Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/321/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci žalobcu: V.. I. H., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX H., zast.: JUDr. Peter Dráč, advokát so sídlom Račianska 96, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: C.. N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX T. Č.. XXX, o návrhu na zaplatenie sumy 1.395,- Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.395,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.395,- Eur od 1.9.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca svojím návrhom zo dňa 30.9.2016 žiadal súd, aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.395,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 1.9.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli 26.8.2015 Zmluvu o nájme bytu. Podľa čl. I, bod 1 zmluvy predmetom nájmu bol byt č. X na prízemí bytového domu v H. V., I..Č.. D., O.. D., súpisné č. XXXX, vchod D. X, D. Y..Ú.. D., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX. Nájom bytu vznikol dňom 1.9.2015 a bol uzatvorený na domu určitú do 31.8.2016. Podľa článku IV, bod 3 zmluvy sa žalovaný zaviazal žalobcovi platiť zmluvne dohodnuté nájomné vo výške 380,- Eur mesačne, čo za 12 mesiacov predstavuje 4.560,- Eur. Pri uzavretí zmluvy žalovaný zaplatil žalobcovi v hotovosti 125,- Eur zábezpeky a 380,- Eur prvého nájomného, spolu 505,- Eur. Žalovaný vložil žalobcovi na účet 7 x sumu 380,- Eur na úhradu nájomného. Žalovaný na úhradu nájomného zaplatil celkom 3.165,- Eur, pričom mal za 12 mesiacov uhradiť celkovú sumu vo výške 4.560,- Eur. Rozdiel medzi zmluvne dohodnutým nájomným a zaplateným nájomným predstavuje pohľadávku žalobcu vo výške 1.395,-Eur s príslušenstvom. Žalovaný bol pravidelne v omeškaní s platením nájomného a kontakt na neho bol problematický. Dňa 18.4.2016 žalobca listom požiadal o súčinnosť zamestnávateľa žalovaného, ktorý žalobcovi listom z 28.4.2016 potvrdil, že žalovaný bol skutočne nájomcom bytu, nejednalo sa o fiktívnu osobu, ktorá sa za neho vydáva.

2. Súd vo veci vydal 21.10.2016 platobný rozkaz, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že súd nezistil a nepreskúmal všetky dôkazy týkajúce sa platnosti zmluvy o nájme, oprávnenosti uplatňovaného nároku na báze dôvodnosti a výšky a stanovenie vzniku rozhodujúceho času na uplatňovaný nárok na úroky z omeškania. Zo strany prenajímateľa ide o pokus vytĺcť z bývalého nájomného vzťahu neprináležiace peňažné prostriedky, ktoré by predstavovali jeho bezdôvodné obohatenie. Prenajímateľ počas trvania nájomného vzťahu nájomcovi nezabezpečil nerušený výkon práv spojených s užívaním prenajímaného bytu, čím porušil zmluvné povinnosti na strane prenajímateľa. Bez súhlasu a vedomia

