Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/158/2008

Zmenené rozhodnutím 11Co/153/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: Ing. P. M., nar. X.X.XXXX, bytom M., B. XXXX/X, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Veronikou Kitovou, Štúrova 20, Košice proti žalovaným: 1/ Daniel Jendrál, Stolárstvo a sklenárstvo, Hrabušice, Nová 6/38, IČO: 30670845, 2/ Marek Jendral A.M.J., Hrabušice, Nová 6/38, IČO: 40845087, obaja právne zastúpení JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 11, o zaplatenie 331,94 Eur s prísl. a o vzájomnej žalobe žalovaných na zaplatenie sumy 743,54 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 4. apríla 2018, č. k. 7C/158/2008 - 490 rozhodol: M e n í rozsudok v jeho napadnutom výroku, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá (I) tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 331,94 Eur so 6 % úrokom z omeškania od 29.10.2007 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. M e n í rozsudok v jeho napadnutom výroku, ktorým bolo vzájomnej žalobe čiastočne vyhovené (II) tak, že vzájomnú žalobu žalovaných v 1. a 2. rade z a m i e t a. M e n í rozsudok v jeho napadnutom výroku o trovách štátu (V) tak, že štát má právo na náhradu trov - preddavkovo zaplatené znalečné - voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %. Žalobcovi priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní plniť spoločne a nerozdielne."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v spore žalobcu: C.. P. M., nar. X.X.XXXX, V. M.C., B. XXXX/X, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou L.. X. M., Š. XX, M. proti žalovaným: 1/ Y. L., F. R. F., B., O. X, C.: XXXXXXXX, 2/ U. L. R..U..L.., B., O. X, C.: XXXXXXXX, obaja právne zastúpení JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 11, o zaplatenie 331,94 Eur s prísl., a o vzájomnej žalobe žalovaných na zaplatenie sumy 743,54 eur, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku spoločne a nerozdielne sumu 65,74 eur s 6,5 % ročným úrokom z omeškania od 26. 11. 2008 až do zaplatenia.

III. V prevyšujúcej časti súd vzájomnú žalobu zamieta.

IV. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

V. Štát má právo na náhradu trov - preddavkovo zaplatené znalečné, voči žalobcovi v rozsahu 50 % a voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 50 %.

VI. O výške náhrady trov štátu súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 28. 7. 2008 prostredníctvom právnej zástupkyne JUDr. Veroniky Kitovej domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 10.000,- Sk (331,94 eur) s prísl. a náhrady trov konania.

2. V odôvodnení žaloby uviedol, že v mesiaci september 2007 požiadal pána L. telefonickým rozhovorom, aby mu zhotovil eurookná, pričom sa dohodli na osobnom stretnutí na deň 14.10.2007 na adrese O. XX v B.. Dňa 14. októbra 2007 sa žalobca na uvedenú adresu dostavil a pri ústnom dojednaní s Y. L. s ním uzavrel zmluvu o zhotovení eurookien v počte 3 ks, pričom mu vyplatil zálohu vo výške 10 000,- Sk. Na to prevzal príjmový doklad od žalovaného v 2. rade. Dňa 26.10.2007 mu faxoval pán K. L., s ktorým bol na dátum 14.10.2007 dojednaný na stretnutí, a vtedy sa žalobca dozvedel, že došlo k omylu, keď zmluvu o zhotovení eurookien uzatvoril s Y. a U. L., ktorí sú menovcami K. L.. Zhodou okolností aj títo menovci bývajú na adrese O. XX v B.. Ešte v ten deň, teda 26.10.2007, telefonicky odstúpil od zmluvy uzavretej s Y. L. a žiadal o vrátenie zálohy. Žalovaný v 1. rade mu oznámil, že okná sú takmer

hotové a zálohu mu odmietol vrátiť. Preto ešte v ten deň osobne žalobca vycestoval za žalovanými, aby sa presvedčil, v akom stave je výroba okien. Po zistení na mieste samom aj za účasti polície z Letanoviec, keď zistil, že sú vyhotovené len nezlepené rámy, naďalej trval na odstúpení od zmluvy a žalovaní v 1. a 2. rade aby vo výrobe okien nepokračovali. Následne si dal vyrobiť okná u pôvodne objednávaného stolára pána K. L.. Nakoľko žalovaní ani neskôr nepristúpili k vráteniu zálohy, žalobca sa domáha vrátenia sumy 331,94 Eur predmetnou žalobou s tvrdením, že žalovaní svojim konaním sa bezdôvodne obohatili na jeho úkor.

