Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8Co-32-2018.pdf
PDF · 99.28 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/32/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, práv. zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, Q., o zaplatenie 1.031,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 10C/155/2016-43 zo dňa 11. septembra 2017 takto
rozhodol:
Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 90,-Eur s 8,5% úrokom z omeškania zo sumy 90,-Eur od 20.05.2013 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti a v časti výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca (pôvodne Consumer Finance Holding a.s.) domáhal zaplatenia sumy 1.031,48 eur s príslušenstvom a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 657, § 658 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ , § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 , § 53 ods. 9, § 565, § 100 ods.1, 2, § 103 Občianskeho zákonníka účinného k 18.10.2012, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. O ochrane spotrebiteľa, § 524 odsek 1 a 2, § 526 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
1.2. Mal preukázané, že pôvodný veriteľ a žalovaný uzatvorili dňa 18.10.2012 zmluvu o pôžičke č. 20301375, ktorou poskytol veriteľ žalovanému pôžičku vo výške 1.000,- eur na kúpu tovaru s kúpnou cenou 1.450,- eur, pri akontácii 450,- eur. Žalovaný sa zaviazal požičanú sumu vrátiť v 43 mesačných splátkach po 30, eur s termínom konečnej splatnosti v 05/2016. Podľa bodu 6.2 Všeobecných obchodných podmienok pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil 60,- eur, preto ho žalobca listom zo dňa 11. 05. 2013 vyzval na úhradu všetkých splátok jednorazovo v sume 1.239,00 eur. Podľa bodu 12.2 Všeobecných obchodných podmienok klient, ako aj Spoločnosť je oprávnená Zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1 (teda úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy).
1.3. Dňa 28.11.2016 žalobca oznámil súdu, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupníkom, bola pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom tohto konania, ku dňu 19.09.2016 postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupníkovi. Zároveň žalobca
navrhol, aby súd pripustil zmenu strán sporu. Dňa 08.12.2016 súd prvej inštancie uznesením pripustil zmenu strany sporu z pôvodného žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. na nového žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 01. 2017.
1.4. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Tvrdenie žalovaného, že zmluvu o pôžičke č. 20301375 neuzavrel nemal preukázané, preto vychádzal z názoru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom neuzavretia zmluvy o pôžičke. Pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom, zo zmluvy o pôžičke uzavretej podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, lebo žalovaný pri jej uzatváraní vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ a právny predchodca žalobcu pri jej uzatvorení zmluvy vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Konštatoval, že pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane, s veľkým počtom spotrebiteľov, pričom návrhy zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive. Na základe zmluvy o pôžičke pôvodný veriteľ poskytol žalovanému finančné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v dohodnutých mesačných splátkach. Žalobca však žiadal splatenie celého zostatku istiny pôžičky naraz s úrokom z omeškania od 20.05.2013, teda v podstate tvrdí, že počas trvania zmluvy došlo k zosplatneniu celej pôžičky. Z bodu 12.2 VOP vyplýva, že pôvodný veriteľ bol oprávnený vypovedať zmluvu kedykoľvek, k jej zániku však dochádza až v zmysle ods. 12.1, teda úplným splatením. Z takto formulovaného ustanovenia je teda zrejmé, že jeho primárnym cieľom nie je výpoveď zmluvy v pravom slova zmysle, ale len privodenie okamžitej splatnosti všetkých splátok, pričom samotná zmluva zanikne až splnením dlžníkovho dlhu. Podľa názoru súdu citované ustanovenie predstavuje vlastne dohodu obdobnú tej, ktorú predpokladá § 565 OZ. Veriteľ teda môže kedykoľvek (bez obmedzenia akýmikoľvek zmluvnými predpokladmi) a bez akéhokoľvek zmluvného dôvodu žiadať splatenie celého dlhu kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu. Občiansky zákonník však využitie práva podľa § 565 viaže na určité obmedzujúce podmienky. Cieľom týchto obmedzení je pritom ochrana spotrebiteľa pred okamžitými nepriaznivými následkami omeškania s platením. Podľa názoru súdu by takémuto ochrannému účelu odporovalo, ak by veriteľ mohol dohodu podľa § 565 OZ nahradiť právom kedykoľvek a bezdôvodne zmluvu vypovedať. Takáto výpoveď by totiž privodila presne tie následky, ktoré privodí uplatnenie práva podľa § 565 OZ ktorým má § 53 ods. 9 OZ brániť. V záujme ochrany spotrebiteľa sa však vyžaduje, aby aj dohoda v spotrebiteľskej zmluve, podľa ktorej môže veriteľ kedykoľvek privodiť okamžitú splatnosť splátok spotrebiteľského úveru (pôžičky), podliehala rovnakým obmedzeniam vyplývajúcim z § 53 ods. 9 OZ ako dohoda v § 565. Podľa názoru súdu však potom treba na takúto dohodu (ktorá smeruje k rovnakému cieľu ako dohoda podľa § 565 Občianskeho zákonníka aplikovať všetky tie ustanovenia, ktoré sa aplikujú na dohodu podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Ide predovšetkým o osobitnú úpravu premlčania v tomto prípade.