nájomcu a dohody s ním prenajímateľ pripúšťal opakovane návštevy bytu nepovolanými osobami (poskytol im od bytu kľúč). Časový sklz v platbách nájomného nájomcom bol priebežne dobiehaný doplatkom. Prenajímateľ s nájomcom počas trvania nájomného vzťahu nekomunikoval, ani nájomcovi neoznámil žiadnym spôsobom osobu na to splnomocnenú. Nepovolané osoby personálne previazané s prenajímateľom opakovane narušovali výkon práv spojených s užívaním bytu nájomcom, použitím vyhrážok, neohlásenými návštevami bytu bez vedomia nájomcu, výmenou zámkov dverí bytu a nabádaním na vypratanie nájomcu z bytu, od čoho neupustili ani po výzve a oznámení, že nájomca preto podá trestné oznámenie. Tieto dôvody tvorili dostatočný podklad pre predčasné ukončenie pôvodne dohodnutej doby nájomného vzťahu zo strany nájomcu. Ak mal prenajímateľ počas trvania nájomného vzťahu výhrady k zmluvnému plneniu zo strany nájomcu, ktoré by umožňovalo výpoveď zo zmluvy alebo výpoveď s okamžitou platnosťou zo strany prenajímateľa, mohol prenajímateľ tieto inštitúty využiť hneď pri prvej príležitosti. Ak tak neurobil, zrejme nedošlo k porušeniu zmluvných podmienok zo strany nájomcu, ale zo strany prenajímateľa a pokus vymáhania vyfabulovaného neuhradeného nájomného od nájomcu je neklamným prejavom špekulatívneho vypočítavého konania prenajímateľa, ktorý nemôže mať oporu v občianskom práve. Žalobca v čase uzatvárania zmluvy túto bez okolkov uzatvoril s vtedy absolútne cudzou osobou (nájomcom), dopustil narúšať pokojné užívanie bytu nájomcom a po námietkach nájomcu, keď tento nájomný vzťah ukončil, prenajímateľ započal byť dôsledný, avšak iba v otázke obstarania zisku bez ohľadu na to, či aj ide o zisk náležitý. Vymáhaná pohľadávka je absolútne neprináležiaca.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že zmluvu o nájme bytu z 26.8.2015 obsahuje aj nepravdivé údaje týkajúce sa trvalého pobytu žalovaného, ktoré do zmluvy uviedol žalovaný. To, že nájomcom bol skutočne žalovaný, žalobca dokladuje odpoveďou zamestnávateľa žalovaného z 28.4.2016. To, že žalovaný uviedol žalobcu do omylu v otázke jeho trvalého pobytu, žalobcovi sťažilo postup pri vymáhaní jeho nároku zo zmluvy. Žalobca je toho názoru, že zmluva je platná, text mu pripravila realitná kancelária. Nájom bytu je chránený, pokiaľ nedôjde k dohode, je možné ho vypovedať len zo zákonom ustanovených dôvodov. Žalobca sa pokúsil so žalovaným dohodnúť na predčasnom ukončení Zmluvy o nájme bytu. V tejto súvislosti požiadal aj o súčinnosť zamestnávateľa žalovaného, avšak neúspešne. Žalovaný neprijal navrhovanú Dohodu o (predčasnom) skončení zmluvy. Žalovaný nemal žiadne dôvody na predčasné ukončenie pôvodne dohodnutej doby nájmu a žiadnym spôsobom zmluvu predčasne neukončil. Zmluva bola skončená uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá. Napriek skutočnosti, že v zmluve je upravená možnosť skončenia nájmu rozdielne od zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka, platia ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmluve je neplatne uvedené, že výpovedná lehota je 2 mesiace, výpovedná lehota mala byť uvedená v dĺžke 3 mesiace. Neplatných, resp. problematických ustanovení zmluvy týkajúcich sa skončenia nájmu je v zmluve, napr. Občiansky zákonník nepozná pojem „výpoveď s okamžitou platnosťou“. V jednej časti svojho vyjadrenia žalovaný konkludentne uznáva, že bol a je neplatičom - priznáva časový sklz v platbách, ktorý bol dobiehaný (neuvádza, že ho dobehol a svoj záväzok vyrovnal), následne zdôvodňuje, prečo nie je neplatičom

