Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Csp-117-2016.pdf
PDF · 83.28 KB
Case nature
Subarea
17Csp/117/2016
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v spore žalobcu: Komerční banka, a.s. so sídlom Na Příkopě 33/969, 114 07 Praha 1, IČO: 45 317 054, v konaní zastúpený Mgr. Lenkou Heřmánkovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, proti žalovaným: 1/ C. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. A. XXX, XXX XX Q. A.Ž., toho času bytom V. XXXX, XXX XX V. a 2/ Y. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. A. XXX, XXX XX Q. A., toho času bytom L. X, XXX XX T., o zaplatenie 54 094,00 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie vo veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod spis. zn. 17Csp/117/2016 z a s t a v u j e pre nedostatok právomoci.
Súd žalovanému 1/ a žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu prostredníctvom právneho zástupcu domáhal od žalovaného 1/ a žalovanej 2/ zaplatenia sumy 54 094,00 Kč s príslušenstvom spoločne a nerozdielne. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26. 03. 2014 bola medzi žalobcom a žalovanými uzatvorená zmluva o úvere č. 0099008155924, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 50 000 Kč. Pretože žalovaní povinnosti zo zmluvy o úvere neplnili, žalobca listom zo dňa 05. 12. 2014 oznámil žalovaným splatnosť pohľadávky a vyzval ich na jej úhradu. Žalovaní nezaplatili splatnú pohľadávku, ktorá ku dňu spísania žaloby predstavovala sumu 86 755,18 Kč (istina vo výške 48 974,00 Kč, poplatky 5 120,00 Kč, zmluvný úrok 25 250,75 Kč a úrok z omeškania 7 410,43 Kč).
2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 17Csp/117/2016-60 zo dňa 22. 05. 2017, ktorý doručoval žalovanému 1/ a žalovanej 2/ spolu s opisom žaloby a jej prílohami na adresu ich trvalého bydliska uvedenú žalobcom v žalobe. Zásielka adresovaná žalovanému 1/ sa z adresy Q. A. XXX, XXX XX Q.K. A., vrátila s oznámením pošty ako „neprevzatá v odbernej lehote“. Zásielka adresovaná žalovanej 2/ sa z adresy Y. XXX, XXX XX Q. A., vrátila s oznámením pošty ako „neprevzatá v odbernej lehote“. Súd z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že žalovaný 1/ odo dňa 27. 03. 2000 a žalovaná 2/ odo dňa 27. 01. 2010 sú prihlásení na trvalý pobyt na adrese Q. A. XXX, XXX XX Q. A., okres T.. Obvodné oddelenie Policajného zboru v Lučenci tunajšiemu súdu oznámilo, že žalovaným sa zásielku súdu na adrese ich trvalého pobytu doručiť nepodarilo, nakoľko na adrese trvalého pobytu sa žalovaní dlhodobo nezdržiavajú, dom je neobývaný a ani pracovníci obecného úradu v obci Q. A.Ž. nevedeli polícií poskytnúť žiadne informácie k pobytu menovaných. Súd z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zistil, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ majú ako pobyt v registri Sociálnej poisťovni uvedenú adresu Q. A. XXX, adresu ich trvalého bydliska. Lustráciou v ZVJS bolo zistené, že žalovaní sa nenachádzajú ani v evidencii ZVJS. Dňa 31. 07. 2017 na základe výzvy súdu matka žalovanej 2/ tunajšiemu súdu oznámila adresu pobytu jej dcéry, žalovanej 2/, a to T., L. X. Tunajší súd dopytoval aj matku žalovaného 1/ ohľadom poskytnutia informácie, na akej adrese sa nachádza jej syn, žalovaný 1/, avšak tá výzvu súdu neprevzala ani v odbernej lehote. Na základe uvedeného preto
tunajší súd doručoval platobný rozkaz spolu so žalobou a jej prílohami žalovaným na adresu T., L. X. Na uvedenej adrese si zásielku súdu prevzala iba žalovaná 2/, zásielka adresovaná žalovanému 1/ sa súdu vrátila s oznámením pošty ,,adresát nezastižen, oznámeno dne 14/9, uložiť do 29/9“.