1.5. V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 01.05.2014 v zmysle ustanovenia § 5b z. č. 250/2007 Z. z. sa súd ex offo zaoberal otázkou, či pohľadávka žalobcu nie je premlčaná. V prejednávanej veci žalobca uplatňuje nárok na vrátenie prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o pôžičke. Toto právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Táto premlčacia doba jednotlivých splátok podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z uvedeného vyplýva, že premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Tieto následky potom v záujme ochrany spotrebiteľa musia platiť aj pre takú dohodu, aká je obsiahnutá v bode 12.2 všeobecných obchodných podmienok. Ak totiž táto dohoda rovnako umožňuje veriteľovi kedykoľvek zosplatniť celý úver, potom sa musia rovnako aplikovať ustanovenia chrániace dlžníka pred možnou snahou veriteľa „predlžovať“ premlčaciu dobu otáľaním s výkonom tohto práva. Na základe toho tak súd dospel k záveru, že ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka treba aplikovať aj na premlčanie dlhu zosplatneného na základe oprávnenia daného veriteľovi v bode 12.2 Všeobecných obchodných podmienok.
1.6. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podľa bodu. 6.2 VOP splátky sú zročné do 20. dňa kalendárneho mesiaca. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný zaplatil dňa 18.12.2012 sumu 60,- eur. Pôvodný veriteľ celý dlh zosplatnil listom z 11. 05. 2013. Ustanovenie § 53
ods. 9 Obč. zák. umožňuje vykonať právo zosplatnenia až po trojmesačnom omeškaní so splatením niektorej splátky. Vzhľadom na dátum listu (11. 05. 2013) tak k zosplatneniu mohlo dôjsť len v dôsledku omeškania so splátkou splatnou 20. 01. 2013, keďže od jej splatnosti do 11. 05. 2013 uplynuli viac ako tri mesiace. V zmysle už citovaného § 103 Občianskeho zákonníka však plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. V danej veci išlo o splátku splatnú 20. 01. 2013. Týmto dňom začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaného. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr 20.01.2016. Nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný, preto premlčanie istiny malo za následok aj premlčanie nároku na úroky z omeškania. Žaloba podaná na súd dňa 15.04.2016 tak bola podaná po uplynutí premlčacej doby celej pôžičky, ako aj zodpovedajúcich úrokov z omeškania. Keďže žalovaný je spotrebiteľom musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie práva aj bez námietky žalovaného. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
1.7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“); žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť a žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 941,48 eur s 8,5% úrokom omeškania od 20. 05. 2013 do zaplatenia a trov konania a konanie v časti o zaplatenie sumy 90,- eur s 8,5% úrokom z omeškania od 20. 05. 2013 dôvodu späťvzatia žaloby zastaviť. Namietal vecnú správnosť rozhodnutia v otázke premlčania. Poukázal na ust. § 103 druhej vety OZ, podľa ktorého veriteľ môže žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej zo splátok dlžníkom riadne a včas, pričom toto právo môže využiť len do splatnosti najbližšej splátky; ak ho nevyužije, taká splátka sa premlčuje podľa jej pôvodnej splatnosti. Ak by súd vec správne posúdil, použil by § 103 prvú vetu OZ na posúdenie splátok splatných do spoplatnenia celého úveru, kedy by boli premlčané splátky splatné 20. 01. 2013, 20. 02. 2013 a 20. 03. 2013, v celkovej sume 90,- euro. Premlčanie spoplatneného úveru - od splátok splatných 20.04.2013 by podliehalo posúdeniu podľa § 103 druhej vety OZ, teda keď spoplatnil úver listom 11. 05. 2013, splátky splatné od 20. 04. 