3. Súd na návrh žalobcu vydal dňa 18.9.2008 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu podali odpor a zároveň protinávrh.

4. Navrhovali žalobu o zaplatenie sumy 10 000,- Sk v celom rozsahu zamietnuť. V odôvodnení odporu k tomu uviedli, že žalovaný v 1. rade pristúpil k ústnemu uzavretiu zmluvy o dielo, pričom z dôvodu, že žalovaný v 2. rade nie je platcom DPH, cena bola dojednaná s ním, a teda po prevzatí zálohy bol ním vystavený príjmový doklad.

5. V odpore žalovaní ďalej uviedli, že objednávku prevzali a obaja začali okná vyrábať. Dňa 22.10.2007 im žalobca mal oznámiť, že došlo k omylu, nakoľko okná si mienil objednať u menovca K. L., ktorý je bratrancom Y. L.. Okná však už boli takmer hotové, a preto žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi, že dňa 29.10.2007 si môže okná prevziať. Žalobca im na to mal telefonicky oznámiť, že dňa 22.10.2007 sa príde na miesto samé dohodnúť o ďalšom postupe. V ten deň sa dostavil do domu žalovaných za doprovodu policajta a vtedy bolo žalovaným oznámené, že je začaté konanie pre trestný čin podvodu, ktorého sa mali dopustiť žalovaní, čo ich veľmi prekvapilo. Žalobca naďalej trval na ukončení výroby okien a na vrátení zálohy. Žalovaní s týmto postupom nesúhlasili, nakoľko išlo o okná s atypickými rozmermi, boli už takmer vyrobené, preto trvali na tom, aby si žalobca okná po ukončení prevzal a zaplatil dohodnutú cenu.

6. V ďalšom období však k tomu nedošlo. Žalovaní doposiaľ majú neukončené okná uschované v dielni a zálohu žalobcovi nevrátili. Vzhľadom na to, že okná nie je možné speňažiť a ani iným spôsobom s nimi účelne naložiť, protinávrhom požadujú od žalobcu zaplatiť cenu zhotoveného diela a to v hodnote, ako bolo zhotovené ku dňu odstúpenia od zmluvy. S poukazom na ust. § 642 Obč. zák. žiadajú od žalobcu zaplatiť im za prácu už vykonanú 477,99 Eur a taktiež účelne vynaložené náklady t.j. použitý materiál 497,91 Eur a pomocný materiál 99,58 Eur, spolu teda sumu vo výške 1075,48 Eur, po odpočítaní zálohy teda konečná suma vychádza na 743,54 Eur. Zároveň žiadali od žalobcu náhradu vzniknutých trov konania. Namietali označenie žalovaných ako fyzických osôb, k čomu predložili výpisy z obchodného registra, čím preukázali, že žalovaný v 1. rade má obchodné meno Y. L., F. R. F., sídlo O. X, B. a žalovaný v 2. rade U. L. R..U..L.., sídlo O. X, B.. Právna zástupkyňa žalobcu upravila žalobu podľa takéhoto označenia pasívne legitimovaných subjektov.

7. Súd prvej inštancie rozsudkom z 22. apríla 2009, č. k. 7C/158/2008-85 vyhovel návrhu žalobcu a v zmysle § 451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) uložil žalovaným povinnosť vrátiť mu ním zloženú zálohu vo výške 331,94 Eur so 6 % úrokom z omeškania od 30.10.2007, nakoľko títo získali majetkový prospech plnením žalobcu z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

8. Uznesením Krajského súdu v Košiciach z 20. apríla 2010, č. k. 6Co 201/2009-102 bol rozsudok zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalovaných, že v zmysle ustanovení § 642 ods. 1 je žalobca, ktorý od zmluvy o dielo preukázateľne odstúpil, povinný im zaplatiť zhotoviteľovi diela sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže výsledok práce použiť inak a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Súdu prvej inštancie určil povinnosť vo veci vykonať dokazovanie na zistenie hodnoty prác vykonaných na zhotovenie objednaných výrobkov v stave, v akom sa nachádzali ku dňu odstúpenia od zmluvy a zistiť rozsah vynaložených nákladov na zhotovenie tohto diela už aj vzhľadom na skutočnosť, že je na mieste obrana žalovaných, že stolárske výrobky nepredávajú, ale tieto zhotovujú na základe objednávky.

