Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-222-2017.pdf
PDF · 103.83 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/222/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota, sudkyňou JUDr. Stanislavou Noskovou, v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 247 85 199, so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika právne zast. Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36 715 352 so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin proti žalovanému, V. G., J.. XX. XX. XXXX, Y. G. S.Ý. V. XXX, V. N. o zaplatenie 298,- Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 54,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 72,88 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.11.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 398,- Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu - Provident Financial, s.r.o. a žalovaný uzavreli dňa 27.09.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému hotovostne pôžičku vo výške 400,- Eur a žalovaný sa zaviazal splatiť pôžičku v týždenných splátkach po dobu 60 týždňov po 8,97 Eur s tým, že posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 21.11.2014. Súčasne so zmluvou žalovaný uzavrel Zmluvu o zabezpečení splátok úveru na základe ktorej sa Provident Financial, s.r.o. zaviazala žalovanému poskytnúť službu špecifikovanú v čl. I. uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 206,- Eur, v 60-tich týždenných splátkach po 3,43 Eur. Výška splátky z oboch zmlúv bola 12,40 Eur týždenne. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi a uhradiť celkové náklady s poskytnutím úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 postúpila spoločnosť Provident Financial s.r.o. pohľadávku voči žalovanému s príslušenstvom na žalobcu, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Žalovaný porušil povinnosť splácať svoje záväzky zo zmlúv a uhradil len splátky v celkovej výške 346,- Eur. Žalobca listom zo dňa 05.10.2017 vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy, ktorú žalovaný neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu je vo výške 398,- Eur.
2. K podanej žalobe žalobca pripojil plnú moc, osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, výpis z Obchodního rejstříku, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, oznámenie o postúpení pohľadávky, podací hárok, predžalobnú výzvu a výpis splátok a úhrad.
3. Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe nevyjadril. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné, keďže žalovaný v danej veci nepoprel žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu súd z nich pri rozhodnutí vychádzal.
4. Podľa § 297 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur. Žalobca sa v predmetnej veci domáha zaplatenia sumy 398,- Eur.
5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 CSP, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a to najmä žalobou, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXX, Zmluvou o zabezpečení splátok úveru, oznámením o postúpení pohľadávky, výpisom splátok a úhrad a predžalobnou výzvou a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Dňa 27.09.2013 uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 400,- Eur, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom vo výške 57,60 Eur (čo je 22,38 % zo sumy úveru) a poplatkom za garantovanú službu pevnou sumou 80,40 Eur, celkovo sumu 538,- Eur, v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky je 8,97 Eur (posledná vo výške 8,77 Eur). V zmluve bola uvedená RPMN 70,38 %, celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť 538,- Eur, priemerná RPMN 46,06 %. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky bol stanovený na 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Podľa zmluvy zákazník podpisom zmluvy potvrdzuje prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti. Zákazník spláca splátky osobne v ktorejkoľvek banke alebo pobočky banky vkladom na účet veriteľa. Splatnosť 1. splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy. Splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Toho istého dňa uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej poskytovateľ sa zaväzuje, že zákazníkovi (žalovanému) za odmenu vo výške 206,- Eur, bude počas splatnosti zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe medzi nimi uzatvorenej zmluvy č. XXXXXXXXX. Prevzatie peňažnej hotovosti sa uskutoční v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. Odmenu zákazník splatí v 60-tych pravidelných splátkach po 3,43 Eur (posledná splátka vo výške 3,63 Eur) počas doby splácania spotrebiteľského úveru. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva siedmy kalendárny deň po uzavretí zmluvy. Ak zákazník odovzdá sumu nižšiu ako je súčet splátky spotrebiteľského úveru a splátky odmeny, peňažná hotovosť sa proporcionálne rozdelí na úhradu splátky úveru a na úhradu odmeny za poskytnutie služby podľa tejto zmluvy.
7. Z výpisu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil v období od 01.10.2013 do 28.04.2016 spolu sumu vo výške 346,- Eur.
8. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 bolo zistené, že právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o.
9. Predžalobnou výzvou zo dňa 05.10.2017 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 16.10.2017 a to vo výške 406,64 Eur.
10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej len Obchodný zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
13. Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
14. Podľa § 9 ods. 6, 7, 9 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona. Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do
zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.
15. Podľa § 53 ods. 1 až 3, ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.
17. Podľa § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Uvedené zmluvy posúdil súd ako spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keďže ich právny predchodca žalobcu uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná mala postavenie spotrebiteľa, pretože nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Na základe uvedeného podliehajú obe zmluvy režimu ochrany spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona o ochrane spotrebiteľa.
21. Ohľadne Zmluvy o zabezpečení úveru, má súd za to, že táto súvisela so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a preto je nutné posudzovať odmenu, na ktorú sa v nej žalovaný zaviazal ako odmenu dohodnutú v súvislosti s poskytnutým úverom, aj keď bola dohoda o tejto odmene zahrnutá do osobitnej zmluvy. Dojednanie o tejto odmene je dojedaním priamo súvisiacim s poskytnutým úverom, je jednou zo zmluvných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý, aj keď veriteľ vyhotovil osobitnú zmluvu obsahujúcu dohodu o spôsobe platenia splátok a o odmene za to. Aj táto odmena musí byť považovaná za plnenie na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľ ich musí uhradiť v súvislosti s poskytnutým úverom. Pretože odmena je plnením priamo súvisiacim s poskytnutým úverom a tým, že bola uvedená v osobitnej zmluve a nie v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, domáhanie sa jej zaplatenia je v rozpore s § 9 ods. 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže sa žalobca domáha plnenia priamo súvisiaceho s úverom, ktoré ale nebolo dohodnuté v Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Súd má za to, že nebolo predmetom hlavného záujmu žalovaného ako spotrebiteľa takúto zmluvu uzatvoriť. Žalovaný mal záujem o poskytnutie úveru, pričom zo strany právneho predchodcu žalobcu mu bola automaticky predložená aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru. Zmluva o zabezpečení splátok úveru jednoznačne zvýhodňuje iba právneho predchodcu žalobcu ktorý, aby si zabezpečil riadne týždenné
úhrady splátok úveru pravidelne vysiela poverenú osobu, ktorá má od žalovaného preberať tieto splátky. K takémuto prevzatiu malo dochádzať v mieste trvalého pobytu žalovaného alebo vzájomne dohodnutom mieste. Za túto službu mal žalovaný zaplatiť sumu 206,- Eur, avšak jemu samotnému táto Zmluva o zabezpečení splátok úveru žiadne výhody oproti právnemu predchodcovi žalobcu neposkytovala. Takúto zmluvu súd považoval za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a rozpor so zákonom. Obe zmluvy boli uzatvorené naraz a preto je potrebné ich posudzovať vo vzájomnej súvislosti, súd má za to, že sú v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nesmie dochádzať k neprimeranému navýšeniu úveru ako je to v tomto prípade až o sumu 206,- Eur, pričom zmluva jednoznačne zvýhodňovala iba právneho predchodcu žalobcu. Takýto postup vyvoláva dojem, že poskytovaná služba je v prospech spotrebiteľa, ale je zrejmé, že bez takejto dohody by spotrebiteľ ušetril značné finančné prostriedky, pričom realizácia úhrad je v súčasnej dobe tak bežným konaním i pre spotrebiteľov, že zaviazanie sa uhradiť tak vysokú sumu za to, že nebude spotrebiteľ musieť realizovať tak bežný úkon, nemôže byť v jeho záujme. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa teda spočíva v tom, že tento sa dohodou zaviazal uhradiť neprimerane vysokú odmenu za dohodnutú službu, pričom túto dohodu možno posúdiť ako neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka, pretože toto ustanovenie požaduje od spotrebiteľa plnenie za službu, ktoré poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že takúto odmenu nemožno žalobcovi priznať.
