Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Csr-3-2016.pdf
PDF · 94.71 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csr/3/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v spore žalobcu: V. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. S., K. č. XXX/X, zast.: JUDr. Michal Rebro advokát, so sídlom Maróthyho 6, Bratislava proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária, JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho č. 16, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
Rozhodcovský rozsudok zo dňa 10.5.2016, spisová značka 1084/07/15 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom so sídlom Krížna 56, 821 08 sa z r u š u j e. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa písomne podanou žalobou zo dňa 31.08.2016 domáhal, aby súd rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku zo dňa 10.05.2016, spisová značka 1084/07/15 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom so sídlom Krížna č. 56, 821 08 Bratislava, v konaní pred rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom.
2.Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, súd podľa § 180 CSP pojednával v jeho neprítomnosti.
3.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zrušenie rozsudku žiada z dôvodov uvedených v žalobe, rozhodnutie považuje za protizákonné v rozpore s dobrými mravmi, ako i z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Žalobca si požičal finančné prostriedky vo výške 1.500 eur, avšak v zmysle rozhodcovského rozsudku bol povinný žalobca zaplatiť žalovanému sumu 2009,29 eur, má za to, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca má dôveru vo všeobecné súdy a ich ochranu, pričom rozhodcovskú zmluvu považuje za nekalú podmienku, ktorá bráni tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Slovenský arbitrážny súd rozhodoval v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práva spotrebiteľa a nesprávne posúdil platnosť rozhodcovskej zmluvy zo dňa 28.8.2013.
4.Žalobca uviedol, že zotrváva na podanej žalobe, zobral si úver zo spoločnosti PROFI CREDIT, mal mu byť poskytnutý úver vo výške 1.500 eur, pričom mu bol poskytnutý úver iba vo výške 1.300 eur, 200 eur si nechali v prípade, ak by zostal nezamestnaný. Doposiaľ zaplatil asi 1.300 eur, potom mu chodievali výzvy od spoločnosti Intrum Justitia, PROFI CREDIT. Prišiel mu rozsudok, pričom chceli ešte 2.000 eur s tým, že ak to nevyplatí, nastane exekúcia. Volali mu do práce, chodili za ním a jeho rodinou domov. Žiadal o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pretože nemá na to, aby to splácal. Žiadna exekúcia neprebieha, žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok, aby nemal exekúciu.
5.Súd sa vo veci oboznámil s rozhodcovským rozsudkom, Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvou o revolvingovom úvere, Rozhodcovskou zmluvou, oznámením veriteľa o schválení úveru, výpisom z registra, kartou klienta, uznesením 11Er/686/2016-23, EX 483/2016, zo dňa 23.6.2016, spisom 1084/07/15 a zistil nasledovný skutkový stav :
6.Dňa 28.8.2013 bola uzatvorená medzi stranami sporu Zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500030575, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v splátkach vo výške 80,37 eur, počet splátok 42, RPMN 69,20%, ročná úroková sadzba 70,01 %. Zároveň bola uzatvorená Rozhodcovská zmluva č.8500030575 na základe ktorej sa strany sporu dohodli, že akékoľvek spory, alebo nároky budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskému súdu bola podaná dňa 29.7.2015 žaloba o zaplatenie sumy 2.009,25 eur s prísl. ako i zmluvnej pokuty vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,55% ročne. Vo veci bolo rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom sp. zn.1084/07/15, zo dňa 10.05.2016, tak že súd zaviazal žalovaného(v tomto konaní žalobcu) na zaplatenie sumy vo výške 2.009,25 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy 80,37 eur od 2.2.2014 do 2.2.2014, od 2.3.2014 do 2.3.2014, od 2.7.2014 do 3.7.2014, od 2.8.2014 do 3.8.2014, od 2.9.2014 do 10.9.2014, od 2.10.2014 do 8.10.2014, od 2.11.2014 do 4.11.2014, od 2.12.2014 do11.12.2014, od 2.1.2015 do 11.6.2015, od 2.3.2015 do zaplatenia, od 2.4.2015 do zaplatenia, od 2.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 1768,14 eur od 11.5.2015 do zaplatenia ako i k náhrade trov konania. Rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 31.5.2010 a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.9.2016, vykonateľnosť dňa 6.9.2016.
7.Podľa §1 ods.1 písm. a) zák. č.335/2014 Z. zák. o zmene a doplnení niektorých zákonov o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní tento zákon upravuje spotrebiteľské rozhodcovské konanie.
8.Podľa § 3 ods. 1,2,3 vyššie cit. zákonného ustanovenia, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.
9.Podľa § 45 ods. 1 vyššie cit. zák. ust., žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a)účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu,
b)účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c)rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d)stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e)spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f)stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g)v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h)vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i)stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j)rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k)výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l)rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10.Podľa § 46 ods.1 vyššie cit. zák. ust. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
11.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12.Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
15.Podľa čl. 6 ods.1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách(ďalej len ako "smernica"), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
16.Podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
17.Súd posúdil zmluvný vzťah vzniknutý medzi stranami sporu za spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa vzťahujú právne normy o spotrebiteľskom práve. V prvom rade súd konštatoval včasnosť podanej
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá bola podaná v lehote 3 mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi, rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 31.5.2016 a žaloba bola podaná na súd dňa 31.8.2016.
18.Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
19.V danej veci mal súd za preukázané, že Rozhodcovská zmluva nebola žalobcom (spotrebiteľom) osobitne vyjednaná a bola žalovaným (dodávateľom) pripravená ako súčasť vopred pripravených zmlúv, i s poukazom na predtlačenú formu. Zmluvná podmienka núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom, pokiaľ neodmietne dodávateľom pripravený návrh rozhodcovskej zmluvy. Voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu bola uskutočnená jednostranne, nakoľko výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. V bode 6 rozhodcovskej zmluvy sa strany sporu dohodli, že rozhodcovské konanie bude vedené v slovenskom jazyku pred jedným rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu s tým, že každý z účastníkov rozhodcovského konania má právo voľnosti určenej stálym rozhodcovským súdom navrhnúť za rozhodcu ktorúkoľvek z osôb zapísaných v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu podľa svojho vlastného uváženia. V prípade, že všetky sporové strany navrhnú v uvedenej lehote za rozhodcu rovnakú osobu, vec prejedná a rozhodne táto osoba. V prípade, že sporové strany v uvedenej lehote nenavrhnú za rozhodcu rovnakú osobu alebo, ak niektorá zo sporových strán v uvedenej lehote nenavrhne za rozhodcu žiadnu osobu, ako aj v prípade, ak vzniknú odôvodnené pochybnosti o tom, ktorú osobu sporové strany určili ako rozhodcu, ustanoví rozhodcu, ktorý vec prejedná a rozhodne, predseda stáleho rozhodcovského súdu. Žalobca si podľa žalovaného neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, preto žalovaný uplatnil svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky podľa čl. 5 rozhodcovskej zmluvy, kde rozhodca vydal rozhodcovský rozsudok, čo v konaní sporné nebolo. Súd k možnosti výberu rozhodcu uvádza, že táto možnosť výberu spôsobu riešenia sporu dlžníkom, v danom prípade žalobcom je podľa súdu málo pravdepodobná, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu, žalovaný, teda veriteľ. Vo väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v podstate žalobný návrh nepodáva. Spotrebiteľ má podľa zmluvnej úpravy možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, ak sa podaním žalobného návrhu v rozhodcovskom konaní veriteľom, stratil možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Žalovaný nepreukázal, že žalobca ako dlžník bol s podmienkami rozhodcovského konania pri podpise zmluvy uzrozumený.
20.Na základe vyššie uvedeného súd považoval rozhodcovskú zmluvu za absolútne neplatnú v zmysle § 53 ods.5 Občianskeho zákona z dôvodu, že rozhodcovská zmluva síce dáva možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a súdom všeobecným, ale len v prípade pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient - dlžník, spotrebiteľ, čím spôsobuje narušenie rovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva s poukazom na čl. 6 ods.1 a čl. 3 ods.1 Smernice Rady 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákona čl. 144 ods.1 a čl. 7 ods.2 Ústavy SR a na ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora -rozsudok Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores C-240/1998 až C-244/9 je ako zmluvná podmienka neprijateľná a teda aj absolútne neplatná. Samotný procesný postup rozhodcovského súdu znevýhodňuje spotrebiteľa ako slabšiu stranu a vzbudzuje pochybnosti aj o jeho objektívnosti, nakoľko si ho vybral žalovaný. Tým bol žalobca znevýhodnený ako spotrebiteľ. Z doterajšej praxe súdu je nesporné, že rozhodcovské zmluvy sú "nanucované" pri podpise úverov, pričom cieľom rozhodcovských zmlúv je rýchlejšie dosiahnutie uspokojenia pohľadávky veriteľom vydaním rozhodnutí vo veci cez rozhodcov.
21.Napriek tvrdeniu žalovaného, že žalobca mohol od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a že nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, tak súd má za to, že žalobca ako spotrebiteľ nemusel vedieť rozpoznať právny rozdiel medzi rozhodcovským konaním a všeobecnými súdmi.
22.Taktiež zmluvná pokuta uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere je neprimerane vysoká a Zmluva o revolvingovom úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou musí obsahovať údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keďže tieto náležitosti spotrebiteľská zmluva neobsahuje, je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Súd poukazuje, že rozhodcovský súd síce aplikoval vo svojom rozhodnutí aj spotrebiteľské právo, avšak čisto formalisticky, bez toho, aby bola poskytnutá ochrana slabšiemu subjektu v spore, naopak zaťažila subjekt neprimeranou sumou, priradenej k úverovej istine o úrok aj zmluvnú pokutu, ktorých výška sa odvíjala od zostatkov nesplatenej istiny, ktorá bola vyčíslovaná s ohľadom na vykonané plnenie, pripočítané k neprimerane vysokému príslušenstvu úverovej istiny. Už viackrát bolo judikované, že dojednávanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorú by žalovaný nemal používať pri uzatváraní úverových vzťahov. Samotná rozhodcovská zmluva nerieši otázku dostatočného oboznámenia sa dlžníka s postupom rozhodcovských súdov, s rozhodcovským konaním ako takým a najmä s dôsledkami vydania rozhodcovského rozsudku proti dlžníkovi a možnosti uplatnenia prisúdenej pohľadávky z rozhodcovského rozsudku vo vykonávacom konaní. Keďže zmluvné dojednania sú svojim obsahom a účelom i v rozpore s dobrými mravmi, sú absolútne neplatné, preto súd žalobe vyhovel. Súd poukazuje, že pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky nemusí byť viazaný návrhom v prípade absolútnej neplatnosti, ku ktorej prihliada z úradnej povinnosti.
23.Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.