Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9P-52-2017.pdf
PDF · 86.92 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/52/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, v konaní pred sudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú S. G., nar. XX.XX.XXXX., bytom u matky, št. prísl. SR, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky dieťa rodičov: O. G., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom Z.. XXX a O. G., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom T., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Maloletá S. G., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matke O. G., nar. XX.XX.XXXX.
Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach sú oprávnení obaja rodičia.
Otec O. G., nar. XX.XX.XXXX., je povinný prispievať na výživu maloletej S. G., nar.. výživným vo výške 100,- Eur mesačne počnúc dňom 22.03.2017 a to vždy k 15. dňu príslušného mesiaca vopred k rukám matky.
Otec O. G., nar. XX.XX.XXXX, je povinný zaplatiť zročné výživné na maloletú S. G., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 22.03.2017 do 05.04.2018 vo výške 1200,- Eur a to k rukám matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Styk otca s maloletou sa ponecháva bez úpravy.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresný súd Malacky dňa 22.03.2017 požiadala matka maloletej, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca platením výživného na maloletú v sume 150,- eur mesačne od podania návrhu. Žiadal upraviť aj styk otca s maloletou. Neskôr na pojednávaní dňa 05.04.2018 uviedla, že žiada, aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti, výživné bolo určené vo výške 100,- eur mesačne a styk sa neupravoval.
2. Návrh odôvodnila tým, že od novembra 2015 ju začal otec maloletej fyzicky napádať. Útoky sa vystupňovali dňa 12.08.2016, kedy ju otec maloletej napadol. Bola zavolaná polícia a podané trestné oznámenie. V decembri 2016 si dali s otcom maloletej druhú šancu, ale v januári 2017 ju zbil, spôsobil jej modriny na ramene, rukách a nohách. Nahlásila to na OO PZ Malacky. Otec maloletej bol mesiac uväznený, momentálne je na slobode. Zo strany otca boli fyzické útoky na matku časté, ich svedkom bola aj maloletá. Z uvedenej situácie mala strach a otca sa bála. Otec sa o maloletú nestará, od januára 2017, kedy opustil spoločnú domácnosť na výživu maloletej vôbec neprispel.
3. Na pojednávaní doplnila, že od decembra 2017 býva s maloletou u svojej mamy pri G., v obci S., R. XX. Otec maloletej ich vôbec nekontaktuje, nevie ani kde sa nachádza. Od narodenia sa stará o maloletú sama. Otec neplatí žiadne výživné. Maloletá by mala ísť do škôlky od septembra. Toho času je s ňou doma. Ešte za tento mesiac dostane posledný rodičovský príspevok. Poberá na maloletú rodinný prídavok. Maloletá je zdravá. Matka sa bude snažiť nájsť si prácu. Je vyučená cukrárka. Súhlasí s tým, aby výživné bolo stanovené vo výške 100 eur mesačne. Čo sa týka úpravy styku, vzhľadom k tomu, že otec maloletej vôbec nekontaktuje maloletú, žiada, aby súd rozhodol tak, že styk sa neupravuje. Ďalej doplnila výrok o určenie, že maloletá sa zveruje do jej osobnej starostlivosti.
4. Kolízna opatrovníčka odporučila súdu zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matke a určiť výživné vo výške 100,- eur mesačne.
5. Otec sa k návrhu nevyjadril. Súd mu návrh doručoval na adresu zapísanú v registri obyvateľov, aj na adresu uvedenú matkou v návrhu, zisťoval jeho pobyt, avšak bezvýsledne. Súd postupom podľa ust. § 116 ods. 2 CSP vyvesil pre otca na úradnú tabuľu oznámenie o podanej žalobe. Predvolanie na termín potom súd v zmysle ust. § 116 ods. 3 CSP doručoval na adresu evidovanú v registri obyvateľov, s tým, že zásielka sa považuje za doručenú dňom vrátenia a to aj vtedy ak sa adresát o tom nedozvie. Otec má teda predvolanie na pojednávanie doručené dňom 02.03.2018, svoju neúčasť neospravedlnil.