9. V intenciách odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu súd vo veci vykonal súdnoznalecké dokazovanie ustanovením znalca z odboru drevospracovanie - prvovýroba, odvetvie výrobky z dreva a v závere vychádzal zo znaleckého posudku č. 2/2015 vyhotoveného C.. V.. Z., ktorá sa vyjadrila aj k doplňujúcim otázkam a námietkam žalobcu k znaleckému posudku, čím dostatočne vysvetlila postup a spôsob výpočtu ceny rozpracovaného diela.

10. Znalkyňa C.. V. Z. v znaleckom posudku uviedla, že vykonala ohliadku rozpracovaného diela stavebno-stolárskych výrobkov u zhotoviteľov diela, teda u žalovaných, v mieste sídla ich podnikania na adrese O. X/XX X. B., ktoré bolo predmetom zmluvy o dielo ústne uzavretej medzi účastníkmi konania. Pri stanovení všeobecnej hodnoty zhotoveného, nedokončeného diela, vychádzala zo všeobecne platných cien pre dané výrobky na slovenskom trhu s ohľadom na akceptáciu cenového vývinu výrobkov a ich častí od nadobudnutia. Súčasne vychádzala z obstarávacích cien, ktoré boli súčasťou prílohovej obálky - dôkazov vykonaných v danom súdnom spore. Ďalej vychádzala z cenníka sušenia reziva, ktorý bol súčasťou písomne vypracovaného technologického postupu výroby polotovaru - lepeného hranola (predloženého žalobcom) a z nadobúdacích cien stavebno-stolárskych výrobkov, ktoré zisťovala u rôznych výrobcov, a dodávateľov exteriérových výrobkov stavebného stolárstva v mieste stanovenia všeobecnej hodnoty rozpracovaného diela, t. j. drevených okien 2 ks a balkónových dverí. Zo súdom vykonaného dokazovania zhodnotila, že objednávka bola ústne dohodnutá na okná a nie na eurookná, čo je zdokladované na príjmovom pokladničnom doklade (čl.21 súdneho spisu). Podľa predloženého náčrtu (čl. 22 súdneho spisu) pripojeného k príjmovému pokladničnému dokladu vypracovaného žalobcom, teda objednávateľom diela, je normalizovaný len rozmer na okne 1500 x 2400 mm a všetky ostatné rozmery objednaných výrobkov sú atypické. Vyrobené dvojkrídlové okno sa skladá z jedného kusa otváracieho krídla a druhé krídlo je otváraco-sklopné. Pri trojkrídlovom okne sú dva kusy krídel otváracích a jeden kus krídla je otváraco-sklopného vyhotovenia. Na balkónových dverách sú obe časti dverových krídel otváracie, pričom sklenená výplň dverí je rozdelená priečkou vo vodorovnom smere na dve sklenené plochy dverových krídel. Sušenie vstupného materiálu prebiehalo vo vlastnej teplovzdušnej sušiarni s meracími digitálnymi prístrojmi. Znalkyňa v rozsiahlo vypracovanom znaleckom posudku popísala ďalší spôsob technológie výroby okien, ktorých hodnotu, ako aj hodnotu prác potom vyjadrila alternatívne v závislosti od výpovedí jednotlivých účastníkov konania. K otázke, či sa v danom prípade malo jednať o výrobu eurookien, ešte doplnila, že žalovaní v čase výroby rozpracovaného diela nevlastnili certifikát na výrobu eurookien. Tento mali platný len do 31. 8. 2006. Vyrobené okná a dvere podľa vyjadrenia znalkyne, ako aj žalovaných, sú v súčasnej dobe uložené pod prístreškom na dvore rodinného domu žalovaných.

11. Znalkyňa uviedla, že všetky tvrdenia a výpovede žalobcu a žalovaných sa v podstatnej a značnej miere od seba navzájom veľmi odlišujú (či už sa jedná o výpovede pred ňou, alebo zaznamenané v procese dokazovania v spise sp. zn. 7C 158/2008), a preto bolo pre ňu veľmi obtiažné zaujať jednoznačné stanovisko.

11.1. Žalobca uvádzal, že zmluva o dielo bola uzavretá dňa 14. 10. 2007. Od zmluvy odstúpil dňa 26. 10. 2007, dňa 29. 10. 2007, keď osobne navštívil zhotoviteľov diela, jeho rozpracovanosť predstavovala 5 až 7 %, čo by zodpovedalo 4 hodinám práce. Mali byť zlepené a narezané len „foršne“ na určitý rozmer, ktoré sa hobľovali a dosahovali dĺžku 3 až 4 m. Žalobca sa teda vyjadroval len o polotovare, resp. hranoloch na výrobu okien.

