Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/79/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore navrhovateľky K. T., W.. Z., R.. X.XX.XXXX, D. J., A. XX, t.č. Košice, Q. R.. Č.. X, proti odporcovi W. T., R.. XX.XX.XXXX, D. J., A. XX, zastúpenému JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, o návrhu odporcu W. T. na zrušenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 18.10.2017 sp. zn. 17C/85/2016-247 jednohlasne takto

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 30.03.2016 č.k. 17C/85/2016-14 z r u š u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh odporcu na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného Okresným súdom Košice I. pod sp.zn. 17C/85/2016 -14. Stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Týmto uznesením súd prvej inštancie rozhodol o návrhu odporcu na zrušenie predbežného opatrenia, ktorým mu bolo dočasne zakázané vstupovať do rodinného domu so súp. č. XXXX nachádzajúcim sa na pozemku parc.č. XXX o výmere 265m2 ako aj parc. č. XXX - záhrady o výmere 351m2 kat. úz. F., R. A. Č.. XX C. J., evidovaným na LV č. XXX J.. Ú.. F.. Svoj návrh zakladal na tvrdení, že navrhovateľka nebola z jeho strany nikdy vystavená psychickému ani fyzickému násiliu a nikdy neexistovalo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy z jeho strany a preto považuje nariadené predbežné opatrenie za nedôvodné.

3. Uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že z navrhovateľkou označených dôkazov mal za preukázané, že uznesením vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Odboru kriminálnej polície sp. zn. ČVS:ORP-484/1-VYS-KE-2016 zo dňa 17.5.2016 bolo voči osobe odporcu vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 3Pv 150/16/8802-8 zo dňa 24.3.2017 bolo toto trestné stíhanie voči osobe odporcu zastavené z dôvodu, že stíhaný skutok nie je trestným činom a nie je ani dôvod na postúpenie veci. S poukazom na obsah znaleckého posudku znalkyne PhDr. Evy Sklenárovej, z odboru psychológie č. 46/2016 zo dňa 16.5.2016, ktorý bol vyhotovený na požiadanie odporcu, súd prvej inštancie konštatoval, že znalkyňa uviedla, že v osobnej výbave odporcu nie je zvýšená miera agresivity, nemá potrebu reagovať na nezhody fyzickou agresiou, ani zvýšenú potrebu verbálnej agresie. Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie PhDr. Viery Truskovej, PhD., č. 25/2016 zo dňa 30.6.2016, ktorý bol vyhotovený pre potreby trestného stíhania konštatoval, že osobnosť odporcu je vysoko neurostabilná bez tendencie sa javiť v lepšom svetle, má nízke skóre vo faktoroch návykovosti a kriminality a vysoké skóre empatie, čo prestavuje vysokú vnímavosť a citlivosť. Konštatoval, že odporca je schopný jasne vnímať a reprodukovať udalosti a neboli u neho zistené tendencie k poruche osobnosti. Konštatovala nízke skóre v hodnotách jeho agresivity