3. Uznesením č. k. 17Csp/117/2016-83 zo dňa 28. 11. 2017 Okresný súd Banská Bystrica zrušil platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 17Csp/117/2016-60 zo dňa 22. 05. 2017 v celom rozsahu, nakoľko platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému 1/ do vlastných rúk ani po vykonaní všetkých úkonov potrebných na zistenie jeho skutočného pobytu. Predmetné uznesenie bolo žalovanej 2/ doručené na adresu T., L. X.
4. Súd za účelom zistenia aktuálnej adresy žalovaného 2/ taktiež dožiadal o súčinnosť Obvodní soud pro Prahu 7, ktorý tunajšiemu súdu oznámil, že žalovaný 2/ má záznam v centrálnej evidencii osôb na trvalej adrese V. XXXX, XXX XX V., okres V. Q., platnosť od 13. 09. 2017 a žalovaná 1/ mala trvalú adresu T. XXX, XXX XX A. W. L., okres V. Q., platnosť od 19. 03. 2014 do 30. 06. 2014.
5. Súd z úverovej zmluvy predloženej žalobcom zistil, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ uzavreli zmluvu o úvere č. 0099008155924 zo dňa 26. 03. 204 v N. W. L.. Súd ďalej z predmetnej zmluvy z bodu 10.4. zistil, že žalovaní ako adresu na doručovanie zásielok v papierovej forme uviedli adresu žalovaného 1/, a to T. XXX, XXX XX A. W. L.. Z príloh k žalobe súd ďalej zistil, že žalobca písomnosti (výzva k okamžitému zaplateniu celej úverovej pohľadávky zo dňa 05. 12. 2014) adresoval žalovanému 2/ na korešpondenčnú adresu v Č. C. - A. W. L., T. XXX.
6. V danom prípade vzhľadom na bydlisko žalovaného 1/ mimo územia Slovenskej republiky (V. XXXX, XXX XX V. od 13. 09. 2017) a bydlisko žalovanej 2/ mimo územia Slovenskej republiky (L. X, XXX XX T.), nakoľko ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, súd skúmal podmienku právomoci súdu na konanie. V danom prípade súd aplikoval ustanovenia Nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach /ďalej len „nariadenie“/, keďže ide o konanie začaté po 10. januárom 2015 (viď článok 66 ods. 1 nariadenia).
7. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
8. Podľa článku 17 ods. 1 písm. b) nariadenia, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.
9. Podľa článku 6 ods. 1 nariadenia, ak žalovaný nemá bydlisko na území členského štátu, právomoc súdov každého členského štátu sa určí podľa právneho poriadku tohto členského štátu, ak nie je inak stanovené v článku 18 ods. 1, článku 21 ods. 2 a v článku 24 a 25.
10. Podľa článku 18 ods. 1 nariadenia, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.
11. Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
12. Podľa článku 62 ods. 1 a ods. 2 nariadenia, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Ak účastník nemá bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu.
13. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný v čase uzavretia zmluvy a aj v znení neskorších predpisov /ďalej len „Občiansky zákonník“/, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa článku 7 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
18. Predpokladom tohto, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie je splnenie všetkých procesných podmienok vyžadovaných zákonom. Medzi základné procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať ex offo a to v každom štádiu konania, je skutočnosť, či v danej veci, či už vzhľadom na predmet sporu, prípadne vo vzťahu k stranám sporu, je daná jeho právomoc vec prejednať a vo veci rozhodnúť. Prekážka nedostatku právomoci je prekážkou konania, ktorá je neodstrániteľná, čoho procesným dôsledkom je, že súd konanie zastaví.
