Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-56-2016.pdf
PDF · 141.77 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/56/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa / manžela C.. Y. X., O.. XX.X.XXXX, bytom R. X, M., zast. JUDr. Jolana Fuchsová, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice a manželky Ing. P. X.Š., O.. XX.X.XXXX, bytom R. X, M., zast. Advokátska kancelária Prof. JUDr. Ján Klučka, CSc., advokát so sídlom Ku Potoku 4, Košice, v konaní o rozvod manželstva a Ú. E. P. R. P. M. U. Y. G. X., O.. X.X.XXXX R. G. X., nar. XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa XX.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Košice I, vo zväzku XXX, ročník XXXX, strana XX, porad. č. XXX r o z v á d z a.
II. Na čas po rozvode mal. G. X., O.. X.X.XXXX a G. X., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať majetok.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. G. X., nar. X.X.XXXX sumou 320 Eur mesačne a G. X., nar. XX.X.XXXX sumou 280 Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku.
IV. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. G. nasledovne:
- každý párny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 19:00 hod., každý párny rok od 24.12. od 10:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod., každý nepárny rok od 31.12. od 10:00 hod. do 1.1. do 18:00 hod., každé letné prázdniny v mesiaci od 1.7. od 9:00 do 7.7. do 18:00 hod. v mesiaci august od 1.8. od 9:00 hod. do 8.8. do 18:00 hod., každý párny rok počas jarných prázdnin od pondelka od 9:00 hod. do stredy do 18:00 hod.
V. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. G. nasledovne:
Každý párny týždeň od piatku od 16:00 do nedele do 18:00 hod., každý párny rok 24.12. od 10:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod., každý nepárny rok od 31.12. od 10:00 hod. do 1.1. do 18:00 hod., každé letné prázdniny v mesiaci júl od 1.7. od 9:00 hod. do 14.7. do 18:00 hod., v mesiaci august od 1.8. od 9:00 hod. do 14.8. do 18:00 hod., každý párny rok počas jarných prázdnin od pondelka od 9:00 hod. do soboty do 18:00 hod., každý Veľkonočný pondelok od 10:00 hod. do 19:00 hod.. Otec maloleté deti p r e v e z m e v stanovené dni a hodiny pred bytom matky, kde mu táto deti odovzdá a vráti jej ich na tom istom mieste v stanovený deň a hodinu.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
VII. Štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ / manžel návrhom doručeným súdu dňa 28.4.2016 žiadal, aby rozviedol manželstvo, nakoľko neplní spoločenský účel.
2. V prípade rozvodu manželstva navrhol maloleté deti G. X., O.. X.X.XXXX a G. X., O.. XX.X.XXXX zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súčasne navrhol úpravu styku rodičov s maloletými deťmi.
3. Manželka s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila, nakoľko má za to, že žili ako manželia v jednej domácnosti, zabezpečovali starostlivosť o maloleté deti.
4. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí v prípade rozvodu manželstva navrhol tieto zveriť do osobnej starostlivosti matky a o určenie primeraného výživného s poukazom na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj príjmy a majetkové pomery oboch rodičov. Styk navrhol neupraviť.
5. V priebehu konania manželka s návrhom na rozvod manželstva súhlasila. Nesúhlasila so zverením maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu Košice I vo zväzku XXX, ročník XXXX, strana XX, pod por. č. XXX. U oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti a to G., O.. X.X.XXXX a G., O.. XX.X.XXXX.