11.2. Žalovaní tvrdili, že zmluva o dielo bola uzavretá ústne 7. 10. 2007. K odstúpeniu od zmluvy došlo 22. 10. 2007, kedy boli okná hotové už na 60 až 70 % s tým, že bolo potrebné už len zaskliť, vložiť tesnenie a namontovať kovanie. Ďalej uvádzali, že už dňa 10. 10. 2007 zakúpili potrebný materiál za 14.000,- Sk. O tom však nepredložili žiadne dôveryhodné doklady, ktoré by túto skutočnosť potvrdili.

12. Znalkyňa vzhľadom na takto odlišné výpovede účastníkov pri odpovedi na 1. otázku súdu - zistiť rozsah a oceniť hodnotu prác pri zhotovení diela, odpovedala, že vzhľadom na rôznorodosť tvrdení účastníkov nie je možné ustáliť štádium tak, ako to bolo uvedené zadávateľom znaleckého posudku, teda súdom v bode 1/. Preto vychádzala z časového obdobia, ktoré potvrdili a vlastnoručne podpísali všetci účastníci konania 18. 1. 2008 v zápisnici o výsluchu svedka - poškodeného a v zápisnici z 26. 11. 2007 v konaní pod sp. zn. ČVS: OPP-1021/OO-SN-2007 vedenom na Obvodnom oddelení PZ v Spišskej Novej Vsi. Vychádzala teda z dátumu uzatvorenia zmluvy o dielo 14. 10. 2007 a dátumu odstúpenia od zmluvy 29. 10. 2007, výrobný cyklus predmetného diela tak mohol teoreticky trvať 15 kalendárnych dní. V závere na otázku č. 1 konštatovala, že na základe rozpisu prác vypracovaného žalovaným v 2. rade U. L. pri hodinovej sadzbe 185,- Sk, pri vynaložených 66 hodinách práce žalovaných v 1. a 2. rade, je cena práce vo výške 12.210,- Sk a podľa vyjadrenia žalobcu pri vynaložených 36,5 hodinách cena práce je vo výške 6.752,50 Sk.

13. Na 2. otázku, kde mala znalkyňa zistiť a oceniť rozsah vynaložených nákladov žalovanými na zhotovenie diela, znalkyňa uviedla, že celkové vynaložené náklady podľa tvrdenia a výpovede žalobcu predstavujú sumu 5.227,77 Sk. K tejto otázke uviedla, že vychádzala z výpovedí žalobcu, nakoľko obaja žalovaní, teda zhotovitelia diela predložili podklady a bločky o nákupe vstupných materiálov a energie, avšak s nekorešpondujúcimi rozmermi a väčšinou dátumov nákupov materiálov z kalendárneho roka 1997, čo nemožno považovať za relevantné dôkazy. Ďalej úplne chýbali bločky o nákupoch pohonných hmôt a dopravy materiálu a o vystavenej fakturovanej sume dodávateľom borovicového reziva. Napriek tomu však s vynaloženými nákladmi počítala, nakoľko dielo je rozpracované a zhotovené, avšak prepočítala tieto položky podľa skutočných nákladových položiek. Celkové vynaložené náklady žalovaných, resp. tvrdené náklady zhotoviteľmi diela, by potom predstavovali sumu 6.674,51 Sk (samozrejme podľa údajov žalovaných).

14. V odpovedi na 3. otázku (určiť, či v stave, v akom sa dielo nachádza, je možné ho na voľnom trhu odpredať s dosiahnutím zisku a za akú cenu), znalkyňa uviedla, že v súčasnosti je na voľnom trhu veľmi nepravdepodobné, aby niekto o takéto výrobky prejavil záujem tak, aby mu vyhovovala zvolená drevina, konštrukcia a nenormalizované rozmery. Trojkrídlové okno má síce normalizované rozmery, ale jeho súčasný technický stav (t. j. 7 rokov a 5 mesiacov ku dňu vykonanej ohliadky) bez povrchovej úpravy a dokončenia povrchu, ako aj uskladnenia v exteriéri výrazne znížili jeho vlastnosti a konečný vzhľad a v súčasnom technickom stave sa na voľnom trhu s dosiahnutím zisku s veľkou pravdepodobnosťou nepredá.