19. V danej veci mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými sa jedná o vzťah spotrebiteľský a nepochybne s cudzím prvkom, preto bola namieste aplikácia nariadenia. Právomoc súdu na konanie vo veciach spotrebiteľských zmlúv je upravená v článku 17 a nasl. Nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (inak označované aj ako prepracované znenie nariadenia Brusel I.) a jedná sa o obligatórnu príslušnosť, dôsledkom jej nerešpektovania je neuznanie rozhodnutia (čl. 45 ods. 1 písm. e) nariadenia). V tomto prípade žalobca označil ako miesto bydliska žalovaného 1/ adresu v Slovenskej republike, a to Q. A. XXX, XXX XX Q. A. a ako miesto bydliska žalovanej 2/ označil adresu v Slovenskej republike, a to Y. XXX, XXX XX Q. A.. Súd však zistil, že žalovaní na uvedených adresách nebývajú. Súd má z oznámenia Obvodního soudu pro Prahu 7 preukázané, že žalovaný 1/ má bydlisko v Českej republike. Z doručeniek pošty a oznámenia matky žalovanej 2/ rovnako má súd za preukázané, že aj žalovaná 2/ má bydlisko v Českej republike. K uzavretiu zmluvy o úvere č. 0099008155924 zo dňa 26. 03. 2014 došlo v Č. C., U. N. W. L.. V zmysle ustálenej judikatúry obsah pojmu bydlisko nie je totožný s obsahom pojmu trvalý pobyt, ktorý používajú predpisy správneho práva upravujúceho evidenciu obyvateľov. Bydliskom fyzickej osoby sa rozumie obec, v ktorej táto osoba býva s úmyslom trvale sa tu zdržiavať. Bydliskom je hlavne miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, prípadne kde pracuje, ak tam tiež býva. V zmysle rozsudku Súdneho dvora ES zo dňa 17. 11. 2011 vo veci C-237/10, podľa ktorého ak nie je známe bydlisko žalovaného - spotrebiteľa a súd nemá dôkazné indície, že spotrebiteľ má bydlisko mimo územia EÚ, potom sa uplatní kritérium posledného známeho bydliska spotrebiteľa. Z vykonaného šetrenia vyplýva, že posledné známe bydlisko žalovaných bolo, ale aj je bydlsiko v Českej republike. Na základe vyššie uvedeného bol preto súd nútený s ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy konanie zastaviť pre nedostatok právomoci.
20. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd preukázané, že už v čase podania návrhu na začatie konania /t. j. dňa 07. 11. 2016/ nemal žalovaný 1/ a žalovaná 2/ bydlisko na území Slovenskej republiky. Z článku 18 ods. 2 nariadenia nepochybne vyplýva, že druhý účastník zmluvy / dodávateľ/ môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. V zmysle uvedeného je teda nepochybné, že slovenské súdy nemajú právomoc vec prejednať, pretože spotrebitelia /žalovaný 1 a žalovaná 2/ nemajú bydlisko na území Slovenskej republiky, čo má súd za preukázané.
21. Na základe vyššie opísaného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, že konanie pre nedostatok právomoci zastavil.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
24. V zmysle § 256 ods. 1 CSP vzniká povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Keďže žalobca podal žalobu na súde, ktorý nemá právomoc vo veci konať, je možné konštatovať len záver, že predmetná žaloba nebola podaná dôvodne. K zastaveniu konania teda došlo v dôsledku procesného zavinenia žalobcu. Z uvedeného dôvodu v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania žalovaným voči žalobcovi. Nakoľko si však žalovaný 1/ a žalovaná 2/ nárok na náhradu trov konania neuplatnili, ani im v tomto štádiu konania žiadne trovy konania nevznikli, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol, že žalovanému 1/ a žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
25. Súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o vrátení kráteného súdneho poplatku za podanú žalobu, ktorý bude žalobcovi vrátený prostredníctvom príslušného orgánu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.