7. Z výpovede navrhovateľa/manžela súd zistil, že manželstvo uzatvorili po vzájomnej citovej náklonnosti. Postupné ochladzovanie vzťahu a nezhody v manželstve dospeli v roku 2013 do vážnej krízy kedy si našiel mimomanželskú známosť. Vtedy sa s manželkou zhodli, že zväzok ukončiť nechcú a že sa vzťah pokúsia obnoviť. Po dvoch rokoch však konštatuje, že k náprave v manželstve napriek jeho snahe nedošlo. Počas celých dvoch rokov bol neprestajne stavaný do pozície vinníka a to aj napriek tomu, že sa zo všetkých síl snažil manželstvo zachrániť. Práve z dôvodu neustáleho poukazovania na jeho vinu plnil všetky požiadavky manželky, ale k obnoveniu vzťahu s manželkou napriek tomu nedošlo. Spolužitie sa počas posledných rokov obmedzilo na spoločné obývanie domu a delenie starostlivosti o dve maloleté deti. S manželkou spoločne netrávili voľný čas s výnimkou času, ktorý trávili spoločne s deťmi. V rámci domácnosti si obstarával všetky veci týkajúce sa jeho osoby. Sám si upratoval svoje veci, pral, žehlil a zároveň sa staral o záhradu. Starostlivosť o maloleté deti si delili. Nech urobil čokoľvek, ich komunikácia s manželkou končila hádkami a napätie vnímali aj maloleté deti. Nie je v záujme maloletých detí, aby boli vystavované týmto konfliktom, ktoré podľa jeho názoru nemajú dobrý vplyv na ich emocionálny a osobnostný rozvoj. Spolužitie s manželkou už nie je spolužitím aké sa u manželov predpokladá, keďže vzťahy sú vážne narušené a ďalšie trvanie manželstva už nie je v záujme riadnej výchovy maloletých detí.
8. Z uvedeného dôvodu preto trval na rozvode manželstva.
9. Navrhovateľ/manžel v ďalšom uviedol, že obe maloleté deti navštevovali v čase podania návrhu K. Š.M. P. X X. M.. Mesačné výdavky na mal. G. uviedol nasledovné: obedy v školskej jedálni a desiata 29 Eur, strava nad rámec obedov v školskej jedálni do 100 Eur, ZUŠ hudobná 11 Eur, ZUŠ výtvarná 11 Eur, tanečný krúžok 5 Eur, pomôcky a iné náklady súvisiace s voľnočasovými aktivitami 5 Eur, školské pomôcky a iné náklady súvisiace so školou 10 Eur, stavebné sporenie 66,7 Eur, oblečenie, obuv, hygienické potreby 25 Eur, kredit na mobilný telefón 3 Eur. Letný tábor pre mal. G. predstavoval jednorázový výdavok vo výške 220 Eur. Tieto mesačné náklady mal. G., ktoré pokrývajú všetky jej odôvodnené potreby uhrádzal každý mesiac navrhovateľ.
10. Mesačné výdavky na mal. G. uviedol nasledovné: obedy v školskej jedálni, desiata 29 Eur, strava nad rámec obedov v školskej jedálni do 100 Eur, školská družina 11 Eur, krúžky v rámci školy 15 Eur, ZUŠ hudobná 11 Eur, tanečný krúžok 5 Eur, pomôcky a iné náklady súvisiace s voľnočasovými aktivitami 5
Eur, školské pomôcky a iné náklady súvisiace so školou 10 Eur, stavebné sporenie 66,7 Eur, oblečenie, obuv, hygienické potreby 25 Eur, kredit na mobilný telefón 3 Eur. Letný tábor pre mal. G. predstavoval jednorázový výdavok vo výške 220 Eur.
11. Tieto mesačné náklady mal. G., ktoré pokrývajú všetky jeho odôvodnené potreby uhrádzal každý mesiac navrhovateľ.
12. Obidve maloleté deti mali zakúpené kolieskové korčule, korčule na ľad, lyže, lyžiarske topánky, bicykle a mali k dispozícii tablet.
13. Navrhovateľ/manžel je konateľom v obchodnej spoločnosti SPINEA Technologies s.r.o. so sídlom v Prešove s priemerným mesačným príjmom za posledných 12 mesiacov 2.408,78 Eur.
14. Navrhovateľ/manžel zabezpečoval chod domácnosti a uhrádzal mesačné výdavky : platby spojené s bývaním v priemere 119,26 Eur, pevná linka, internet 28,48 Eur, TV stanice 14 Eur, náklady súvisiace s opravou a údržbou domu a jeho zariadenie 70 Eur, daň z nehnuteľnosti 6 Eur, poistenie domácnosti 16,60 Eur, nákupy, strava pre celú rodinu 250 Eur, nákupy drogérie do domácnosti 60 Eur, poistenie osobného motorového vozidla 7,30 Eur, životné poistenie Met laife Amslico 74,90 Eur, životné poistenie WUSTENROT 17,10 Eur. V čase podania návrhu uhrádzal aj životné poistenie manželky v Unice vo výške 114,94 Eur mesačne.