2013 nie sú premlčané. Ust. § 53 ods. 9 neupravuje počiatok plynutia premlčacej doby, len obmedzuje veriteľa na uplatnenie práva podľa § 565 OZ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplatenie splátok až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky. Toto ust. nemá vplyv na beh premlčacej doby. Ak by tomu tak bolo, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca spoplatnil celý dlh a premlčacia doba sa týka celej žalovanej sumy. 4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362 ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 5. Podľa § 470 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP"). Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z
tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Predmetom konania je žaloba, podaná na súde dňa 15.04.2016, ktorou sa žalobca, po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie sumy 90,- euro s príslušenstvom, domáha zaplatenia sumy 941,48 eur s príslušenstvom titulom neuhradeného ostatku úveru - pôžičky, ktorú poskytol žalovanému jeho právny predchodca. Zmluvou o pôžičke zo dňa 18. 10. 2012 č. 20301375 poskytol veriteľ žalovanému pôžičku vo výške 1.000,- eur na kúpu tovaru s kúpnou cenou 1.450,- eur, pri akontácii 450,- eur. Žalovaný sa zaviazal požičanú sumu vrátiť v 43 mesačných splátkach po 30,- eur, s termínom konečnej splatnosti v 05/2016. Splátky boli splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. A keďže žalovaný uhradil 60,- eur, žalobca ho listom zo dňa 11.05.2013 vyzval na úhradu všetkých splátok jednorazovo v sume 1.239,00 eur. Súd prvej inštancie žalobu zamietol majúc a to, že nárok je premlčaný, pretože premlčacia doba na uplatnenie nároku začala žalobcovi plynúť od splátky splatnej 20. 01. 2013, teda týmto dňom začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovanej a trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu uplynula najneskôr 20. 01. 2016.
8. Podľa § 370 ods. 1 CSP 1 ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Z cit. ust. vyplýva, že žalobca môže vziať počas konania žalobu späť; môže tak urobiť aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale len dovtedy, kým rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudne právoplatnosť. V danej veci žalobca zobral späť žalobu v odvolacom konaní, v časti istiny 90,- eur a príslušenstva - úroku omeškania 8,5% o sumy 90,- euro od 20. 05. 2013 do zaplatenia, preto odvolací súd konanie v tejto časti zastavil.
9. Žalobca v odvolaní namietal správnosť záverov súdu prvej inštancie v otázke posúdenia počiatku plynutia premlčacej doby dňom 20. 01. 2013, ktorým mala nastať splatnosť celého zvyšku dlhu. Žalobca tvrdil, že premlčané sú splátky splatné v januári až marci 2013, ale nie splátky splatené od 20.04.2013, keďže podľa § 103 druhej vety OZ spoplatnil úver listom 11. 05. 2013.
10. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného k 18.10.2012, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
11. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka účinného k 18.10.2012, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
12. Podľa 103 Občianskeho zákonníka účinného k 18.10.2012, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
13. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. O ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. O priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
14. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu, či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 plynie samostatne.
15. Zákon v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, prípadne aby tak rozhodnutím určil súd, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ
v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.