a súladne s citovanými hodnoteniami psychologičiek, ktoré posudzovali osobnosť odporcu uviedla, že tento nemá zvýšený sklon k agresivite, nemá tendenciu reagovať agresívne v konfliktných a záťažových situáciách. Uzavrela, že v prípade odporcu s vysokou pravdepodobnosťou nejde o osobu priameho agresora, ktorého navrhovateľka označila ako tyrana. Menovaný nemá vo svojej osobnostnej štruktúre tendencie k správaniu, ktoré k jeho osobe uvádza navrhovateľka. Ďalej konštatoval, že táto znalkyňa v trestnom konaní vypracovala aj ďalší znalecký posudok č. 12/2016 dňa 12.1.2017, v ktorom posudzovala osobu navrhovateľky ako poškodenej v trestnom konaní a dospela k záveru, že u tejto boli zistené symptómy týranej osoby tak, že u nej boli zistené vyššie hodnoty neurolability, ktoré môžu byť geneticky dané a potom akýkoľvek sociálny vplyv, zníženie príjmu potravy, alebo nadmerné cvičenie spôsobí, že jedinec vysiela navonok známky utrápenej osobnosti a teda vykazuje znaky týranej osoby. Na otázku, či je možné, že navrhovateľka na základe týchto svojich predispozícií si záver o tom, že je týraná vymyslela znalkyňa uviedla: „Ak sledovala nejaký iný cieľ a chcela sa s týmto manželom rozísť, je vysoko pravdepodobné, že všetko svoje úsilie, ako aj genetickú predispozíciu použila na to, aby sme jej uverili“. Z obsahu svedeckej výpovede N. B. zo dňa 29.12.2016 v trestnom konaní, poukázal na jeho tvrdenie, že po vysťahovaní sa odporcu z rodinného domu na základe súdneho rozhodnutia, sa v tomto dome často zdržiaval cudzí muž a jeho auto parkovalo pred domom, z čoho svedok vyvodil, že ide o priateľa navrhovateľky. Z uvedeného svedok vyvodzoval záver, že takto týraná žena sa nechová, že si hneď nájde iného muža. Ďalej súd prvej inštancie s poukazom na listinné dôkazy označené navrhovateľkou uviedol, že táto dňa 23.6.2017 podala na Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach sťažnosť na spôsob a postup vyšetrovania vedeného vyšetrovateľkou PZ, pretože dňa 24.3.2017 trestné stíhanie voči osobe odporcu pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby zastavila. Rovnako táto dňa 17.7.2017 adresovala Generálnej prokuratúre SR návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363 Trestného poriadku. Na základe toho s poukazom na ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., ako aj ust. § 334 C.s.p. uzavrel, že dôvodom zrušenia neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 334 C.s.p. je, že odpadnú (pominú) dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, t.j. v prípade, že došlo k zmene pomerov, ku ktorým musí súd prihliadnuť a vyvodiť potrebný záver, čo má za následok, že neodkladné opatrenie už nie je nutné ani účelné. Ďalej konštatoval, že neodkladné opatrenie možno však zrušiť aj vtedy, ak sa dodatočne zistí, že predpokladané dôvody dané nie sú. Mal za to, že nie je vylúčené, že neskôr ako bolo nariadené neodkladné opatrenie sa pri vykonávaní dôkazov vo veci samej zistí, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli dané. V dôvodoch uznesenia poukázal na skutočnosť, že v dôvodoch uznesenia, ktorým došlo k nariadeniu predbežného opatrenia súd uviedol, že navrhovateľka osvedčila danosť práva, naplnenie hypotéz uvedených v ustanovení § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. tým, že odporca je vo vzťahu k nej dôvodne podozrivý z násilia, nakoľko bolo osvedčené, že medzi nimi nejde len o hádku alebo konflikt, ale o násilie, ktoré je už možné považovať za dlhotrvajúce a stupňujúce. Považoval za osvedčenú aj obavu navrhovateľky o tom, že by odporca mohol pokračovať vo svojich psychických, či fyzických útokoch a preto mal za to, že navrhovateľke ako aj obom maloletým deťom účastníkov hrozí nebezpečenstvo zo strany odporcu v prípade, že by tento ďalej zotrval s nimi v spoločnej domácnosti a je v ich záujme, aby žili doma - v dome, kde majú deti najlepšie vytvorené podmienky a ktorého podielovou spoluvlastníčkou v podiele 3/4 je navrhovateľka. Konštatoval, že podstatnými dôkazmi na základe ktorých vyvodil tieto svoje závery bolo predovšetkým oznámenie navrhovateľky o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ale predovšetkým upovedomenie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, odboru kriminálnej polície zo dňa 18.3.2016, ktorým bola navrhovateľka upovedomená, že uvedeného dňa bolo vyšetrovateľom začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ako aj správa psychologického centra zo dňa 24.2.2016, a obsah znaleckého posudku č. 12/2016 znalkyne PhDr. Viery Truskovej, PhD., v ktorých boli konštatované u navrhovateľky symptómy týranej osoby. Súd prvej inštancie v dôvodoch uznesenia konštatoval, že predbežné opatrenie bolo nariadené do času právoplatného rozhodnutia vo veci o vylúčenie odporcu z užívania predmetných nehnuteľností, ktoré začalo na návrh navrhovateľky pred Okresným súdom Košice I. pod sp. zn. 24C/112/2016, v ktorom ešte nebolo rozhodnuté vo veci samej a toto konanie je od 4.10.2017 prerušené. Konštatoval, že návrhu odporcu na zrušenie neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť ani z dôvodu, že doposiaľ nepominuli dôvody, pre ktoré bolo toto nariadené. Za dôvod prečo dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zrušenie nariadeného opatrenia označil skutočnosť, že zo strany odporcu naďalej pretrváva hrozba neprimeraného správania voči navrhovateľke a ich deťom (nakoľko sa to už v minulosti reálne stalo, ako to vyplýva z právneho záveru prvostupňového a odvolacieho súdu v čase nariadenia neodkladného opatrenia) a to aj bez ohľadu na to, či takého správanie dosahuje intenzitu trestného konania, pretože bolo dostatočne osvedčené, že odporca požíva v neprimeranej miere alkoholické nápoje, v dôsledku čoho, by mohlo dôjsť u neho k neprimeranému správaniu sa voči