15. K otázke č. 4 znalkyňa uviedla, že žalovaní v 1. a 2. rade nemajú oprávnenie na výrobu certifikovaných eurookien. Opakovane poukázala na ich výpovede, kde žalovaní uvádzali, že zmluva o dielo nebola uzavretá na eurookná, k čomu poukazovali na obsah príjmového dokladu a pripojeného náčrtu 2 ks okien a 1 ks balkónových dverí do rodinného domu objednávateľa.

16. V odpovediach na 5. a 6. otázku znalkyňa vyčíslila:

- podľa výpovede žalobcu:

a/ ocenenie vykonaných prác na sumu 6.752,50 Sk a to pri vynaložených 36,5 hodinách. (výpoveď žalobcu - rozpracovanosť diela 5 až 7 %, čo by zodpovedalo 4 hodinám práce, rozpracované dielo bolo dňa 29. 10. 2007 len v stave polotovaru, resp. hranolov na výrobu okien), b/ rozsah vynaložených nákladov žalovanými na zhotovenie diela na sumu 5.227,77 Sk

- podľa výpovede žalovaných:

a/ ocenenie vykonaných prác na sumu 12.210,- Sk pri vynaložených 66 hodinách práce. K tomu opakovane uviedla, že žalovaní svoje tvrdenie, že materiál zakúpili v Stavivách spolu s lepidlom a brúsnym papierom dňa 10. 10. 2007, nepodložili žiadnymi dôveryhodnými dokladmi. b/ rozsah vynaložených nákladov žalovanými na zhotovenie diela na sumu 6.674,51 Sk. K tomu znalkyňa skonštatovala, že doklady predložené žalovanými o zaobstarávaní borovicových dosiek s uvedenými rozmermi, ako aj fotokópie bločkov z registračných pokladníc za rok 1997, nepovažovala za postačujúce, nakoľko nekorešpondujú s hrúbkovými rozmermi vyrobených stavebno-stolárskych výrobkov a skladovateľnosťou väčšiny pomocných materiálov po dobu 1 kalendárneho roka.

17. Žalobca sa nestotožnil so závermi znaleckého posudku. Namietal, že znalkyňa neodpovedala na otázku č. 1 podľa uznesenia súdu. Namietal postup, spôsob a výsledok jednotlivých výpočtov vykonaných znalkyňou a navrhoval, aby táto bola súdom predvolaná na konfrontáciu s otázkami, ktoré on jej chcel položiť. Písomne predložil rozbor námietok proti znaleckému posudku. Žiadal znalecký posudok doplniť o ďalšie materiálové doklady týkajúce sa technologického postupu, tvrdil, že znalkyňa nesplnila svoju úlohu, keď nezistila a v znaleckom posudku nepopísala, do akého stavu spracovania bolo rozpracované dielo vyhotovené, atď. Žalobca k námietkam predložil svoj vlastný tzv. odborný posudok, v ktorom vypočítal cenu práce za roky 2006 a 2007 Y. L., materiálové náklady, náklady na prácu, v

ktorom uviedol, že postup a metodiku výpočtu výrobných nákladov konzultoval so súdnym znalcom C.. Š. R. z odboru ekonomika a manažment.

18. Súd predložil predmetné námietky s vypracovaným súkromným posudkom žalobcu znalkyni, ktorá sa k námietkam vyjadrila, v celom rozsahu zotrvala na svojich záveroch, ktoré uviedla v znaleckom posudku č. 2/2015.

19. S poukazom na ust. § 631, § 642 súd rozhodol rozsudkom zo dňa 30. 11. 2015, ktorým žalobu zamietol a protinávrhu vyhovel čo do sumy 294,91 eur s prísl., v prevyšujúcej časti súd protinávrh zamietol. Vzal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo 14. októbra 2007 k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo, ktorej predmetom bolo vyhotovenie stolárskych výrobkov (okien a dverí), pričom nešlo o vyhotovenie eurookien, ako to tvrdí žalobca (č. l. 21 a 22 spisu). Zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od zmluvy o dielo (s konečnou platnosťou ku dňu 29.10.2007), preto v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení sp. zn. 6Co 201/2009 (strana 6) predmetný skutkový stav je posudzovaný podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je žalobca povinný zaplatiť žalovaným sumu, ktorá pripadá na práce vykonané a nahradiť im účelne vynaložené náklady spojené s vyhotovením diela. Žalobca žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že žalovaní mu majú zaplatiť sumu 10.000,- Sk s prísl. (331,94 Eur), nakoľko neobhájil svoje tvrdenie v pôvodnom návrhu, ktorý odôvodnil konštatovaním, že žalovaní ho mali uviesť svojím konaním do omylu, čo bolo následne dôvodom odstúpenia od zmluvy. Súd z dokazovania nezistil, žeby žalovaní svojím konaním porušili dojednania Zmluvy o dielo.

