Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_56C-20-2017.pdf
PDF · 87.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-56C/20/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci žalobcu: G. Y., nar. XX.XX.XXXX, U. XX, XXX XX Y., zastúpený ius aegis s.r.o., Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava proti žalovanému: E. L., nar. XX.XX.XXXX, O. 8, XXX XX Y., o žalobe na zaplatenie 87.300,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 77.300,-eur
- úrok z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 11.200,- € od 01.11.2015 do 16.06.2017
- úrok z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 1.200,- € od 17.06.2017 do zaplatenia
- úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 8.900,- € od 22.08.2016 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 67.200,- € od 26.02.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd konanie z a s t a v u j e .
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a plnú náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.05.2017 sa žalobca domáhal na žalovanom v skrátenom konaní vydania platobného rozkazu v sume 87.300,- eur s príslušenstvom a to z dôvodu, že žalovaný nevrátil riadne a včas pôžičku peňazí. Zároveň žiadal o vydanie zabezpečovacieho opatrenia.
2.Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že poskytol žalovanému dňa 16.07.2015 viacero pôžičiek peňazí v celkovej výške 87.300,- eur, pričom žalovaný nevrátil ani čiastočne poskytnuté finančné prostriedky aj napriek tomu, že písomne uznal svoj dlh čo do dôvodu aj do výšky.
3.Predmetnou žalobou sa žalobca zároveň domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v znení: a/ Súd zriaďuje k nehnuteľnostiam: k bytu č. 13 na - 4 poschodí bytového domu postaveného na parcele registra „C“ č. XXXX/X, a k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1058/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, zapísaným na LV č. XXXX, okres Y. I, obec: Y. - mestská časť H. mesto, katastrálne územie: H. mesto ktoré sú vo vlastníctve žalovaného v spoluvlastníckom podiele v pomere 1, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vyplývajúcej z pôžičky zo dňa 16.07.2015, z pôžičky zo dňa 21.07.2016 a z pôžičky zo dňa 25.02.2015 v celkovej výške 87.200,- € s príslušenstvom. b/Súd zriaďuje k nehnuteľnostiam: k parcele registra „C“ č. XXXX/X o výmere 699 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ak parcele registra „C“ č. XXXX/X o výmere 168 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, okres Y. I, obec: Y. - mestská časť H. mesto, katastrálne územie: H. mesto, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného v spoluvlastníckom podiele v pomere 1058/20000, záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vyplývajúcej z pôžičky zo dňa 16.07.2015, z pôžičky zo dňa 21.07.2016 a z pôžičky zo dňa 25.02.2015 v celkovej výške 87.200,- € s príslušenstvom.
c/ Súd zriaďuje k obchodnému podielu: o veľkosti 100 % zo základného imania, čo predstavuje výšku vkladu 6.639,- € v spoločnosti pe3xon, s.r.o. so sídlom Laténska 954/8, 851 10 Bratislava, IČO: 31 320 988, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 2565/ B, ktorý je vo vlastníctve žalovaného, záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vyplývajúcej z pôžičky zo dňa 16.07.2015, z pôžičky zo dňa 21.07.2016, a z pôžičky zo dňa 25.02.2015 v celkovej výške 87.200,- € s príslušenstvom. 4.Uznesenim zo dňa 30.05.2017 súd nariadil žalobcom požadované zabezpečovacie opatrenie v znení uvedenom v bode 3 tohto odôvodnenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.7.2017 a vykonateľnosť dňa 23.06.2017. 5. Dňa 28.08.2017 bol na návrh žalobcu vydaný platobný rozkaz pod sp. zn. 56C/20/2017. Žalovaný po doručení platobného rozkazu podal dňa 19.9.2017 odpor, súd preto uznesením zo dňa 25.09.2017 platobný rozkaz zrušil.
6. Žalovaný v podanom odpore uviedol: pohľadávku vo výške 11.200,- eur ktorú uznal dňa 16.07.2015 splatil v hotovosti dňa 18.12.2015 k rukám žalobcu, pohľadávku vo výške 8.900 eur ktorú uznal dňa 31.1.2017 splatil na účet dňa 16.06.2017 vo výške 10.000,- eur. Poukázal na skutočnosť, že žalobca má v držbe záloh a to motocykel L. J ev. č.Y v zostatkovej hodnote 12.000,- eur s plnou mocou na všetky právne úkony, takže ho pred podaním žaloby mohol speňažiť. 7.Písomným podaním zo dňa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil späťvzatie žaloby vo výške žalovaným uhradenej sumy vo výške 10.000,- eur.
8.Súd pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu ako i na listiny predložené žalobcom. V konaní vykonal výsluch strán sporu - žalobcu a žalovaného, oboznámil sa s listinami : uznania dlhu zo dňa 16.7.2015, zo dňa 31.1.2017 vo výške dlhu 8.900,- eur a v sume 67.200,- eur, predsúdna výzva zo dňa 16.3.2017, dôkazom o doručovaní predmetných písomnosti žalovanému, výpisom LV č. XXXX kat. územia H. D. Y. ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, súd zistil nasledujúci s k u t k o v ý s t a v v e c i :
9.Výsluchom žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu v konaní bolo preukázané, že zotrváva na písomne odôvodnenej žalobe. Zároveň žalobca zotrval na späťvzatí žaloby v časti sumy 10.000,- eur, ako to vyplýva z jeho písomného podania zo dňa 25.10.2017. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 77.300,- eur spolu s príslušenstvom v časových rozpätiach uvedených v čiastočnom späťvzatí žalobného návrhu a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
10.Žalovaný sa vo svojej výpovedí pridržal dôvodov uvedených v odpore proti platobnému rozkazu. Tvrdil, že existuje iba pohľadávka vo výške 67.200,- eur, pričom podľa jeho názoru spornou ostávajú pohľadávky vo výške 8.900,- eur a 11.200,- eur.