6. Súd vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že sú splnené podmienky k tomu, aby pojednával a rozhodol aj v neprítomnosti otca. Ten bol na pojednávanie riadne predvolaný, otec mal taktiež riadne doručený návrh s výzvou na vyjadrenie. Súd musí v konaní pokračovať a rozhodnúť aj keď je účastník nečinný a to v zmysle ust. § 31 Civilného mimosporového poriadku.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a listinnými dôkazmi a to: rodný list maloletej, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za rok 2015, 2016, 2017, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa za rok 2015, 2016, 2017, lustrácia otca v sociálnej poisťovni, oznámenie ÚPSVaR Nitra,
8. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Otec neprispieva na výživu maloletej a s maloletou sa nestretáva. O maloletú sa od narodenia osobne stará matka. Maloletá je toho času doma s matkou. Matka poberá prídavky na deti a rodičovský príspevok. Maloletá je zdravá. Otec maloletej nie je vedený v evidencii nezamestnaných, nepoberá ani žiadne štátne sociálne dávky. V období od 02.09.2014 do 17.06.2016 bol zamestnaný v G. Z. F. v.o.s. s vymeriavacím základom cca. 680,- eur. V období od 25.10.2016 do 15.12.2016 bol zamestnaný v V., s.r.o. s vymeriavacím základom za mesiac 10/2016 260,63 eur, za 11/2016 1.067,71 eur a za 12/2016 420,49 eur, v období od 20.03.2017 do 27.03.2017 bol zamestnancom A. spol. s.r.o. s vymeriavacim základom 28,03 eur. Od 27.03.2017 do 31.03.2017 vykonával prácu na základe dohody o vykonaní práce, jeho vymeriavací základ za dané obdobie bol 78,- eur. Od 03.04.2017 do 24.10.2017 bol zamestnaný v spoločnosti G. s.r.o. s vymeriavacím základom v priemere 550,- eur mesačne.
9. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave rodičovských povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 24 ods. 3 Zák. o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
11. Podľa § 24 ods. 4 Zák. o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 24 ods. 5 Zák. o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
13. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
14. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
17. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
18. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Podľa § 76 ods. 1 Zák. o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
21. Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
22. Zákon o rodine vo vyššie uvedených ustanoveniach upravuje, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Súd prihliadol k záujmu maloletej a k stabilite výchovného prostredia a dospel k záveru, že je v záujme maloletej jej zverenie do osobnej starostlivosti matke. Maloletá od narodenia býva s matkou, ktorá sa o ňu osobne stará. Otec nežije s maloletou a o túto sa nezaujíma. Je určite v záujme maloletej, aby jej osobnú starostlivosť poskytovala matka, ako tomu bolo aj doteraz.
24. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti sa zohľadňujú potreby maloletej, výkon osobnej starostlivosti matky o maloletú a pomery, zárobkové možnosti a schopnosti , životná úroveň na strane
otca, teda povinného. Vzhľadom na vek dieťaťa a jeho odôvodnené potreby, má súd za to, že 100,- eur mesačne je zodpovedajúca suma výživného. Pri určení súd vychádzal z odôvodnených nákladov na maloletú. Prihliadol k tomu, že matka si vyživovaciu povinnosť plní aj výkonom osobnej starostlivosti o maloletú. V možnostiach a schopnostiach otca je platiť takto stanovené výživné, keď ide o muža v produktívnom veku. Zo záznamov v sociálnej poisťovni vyplýva, že pracuje a má pravidelný príjem. Navyše suma 100,- eur mesačne zodpovedná sume životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktorá je stanovená zákonom. 25. Na základe vyššie uvedeného je návrh matky dôvodný. Rodičia spolu nežijú, o maloletú sa osobne stará matka a otec na výživu maloletej neprispieva. Suma výživného 100,- eur mesačne zodpovedná nákladom na maloletú a možnostiam a schopnostiam na strane povinného.
26. Súd určil povinnosť otca platiť výživné od podania návrhu na súd, t.j. od 22.03.2017. Otec od podania návrhu na súd neuhradil žiadne výživné, preto zročné výživné za obdobie od 22.03.2017 do 05.04.2018 (t.j. 12 mesiacov) je vo výške 1.200,- Eur. V zmysle ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd zaviazal otca uhradiť zročné výživné do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
27. Vzhľadom k tomu, že otec sa o maloletú nezaujíma a túto nekontaktuje, súd styk otca s maloletou ponechal bez úpravy.
28. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného Mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 Civilného sporového poriadku.
Matka a kolízny opatrovník nemôžu podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva podľa ust. 368 CSP vzdali.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.