20. Návrh žalobcu súd zamietol predovšetkým z dôvodu, že ako vyplýva z výpovedí účastníkov konania, z vyšetrovacieho spisu ČVS: OPP-I021/00-SN-2007 Obvodného oddelenia PZ SR v Spišskej Novej Vsi, bol to práve žalobca, ktorý sa sám svojou neopatrnosťou priviedol do omylu, keď uzavrel zmluvu o dielo so žalovanými, a nie so stolárom K. L., ktorý býva v tej istej obci ako žalovaní. Z dokazovania súd nezistil, že by žalovaní svojím úmyselným konaním mali uviesť žalobcu do omylu, alebo iným podvodným spôsobom sa voči nemu správali pri uzatváraní zmluvy o dielo. Túto skutočnosť potvrdzuje aj uznesenie OO PZ Spišská Nová Ves, ktorým bolo trestné stíhanie pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona zastavené. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Y. L. v čase objednania zákazky nemal v úmysle zákazku neurobiť, preto nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty prečinu podvodu. Na základe vyššie popísaného skutkového stavu a po zistení, že žalobca odstúpil od zmluvy po zistení „svojho omylu“ (teda nie ako on tvrdil, že do omylu ho uviedli žalovaní, a preto sú povinní mu vrátiť zloženú zálohu) a po preukázaní, že žalovaní pristúpili k vyhotoveniu rozpracovaného diela - 2 ks okien a 1 ks dverí podľa objednávky a nákresu žalobcu, ktoré je naďalej v držbe žalovaných a ktoré na základe záverov znaleckého posudku žalovaní už nie sú schopní speňažiť a bez poškodenia použiť, súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

21. S poukazom na ustanovenie § 624 ods. 1 súd vyhovel protinávrhu žalovaných, avšak len čo do sumy 294,91 Eur (8.884,51 Sk) a v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 448,63 Eur (rozdiel v protinávrhu žiadanej sumy 743,54 Eur - 294,91 Eur), protinávrh zamietol. Súd teda žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným rozdiel sumy 626,85 Eur (18.884,51 Sk) po odpočítaní sumy 331,93 Eur (10.000,- Sk) preddavku zloženého žalobcom pri uzatvorení Zmluvy o dielo. Súd takto rozhodol z dôvodu, že žalovaní v 1. a 2. rade potom, čo ústne uzavreli so žalobcom Zmluvu o dielo, začali s jeho realizáciou. Ku dňu odstúpenia od zmluvy bolo dielo rozpracované, čo vyplýva z výsledkov dokazovania a o čom svedčí aj záver znaleckého posudku. Súd opakovane pripomenul, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že dielo bolo v takom štádiu rozpracovania, ako tvrdí on (teda, že rozpracovanosť predstavovala 5 až 7 %). Rozpracované dielo bolo znalkyňou ohliadnuté na mieste samom a následne ocenené dvoma alternatívnymi postupmi. Z uvedeného teda logicky vyplýva, že v danom prípade súd predmetný nárok nemôže posudzovať podľa ustanovení § 635 ods. 4 OZ, ako to prezentovala vo svojej záverečnej reči právna zástupkyňa žalobcu, nakoľko je to v rozpore s vykonaným dokazovaním a v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu. Preto súd následne vychádzal pri svojom konečnom rozhodnutí zo záverov znaleckého posudku, kde znalkyňa ocenila vykonané práce pri zhotovení diela na sumu 405,30 Eur (12.210,- Sk) (pri 66 hod. práce) a celkovo vynaložené náklady rozpracovaného diela na sumu 221,55 Eur (6.674,51 Sk), čo spolu činí 626,85 Eur. Súd v závere vysvetlil, že požiadavka alternatívneho ocenenia hodnoty diela bola súdnej znalkyni zadaná na žiadosť, resp. na návrh žalobcu

(doplňujúcim uznesením), a to pre prípad, že by žalobca dokázal svoje tvrdenie o rozpracovanosti diela na 5 až 7 %.