- „ak by bol, zrejme by prenajímateľ zmluvu vypovedal alebo vypovedal s okamžitou platnosťou“. Ak by žalobca dal žalovanému výpoveď zo zmluvy alebo výpoveď s okamžitou platnosťou pre neplatenie nájomného, ako na to žalovaný poukazuje, žalovaným žiadané výpovede by boli po právnej stránke neplatné. Žalobca poprel všetky skutkové tvrdenia žalovaného, poukázal na to, že žalovaný neoznačil dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Žalobca popiera tvrdenie žalovaného, že predčasne skončil nájomný vzťah. Počas nájomného vzťahu sa žalobca nedopustil narúšanie pokojného užívania bytu žalovaným. Výzvu žalobcu danú žalovanému ohľadom úhrady zameškaného nájomného a teda pripomienku žalovaného zmluvnej povinnosti zaplatiť nájomné a služby spojené s užívaním bytu žalobca nepovažuje za narúšanie pokojného užívania bytu žalovaným. Požiadavku žalobcu na sprístupnenie bytu za účelom odpočtu radiátorových meračov nemožno považovať za požiadavku narúšajúcu pokojné užívanie bytu žalovaným.

4. Žalovaný vo vyjadrení k duplike žalobcu doplnil, že pre účely uzavretia zmluvy preukázal žalobcovi svoju totožnosť občianskym preukazom, na ktorom síce nebol aktualizovaný jeho trvalý pobyt, ale identita žalovaného sa tým nestráca. Žalovaný nijako nepoprel uzatvorenie zmluvy so žalobcom. Zmluva obsahuje iné, ostatné nesprávnosti, ktoré do nej boli zapracované žalobcom a môžu mať rozhodujúci vplyv na platnosť zmluvy, napr. dĺžka výpovednej lehoty skrátená oproti minimálnej zákonom prípustnej, vstup do žalovaným prenajímaného bytu žalobcom a iné. Nárok žalobcu je podmienený platnosťou zmluvy a to na celé obdobie nájomného vzťahu, dodržiavaním zmluvných podmienok žalobcom ako prenajímateľom, a vo svetle týchto skutočností má žalovaný za to, že výška nároku žalobcu je sporná, zo

strany žalobcu prehnaná, správna výška nároku je 0,- Eur. Dôvodom je predčasné skončenie zmluvného nájomného vzťahu zo strany nájomcu, ako aj reálne neužívanie nájomného bytu nájomcom do skončenia doby zmluvnej lehoty. Keď by aj zmluva nebola predčasne skončená, pre prípad, že nájomca byt reálne neužíval, bolo by zo strany žalobcu neadekvátne a nemravné uplatňovať si nárok na nájomné tak, ako keby bol byt nájomcom riadne užívaný. Žalobca nechal zámerne uplynúť zmluvný čas nájmu a potom za celú dobu požaduje od bývalého nájomcu nájomné, i keď vedel, že mu neprináleží, keďže nájom reálne netrval do zmluvnej doby skončenia nájmu. Podľa žalovaného je to domáhanie sa bezdôvodného obohatenia a konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca rušil a obmedzoval ďalšími rušivými vplyvmi sám alebo prostredníctvom spriaznených osôb právo nájomcu na nerušené užívanie nájmu. Neobmedzil sa len na upozornenie upomienkou, či na požiadavku na sprístupnenie bytu za účelom odpočtu meračov. Tých rušivých aktivít bolo omnoho viac a boli iného charakteru. Žalovaný uviedol, že nikdy nepoprel meškanie s platbou nájomného, sklz ale doplácal. Žalovaný požiadal o predĺženie sudcovskej lehoty 15 dní na podanie vyjadrenia, nakoľko požiadal o poskytnutie dôkazných materiálov tretie osoby, ktoré žiadané materiály v určenej lehote neposkytli, a to aspoň do 12.3.2018.