11.Po vykonanom dokazovaní súd právne uzatvára: Podľa čl. 8 základných princípov CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
12.Podľa čl. 9 základných princípov CSP strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.
13.Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
14.Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 3 Cdo 325/2009)
15.Zákon pre zmluvu o pôžičke nepredpisuje nijakú formu. Zmluvné strany si však písomnú formu môžu dohodnúť. Právny vzťah zo zmluvy o pôžičke vzniká na základe dohody medzi zmluvnými stranami. Zmluvu o pôžičke je možné uzatvoriť ústne, písomne a aj konkludentne.
16.Esenciálnymi (pojmovými) znakmi zmluvy o pôžičke sú: a/ prenechanie vecí na voľné nakladanie a aj spotrebovanie, b/ druhovo určené veci, c/ dočasnosť právneho vzťahu, d/ povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, e/ určenie doby splatnosti (vrátenia) pôžičky. Zmluvné strany si môžu zmluvu uzatvoriť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o obsahu ich dojednania, pričom k založeniu zmluvného vzťahu dochádza reálnym odovzdaním veci. V rámci zmluvy je potrebné z hľadiska právnej istoty predovšetkým správne označiť zmluvné strany, predmet zmluvy, spôsob a čas odovzdania peňazí dlžníkovi, spôsob akým dlžník peňazí vráti ä v hotovosti, na účet ), splatnosť dlhu. je možné dohodnúť sa na plnení v splátkach alebo jednorazovom plnení.
17.Podľa § 658 odsek 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
18.Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
19.Podľa § 517 odsek 1, odsek 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
20.Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, podľa nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z. z., účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ak vzťah vznikol po 1.2.2013.
21.Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22.Listinou uznania dlhu zo dňa 31.1.2017 žalovaný uznal dlh z pôžičky v sume 8.900,- eur s príslušenstvom zo dňa 21.7.2016, ktorý bol splatný do 21.8.2016 tak, že sa ho zaviazal uhradiť do 16.2.2017. Totožného dňa 31.1.2017 žalovaný listinou uznania dlhu uznal dlh z pôžičky v sume 67.200,- eur s príslušenstvom zo dňa 25.2.2015, ktorý bol splatný do 25.2.2016 tak, že sa ho zaviazal uhradiť do 16.2.2017.
23.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. Je nesporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o pôžičke v celkovej sume 87.300 eur, ktorú pôžičku žalovaný uznal tak ako je to uvedené v bode 22. predmetného odôvodnenia. Písomným podaním zo dňa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil späťvzatie žaloby vo výške žalovaným uhradenej sumy 10.000,- eur. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 77.300,- eur spolu s úrokom z omeškania ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a vo zvyšnej časti nároku žalobcu konanie vo veci zastavil.
24.Uznanie dlhu plní zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu v dobe uznania. Na základe uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka nevzniká namiesto pôvodného záväzkového vzťahu nový záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom. Zakladá sa ním iba právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval.
25.Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má tak v prípade sporu uľahčenú pozíciu tým, že nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku v
čase uznania dlhu. Uznanie dlhu je druhom určovacej zmluvy, ktorou sa odstraňuje spornosť alebo pochybnosť o existencii alebo rozsahu pohľadávky veriteľa, a to na základe ústupkov dlžníka. Uznanie dlhu je akcesorickým právnym úkonom vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému vzťahu. Uznanie dlhu má konštitutívny charakter, pretože veriteľovi vznikne nový právny titul na vymáhanie dlhu. Uznanie dlhu dlžníkom má pre veriteľa význam spočívajúci predovšetkým v tom, že sa tým potvrdzuje, že v dobe uznania dlhu dlh trval, t.j. dlžník uznaním dlhu potvrdzuje jeho existenciu.
26.Rozhodujúcou skutočnosťou pre úročenie istiny dlhu bol deň nasledujúci po omeškaní žalovaného t.j. v časti sumy 11.200,- eur odo dňa 1.11.2015 do 16.6.2017, v časti sumy 1.200,- eur odo dňa 17.6.2017 do zaplatenia, v časti sumy 8.900,- eur odo dňa 22.8.2016 do zaplatenia, v časti sumy 67.200,- eur odo dňa 26.2.2016 do zaplatenia.
27.Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, podľa nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z. z., účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ak vzťah vznikol po 1.2.2013.
28. K tvrdeniam žalovaného, že žalobca mohol speňažiť motocykel ku ktorému disponuje plnou mocou od žalovaného a teda keď potom rozporoval pohľadávku v sume 8.900,- eur a 11.200,- eur, súd uvádza, že žalobca v časti sumy 10.000,- eur, ktorú žalovaný uhradil dňa 16.6.2017 vzal následne žalobu späť aj v prislúchajúcej časti úroku z omeškania. Ostatné námietky žalované ostali iba v rovine tvrdení a boli pre rozhodnutie vo veci bez právneho dôvodu. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že dlh v čase uznania trval a žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by medzičasom došlo k zániku dlhu splnením resp. iným spôsobom. Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenia a vychádzajúc so skutkového stavu tvrdeného v rámci procesného útoku žalobcu ktorý žalovaný v priebehu celého konania a procesnej obrany mu prislúchajúcej v konaní rozporoval, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
29.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.