Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/528/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: SATRO s.r.o., so sídlom 844 37 Bratislava, Polianky 9, IČO: 31 335 161, zast.: STANO a partneri s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom 811 06 Bratislava, Nám. 1.mája 16, IČO: 36 869 571, proti žalovanému: Ľ. W., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom L., o zaplatenie 500,60 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 4. 8. 2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 500,60 eura s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 500,60 eura odo dňa 1. 1. 2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 17. 12. 2012 bola medzi žalobcom ako prevádzkovateľom retransmisie a žalovaným uzavretý Dodatok k zmluve o pripojení a poskytovaní verejných služieb retransmisie pod číslom 4120001439 (ďalej len zmluva), predmetom ktorej bolo zriadenie a prevádzkovanie služieb televíznych káblových rozvodov. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky a cenník. Žalovaný odoberal službu digitálnej TV s balíkom služieb Digitálna TV (MINI HA + KLASIK HD) a SatroNet Junior s mesačným poplatkom 24,- eur. Okrem toho boli žalovanému zapožičané zariadenie dekóder Conax CAM Neotion CI+ výr. č. 4104726365 a dekódovacia karta č. 1709020708. Žalovaný nezaplatil cenu za zmluvne dohodnuté služby, preto bol žalobca nútený od zmluvy odstúpiť listom zo dňa 15. 1. 2015 v zmysle článku 5.5.c všeobecných podmienok. Okrem poplatku za služby za obdobie od 1. 7. 2013 do 17. 12. 2014 vo výške 421,60 eura, si žalobca žalobou uplatnil zaplatenie náhrady hodnoty za zapožičané zariadenia vo výške 79,- eur. Popri žalovanej sume si navrhovateľ uplatnil aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd vo veci dňa 12. 7. 2016 rozhodol podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP. Na odvolanie žalobcu odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok s tým, že prvoinštančný súd pochybil, ak vo veci vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) CSP, čím porušil svoju obligatórnu povinnosti v zmysle § 181 ods. 2 tým, že neurčil (najmä žalobcovi neoznámil), ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, čím porušil zákonom dané procesné práva žalobcu pre ďalší jeho procesný postup v kontradiktórnom sporovom konaní, najmä vytvorenia mu priestoru na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku (procesnej obrany) vo vzťahu k ochrane subjektívnych práv a oprávnených záujmov, keď jeho žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) OSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd ďalej dôvodil, že aj podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 viazaný a postupovať podľa § 181 ods. 1 CSP, opätovne teda vec prejednať, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdi z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení, výsledky dokazovania posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení. 5. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva číslo XXXXXXXXXX a dodatok k nej, všeobecné podmienky (ďalej len VP), odstúpenie od zmluvy z 15. 1. 2015, cenník zmluvných pokút platný od 20. 1. 2014 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

7. Právna úprava v ustanovení § 150 zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 . Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

8. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 150 CSP, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie (Uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009 z 24. 2. 2010). Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu sporu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám sporu ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa

9. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

10. Žalobca v tomto záväzkovom vzťahu vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný vystupoval ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Vzhľadom k tejto skutočnosti sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Preto aj súd nemohol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ako to navrhoval právny zástupca žalobcu vo svojom ospravedlnení zo dňa 3. 4. 2018 (č. l. 104 spisu).

11. Súd považuje za potrebné uviesť, že aj napriek uzneseniu Krajského súdu v Trnave pod č.k. 25Co/299/2016 - 94 zo dňa 4. 10. 2017, ktorým súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aj napriek tomu, že žalobca už z pôvodného prvostupňového rozsudku vedel, že tunajší súd považuje isté tvrdenia za sporné, žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, ani písomne sa k sporným skutočnostiam nevyjadrili, tieto nijako neozrejmili a teda tunajší súd opätovne zamietol žalobu s poukazom na § 150 CSP. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, pričom žalobca nevyužil svoje právo na splnenie povinnosti tvrdenia a následne dôkaznú povinnosť. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu o tom, že tunajší súd (konkrétne aj zákonný sudca) v obdobných či dokonca zhodných konaniach žalobám už vyhovel (čo aj musel urobiť, ak bola splnená povinnosť podľa § 150 . Rovnako tak niektoré žaloby aj zamietol a práve s poukazom na § 150 CSP.