5. Súd akceptoval požiadavku žalovaného a za účelom poskytnutia dodatočného priestoru na zabezpečenie dôkazov vytýčil termín pojednávania na 14.3.2018. Na základe žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania, ktorú odôvodnil neodkladnou návštevou lekára vo vzťahu k závažnej chorobe jeho matky, súd pojednávanie odročil na 4.4.2018. Žalovaný v žiadosti o odročenie pojednávania uviedol, že dôvody svojej neúčasti dodatočne súdu doloží. V predvolaní na pojednávanie nariadené na 4.4.2018 súd žalovaného vyzval, aby v lehote 3 dní zdokladoval vážne dôvody, ktoré mu bránili v účasti na pojednávaní dňa 14.3.2018. Zároveň ho súd upozornil, že pokiaľ uvedené doklady nepredloží, súd na ďalšie návrhy na odročenie pojednávania nebude prihliadať. Žalovaný predvolanie prevzal 22.3.2018, vážne dôvody neprítomnosti na predchádzajúcom pojednávaní nedoložil a na pojednávanie sa nedostavil. Žalovaný deň pred pojednávaním vo večerných hodinách zaslal súdu ospravedlnenie z pojednávania na deň 4.4.2018 a žiadal o odročenie pojednávania na neurčito, a to z dôvodu zlého zdravotného stavu jeho matky, ktorá skutočnosť radikálne ovplyvňuje jeho bežný spôsob života po každej stránke a paralyzuje jeho možnosť sústredenia sa na problematiku, ktorá je predmetom pojednávania. Ani k tejto žiadosti žalovaný nepripojil žiadne doklady preukazujúce ním tvrdené skutočnosti.

6. Nakoľko k odročeniu pojednávania nariadeného na 14.3.2018 došlo na žiadosť žalovaného z dôvodov, ktoré napriek výzve neboli súdu následne preukázané, súd postupoval v zmysle § 184 ods. 2 C.s.p. a na ďalší návrh na odročenie neprihliadal. O neakceptovaní žiadosti o odročenie súd upovedomil žalovaného bezodkladne po tom, ako mal možnosť oboznámiť sa s jej obsahom a 4.4.2018 o 8.39 hod zaslal žalovanému na mailovú adresu, z ktorej žalovaný adresoval žiadosť o odročenie, upovedomenie, v zmysle ktorého žiadosť o odročenie neakceptoval. Súd následne vec prejednal v neprítomnosti žalovaného.

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyjadreniami strán, prednesom právneho zástupcu žalobcu, zmluvou o nájme bytu z 26.8.2015, preberacím protokolom z 25.8.2015, rozpisom úhrad nájomného žalovaného, žiadosťou o súčinnosť zamestnávateľa žalovaného s odpoveďou, potvrdením o pobyte žalovaného, a zistil tento skutkový stav:

8. Dňa 26.8.2015 uzavreli žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo prenechanie bytu č.X na prízemí bytového domu v H. V.., I..Č.. D., O.. D., súp. č. XXXX, vchod D.G. X, D. Y..Ú.. D., zapísaného na LV č. XXXX do užívania nájomcovi za účelom bývania. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.8.2016, s možnosťou jej ďalšieho predĺženia písomnou formou po dohode zmluvných strán. Nájomca sa zaviazal uhrádzať nájomné za užívanie bytu vo výške 380,- Eur mesačne, v ktorom boli zahrnuté aj poplatky za TV a internet a poplatky za spotrebované energie a správu bytu, a to najneskôr do 18. dňa v mesiaci na nasledujúci mesiac vopred. Nájomné za užívanie bytu od 1.9.2015 do 30.9.2015 uhradil nájomca v hotovosti k rukám prenajímateľa v deň podpisu zmluvy a zároveň uhradil prvú splátku depozitu vo výške 125,- Eur podľa článku IV. bod 10. zmluvy.

9. Podľa článku VI. Skončenie nájmu, bodu 1. nájom bytu sa skončí dohodou zmluvných strán, výpoveďou, alebo uplynutím doby, na ktorú bol uzatvorený. Podľa bodu 2. Výpovedná lehota je 2 mesiace a začína plynúť od prvého dňa nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane. Podľa bodu 3. výpoveď s okamžitou platnosťou zo strany prenajímateľa je možná v nasledovných prípadoch: - v prípade nedodržania termínu splatnosti nájomného, - v prípade neuhradenia nedoplatku