22. Pokiaľ ide o samotnú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere má súd za to, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere neboli uvedené správne podmienky, pričom nesprávnosť uvedených podmienok úveru mohla ovplyvniť vôľu spotrebiteľa uzavrieť predmetnú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predovšetkým mala byť dohodnutá odmena za zabezpečenie splátok úveru zahrnutá do celkových nákladov, ktoré má spotrebiteľ uhradiť. Je zrejmé, že na základe vzájomnej dohody pri uzatváraní zmlúv bol ponúknutý úver za tých podmienok, že žalovaný uhradí sumu 400,- Eur, úrok 57,60 Eur, poplatok 80,40 Eur a odmenu 206,- Eur, čo spolu 744,- Eur, pričom splátky budú preberané v mieste bydliska dlžníka. Preto, ak bola ako celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ uhradiť uvedená suma 538,- Eur, tak tento údaj je nesprávny. To má vplyv aj na výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom tento údaj je rozhodujúci pre posúdenie výhodnosti úveru, keďže výšku RPMN poskytovaného úveru si môže spotrebiteľ porovnať s priemernou výškou RPMN, za ktorú sa úvery poskytovali, pričom aj tento údaj musí vyplývať zo zmluvy. Tým, že veriteľ odmenu za preberanie splátok úveru nebral ako plnenie v súvislosti s poskytnutým úverom, výška RPMN bola v zmluve uvedená 70,38 %, čo je pri priemernej výške RPMN 46,06 % ani nie dvojnásobok. Súd má za to, že aj odmena za preberanie splátok úveru je plnením v súvislosti s poskytnutým úverom a preto výška RPMN bola v zmluve uvedená nesprávne a správna výška RPMN poskytnutého úveru je 228,66 %, čo je pri priemernej výške RPMN 46,06 % takmer päťnásobok. Z uvedeného potom vyplýva, že veriteľ pri poskytovaní úveru postupoval v rozpore so záujmom na škodu veriteľa, keď osobitný spôsob splácania úveru preberaním veriteľom v mieste bydliska spotrebiteľa upravil v samostatnej zmluve, čím vyčlenil odmenu za takéto splácanie zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tým navodil dojem, že úver je výhodnejší, keďže výška RPMN v dôsledku takéhoto postupu pri poskytovaní úveru bolo v Zmluve o spotrebiteľskom úvere niekoľkonásobne nižšia. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere bola žalovanému poskytnutá nesprávna informácia o výške RPMN poskytnutého úveru, preto uzatvorená zmluva nespĺňa základné náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia ktorých je ustanovením § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionovaná tým, že žalovanému poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný je tak povinný zaplatiť iba istinu čerpaného úveru bez poplatku za jeho poskytnutie a ďalších súvisiacich poplatkov.
23. Na základe uvedeného potom možno priznať žalobcovi iba nárok na to, čo bolo podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanému poskytnuté, t.j. spotrebiteľský úver vo výške 400,- Eur po zohľadnení zaplatenej sumy 346,- Eur. Rozdiel predstavujúci sumu 54,- Eur je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a to z dôvodov, ktoré uviedol vyššie.
24. Nesplnením peňažného záväzku sa žalovaný dostal do omeškania a žalobcovi tak zároveň vznikol nárok na úrok z omeškania, odo dňa nasledujúceho po dni postúpení pohľadávky. Výška úroku z omeškania bola v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom od 01.02.2013) určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5 % bodov. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný súd náhradu trov konania pomerne rozdelí prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. V spore bola úspešnejší žalovaný (v rozsahu 86,44 %) a žalobca bol menej úspešnejší (v rozsahu 13,56 %). Súd preto priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu jej čistého úspechu v spore, t.j. 72,88 % (86,44 - 13,56). O výške náhrady účelne vynaložených trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne vyšší súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).