Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_11C-1-2017.pdf
PDF · 81.65 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/1/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobkyne: C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.. U. XXXX/XX, XXX XX S., zastúpenej splnomocneným zástupcom: JUDr. Branislav Klukoš, nar. XX.XX.XXXX, bytom P.. J. XXXX/X, XXX XX S.Z., proti žalovanej: E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.. E. XXXX/X, XXX XX S.Z., právne zastúpenej: JUDr. Barbora Kleinová Bučková, advokát, so sídlom Priehradka 20, 036 01 Martin, o určenie, že žalobkyňa je dedičkou, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľke D. M., rod. E., nar. X.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa X.X.XXXX, naposledy bytom U. B. XXXX/XX, S. v prvej skupine. II. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 28.10.2016 a zmenenou podaním, doručeným súdu dňa 23.06.2017, sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by určil, že žalobkyňa je dedičkou po označenej poručiteľke. 2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že označená poručiteľka - matka strán sporu ju vydedila napriek tomu, že na to neboli dané dôvody. Žalobkyňa bola v dedičskom konaní po poručiteľke odkázaná na podanie žaloby o určenie sporného dedičského práva. Dôvodom jej vydedenia bola skutočnosť, že v rozpore s dobrými mravmi mala poručiteľke neposkytnúť potrebnú pomoc v chorobe a starobe, avšak existenciu tejto skutočnosti popiera. Listina o vydedení mala byť podľa jej názoru spísaná na nátlak žalovanej a dôvodom vydedenia mala byť výlučne skutočnosť, že už skôr nadobudla rodinný dom rodičov strán sporu - poručiteľky a jej manžela, za kúpnu cenu vo výške 1 Sk. Žalovaná však už predtým na základe neplatného závetu mala po sestre poručiteľky zdediť iné nehnuteľnosti a prevod uvedeného rodinného domu na žalobkyňu mal kompenzovať tento jej majetkový prospech. Žalobkyňa s rodinou podľa jej tvrdení obstarala pohreb poručiteľky, cez víkendy jej varila, chystala kurivo, navštevovala s ňou lekára a poručiteľka bývala v nadobudnutom rodinnom dome. 3. Žalovaná sa v priebehu konania k žalobe vyjadrila tak, že listina o vydedení je skutočnou vôľou poručiteľky a žalovaná do tejto jej vôle nezasahovala. Uviedla, že žalobkyňa sa o poručiteľku riadne nestarala napriek tomu, že sa na to zaviazala v kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol prevod uvedeného rodinného domu, a „robila jej príkoria“. Problémy v rodine a starostlivosti o poručiteľku mali byť spôsobované predovšetkým splnomocneným zástupcom žalobkyne - jej zaťom, manželom jej dcéry, ktorá taktiež odmietala starostlivosť o poručiteľku. Poručiteľke malo byť odcudzené kurivo a dokumenty, ako aj spôsobený nedoplatok na platbách za elektrickú energiu, ktorá bola nútená uhradiť napriek tomu, že zaň neniesla zodpovednosť. Spochybnila tvrdenia žalobkyne, že bola spoluvlastníčkou rodinného domu, v ktorom bývala poručiteľka. Taktiež uviedla, že vzhľadom na to, že žalobkyňa nadobudla uvedený rodinný dom, poručiteľka nemala záujem, aby žalobkyňa bola dedičkou ďalších nehnuteľností, čo viedlo k jej vydedeniu. Dedičkou po sestre poručiteľky mala byť z dôvodu jej vzornej starostlivosti o ňu pred jej smrťou. Všetku starostlivosť o poručiteľku mala zabezpečovať žalovaná so svojimi dcérami. 4. Súd vykonal dokazovanie žalobou zo dňa 20.10.2016, uznesením Okresného súdu Ružomberok zo dňa 12.09.2016, listinou o vydedení zo dňa 18.11.2011, vyrozumením oznamovateľa zo dňa 30.09.2008,