na spotrebe energií, -v prípade vážneho poškodenia predmetu nájmu, - v prípade zistenia závažných nedostatkov pri kontrole predmetu nájmu, - v prípade, že by nájomca prenajal predmet nájmu tretej osobe, - v prípade, že nájomca bude užívať predmet nájmu na iný účel ako je dohodnuté, - v prípade, ak nájomca neohlásene opustí predmet nájmu, alebo príde k zmene nájomcu, alebo počtu nájomníkov bez predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa, - v prípade nedodržania podmienok a ustanovení uvedených v tejto zmluve. Podľa bodu 4. výpoveď s okamžitou platnosťou zo strany nájomcu je možná v prípade, že prenajímateľ nedodrží ustanovenia uvedené v čl. V, bod 1 tejto zmluvy.

10. Podľa preberacieho protokolu došlo k odovzdaniu bytu do užívania žalovaného dňa 25.8.2015.

11. V súvislosti s uzavretou zmluvou o nájme žalovaný pri uzavretí zmluvy uhradil časť zábezpeky vo výške 125,- Eur, prvé nájomné vo výške 380,- Eur. Následne vykonal úhrady nájomného 7 x po 380,- Eur, a to 30.9.2015, 28.10.2015, 1.12.2015, 11.1.2016, 31.3.2016, 30.4.2016, 31.5.2016. Celkovo uhradil sumu 3.165,- Eur.

12. Listom z 18.4.2016 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu požiadal zamestnávateľa žalovaného o súčinnosť, okrem iného aj pri doručení návrhu Dohody o skončení Zmluvy o nájme bytu žalovanému. Zamestnávateľ žalovaného v odpovedi z 28.4.2016 oznámil, že nie je v jeho kompetencii zabezpečiť podpis Dohody o skončení Zmluvy o nájme bytu z 26.8.2015, vypratanie vecí nájomcu a zaistiť, aby žalovaný zaplatil nájomné.

13. Podľa § 685 ods.1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

14. Podľa § 696 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

15. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

16. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

17. Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

18. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

19. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

20. Podľa § 698 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca má právo na primeranú zľavu z nájomného, dokiaľ prenajímateľ napriek jeho upozorneniu neodstránil v byte alebo v dome závadu, ktorá podstatne alebo po dlhší čas zhoršuje ich užívanie. Právo na primeranú zľavu z nájomného má nájomca aj vtedy, ak sa neposkytovali plnenia spojené s užívaním bytu alebo sa poskytovali vadne, a ak sa v dôsledku toho užívanie bytu zhoršilo.

21. Podľa § 699 Občianskeho zákonníka, právo na zľavu z nájomného alebo z úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu treba uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestich mesiacov od odstránenia závad.

22. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania, najmä z listinných dôkazov predložených žalobcom, mal súd za preukázané, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli 26.8.2015 nájomnú zmluvu, na základe ktorej mu žalobca prenechal do užívania byt špecifikovaný v zmluve. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.8.2016. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo k uzavretiu zmluvy o nájme. Žalovaný vo svojich vyjadreniach namietal platnosť zmluvy v súvislosti s dĺžkou výpovednej doby dojednanou v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Neplatnosť dojednania o dĺžke výpovednej doby ako aj dojednania o možnosti výpovede s okamžitou platnosťou však v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka nemá za následok neplatnosť celej zmluvy, keďže sporné dojednania možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. V konaní naviac nebolo preukázané, že by inštitút výpovede alebo výpovede s okamžitou platnosťou bol niektorou zo zmluvných strán vo vzťahu k nájomnej zmluve uplatnený.