15. Okrem týchto výdavkov navrhovateľovi vznikali výdavky súvisiace s nákupom dioptrických okuliarov a výmeny skiel jedenkrát za dva roky po jeho spriemerovaní 30 Eur mesačne. Priemerný mesačný výdavok na kontaktné šošovky a roztok na tieto kontaktné šošovky vo výške 8 Eur mesačne. Na oblečenie a obuv vynakladal približne 110 Eur mesačne. Uhrádzal splátky spoločných úverov v Slovenskej sporiteľni a.s. vo výške 332,32 Eur a 516,37 Eur mesačne. Prvý z úverov bol poskytnutý za účelom kúpy bytu, ktorý predali počas manželstva a druhý z úverov bol poskytnutý za účelom kúpy rodinného domu.
16. Manželka vo svojej výpovedi uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, pretože nevidí dôvod, aby boli rozvedení. Problémy, ktoré mali vyplynuli z manželovej nevery, čo postupne dávali do poriadku. Posledný polrok pred podaním návrhu sa situácia podstatne zlepšila, manžel uznal svoju vinu, navrhol nejaký spôsob riešenia, ako by mali postupovať pri záchrane manželstva, pričom ona ho dodržiavala, dodržiavala pravidlá, vzťah bol lepší. V ďalšom uviedla, že manželstvo do roku 2013 považovala za harmonické, všetko bolo v poriadku. Tak ako v inom manželstve aj u nich sa vyskytli hádky.
17. V priebehu konania manželka prehodnotila svoj názor na základe okolností, ktoré sa v rodine udiali a s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. V prípade rozvodu manželstva navrhla maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na výživu mal. G. sumou 700 Eur mesačne a G. sumou 600 Eur mesačne. Styk navrhla neupraviť, nakoľko ako matka nebude otcovi brániť v stretávaní sa s maloletými deťmi.
18. Navrhovateľ/manžel uviedol, že v priebehu konania došlo k zmene pomerov aj na jeho strane a to v tom smere, že súhlasí so zverením maloletých detí do výlučnej starostlivosti matky. Ohľadne úpravy styku navrhol upraviť styk s maloletými deťmi v zmysle vypracovaného znaleckého posudku. V ďalšom uviedol, že na úprave styku sa dlhodobo s manželkou dohodnúť nevedia. Uviedol, že v prípade ak by dcéra nechcela sa s ním stretávať v zmysle záverov znaleckého posudku, takéto rozhodnutie dcéry by rešpektoval, prípadne navrhuje upraviť styk v menšom rozsahu než styk so synom. Na výživu maloletých detí je ochotný prispievať sumou 200 Eur mesačne na mal. G. a 150 Eur mesačne na mal. G..
19. Manželka predložila listinné dôkazy preukazujúce výdavky na maloleté deti, ktoré vynakladala od 2/2017 spolu s listinnými dôkazmi o zaplatení uvedených výdavkoch.
20. Obe deti navštevujú ZŠ na P. H. Č.. X X. M., pričom maloletá G. chodí do 8. ročníka ZŠ a maloletý G. do 5. ročníka ZŠ. Stravovanie deti v škole predstavuje 21 až 28 Eur.
21. Maloleté deti majú mimoškolské krúžky, a to obaja chodia na hudobnú školu, čo stojí mesačne 11 Eur pre každé dieťa, začiatkom školského roka ZRPŠ na každé dieťa 15 Eur.
22. Mal. G. navštevuje tanečnú školu, školné školský rok 110 Eur. Maloletá v súvislosti s tanečnou mala sústredenie 80 Eur.. Ďalšie výdavky s maloletými deťmi sú spojené s oblečením, obutím, hygienou. Výdavky v súvislosti s maloletou G., ktorá je v puberte, kozmetické ošetrenia s pleťou, s celulitídou 1000 Eur.
23. Mal. G. navštevuje futbal, parkúr 60 Eur, permanentka. MHD 80 Eur na obidvoch.
24. Mobilné telefóny maloletých detí kredit 10 Eur na tri mesiace na jedno dieťa. Výdavky súvisiace s aktivitami maloletých detí, napr. návšteva kina. Maloletú G., ktorá navštevuje výuku nemčiny 10 hodín / 140 Eur. Okrem toho uhrádza výdavky súvisiace so stravovaním maloletých detí v domácnosti.