22. O trovách konania si súd vymienil rozhodnúť podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

23. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a vyhovel návrhu žalobcu v celom rozsahu a zamietol protinávrh žalovaných v 1. a 2. rade, alebo aby zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) až f) O.s.p.

24. V odvolaní žalobca uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne a nesprávne vyhodnotil výsledky znaleckého dokazovania, nesúhlasil s hodnotením dôkazov, a to znaleckého posudku, kde sa súd stotožnil s tvrdením znalkyne, že objednávka bola ústne dohodnutá na okná, nie na eurookná, už aj z toho dôvodu, že na príjmovom doklade nie je zmienka o tom, aké okná žalobca objednáva. Ďalej uviedol, že ak by žalovaní vyrábali eurookná, výrobný cyklus by nemohol trvať 15 dní, už aj preto, že ako vypovedali žalovaní, okná vyrábali z lepených eurohranolov (resp. z obyčajných hranolov) a tieto okná mali začať vyrábať 21. 10. 2007 po odsúhlasení zmeny výroby. a) Žalobca na základe tohto tvrdenia mal zato, že nesprávny je záver súdu prvej inštancie, že žalovaní v čase odstúpenia od zmluvy mali dielo hotové na 60 až 70 %. K tomu dodal, že žalovaní mali okná vyrobiť za 7 dní, pričom len na samotné sušenie bolo potrebných 8 dní, takže nemohli také okná, ako ukázali na obhliadke znalkyni, vyrobiť. Žalovaní znalkyni nepredložili žiadnu fotodokumentáciu o aktuálnom stave okien k októbru 2007, ale okná, ktoré boli už schátralé, uskladnené pod prístreškom a vystavené takto vplyvom počasia 7 až 8 rokov. b) Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že znalecký posudok nedal jednoznačnú odpoveď na cenu práce s tvrdením, že znalkyňa sama nie je odborníčkou na zodpovedanie takejto otázky. Žalobca k tomu navrhoval výsluch znalkyne, pričom navrhol otázky, ktoré by mali byť znalkyni kladené. c) Dôvody odvolania okrem právnej zástupkyne doplnil aj samotný žalobca, kde uvádzal, že závery v znaleckom posudku neboli jednoznačné, v niektorých častiach si odporovali, „čím mohli súd zviesť“ pri rozhodovaní či už v prospech žalobcu alebo žalovaných.

- znalkyňa otázku vynaložených nákladov mala stanoviť neprehľadne a neprofesionálne, nakoľko tieto údaje mali byť prevzaté len od žalovaných, neboli stanovené zo skutočne odpracovaných hodín výroby, skutočne dosiahnutou cenou práce za 1 hodinu a reálne zaplateného materiálu,

- poukázal na priebeh jednaní so žalovanými a zdôraznil, že už vynútená zmena vstupného materiálu zo strany žalobcu (z borovicových eurohranolov a na eurohranoly vyrobené lepením z dosiek), z ktorých je zrejmé neférové podnikanie žalovaných za účelom oklamať zákazníka maximálne na ňom zarobiť a ošklbať ho. Toto nepoctivé podnikanie bolo potvrdené aj pri uzatváraní zmluvy o dielo, kde jednoznačne využili a zneužili neznalosť žalobcu miestnych pomerov, t.j. že žalovaní v 1. a 2. rade majú podobnú adresu ako K. L., t.j. ulica O. Č.. XX/XX X. B., s ktorým bola urobená telefonická dohoda o vyrobení eurookien a vchodových dverí. Žalobca zdôrazňuje, že jednoznačne mal 5 identifikačných údajov o osobe (meno, miesto bydliska, ulica, číslo domu, profesia stolár), a aj napriek tomu naletel podvodníkovi a tento o tom vedel a zneužil to.

- ďalšia nepoctivosť a zavádzanie súdu spočívala v spracovanej kalkulácii nákladov pri podanom odpore, kde drevo borovica bolo vyčíslené na 15.000,- Sk, neskoršie v kalkulácii AMJ (č. l. 59 spisu) to už bolo 2,2 m2 za 10.156,- Sk, ale žalobca a súdny znalec vypočítali spotrebu na 0,5 m2 za 2.344,- Sk, čo znamená nadhodnotenie o 333 %, a to bez daňových dokladov.