oznámením poručiteľky zo dňa 10.05.2011, pokusom o zmier zo dňa 11.07.2011, trestnými oznámeniami poručiteľky zo dňa 16.08.2011 a 29.09.2011, zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 21.10.2011, zápisnicou o podaní informácie zo dňa 22.11.2011, odvolaním poručiteľky zo dňa 14.08.2012, kúpnou zmluvou zo dňa 19.07.2002, potvrdením Mesta Ružomberok zo dňa 28.09.2017, čestnými prehláseniami obchodnej spoločnosti DUGE CATERING, s. r. o., zo dňa 17.10.2017 a D. E. zo dňa 17.11.2017 a ďalšími listinami, založenými v spise, vyjadreniami strán sporu a výpoveďami svedkov. 5. Svedkyňa E.. I. Š., všeobecná lekárka poručiteľky vo svojej výpovedi uviedla, že pre poručiteľku zabezpečovala príjem liekov jej opatrovateľka, následne striedavo strany sporu a od roku 2013 výlučne žalobkyňa, že na žalobkyňu sa poručiteľka nikdy nesťažovala a že kurivo jej mali zabezpečovať manžel a splnomocnený zástupca žalobkyne. 6. Svedkyňa J. M., susedka poručiteľky, vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa a jej rodina sa o poručiteľku radne starali, upratovali jej, umývali okná a zabezpečovali stravu cez víkendy a kurivo a že vzťahy v rodine poručiteľky vrátane jej manžela nie sú dobré, čo je spôsobené rozpormi vo vlastníckych vzťahoch a minulých dedičských konaniach. 7. Svedkyňa E. H., dcéra žalovanej, vo svojej výpovedi uviedla, že sa o poručiteľku starala a že poručiteľka mala žalobkyňu vydediť pre jej nedostatočnú starostlivosť o poručiteľku. Všetku starostlivosť o poručiteľku mali zabezpečovať výlučne so žalovanou napriek tomu, že poručiteľka sa pomoci od žalobkyne dožadovala. 8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: 9. Medzi stranami bolo nesporné, že poručiteľka zomrela dňa 02.06.2015 a že v dedičskom konaní po nej bola žalobkyňa odkázaná na podanie žaloby o určenie jej sporného dedičského práva, že poručiteľka zanechala závet, ako aj listinu o vydedení zo dňa 18.11.2011, ktorou vydedila žalobkyňu ako svojho neopomenuteľného dediča, a to z dôvodu, že jej v rozpore s dobrými mravmi neposkytla potrebnú pomoc v chorobe a starobe, že žalobkyňa a jej dcéra nadobudli do podielového spoluvlastníctva rodinný dom rodičov strán sporu za kúpnu cenu vo výške 1 Sk, že poručiteľka v tomto dome naďalej bývala, že v rokoch 2008-2009 vo vzťahu k užívaniu tohto rodinného domu vznikol nedoplatok na platbách za elektrickú energiu vo výške 857,81 €, že poručiteľka podala trestné oznámenia na dcéru žalobkyne pre podozrenie z trestného činu krádeže, že žalovaná v rámci dedičstva po sestre poručiteľky nadobudla označené nehnuteľnosti. 10. Ďalej mal súd za preukázané, a to jednak vyjadreniami žalovanej, ako aj vyjadreniami samotného splnomocneného zástupcu žalobkyne, jednak výpoveďami svedkov, predovšetkým E. H. a J. M., že vzťahy medzi stranami sporu, ich rodinnými príslušníkmi a poručiteľkou neboli ideálne, vyskytovali sa v nich konflikty, a to predovšetkým vo vzťahu medzi poručiteľkou na jednej strane a dcérou žalobkyne a jej manželom - splnomocneným zástupcom žalobkyne na strane druhej. Zhoršenie týchto vzťahov bolo vyvolané niekoľkými konkrétnymi situáciami, a to vznikom nedoplatkov na platbách za elektrickú energiu, nakladaním s kurivom poručiteľky, resp. kurivom, ktoré využívala, a nakladaním s „dokladmi“. Súd mal za preukázané, že tieto konfliktné situácie boli vyvolané predovšetkým osobou splnomocneného zástupcu žalobkyne, čo sám potvrdil a žalovaná túto skutočnosť nerozporovala. 11. Ďalej mal súd za preukázané, a to predovšetkým z vyjadrení žalobkyne a z výpovedí svedkov, že žalobkyňa sa o poručiteľku starala, prípadne túto starostlivosť zabezpečovala. Súd uznáva, že starostlivosť žalobkyne o poručiteľku nebola príkladná a nekonfliktná a že nenapĺňala predstavy poručiteľky alebo žalovanej o tejto starostlivosti, avšak nestotožnil sa s tvrdeniami žalovanej, že žalobkyňa neposkytovala alebo nezabezpečovala starostlivosť o poručiteľku vôbec. Žalovaná dostatočným spôsobom takúto situáciu nepreukázala a táto zostala len v rovine jej tvrdení. Naopak, súd mal za preukázané, že žalobkyňa a jej rodina sa aspoň čiastočne starala o domácnosť poručiteľky, či už nakladaním s kurivom alebo upratovaním, zabezpečovala jej stravovanie, návštevy u lekára a zabezpečila aj jej pohreb. 