátení vozňov, pretože ak by pôvodný žalobca v čase, keď fakticky nedisponoval vozňami, neuzatvoril zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorej obsahom bola aj dohoda o zaplatení zmluvnej pokuty v sume 290 000,- eur a dohoda o faktickom odovzdaní vozňov budúcemu kupujúcemu (teda v oboch prípadoch išlo o slobodný prejav vôle pôvodného žalobcu, ktorý vyústil do obsahu zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy), nedošlo by k vzniku povinnosti pôvodného žalobcu zaplatiť spomínanú zmluvnú pokutu v sume 290 000,- eur a ani k vzniku ušlého zisku, a preto bolo nutné poznamenať, že samotné nevrátenie vozňov žalovaným pôvodnému žalobcovi nepredstavuje jedinú a hlavne priamu príčinu vzniku tvrdených škôd s tým, že k tejto príčine treba prirátať aj konanie samotného pôvodného žalobcu, ktoré vyústilo do uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v čase, keď nebol spôsobilý fakticky odovzdať predmet budúcej kúpy budúcemu kupujúcemu. Inak povedané, len samotným nevrátením vozňov žalovaným by tvrdená škoda pôvodnému žalobcovi nevznikla a nikdy by ani nevznikla, pretože všetko sa následne odvíjalo od podmienok dohodnutých pôvodným žalobcom v zmluve o budúcej kúpnej zmluve.

104. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v časti o náhradu škody v sume 290 000,- eur z titulu zaplatenia zmluvnej pokuty a v sume 432 182,- eur z titulu ušlého zisku ako nedôvodnú zamietol, keďže medzi tvrdenou škodou a protiprávnym konaní žalovaného neexistovala príčinná súvislosť ako jeden z hlavných predpokladov pre priznanie zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu podľa ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.

105. Podľa ust. § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok nezanikne iným spôsobom.

106. Podľa ust. § 369 ods. 1 prvá a druhá veta Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania

dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

107. Podľa ust. § 517 ods. 2 druhá časť prvej vety Občianskeho zákonníka výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

108. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

109. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

110. Nakoľko z nájomnej zmluvy nevyplývala dohoda o výške úrokov z omeškania, pôvodnému žalobcovi, resp. žalobcovi, ktorému bola priznaná pohľadávka podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpená, omeškaním žalovaného s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil s odvolaním sa na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného v čase od 15. 01. 2009 do 01. 02. 2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania, t.j. dňa 15. 06. 2016) predstavovala výšku 0 % ročne, takže žalobcovi patria úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8 % ročne. Súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania zo sumy 59 840,- eur od 15. 06. 2016 až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi, pričom v ostatnej časti (t.j. vo výške 1 % ročne) nárok na úroky z omeškania zamietol.

111. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

112. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

113. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

114. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84,72 %, čo korešpondovala s jeho pomerom úspechu v konaní, ktorý súd vypočítal tak, že žalovaného neúspech, ktorý predstavoval 7,64 %, odpočítal od úspechu žalovaného, ktorý predstavoval 92,36 %, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.