25. V priebehu konania súd nariadil znalecké dokazovanie z dôvodu, že účastníci sa nevedeli dohodnúť ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
26. Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok pod č. X/XXXX zo dňa 19.9.2017.
27. Znalec v záveroch znaleckého posudku uviedol, že vzťah rodičov navzájom je narušený, prítomné je výrazné odcudzenie a obviňovanie, vzájomná komunikácia aktuálne zlyháva. V konštruktívnej podobe takmer neexistuje. Aktuálne nie sú rodičia schopní nekonfliktne komunikovať. Majú potenciál po stabilizácii rodinnej situácie, ktorá môže prísť po uskutočnení rozvodu, realizovať pragmatickú komunikáciu ohľadom výchovy detí. Obaja rodičia disponujú sami o sebe osobnostnými predpokladmi pre zabezpečenie primeraných a vhodných podmienok na výchovu maloletých detí. V osobnostnej výbave oboch rodičov je však prítomní potenciál pre impulzívne a konfliktogénne správanie, ktoré môže výchovu maloletých detí negatívne ovplyvniť. Vzhľadom k aktivácii vyššie spomínaných nezrelých impulzívnych foriem správania u oboch rodičov, došlo v rodinnom živote vyšetrovaných ku kumulácii konfliktných situácií a k vzájomnému emočnému odcudzeniu členov rodiny. Predpoklady pre striedavú starostlivosť sa tak aktuálne u rodičov nenachádzajú.
28. Psychický vývin mal. G. zodpovedá zrelosti dieťaťa v strednom školskom veku. jeho vnútorný život je intenzívny. Prežívanie úzkosti a strachov je aktuálne u maloletého celkovo vzhľadom na populačnú normu na nízkej podpriemernej úrovni. Sám badá na sebe, že niekedy je nervózny a ľahko sa ho niečo dotkne. Emočné ladenie vyšetrovaného je prevažne pozitívne. Prítomná je určitá neistota vo vzťahu k sebe. Maloletý prežíva v súvislosti s rodinnou situáciou isté pocity ohrozenia, ktoré pravdepodobne súvisia so správaním otca v určitých vyhranených rodičovských konfliktoch. Interakciu rodičov si bežne nevšíma. Registroval však isté znaky nátlaku otca na matku.
29. Obdobie dospievania - puberta, v ktorom sa mal. G. nachádza je samo o sebe náročným životným obdobím, ktoré so sebou prináša otvorenie citlivých tém akými sú proces osamostatňovania sa od rodičov, prvé lásky, zaoberania sa vlastným vzhľadom a podobne. Uvedené a ďalšie vývinové úlohy sú u mal. G. komplikované zložitým a emočným vypätým rodinným prostredím. U mal. G. je prítomný sklon uzatvárať sa do seba a pred záťažou unikať do samoty. V prežívaní maloletej pri riešení záťažových situácií dominuje negatívne emočné ladenie, najmä pocity sklamania. Prežívanie úzkosti a strachov je aktuálne u maloletej vzhľadom na populačnú normu na hranici priemeru a nadpriemeru. Sama sa cíti nervózna a osamelá, cíti, že sa jej ľahko niečo dotkne. Niekedy prežíva určité somatické prejavy úzkosti. Emočné ladenie vyšetrovanej je vzhľadom k populačnej norme na priemernej úrovni, resp. situačne zhoršené. Prítomné je čiastočné znížené sebavedomie a pocity dysfórie, najmä smútku. Rodinu vníma ako rozdelenú na dve časti: subsystém: ona - brat - mama a druhou zložkou je samostatne stojaci otec. Rodinnú situáciu prežíva ako subjektívne zaťažujúcu.
30. Mal. G. má k obom rodičom pozitívny vzťah. Najbližší vzťah v rámci rodiny má G. s matkou. S matkou má vyšetrovaný asociované skôr prežívanie pozitívnych emócií a s otcom výnimočné zážitky a výkony, najmä športové. Maloletý prežíva v súvislosti s rodinnou situáciou isté pocity ohrozenia, ktoré pravdepodobne súvisia so správaním otca v určitých vyhranených rodičovských konfliktoch. Registroval znaky nátlaku otca na matku.