navrhovateľke a deťom, čím by mohol byť ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Mal teda za to, že vo veci nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by mala za následok, že neodkladné opatrenie už nie je nutné ani účelné a z tohto dôvodu návrh na jeho zrušenie zamietol.

4. Proti uzneseniu podal včas odvolanie odporca. Tento žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a jeho návrhu na zrušenie predbežného opatrenia vyhovieť. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ C.s.p., teda na tvrdení, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie svoje závery o zamietnutí návrhu založil výlučne na tvrdeniach navrhovateľky. Poukázal na to, že z obsahu uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 3Pv 150/16/8802-8 zo dňa 24.3.2017, ktorým bolo trestné stíhanie voči nemu zastavené, ale ani z rozsiahleho dokazovania, ktoré predchádzalo vydaniu tohto uznesenia nevyplynulo, aby on mal mať tendencie k nadmernému požívaniu alkoholických nápojov a následne k agresívnemu správaniu voči navrhovateľke a deťom. Z dôkazu predkladaného navrhovateľkou a to emailovej správy od jeho sestry, ktorá predstavuje súkromnú korešpondenciu, nevyplývajú skutočnostiach prezentované navrhovateľkou. Naopak dôkazmi vykonanými v rámci trestného konania bol vyvodený záver, že nemá tendencie k agresívnemu správaniu a nejde o osobu priameho agresora, ktorého navrhovateľka označila ako tyrana. Má za to, že záver súdu prvej inštancie o nepominutí dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené je založený výlučne na vyjadrení navrhovateľky a toto je v príkrom rozpore s dôkazmi vykonanými dôkazmi v trestnom konaní a zakladá výraznú nerovnováhu pri hodnotení vyjadrení navrhovateľky a odporcu súdom prvej inštancie. Dôvody, v ktorých zamietnutie návrhu na zrušenie predbežného opatrenia súd prvej inštancie založil na tvrdení, že toto bolo nariadené až do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej považuje za závery v rozpore s platným právom. Pokiaľ orgány činné v trestnom konaní dospeli, na základe vykonaného dokazovania k záveru, že odporca sa žiadneho psychického, ani fyzického násilia, ani hrozby takéhoto násilia voči navrhovateľke nedopustil, nemohla byť naplnená hypotéza ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda nikdy neexistoval dôvod na vylúčenie odporcu z realizácie jeho ústavne garantovaného vlastníckeho práva. A ak bolo ďalšie spolužitie navrhovateľky s odporcom neznesiteľné, nebolo to z dôvodu predpokladaného prvou časťou hypotézy uvedeného zákonného ustanovenia, ale pre to, že chcela dom v spoluvlastníctve s odporcom užívať so svojou mimomanželskou známosťou ešte pred jeho vyporiadaním.

5. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka. Táto žiadala napadnuté uznesenie potvrdiť. Vo vyjadrení konštatovala, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak z odporcom označených dôkazov vykonal len tie dôkazy, ktoré boli datované po rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.6.2016. Ona ako aj deti majú naďalej z osoby odporcu strach. V prípade zrušenia neodkladného opatrenia a jeho návratu do rodinného domu má reálne obavy, že bude v násilnom správaní voči nej aj deťom pokračovať, prípadne ho ešte vystupňuje.

6. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí nevyporiadal správne s právne významnými skutočnosťami, ktoré nastali po rozhodnutí súdu prvej inštancie o nariadení predbežného opatrenia, čo vyústilo do nesprávneho rozhodnutia o návrhu na jeho zrušenie.

7. Tak ako na to odvolací súd poukázal už vo svojom predchádzajúcom uznesení, ktorým potvrdil uznesenie o nariadení predbežného opatrenia konštatuje, že ide o predbežné opatrenie (teraz neodkladné opatrenie), ktorého úlohou je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Takéto predbežné opatrenie je možné nariadiť iba v prípade, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia voči navrhovateľovi. Súčasne je nevyhnutné zo strany navrhovateľa hodnoverne osvedčiť, že jeho osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Takéto závery možno vyvodiť predovšetkým z listinných dôkazov, ktorými sú lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby a pod.. Špecifičnosť rozhodovania o tomto návrhu vyplýva zo skutočností, že o ňom musí súd rozhodnúť do 24 hodín od jeho podania a to bez vykonania dokazovania a skutkové závery preto môže vyvodiť iba na základe skutočností, ktoré osvedčil navrhovateľ. Za právne významné skutočnosti možno považovať iba tie skutočnosti, ktoré boli navrhovateľom osvedčené, najneskôr do rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže v prípade tohto rozhodovania platí zásada, že pre nariadenie predbežného opatrenia (teraz neodkladného opatrenia)

je rozhodujúci vždy skutkový stav, ktorý existoval v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Za takejto situácie nemá odvolací súd teda možnosť prihliadnuť ani k skutočnostiam, ktoré vyšli najavo po rozhodnutí súdu prvej inštancie, teda v priebehu odvolacieho konania. V súlade s uvedenými zásadami preto súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vychádzal iba z navrhovateľkou označených dôkazov a to lekárskych správ zo dňa 15.4.2015 a 20.4.2015, z potvrdení o jej návštevách Psychologického centra v Košiciach, lekárskej správy od psychiatričky MUDr. K. zo dňa 24.2.2016 o ohľadne vyšetrenia navrhovateľky pre ťažký stres a z potvrdenia OO PZ Košice - Dargovských hrdinov zo dňa 15.4.2015 o podaní oznámenia navrhovateľky, že ju odporca fyzicky napadol a hrubo jej vynadal, ale predovšetkým z potvrdenia OR PZ v Košiciach zo dňa 16.2.2016 o tom, že navrhovateľka urobila ústne oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a upovedomenie OR PZ v Košiciach zo dňa 18.3.2016 navrhovateľke o začatí trestného stíhania odporcu pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby.