25. Žalovaný sa v zmluve zaviazal platiť po dobu trvania nájmu nájomné vo výške 380,- Eur mesačne. Žalovaný nerozporoval vyčíslenie úhrad nájomného uvedené žalobcom, podľa ktorého na úhradu nájomného zaplatil celkom 3.165,- Eur. Žalovaný tvrdil, že žalobca nemá nárok na ďalšie úhrady nájomného, nakoľko zo strany žalovaného došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy o nájme. Tieto svoje tvrdenia však žalovaný žiadnym spôsobom nešpecifikoval a na ich preukázanie nedoložil žiadne dôkazy. V zmysle citovaného ustanovenia § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné nájom bytu, uzavretý aj na dobu určitú, predčasne skončiť len písomnou dohodou strán alebo písomnou výpoveďou. Zákon teda pre daný právny úkon stanovuje písomnú formu, nedodržanie ktorej má za následok neplatnosť takého právneho úkonu v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný vo svojich vyjadreniach neuviedol, akou formou a kedy malo z jeho strany dôjsť k predčasnému ukončeniu nájomného vzťahu a nedoložil ani žiadne dôkazy preukazujúce uzavretie písomnej dohody medzi stranami o skončení zmluvy alebo písomnú výpoveď, ktorú by adresoval žalobcovi. Žalovaný preto neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo pred uplynutím dohodnutej doby trvania zmluvného vzťahu. Samotná skutočnosť tvrdená žalovaným, že reálne byt neužíval až do 31.8.2016, nemá za následok skončenie zmluvy o nájme a nezbavuje žalovaného povinnosti plniť si zmluvné záväzky. Ani tvrdenie žalovaného o tom, že byt neužíval a od akej doby, nebolo z jeho strany žiadnym spôsobom preukázané.

26. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že žalobca mal nárok na nájomné za celú dojednanú dobu trvania nájomného vzťahu, t.j. za 12 mesiacov od 1.9.2015 do 31.8.2016. Žalovaný tak bol povinný zaplatiť žalobcovi celkovo sumu 4.560,- Eur (12 x 380,- Eur), úhrady však vykonal len vo výške 3.165,- Eur. Žalovaný si svoju povinnosť platiť nájomné vyplývajúcu zo zmluvy neplnil riadne a včas, v dôsledku čoho mu do skončenia nájomného vzťahu uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, k 31.8.2016 vznikol nedoplatok na nájomnom výške 1.395,- Eur. Súd preto nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.395,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.395,- Eur od 1.9.2016 do zaplatenia vyhodnotil ako dôvodný a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku s príslušenstvom.

27. K tvrdeniam žalovaného, že počas trvania nájmu dochádzalo zo strany žalobcu a iných osôb k rušeniu práv nájomcu spojených s užívaním prenajímaného bytu a tým k porušeniu zmluvných povinností zo strany prenajímateľa, súd uvádza, že nároky súvisiace s vadným poskytovaním plnení spojených s užívaním bytu, či neodstránením závad, ktoré podstatne alebo po dlhší čas zhoršujú

užívanie bytu v podobe nároku na zľavu z nájomného, upravuje Občiansky zákonník v § 698 a 699. Tieto práva je nutné uplatniť si u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Žalovaný v priebehu konania nepreukázal akým spôsobom žalobca zasahoval do jeho nerušeného užívania bytu a zároveň nepreukázal, že by si voči prenajímateľovi riadne a včas uplatnil akékoľvek nároky, ktoré by boli započítateľné na pohľadávku žalobcu uplatnenú v tomto konaní. Uvedené tvrdenia žalovaného neboli žiadnym spôsobom podložené a preto na ne súd neprihliadal. Súd poukazuje na to, že žalovaný bol riadne poučený o povinnosti uvádzať skutkové tvrdenia a doložiť a označiť dôkazy na ich preukázanie v zmysle ustanovení Civilného poriadku, na základe jeho žiadosti mu bola poskytnutá aj dostatočne dlhá doba na ich zabezpečenie. Napriek tomu žalovaný k vyjadreniam nepripojil žiadny dôkaz a žiadny dôkaz neoznačil.

28. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Žalobcovi ako strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd priznal proti žalovanému na náhradu trov konania v celom rozsahu (100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.