12. Súd nespochybňuje nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za poskytnuté služby, avšak z podanej žaloby, ako aj z priložených listinných dôkazov súd nemohol preskúmať, kedy žalovaný prestal platiť za služby, kedy a či vôbec bolo žalovanému doručené odstúpenie od zmluvy z 15. 1. 2015 (od dátumu doručenia sa potom odvíjajú všetky ďalšie nároky - poplatky za služby, nakoľko nebolo preukázané, kedy došlo k účinkom vyvolaným odstúpením, kedy sa žalovaný dostal do omeškania a od kedy má potom žalobca nárok na úroky z omeškania, do kedy mal žalovaný odovzdať zapožičané zariadenie a pod.). Na základe tvrdení uvedených v žalobe a priložených listinných dôkazov súd nemal za preukázané žiadne skutočnosti, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Navyše súd poukazuje na nezrovnalosti uvedené v odstúpení od zmluvy a v samotnej žalobe. Kým v odstúpení od zmluvy žalobca požadoval zaplatenie služieb za obdobie od 1. 7. 2013 do 30. 11. 2014 vo výške 409,70 eura, v žalobe požaduje zaplatiť poplatok vo výške 421,60 eura ale už za obdobie od 1. 7. 2013 do 17. 12. 2014, pričom tento rozdiel žalobca nijako nevysvetlil a nepodporil listinnými dôkazmi. Žalobca musí jasne a nepochybne preukázať skutočnú výšku nezaplatených služieb a nie v každom inom písomnom právnom úkone požadovať zaplatenie inej sumy a za iné obdobie.

13. Ďalšou nejasnosťou je, že v žalobe žalobca požaduje zaplatenie náhrady hodnoty za zapožičané zariadenie - dekóder Conax CAM Neotion CI+ výr. č. XXXXXXXXXX (vo výške 59,- eur) a dekódovacia karta č. 1709020708 (vo výške 20,- eur). Nie je jasné, či sa jedná o náhradu škody, alebo zmluvnú pokutu (táto nejasnosť nebola odtránená ani vyjadreníám žalobcu , že požaduje náhradu hodnoty zariadení (č. l. 59 spisu), pretože tieto sumy potom vydokladoval listinným dôkazom - cenníkom, kde však tieto sumy sú uvedené ako zmluvná pokuta. Navyše cenník je platný od 20. 1. 2014, pričom zmluva bola uzatvorená dňa 19. 12. 2012 a dodatok k nej dňa 17. 12. 2012.

14. Z predloženej zmluvy vyplýva, že sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že služby boli aktivované dňom 17. 12. 2012 (resp. 22. 3. 2012 alebo 1. 1. 2013, 22. 3. 2012, nie je však súdu jasné, ako sa mohli dohodnúť na aktivácii služieb predo dňom uzatvorenia zmluvy?), pričom odporca si objednal služby SatroNet Bacis a Junior, Digitálna TV. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú podľa dohody o poskytovaní služieb, najneskôr do 21. 4. 2013, súdu potom nie je jasné, ako žalobca mohol od zmluvy odstúpiť listom zo dňa 15. 1. 2015 (???). Súdu taktiež nie je jasné, ako mohli zmluvné strany dňa 17. 12. 2012 uzatvoriť dodatok k zmluve, ktorá bola uzatvorená až dňa 19. 12. 2012 pod č. XXXXXXXXXX (???).

15. Tieto sporné tvrdenia boli prezentované už v rozsudku zo dňa 12. 7. 2016, žalobca ich však do dňa opätovného rozhodnutia súdu nijako neobjasnil. Súd bol pripravený na vytýčenom pojednávaní tieto sporné skutočnosti odstrániť, avšak žalobca sa nedostavil. Súd nemá povinnosť opätovne odročiť pojednávanie a opätovne predvolať žalobcu na objasnenie skutkového stavu a následne jeho

preukázanie dôkazmi. Podľa § 150 ods. 1 strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

16. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi stranami sporu uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy. Žalobca bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa, s poukazom na predmet podnikania, a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 351/2011 Z.z.).

17. Ak popri platbách za poskytnuté služby si žalobca uplatnil aj náhradu za nevrátené zariadenia, bolo jeho povinnosť riadne skutkovo objasniť a náležite aj preukázať, prečo potom v cenníku (ktorý považuje za platný aj napriek tomu, že bol vyhotovený neskôr ako vznikol zmluvný vzťah; v čase uzatvorenia zmluvy - 19. 12. 2012 - nemohol byť cenník platný od 20. 1. 2014 priložený k zmluve!) požaduje z tohto istého titulu zmluvnú pokutu, pritom v rovnakej výške, ako náhradu.

18. Na základe uvedeného súd žalobu opätovne zamietol, nakoľko nebola zo strany súdu preskúmateľná, skutkové tvrdenia v žalobe uvádzané neboli doložené relevantnými listinnými dôkazmi, preto žalobca neniesol dôkazné bremeno podľa § 150 CSP.

19. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Hoci bol žalovaný v konaní plne úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.