Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-211-2017.pdf
PDF · 105.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7Csp/211/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, ČR, IČO: 247 85 199, zast.: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352 proti žalovanému: T. L., B.. XX.XX.XXXX, X. T. O. XX, XXX XX V., o zaplatenie 359,68 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd zastavuje konanie v časti 195,70 eur.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet P. U. H..U.., N.: U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, P.: XXXXXXXXX sumu 32,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 32,88 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.11.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 359,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia z titulu nesplateného úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.09.2013 a náhradu trov konania. 2. Právny zástupca žalobcu sa z pojednávania ospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti a na podanej žalobe trval. Žalovaný nebol na pojednávaní prítomný, svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal odročiť termín pojednávania, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené fikciou doručenia v zmysle § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 106 ods. 1 písm. a) CSP.
3. Súd v zmysle § 180 CSP konal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, nakoľko tí neboli na pojednávaní prítomní.
4. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.09.2013, Zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 18.09.2013, výpisom splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016, predžalobnou výzvou zo dňa 05.10.2017, písomným vyjadrením žalobcu doručeným súdu dňa 04.01.2018, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci: 5. Právny predchodca žalobcu pod obchodným menom Provident Financial, s.r.o. uzatvoril so žalovaným ako fyzickou osobou dňa 18.09.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva o úvere“) v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z., ktorej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky. Na základe
zmluvy o úvere spoločnosť Provident Financial, s.r.o. poskytla žalovanému úver vo výške 380,00 eur. Zmluvné strany si dohodli týždenné splátky vo výške 8,52 eur (poslednú splátku vo výške 8,42 eur), splatnosť vždy k 7. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky v 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy o úvere, splatnosť poslednej splátky v 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy o úvere a počet splátok na 60 týždňov. V zmluve o úvere je ďalej uvedené, že celkové náklady predstavujú RPMN vo výške 70,38 % , úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou vo výške 22,38 % ročne zo sumy úveru (t. j. 54,72 eur) a poplatok za garantovanú službu je vo výške 76,38 eur. 6. Právny predchodca žalobcu Provident Financial, s.r.o. uzatvoril so žalovaným dňa 18.09.2013 aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, v zmysle ktorej je uvedené, že žalovaný sa zaviazal za poskytnutie služby zaplatiť spoločnosti Provident Financial, s.r.o. odmenu vo výške 195,70 eur. Predmetnú odmenu sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 60 týždenných splátkach a to 59 týždenných splátok po 3,26 eur a 60. splátka v sume 3,36 eur. Poskytnutá služba spočívala v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý na základe zmluvy o úvere. 7. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 uzatvorenej medzi postupcom Provident Financial, s.r.o. a žalobcom ako postupníkom bola na žalobcu postúpená okrem iného aj pohľadávka voči žalovanej. Postupca oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky listom zo dňa 16.12.2016. 8. Z obsahu predloženého prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný celkovo uhradil 322,12 eur. 9. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním, tak žalobca ho vyzval predžalobnou výzvou zo dňa 05.10.2017 na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 359,68 eur najneskôr do 16.10.2017, avšak žalovaný požadovanú sumu neuhradil.
10. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 04.01.2018 uviedol, že mu bola postúpená pohľadávka v celkovej výške 359,68 eur pozostávajúca z neuhradenej istiny vo výške 181,82 eur, zostatku na úroku vo výške 71,35 eur a zostatku titulom zmluvy o zabezpečení splátok vo výške 106,51 eur. Ďalej uviedol, že nárok, ktorý si uplatňuje v konaní predstavuje zostatok na istine, úroku a odmene za poskytnutie služby, t. j. 181,82 eur + 71,35 eur + 106,51 eur = 359,68 eur. Žalobca zároveň uviedol, že žalovaný spolu uhradil sumu vo výške 347,12 eur a to tak, že sumu 322,12 eur v zmysle prehľadu splátok pred odpisom a sumu 25 eur po odpise.
11. Žalobca doručil súdu dňa 28.03.2018 podanie, v ktorom uviedol, že si v konaní nebude uplatňovať nárok titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru a zobral žalobu v časti uplatnenej istiny vo výške 195,70 eur čiastočne späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
12. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, tá mu bola doručená dňa 03.02.2018.
13. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (18.09.2013), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
14. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (18.09.2013), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (18.09.2013), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 16. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (18.09.2013), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 17. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (18.09.2013), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
18. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (18.09.2013), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 19. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zák. č. 129/2010 Z. z., ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy podľa § 43 Občianskeho zákonníka, odstúpenie od zmluvy podľa § 48 Občianskeho zákonníka, úpravu vád podľa § 499 Občianskeho zákonníka a pod.) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. 20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (18.09.2013), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 21. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (18.09.2013), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (18.09.2013), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (18.09.2013), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 24. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. 25. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (18.09.2013), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 26. Zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným od 01.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do Občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv, či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov. 27. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (18.09.2013), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 28. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (18.09.2013), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. 29. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (18.09.2013), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 30. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (18.09.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 31. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
32. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
33. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súk konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde so späťvzatím žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu § 168 alebo pojednávanie.
34. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým zobral žalobu v časti 195,70 eur späť, súd konanie podľa § 145 ods. 2 CSP v tejto časti zastavil. 35. Predmetom sporu je (po čiastočnom zastavení konania) zaplatenie sumy 163,98 eur s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere. 36. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom zmluvy o pôžičke, obchodnými podmienkami, súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. Na základe písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 380,00 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné týždenné splátky po 8,52 eur po dobu 59 týždňov a v 60. týždeň v sume 8,42 eur, splatné vždy k 7. dňu v mesiaci, RPMN vo výške 70,38 %, ročná úroková sadzba 22,38 % a konečná splatnosť úveru v 7. deň 60 týždňa po uzavretí zmluvy. Žalovaný neplatil splátky riadne a včas, celkovo uhradil sumu vo výške 347,12 eur a to tak, že sumu 322,12 eur v zmysle prehľadu splátok pred odpisom a sumu 25 eur po odpise. 37. Právny predchodca žalobcu v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k zmluve. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva. Text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Súd si ustálil, že strany sporu uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na charakter ich postavenia a zároveň vychádzal z toho, že v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzatvorené podľa Obchodného zákonníka. Právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný zmluvu uzatvoril ako spotrebiteľ, lebo pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, spotrebiteľský úver jej bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
38. Na základe uvedeného si súd ustálil, že právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tzv. absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
39. Z obsahu predmetnej zmluvy si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky. Zároveň nebol v zmluve o úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. presne určený termín konečnej splatnosti úveru. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. f) a písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Zároveň zákon vyžaduje, aby v zmluve bol uvedený presný termín konečnej splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu uviedol v zmluve o úvere ako konečnú splatnosť 7. deň 60. týždňa po dni uzatvorenia zmluvy, avšak takéto vyjadrenie nie je presné a pre spotrebiteľa je nezrozumiteľné, nakoľko nie je úlohou spotrebiteľa počítať si termín konečnej splatnosti, ale jednoducho si v zmluve prečítať konkrétny dátum. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) a písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať termín konečnej splatnosti úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Pokiaľ je jednou z podmienok platnosti úverovej zmluvy aj uvedenie presnej špecifikácie, z čoho mesačná splátka pozostáva, je povinnosťou to v zmluve uviesť, hoci by mala zmluva i o dve či tri strany viac. Každý dlžník ako spotrebiteľ má právo mať vedomosť, aká suma zo splátky bude pripadať na istinu, aká na úroky. 40. Súd odčítaním zaplatenej sumy vo výške 347,12 eur od celkovej sumy úveru vo výške 380 eur zistil, že žalovaný doposiaľ neuhradil istinu vo výške 32,88 eur. Nakoľko na úver je potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov a žalovaný preukázateľne neuhradil z poskytnutej pôžičky sumu 32,88 eur (380 eur - 347,12 eur), tak uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi práve sumu vo výške 32,88 eur spolu so správne vyčísleným zákonným úrokom z omeškania ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. 41. V danom prípade sa súd osobitne vysporiadal aj so zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 18.09.2013. Povaha uvedenej zmluvy má akcesorickú povahu k zmluve o úvere, čo vyplýva aj z čl. I, bod 1.4, podľa ktorého ak zákazník (žalovaný) odovzdá poskytovateľovi (žalobcovi) nižšiu sumu 1 splátky, na ktorej výške sa dohodli, tak tá sa proporcionálne rozdelí na úhradu splátky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere a na službu vyplývajúcu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Z týchto skutočností vyplýva, že zmluva o zabezpečení splátok úveru nemôže existovať samostatne a je závislá od zmluvy o úvere. V zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. (účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy) sú celkovými nákladmi spotrebiteľa všetky náklady vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Do týchto nákladov patria aj doplnkové služby vyplývajúce zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktoré možno subsumovať pod poplatky. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zobral žalobu v časti sumy vo výške 195,70 eur vyplývajúcej zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru späť, tak súd už danú zmluvu neposudzoval a nerozhodoval o nároku, ktorý si žalobca pôvodne v žalobe uplatňoval. 42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
44. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
46. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 257 CSP, § 262 ods. 1 CSP a žalovanému v konaní náhradu trov nepriznal. Žalobca žiadal zaplatiť 163,98 eur, súd mu priznal
sumu 32,88 eur. Teda úspech žalobcu bol 20 % (32,88 x 100/163,98), úspech žalovaného bol 80 % (100
- 20) a čistý úspech žalovaného bol 60 % (80 - 20 = 60 %). Nakoľko žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, zo spisu žiadne nevyplývajú a žalovaný ani nebol v konaní zastúpený právnym zástupcom, tak súd mu v zmysle § 257 CSP náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).