12. Podľa § 175k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase začatia dedičského konania po poručiteľke (ďalej len O. s. p.), ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. 13. Podľa § 175k ods. 2 veta prvá O. s. p., ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. 14. Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život. 15. Občiansky zákonník umožňuje poručiteľovi za vymedzených okolností vydediť svojho potomka, teda tzv. neopomenuteľného dediča, t. j. dediča, ktorého nemožno opomenúť v závete, ktorý je právnym úkonom poručiteľa pre prípad jeho smrti, ktorým určuje okruh svojich dedičov inak, ako tento vyplýva priamo zo zákona. Jedným z dôvodov vydedenia je aj neposkytnutie potrebnej pomoci dediča v chorobe a starobe poručiteľa. Takéto neposkytnutie pomoci však musí byť určitej intenzity, a to až do tej miery, aby takéto konanie mohlo byť považované za rozporné s dobrými mravmi. Ďalej musí ísť o konanie dediča samotného, nie konanie iných osôb, a to ani rodinných príslušníkov tohto dediča. Súd pritom v tomto konaní mal za dostatočne preukázané, že žalobkyňa poručiteľke potrebnú starostlivosť v chorobe a starobe poskytovala, prípadne zabezpečovala prostredníctvom svojich rodinných príslušníkov. Skutočnosť, či sa o poručiteľku starala viac a vzornejšie žalobkyňa alebo žalovaná, na dôvodnosť vydedenia vplyv nemá. 16. Žalovaná vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu namietala, že sa ním nepreukázala starostlivosť žalobkyne o poručiteľku v čase pred spísaním listiny o vydedení. Súd súhlasí s názorom žalovanej, že pre dôvodnosť vydedenia je podstatné správanie dediča pred spísaním listiny o vydedení, avšak len v tom smere, že poručiteľ nemôže platne vyjadriť svoju vôľu vydediť svojho potomka skôr, ako ku konaniu tohto potomka, ktoré by vydedenie odôvodňovalo, došlo a poručiteľ sa o ňom mohol dozvedieť. Tento prístup však nemožno bezvýhradne uplatňovať aj v situácii, že k vydedeniu potomka došlo po jeho konaní, odôvodňujúcom vydedenie. Pokiaľ sa po spísaní listiny o vydedení zmení správanie potomka do tej miery, že tu ďalej nie sú dôvody na vydedenie, listina o vydedení by mala byť zrušená alebo by sa na ňu nemalo prihliadať. Pre platnosť spísania listiny o vydedení teda sú rozhodujúce skutočnosti predchádzajúce tomuto spísaniu, avšak pre dôvodnosť vydedenia, a teda nenadobudnutia dedičstva sú rozhodujúce skutočnosti v čase smrti poručiteľa. Ak sa teda po spísaní listiny o vydedení dostatočným spôsobom zmenia okolnosti, môže dôjsť k situácii, že vydedenie neopomenuteľného dediča ďalej nie je dôvodné. Preto sa súd nestotožnil s námietkou žalovanej o nedostatočnosti vykonaného dokazovania vo vzťahu k správaniu žalobkyne pred spísaním listiny o vydedení. Vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že správanie žalobkyne nenapĺňalo znaky dôvodnosti vydedenia, a to predovšetkým za dostatočne dlhé obdobie medzi spísaním listiny o vydedení a smrťou poručiteľky (takmer 4 roky), ako aj to, že aj pred spísaním listiny o vydedení dochádzalo k negatívnemu správaniu vo vzťahu k poručiteľke predovšetkým od dcéry žalobkyne a jej manžela, nie od žalobkyne ako potomka poručiteľky. Dôvodnosť vydedenia už v čase spísania listiny o vydedení dostatočne spochybňuje aj tvrdenie samotnej žalovanej, že úmyslom poručiteľky bolo, aby žalobkyňa nenadobudla ďalšie nehnuteľnosti po tom, ako nadobudla rodinný dom rodičov strán sporu. 17. Keďže teda súd dospel k záveru, že dôvody vydedenia podľa ust. 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka neboli dané, v súlade s ust. § 175k O. s. p. určil, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľke. 18. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 19. Vzhľadom na to, že vo veci mala plný úspech žalobkyňa, súd jej priznal náhradu trov konania proti žalovanej. 20. V zmysle ust. § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo). Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov).