Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Pc-9-2017.pdf
PDF · 90.71 KB
Case nature
Area
Subarea
11Pc/9/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Zuzanou Krivdovou, v právnej veci navrhovateľa: C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX, XXX XX X., t.č. Ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody v Žiline, Hlboká cesta 21, 010 24 Žilina, proti povinnej/manželky navrhovateľa: I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX, XXX XX X., v konaní o určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na určenie manželského výživného z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 17.3.2017 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie označené ako „Žiadosť o výživné“, doplnené podaniami doručenými súdu 2.5.2017 (č.l. 4) a 3.4.2018 (č.l. 39), ktorým navrhovateľ žiadal, aby súd uložil jeho manželke - povinnej povinnosť platiť mu manželské výživné v sume 50,-Eur mesačne.
2. Podanie návrhu odôvodnil v podstate tým, že jeho manželka podala návrh na rozvod a on je momentálne nezamestnaný a je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Je v hmotnej núdzi. Manželka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala a pracuje ako dojička v Lokci. Ich tri deti boli súdom zverené do starostlivosti jeho matky G. G.. V roku 2016 prišiel o zamestnanie a tak sa zahlásil na úrad práce Zákamenné. Dňa 15.11206 zahájil protialkoholické liečenie v Hronovciach. Keď sa dňa 15.11.2017 vrátil z liečenia tak začal vybavovať dávky v hmotnej núdzi. Na úrade práce zistil, že jeho manželka je zamestnaná na Poľnohospodárskom družstve v Lokci. Z úradu práce dostal vo februári 2017 sumu 60,-Eur, v marci 2017 sumu 40,-Eur a v apríli 2017 sumu 16,-Eur. V období od 4.4.2017 do 12.5.2017 bol zamestnaný vo firme STAVOR Zákamenné, ale nebola mu vyplatená žiadna výplata. Od 12.5.2017 do 17.8.2017 chodil raz do týždňa na verejnoprospešné práce. Keď bol vo väzbe tak mu matka poslala šek na 124,-Eur, ktorý poslal domov matke nech to dá na svoj účet ako výživné na maloleté deti. Pred tým ako šiel na liečenie bol v nemocnici v Dolnom Kubíne pre problémy s kolenom. Potreboval by dostavať dom, ktorý im vyhorel. V roku 2015, keď vyhoreli, prišiel o všetko a deti boli zverené do starostlivosti jeho matky. Jeho matka „prepísala“ svoj dom na jeho brata I. a jemu tam zrušila trvalý pobyt a urobila z neho bezdomovca. S manželkou nie je v kontakte a nemá vedomosť, kde sa momentálne nachádza - vraj je niekde na Morave v Českej republike. On nemá žiadne úspory a tiež potrebuje aj na hygienu.
3. K návrhu sa vyjadrila manželka navrhovateľa písomným podaním doručeným súdu 29.12.2017 (č.l. 30) tak, jej manžel (navrhovateľ) podal žiadosť o určenie manželského výživného v čase keď sa chceli rozviesť. K rozvodu však nedošlo nakoľko nebol zaplatený súdny poplatok. Momentálne nie sú rozvedení a o rozvode manželstva neuvažujú. Jej manžel (navrhovateľ) je vo výkone väzby. Ona je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce a nemá žiaden príjem.
4. Súd vo veci vykonal dňa 5.4.2018 pojednávania, a to v neprítomnosti manželky navrhovateľa - povinnej, ktorej doručenie predvolania bolo vykázané prostredníctvom fikcie doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP, na ktorom vypočul navrhovateľa, oboznámil listinné dôkazy a prezentoval jej svoje predbežné právne posúdenie.
5. Navrhovateľ v konaní pred súdom zotrvávajúc na podanom návrhu uviedol, že v máji roku 2016 som prišiel o prácu a potom sa prihlásil ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce. Potom išiel na liečenie a keď prišiel z liečenia tak mu končila tá ,,žobračenka“, takže musel požiadať o dávku v hmotnej núdzi. Nevlastním žiadne auto ani nič. V roku 2015 vyhoreli pričinením jeho manželky. Na úrade práce bol evidovaný preto lebo bol práceneschopný - mal operované koleno. Bola jar, skúšal sa zamestnať vo firme Stavor. Keď prišiel z liečenia a zistil, že je z neho bezdomovec, tak už v tej firme na neho hľadeli ako na zlodeja. Pracovný pomer neskončil dobrovoľne, ale pracovný pomer bol ukončený zo strany zamestnávateľa z dôvodu požívania alkoholických nápojov, čo nie je pravda. Pracoval na dohodu, takže išiel späť na úrade práce a potom šiel na verejnoprospešné práce. Nevie aká je životná úroveň jeho manželky, s manželkou nie je v kontakte odvtedy ako podpálila dom. Dňa 12.2.2015 sa jeho manželka zbalila a odišla. Deti mu píšu, že prečo sa dávno s manželkou nerozviedol. Ale jemu to bolo ľúto, že ju zbavili trvalého pobytu, ešte aj on ju vyhodil a odrhol od detí. Najmladšia dcéra má 12 rokov najstarší syn bude mať 18 rokov. On je bez domova a finančných prostriedkov, takže ak jeho manželka má nejaké zamestnanie - nemusí to byť výživné vo výške 20,-Eur alebo 30,-Eur ale môže to byť 5,-Eur na základnú hygienu. Od firmy Stavor som nezobral žiadne peniaze, ani korunu - malo to byť 86,40 Eur. Jeho zobrali do väzby a tiež mu neprišla žiadna podpora, až to, čo matka poslala do väzenia a on jej to poslal naspäť ako výživné na deti. Všetky peniaze posielal mojej matke ako výživné na deti. Vo výkone trestu nie je zamestnaný, pretože tam nie je vytvorené pracovné miesto.
6. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
7. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že konanie o rozvod manželstva účastníkov konania iniciované manželkou navrhovateľa vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 7P/3/2016 bolo pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené uznesením, č.k. 7P/3/2016-7 zo 6.3.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.10.2016.
8. Rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. 6T/149/2017-516 z 27.2.2018 bol navrhovateľ
- v bode 1/ označeného rozsudku uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona a v bode 2/ označeného rozsudku, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že: „v presne nezistenom čase najmenej od septembra 2015 minimálne do 12. 05. 2017 v rodinnom dome č. XXXX v obci X., opakovane fyzicky napádal svoju matku G. G., nar. XX. XX. XXXX, tr. bytom X. č. XXXX tým spôsobom, že ju chytil oboma rukami za krk, vykrúcal jej ruky, po čom mávala modriny, hovoril pri tom vulgárne nadávky, snažil sa strčiť jej hlavu do horúceho jedla, udrel ju po pravej nohe doskou od plávajúcej podlahy, čím jej spôsobil krvnú podliatinu na pravej spodnej časti nohy, neraz ju tlačil násilím do rohu izby, či manzatky pričom jej vulgárne nadával a škrtil ju, v auguste 2016 počas dňa ju naháňal vidlami na dvore ich rodinného domu, pričom sa jej vyhrážal, že ju tými vidlami prepichne a vulgárne jej nadával, pričom tieto jeho útoky sa začali voči jeho matke stupňovať vždy pod vplyvom alkoholu, v uvedenom období po požití alkoholických nápojov sa správal agresívne aj voči svojim deťom a to ml. J. P., nar. 11. 11. 2000, mal. M. P. , nar. XX. XX. XXXX a mal. M.P., nar.
XX. XX. XXXX tým, že sa im vyhrážal, vyháňal ich z domu, naháňal ich po dvore rodinného domu v X. č. XXXX, pričom na ne kričal, že ich zahluší, čo chytil do ruky, tým po nich hádzal, hovoril, nech skapú, zakazoval im zobrať si jedlo, naposledy v kuchyni rodinného domu pustil plyn, na základe uvedeného konania sa deti od strachu pred ním zamykali, mal. M. ponižuje svojim správaním tým, že ho nazýva „ tučným prasaťom“, ponižuje ho aj rôznymi nadávkami, v júni 2016 v rodinnom dome v X. č. XXXX hodil do hlavy mal. J. pracovné náradie, ktorým mu spôsobil nezistené zranenie na hlave, ktoré si nevyžiadalo lekárske ošetrenie, čím spôsobil svojej matke G. G., nar. XX. XX. XXXX a svojim deťom ml. J. P., nar. XX. XX. XXXX, mal. M. P. , nar. XX. XX. XXXX a mal. M. P., nar. XX. XX. XXXX od septembra 2015 do súčasnej doby doposiaľ nezistené zranenia“ a
- v bode 2/ označeného rozsudku uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že: „dňa 16. 08. 2017 v čase o 22.00. hod. prišiel domov do rodinného domu č. XXXX obec X. zjavne pod vplyvom alkoholu, kde prišiel do izby v ktoré, sa nachádzala jeho mama G. G., nar. XX. XX. XXXX a jeho syn ml. M.P. nar. XX. XX. XXXX a ako vošiel do izby povedal im, aby vypadli z domu, lebo za štyri minúty vybuchne dom a na to sa otočil a odišiel z izby preč, v čom u nich vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie“. Za tieto trestné činy bol navrhovateľ odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň bolo navrhovateľovi uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
9. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni (č.l. 42) vyplýva, že navrhovateľ mal od 4.4.2017 do 12.5.2017 pravidelný príjem na základe dohody o pracovnej činnosti od zamestnávateľa STAVOR spol. s.r.o., kedy jeho vymeriavací základ - teda priemerná hrubá mesačná mzda za mesiac apríl 2017 predstavovala sumu 70,-Eur a za mesiac máj 2017 sumu 30,-Eur.
10. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni (č.l. 41) vyplýva, že manželka navrhovateľa bola naposledy zamestnaná na Poľnohospodárskom družstve a to od 1.3.2017 do 12.4.2017, kde jej vymeriavací základ
- teda priemerná hrubá mesačná mzda za mesiac marec 2017 predstavovala sumu 191,25 Eur a za mesiac apríl 2017 sumu 20,48 Eur. Tento zamestnávateľ uviedol, že manželka navrhovateľa tam pracovala len 2 dni a ostatné dni bola práceneschopná (č.l. 21).
11. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. NO2/OSO/ZAM/2017/14429 z 19.10.2017 vyplýva, že odo dňa 18.10.2017 bola manželka navrhovateľa zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
12. Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, k čomu súd viedli nasledovné skutočnosti:
13. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva (nevyžaduje sa rozhodnutie súdu) a je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni. Z princípu rovnosti manželov vyplýva aj zákonný znak vzájomnosti tohto druhu vyživovacej povinnosti, to znamená, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený a povinný na jej plnenie.
14. Pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti súd musí prihliadať aj na to, či priznanie výživného by nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Zásada dobrých mravov je korektívom, ktorý môže spôsobiť, že napriek všeobecnej požiadavke rovnakej životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť. Je to odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch vyživovacej povinnosti. V tomto smere súd vychádza aj morálneho vymedzenia obsahu manželstva (§ 18), podľa ktorého manželia sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Automaticky však neplatí záver o tom, že pri porušení niektorej z uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Podľa konkrétnych okolností prichádzajú do úvahy prípady fyzického, psychického násilia, nevery a opustenia manžela. Treba posúdiť, ako si manžel, ktorý požaduje výživné, resp. od ktorého sa výživné požaduje, plní svoje povinnosti, resp. prečo ich neplní.
15. V prvom rade sa súd zaoberal tým, či by priznanie manželského výživného nebolo v rozpore s dobrými mravmi a dospel k záveru, že v posudzovanom prípade tento rozpor existuje. Nielenže sám navrhovateľ uviedol, že svoju manželku vyhodil z domu, ale navrhovateľ sa dopustil aj násilnej trestnej činnosti voči najbližším príbuzným (bod 8. tohto rozsudku). Vzhľadom k tomu, že navrhovateľovi bolo uložené aj ochranné opatrenie - protialkoholické liečenie ústavnou formou je zrejmé, že má problém s požívaním alkoholických nápojov, ktorý si musel zabezpečovať z finančných prostriedkov a na úkor iných základných životne dôležitých potrieb nielen vlastných, ale aj potrieb svojich detí, vo vzťahu ku ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť a za výživu a výchovu, ktorých by mal byť zodpovedný. Z týchto dôvodov by nemohlo byť priznanie výživného v súlade s dobrými mravmi.
16. I napriek tomu, že vzhľadom na vyššie vyslovený právny názor je skúmanie splnenia ďalších hmotnoprávnych predpokladov pre priznanie požadovaného výživného neúčelné a nadbytočné v posudzovanom prípade naviac bolo možné až do obmedzenia osobnej slobody navrhovateľa (najskôr väzbou a v súčasnosti výkonom trestu odňatia slobody) životnú úroveň oboch účastníkov konania považovať za porovnateľnú - obidvaja sa nachádzajú v nepriaznivej životnej situácii - sú bezdomovci a bez pracovného pomeru (evidovaní na úrade práce). Nemožno opomenúť, že navrhovateľ je sa súčasnosti a nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde sa dostal vlastným pričinením, a jeho výživu je teda postarané. Z uvedeného dôvodu nie je splnený ani ďalší primárny predpoklad pre priznanie manželského výživného.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh navrhovateľa nepovažoval za dôvodný, v dôsledku čoho ho zamietol.
18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresnom súde Námestovo).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1 a 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 CMP).