16. V odseku § 53 ods. 9 OZ sa spresňujú podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní.
17. V danej veci nie je sporné, že zmluvné strany si dohodli plnenie úveru v splátkach po 30,- eur mesačne, splatných 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Vychádzajúc z vyššie uvedenej právnej úpravy a výkladu bolo potrebné predovšetkým posúdiť, či pre plnenie dlhu dohodnutého v mesačných splátkach bola zmluvnými stranami dohodnutá možnosť veriteľa žiadať od dlžníka zaplatenie celého dlhu v prípade nesplnenia niektorej splátky v zmysle § 565 Obč. zák. a až následne, t.j. po splnení tejto podmienky pristúpiť k skúmaniu podmienok na uplatnenie práva podľa § 53 ods. 9 Obč. zákonníka.
18. Súd prvej inštancie vychádzal z právneho názoru, že žalobca zospoplatnil zostatok úveru listom z 11. 05. 2013 pre nezaplatenie splátky splanej 20. 01. 2013. Odôvodnenie rozhodnutia nedáva odpoveď na otázku, či súd prvej inštancie posudzoval dôvodnosť takéhoto postupu zmluvných strán vyplývajúci z ich dohody. Odvolací súd po prejednaní veci, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi a v kontexte vyššie uvedeného právneho výkladu sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o možnosti zospoplatnenia úveru. Ani zmluva a ani Všeobecné obchodné podmienky totiž neupravujú možnosť zospoplatnenia zostatku úveru pre nezaplatenie niektorej splátky, preto potom žalobca nemohol pristúpiť k zospoplatneniu celého zostatku dlhu a nebol potom daný ani dôvod na postup vyplývajúci z § 53 ods. 9 OZ, teda možnosť uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, ako to konštatoval súd prvej inštancie. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že zospoplatnenie vyplýva z bodu 12.2 VPP a ani s názorom súdu prvej inštancie, že citované ustanovenie VPP predstavuje dohodu obdobnú tej, ktorú predpokladá § 565 OZ, že veriteľ teda môže kedykoľvek (bez obmedzenia akýmikoľvek zmluvnými predpokladmi) a bez akéhokoľvek zmluvného dôvodu žiadať splatenie celého dlhu kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu, pretože takýto výklad odporuje ust. § 565, ktoré požaduje výslovnú dohodu o strate výhody splátok, ktorú viaže na nezaplatenie niektorej splátky (t. j. na konkrétny dôvod). Výpoveď zo zmluvy nie je dohodou o strate výhody splátok tak ako to má na mysli ust. § 565 Obč. zákonníka. Absencia dohody o možnosti zospoplatnenia zostatku úveru znamená, že veriteľ mohol od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stala splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov, t.j. nezaplatením splátky splatnej 20. dňa v príslušnom mesiaci a keďže každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 103 plynie samostatne.
19. Súd prvej inštancie v dôsledku (nesprávnych) skutkových zistení a právnych záverov o premlčaní žalobou uplatneného nároku potom neposudzoval dôvodnosť žalobou uplatneného nároku vo výške 941,48 euro (po čiastočnom späťvzatí) a úroku z omeškania 8,5% z uvedenej sumy od 20. 05. 2013 a keďže odvolací súd pre absenciu týchto záverov nemohol preskúmať vecnú správnosť rozhodnutia, musel rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 písm. b/ CSP pre porušenie práva na spravodlivý proces zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
20. V nadväznosti na vyššie uvedené právne závery, ktorými je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP) odvolací súd dodáva, že žalobca podal žalobu na súde prvej inštancie dňa 15. 04. 2016 a v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. O ochrane spotrebiteľa, prihliadajúc aj na prípadné premlčania nároku, trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva začala žalobcovi plynúť dňa 15. 04. 2013. Splátky splatné do tohto dátumu (t. j. posledná v marci 2013) sú premlčané a keďže žalobca v tejto časti zobral žalobu späť, je potrebné posudzovať plynutie premlčacej doby jednotlivo pre každú splátku od jej splatnosti, t.j. počnúc splátkou splatnou do 20. 04. 2013 a končiac splátkou úveru splatnou v máji 2016.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).