8. Podľa ust. § 334 C.s.p. súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

9. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že toto umožňuje zrušenie neodkladného opatrenia na základe univerzálneho kritéria, ktorým je odpadnutie dôvodov pre ktoré bolo nariadené. Na základe tohto princípu môže byť dôvodom na zrušenie neodkladného opatrenia skutočnosť, že v konaní sa následne na základe dokazovania preukázalo nesplnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Aj procesné dokázanie toho, že neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy nariadené možno z daného hľadiska považovať za odpadnutie dôvodov sui generis. Je preto povinnosťou súdu pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia vyporiadať sa so všetkými právne významnými skutočnosťami, ktoré vyšli najavo v čase po dátume, ku ktorému bolo nariadené predbežné opatrenie súdom prvej inštancie. Za právne významné dôkazy je preto potrebné považovať predovšetkým obsah ako aj výsledky konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní ohľadne trestného oznámenia, ktoré na odporcu podala navrhovateľka, ktorého súčasťou je aj vypracovanie psychologického posudku na osobu obvineného - odporcu. Znalkyňa vo svojich záveroch konštatovala, že v prípade odporcu ide o vyváženú stabilnú a zrelú osobnosť bez psychopatologických charakteristík. Z dominantných čŕt osobnosti sú najdôležitejšie pre jeho reaktivitu k sebe ako aj k okoliu neurostabilita (stálosť, vyváženosť, primeraná organizácia dynamických prejavov), osobnosť bez psychoticizmu (nemá prejavy čudáctva, inakosti od okolia, atypických prejavov v správaní sa k sebe ako aj k okoliu). Intelektové schopnosti sú t.č. situované do pásma nadpriemeru (IQ-125 zjavný nadpriemer). Všetky subtesty daného testovacieho materiálu na zistenie IQ poukazujú na vysokú mieru princípu porozumenia situácie, analógiu vo vzťahoch, logický princíp ako aj analýzu a syntézu riešeného materiálu Znalkyňa poukázala na to, že odporcu vyšetrili v priebehu krátkeho časového obdobia (cca 3 mesiace) tri nezávislé psychologičky, z toho dve znalkyne. U menovaného sa vo všetkých troch prípadoch aj napriek tomu, že všetky odborníčky použili inú testovaciu bariéru, neprejavili žiadne odchýlky od noriem slovenskej populácie, žiadna odchýlka v oblasti psychosomatiky-náznaku choroby ani oblasti patológie. Z uvedených dôvodov nepovažovala znalkyňa za potrebné vykonať žiadne ďalšie znalecké dokazovanie vo vzťahu k osobnosti odporcu. Na otázku vyšetrovateľa znalkyňa uviedla, že menovaný nemá zvýšený sklon k agresivite, nemá tendenciu reagovať agresívne v konfliktných a záťažových situáciách. K objektivizácii ňou vpracovaného znaleckého posudku č. 12/2016 zo dňa 12.4.2016 uviedla, že vyšetrila aj navrhovateľku K. T. na základe uznesenia vyšetrovateľa podľa § 142 ods. 1 Trestného poriadku v trestnej veci zločinu „týranie blízkej osoby a zverenej osoby“, s odpoveďou na otázku vyšetrovateľa, či poškodená vykazuje znaky týranej osoby tak, ako je to uvedené v príslušných medzinárodných dokumentoch teda, či u poškodenej bol zistený syndróm týranej osoby uviedla, že na základe zistených skutočností, ktoré boli ňou realizované psychologickým vyšetrením a znaleckým dokazovaním boli u menovanej K. T. zistené symptómy týranej osoby. Táto skutočnosť bola komparovaná aj s diagnostickými kritériami medzinárodnej klasifikácie chorôb, ktorá má platnosť v rámci Európskej kriterálnej normy posudzovania diagnostických kritérií pod kódom F.43 - reakcia na ťažký stres a adaptačné poruchy. Konštatovala, že dané zistenie sa u menovanej prejavilo na základe testovacieho materiálu, pozorovania jej aktuálneho líčenia deja, ako aj osobnostných dispozícií. S vysokou pravdepodobnosťou k posudku realizovaného na jej bývalého manžela W. T. nejde o osobu jej priameho agresora, ktorého uviedla ona ako tyrana. Menovaný nemá vo svojej osobnostnej štruktúre tendencie k správaniu, ktoré k jeho osobe uvádza K.. T.. Rovnako na základe priložených materiálov pre vypracovanie znaleckého posudku a výpovede menovaného sa ukázalo, že problematické manželské spolužitie trvajúce od r. 2014 má z histórie udalostí patologické vzťahové zázemie, ktoré vyvrcholilo u