31. Mal. G. prežíva blízkosť voči matke. Vo vzťahu s matkou prežíva bezpečie a istotu. Hoci aktuálne vzhľadom na svoj vek, až v príliš tesnom vzťahu. S postavou matky je čiastočne identifikovaná. Voči
otcovi aktuálne cíti značné odcudzenie, nie však úplné odmietanie. Hoci je otec aktuálne vnímaný vyšetrovanou negatívne, ešte stále patrí do celku rodiny. Vzťah maloletej k otcovi možno celkovo opísať ako ambivalentný, s prevahou negatívnej zložky.
32. Vzťah mal. G. k obom rodičom je celkovo pozitívny, podobný vzťah mal. G. k matke. Negatívne sýtený je aktuálny vzťah mal. G. k otcovi. Negatívny pohľad maloletej vyšetrovanej na otca je umocnený jej aktuálnou čiastočnou identifikáciou s matkou. Maloletá sa vo svojom vzťahu k otcovi opiera aj o vlastné negatívne prežívané zážitky s otcom v nedávnej minulosti.
33. Realizovanie styku maloletých detí s rodičmi v primerane stanovených medziach neohrozuje zdravie maloletých, ich vývoj a výchovu. Dôležité je rešpektovať primárne bezpečie, ktoré v emočne náročnej situácii deťom poskytuje blízkosť matky. Styk maloletých detí s otcom by to mal rešpektovať. Psychické zdravie maloletých detí ohrozuje priama konfrontácia s rodičovskými konfliktami.
34. Maloleté deti prejavili vôľu byť zverené do starostlivosti matky.
35. Psychická stabilita mal. G. je aktuálne na dobrej úrovni primeranej jeho veku. Jeho isté narušenie priniesli pocity ohrozenia v rodinnom prostredí, ktoré pravdepodobne súvisia so správaním otca v určitých vyhranených rodičovských konfliktoch.
36. Psychická stabilita mal. G. je zraniteľnejšia, čiastočne znížený je jej pocit sebahodnoty. V náladách sa častejšie objavujú emócie smútku a úzkosti, prežíva pocity osamelosti. Aktuálne za prítomnosti otca sa necíti komfortne, vyhýba sa jej.
37. Znalec odporučil deti zveriť do starostlivosti iba jedného z rodičov a to matky a súčasne navrhol upraviť styk otca s maloletými deťmi.
38. Po vypracovanom znaleckom posudku tak ako bolo uvedené otec netrval na zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti ale súhlasil s ich zverením do osobnej starostlivosti matky. Navrhol však úpravu styku s maloletými deťmi v zmysle záverov znaleckého posudku a v prípade mal. G. v menšom rozsahu vzhľadom na jej vzťah k otcovi.
39. Manželka súhlasila so zverením maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a úpravu styku navrhla neupraviť, nakoľko otcovi v stretávaní sa s maloletými deťmi nebráni. Navrhla stretávanie detí s otcom ponechať na vôľu maloletých detí.
40. V priebehu konania súd pristúpil k výsluchu maloletých detí. Maloleté deti boli vypočuté dňa 23.1.2018. Maloleté deti uviedli, že by sa chceli s otcom stretávať, avšak nech je to ich rozhodnutie. Mal. G. prejavila vôľu sa s otcom stretávať, avšak mohol by zmeniť správanie. Uviedla, že deti potrebujú oboch rodičov. Mal. G. uviedol, že sa s otcom rozpráva častejšie. Vníma tak, že otec je aktívny pred súdnym pojednávaním. Túto skutočnosť im spomenie mamka a vtedy si G. všimne, že otec je viac aktívny. Rodičia spolu nerozprávajú. Mal. G. by sa s otcom chcela stretávať, chýba jej, avšak nie celý víkend a nie dlhé prázdniny. Mal. G. prejavil vôľu sa s otcom stretávať. V ďalšom maloleté deti uviedli, že by chceli chodiť s kamarátmi napríklad do kina, ale mamka nemá peniaze. Mal. G. by chcela navštevovať viac krúžkov, pripravuje sa na gymnázium. Maloleté deti uviedli, že mamka nemá peniaze.
41. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom navrhovateľa bolo zistené, že priemerný mesačný príjem za obdobie 5/2015 do 4/2016 bol vo výške 2.766 Eur, za obdobie 10/2015 do 8/2016 vo výške 3.842,96 Eur netto, za obdobie 12/2015 do 11/2016 vo výške 2.590 Eur netto, za obdobie od 12/2016 do 11/2017 vo výške 2.577 Eur netto, za obdobie 12/2016 do 11/2017 vo výške 2.811 Eur netto.
42. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom manželky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 6/2015 do 5/2016 bol vo výške 1.045,25 Eur netto, za obdobie 6/2016 do 9/2016 vo výške 881,18 Eur netto, za obdobie 10/2016 do 1/2017 vo výške 1.351 Eur netto; za obdobie 1/2017 do 1/2018 vo výške 1.271,02 Eur netto.
43. Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
44. Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
45. Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného
46. Podľa ust. § 22 citovaného zákona, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
47. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
48. Podľa ust. § 24, ods. 1,3,4,5 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
49. Podľa ust. § 27 ods. 1,2 zák. č.36/2005 Z.z. Zákon o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
50. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
51. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
52. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
53. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
54. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
55. Podľa ust. § 100 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
56. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine (§ 18,19), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.
57. Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.
58. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, tak navrhovateľ ako aj manželka odmietajú obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.
59. V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľa týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.
60. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre deti. Z uvedeného dôvodu súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať majetok.
61. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
62. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
63. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
64. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 320 Eur mesačne na mal. G. a 280 Eur mesačne na mal. G. je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinnosti tak na strane
matky, ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť rodičov o maloleté deti a dospel k presvedčeniu, že tatko upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté deti sú školopovinné. Vzhľadom na túto skutočnosť má matka náklady spojené s ich výchovou, výživou, ošatením a záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil, že obaja rodičia sú zamestnaní, pričom príjem matky činí v priemere 1.271 Eur netto a príjem otca v priemere 2.577 Eur netto (opis mzdových listov rodičov). Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Aktivity otca počas styku s mal. dieťaťom sú rozhodne prínosom pre dieťa, ale v súlade so zásadou vyjadrenou v Zákone o rodine, že otec okrem osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať sa o osobné potreby dieťaťa naturálnym plnením, sa tieto výdavky zásadne nemôžu započítavať do vyživovacej povinnosti (povinnej osoby), pretože svojim účelom sú viazané na pobyt dieťaťa u otca, resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného uváženia aj keď sú vynakladané v záujme dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav otcovskej lásky a záujem poskytnúť mu širší rozhľad. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.
65. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 320 Eur mesačne na mal. G. a 280 Eur mesačne na mal. G. je primerané.
66. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
67. Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.
68. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci II. ÚS363/03). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom.
69. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
70. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku s maloletými deťmi.
71. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže rodičia maloletých detí neboli schopní sa dohodnúť, rozhodol autoritatívne súd s tým, že presne vymedzil čas a miesto odovzdania prevzatia detí oprávneným rodičom a povinnosť druhého rodiča dieťa na stretávanie riadne pripraviť. Právo styku vychádza z Ústavy SR keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti aj výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že je v záujme tak otca ako i maloletých detí, aby naďalej boli zachované ich rodinné vzťahy s otcom s prihliadnutím na vek maloletých detí. Pri úprave styku súd zohľadnil čiastočne závery znaleckého posudku o úprave styku otca s maloletými deťmi ako i prejavenú vôľu maloletých detí. Čiastočne korigoval styk otca s mal. G. s prihliadnutím na jej postoj k otcovi. Na základe uvedeného preto súd stretávanie sa otca s mal. G. upravil v menšom rozsahu akceptujúc jej prejavenú vôľu. Napokon je nepochybné, že vzájomná komunikácia rodičov zlyháva a nie sú schopní nekonfliktne komunikovať, preto súd upravil styk otca s maloletými deťmi v snahe predísť prípadným nezhodám medzi rodičmi.
72. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
73. Podľa ust. § 57 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
74. Štátu súd náhradu trov konania nepriznal s prihliadnutím na to, že ide o mimosporové konanie, kde je typická dominancia princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci a teda v rámci dokazovania sa súd nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje tzv. vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto bol súd povinný vykonať aj dôkazy, nakoľko to bolo potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Na základe uvedeného súd štátu náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.