K. T. podaním trestného oznámenia na bývalého manžela pre týranie jej osoby. Z dôvodu čiastočných rozporov medzi vyššie uvedenými závermi a závermi uvedenej znalkyne v jej znaleckom posudku č. 12/2016 bola táto predvolaná vyšetrovateľkou dňa 12.1.2017, kde na jej otázky uviedla vo vzťahu k jej predchádzajúcim záverom, že u K. T. boli zistené symptómy týranej osoby, že u každého človeka, ktorému vyjde zvýšené N, čiže zvýšená neurolabilita je základným východiskom posudzovania toho, či ide u tejto osoby o nejaký extrémny tlak zo sociálneho prostredia alebo môže ísť o geneticky podmienenú dispozíciu. Konštatovala, že sú jedinci, ktorí majú vysoké N apriórne, tzn. pred tým ako sa niečo udeje, majú neurolabilitu vysokú a tým pádom každý sociálny vplyv, manžel, priateľ alebo deti, či radikálna zmena životného štýlu (aj nadmerné cvičenie u žien, zníženie príjmu potravín alebo obmedzenie živín) môže spôsobiť, že jedinec sa začne cítiť nekomfortne, tým pádom vysiela navonok všetky známky utrápenej osobnosti, schudnutej osobnosti, celkový dojem je negatívny a nepriaznivý. Vyšetrením a pozorovaním K. T. už pri vstupe do objektu zariadenia pôsobila utrápene, ubiedene, s vysokou mierou nejakého napätia. Aj na základe jej vylíčenia a špecifickej vierohodnosti vykazovala poškodená známky týranej osoby. Táto vzhľadom k zvýšenej neurolabilite (aj geneticky podmienenej) aj bez akéhokoľvek sociálneho podnetu vykazuje mierny diskomfort v živote a tým, že na ňu boli kladené isté nároky ako to spomínal obvinený T., alebo ona vo svojej výpovedi, že majú za sebou ťažké a náročné obdobie rekonštrukcie domu, striedania obydlí, ako aj celového disharmonického spôsobu života, vzhľadom k náročným životným situáciám a spôsobu ich celkového žitia môže javiť pomerne vysoko presvedčivé symptómy týranej osoby, ktoré si môže spôsobiť aj samotnou autoreguláciou - vlastným myslením, vlastným postojom k životu, spôsobom životosprávy a psychohygieny a tým pádom si tento svoj stav môže privodiť sama. Na otázku či je možné, aby si celý dej, ktorý táto vylíčila vymyslela a aj tomu verila, znalkyňa uviedla, že je možné, že pri vylíčení deja mohlo dôjsť k zvýrazneniu práve negatívnych zážitkov s obvineným, kde v konečnom dôsledku to vyzeralo ako dlhodobé a systematické týranie danou osobou, pričom pri jeho klinickom rozhovore, pri výpovedi, kde bola znalkyňa prítomná, ako aj diagnostike sa tieto ňou líčené argumenty jednoznačne vyvrátili. Konštatovala, že táto zámerne neklame, skóre lží je nízke, ak sledovala nejaký iný cieľ a chcela sa s týmto manželom rozísť je vysoko pravdepodobné, že všetko svoje úsilie ako aj genetickú predispozíciu použila na to, aby sme jej uverili.

10. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa 24.3.2017 č. 3Pv 150/16/8802-8 vyplýva, že v trestnej veci obvineného W. T. zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona rozhodol prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I tak, že podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku že zastavuje trestné stíhanie obvineného pre vyššie uvedený zločin na tom skutkovom základe, že od r. XXXX A. XX.X.XXXX opakovane spôsobil psychické a fyzické utrpenie na rôznych miestach v mieste trvalého pobytu C. J. R. B.. A. Č.. XX svojej manželke K. T. a to pravidelným a neustále sa stupňujúcim ponižovaním, pohŕdavým správaním, neustálym sledovaním, vyvolávaním stresu, sácaním a drganím, čím jej tým svojím skonaním spôsobil psychické a fyzické utrpenie. Trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod ani na postúpenie veci. Z obsahu tohto uznesenia vyplýva, že k uvedenému záveru prokurátor dospel na základe vykonaného dokazovania v rámci, ktorého vykonal výsluch tak obvineného, ako aj poškodenej K. T., svedkov J. Z., S. N., K. Š., S. Z., K. Z., Š. T., N.. O. T., K.. A. D., X.. S. D., N. B., oboznámením sa so závermi znaleckého posudku č. 12/2016 znalkyne PhDr. Viery Truskovej, zo znaleckým posudkom č. 25/2016 rovnakej znalkyne, oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 16.3.2016 sp. zn. 11P 2/2016, ktorým bolo manželstvo obvineného a poškodenej rozvedené a zhodnotením vyššie uvedených dôkazov získaných v rámci vyšetrovania a po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že konanie, ktoré je predmetom trestného stíhania nenapĺňa znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. b/ Trestného zákona, nakoľko tu absentuje ako objektívna stránka, tak aj subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu. Poukázal na závery znalkyne, ktorá na základe diagnostiky a výsledkov vyšetrenia štruktúry osobnosti obvineného, ako aj patológie jeho osobnosti, ako aj líčenia deja uzavrela, že je vysoko nepravdepodobné, že obvinený vedome, cielene a najmä dlhodobo spôsoboval traumu poškodenej K. T..

11. Odvolací súd prihliadnuc na uvedené dôkazy dospel k záveru, že nimi boli vyvrátené závery súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia dňa 30.3.2016, ktoré tento vyvodil na základe vtedy mu prístupných dôkazov, predovšetkým lekárskej správy psychiatričky a predovšetkým upovedomenia o začatí trestného stíhania odporcu pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Tieto novo označené dôkazy vyvracajú záver o splnení podmienok na nariadenie (ako aj trvanie) neodkladného opatrenia nariadeného podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. a to, že

navrhovateľkina osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia, ako aj to, aby takýto stav navrhovateľky bol vyvolaný konaním odporcu.

12. Na správnosti takýchto záverov nemení nič ani tvrdenie navrhovateľky v jej vyjadrení k návrhu na zrušenie uznesenia o nariadení predbežného opatrenia, v ktorom táto uviedla, že odporca aj naďalej požíva alkoholické nápoje a v dôsledku toho mu bol odobratý vodičský preukaz. Na uvedenú skutočnosť jednak navrhovateľka neoznačila priamy dôkaz a jednak skutočnosť, že odporca sa podrobil opakovane a na sebe nezávisle psychologickým posúdeniam, nemožno pochybovať o tom, že nadmerné požívanie alkoholických nápojov a prípadná diametrálna zmena správania sa pod vplyvom alkoholu by bola týmito posudkami preukázaná.

13. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil podľa ust. § 388 C.s.p. a návrhu odporcu na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia vyhovel.

14. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi rovnakými účastníkmi prebieha aj konanie vo veci samej o vylúčenie odporcu z užívania bytu pod sp. zn. 24C/112/2016, tvoria trovy tohto konania súčasť trov konania vo veci samej, o ktorých bude rozhodnuté v rámci rozhodovania o trovách konania vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.