- dodal, že aj potrebné normohodiny na výrobu sú súdnou znalkyňou nadhodnotené,

- namietal, že súd nesprávne zhodnotil závery znaleckého posudku, keď konštatoval, že súdna znalkyňa mala urobiť záver, že sa jedná o ústne dohodnutú zmluvu na okná a nie na eurookná aj napriek tomu, že pri dodatočnej odpovedi znalkyne z 1. 7. 2015 táto mala uviesť, že dňa 16. 2. 2015 jej pán Y. L. predložil vzorku s profilom eurookna a potvrdil, že uzatvorenie Zmluvy o dielo žalobcom sa malo týkať takéhoto okna, nakoľko takáto vzorka žalobcovi sa mala páčiť. Z toho žalobca vyvodil záver, že výpoveď žalovaného potvrdzuje, že predmetom Zmluvy o dielo boli eurookná a vchodové dvere z eurohranola.

25. Žalobca v odvolaní ďalej namietal bod 4. znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa uzavrela, že čas potrebný na výrobu stavebnostolárskych výrobkov podľa predloženej fotodokumentácie, mimo sušenia vstupného materiálu, predstavuje 162 hodín. Z uvedeného potom logicky a jednoznačne vyplýva, že zhotoviteľ nemohol vyrobiť uvedené okná a dvere pri 24 hodín trvajúcom dni za 7 dní, vrátane sušenia dosiek do stavu, ako boli pri ohliadke 16.2.2015. Znamená to, že znalkyňa jednoznačne neodpovedala,

v akom štádiu výroby sa nachádzali výrobky pri odstúpení od zmluvy žalobcom dňa 29.10.2007, ale potvrdila, že neboli vyrobené na 75 %. Z uvedeného vyplýva, že okná a dvere boli vyrábané aj po zákaze ďalšej výroby policajtom za účelom maximálnej úhrady výrobných nákladov, nakoľko mali asi podobný spor a vedeli už čo majú robiť, aby dostali ďalšie peniaze od zákazníka. Žalobca namieta v odvolaní aj ďalšie časti znaleckého posudku, pričom konštatuje, že kontrolné znalecké dokazovanie ponechal na úvahu súdu, ktorý mal zhodnotiť, či je potrebné kontrolné dokazovanie pri toľkých závažných pripomienkach zo strany žalobcu.

26. Ďalej žalobca namieta správnosť záverov súdu, že neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že žalovaní ho mali uviesť svojím konaním do omylu, čo bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Nebolo predsa nové dokazovanie ohľadom preukázania, že žalovaní žalobcu podviedli. Súd teraz nezistil, že by žalovaní svojím konaním porušili dojednania zmluvy o dielo. Nie je pravda, že žalobca sa svojou neopatrnosťou sám dostal do omylu, nakoľko mal 5 identifikačných údajov o stolárovi, s ktorým telefonicky objednávku na výrobu okien a dverí uzavrel a boli totožné aj u K. L. R. Y. L.. Túto zhodu údajov Y. jednoznačne zneužil.

27. Žalobca ďalej poukazuje na protichodné závery súdu v predchádzajúcom rozsudku z 22. apríla 2009, pričom spracovaným znaleckým posudkom vyplynuli nové zistenia, že predmet zmluvy boli eurookná a vchodové dvere z eurohranolu, že žalovaní vyrobili úplne niečo iné, t.j. stavebnostolárske výrobky, nesplnili podstatné náležitosti zmluvy (predmet zmluvy), pričom súdny znalec potvrdil, že žalovaní nemohli vyrobiť za 7 dní okná a dvere podľa predloženej dokumentácie v marci 2009 šesť mesiacov po podaní odporu. Ďalej uvádza, že súdom vyčíslená suma úhrady žalovaným je nesprávna, nakoľko spotreba materiálu je uvedená vo výške 6.674,51 Sk a tá v sebe zahŕňa spotrebu elektrickej energie vo výške mesačnej platby SIPO vo výške 1.850,- Sk. Je predsa nemysliteľné, aby sa celá mesačná spotreba elektrickej energie v rodinnom dome zaúčtovala do zákazky, na ktorej mohli robiť 7 kalendárnych dní. Hodnota práce 12.210,- Sk nie je správna, nakoľko súdny znalec potvrdil (viď odpoveď znalkyne z 1.7.2015) k bodu č. 4, že čas potrebný na výrobu stavebnostolárskych výrobkov podľa predloženej fotodokumentácie, mimo sušenia vstupného materiálu, predstavuje 162 hodín (teda zhotoviteľ nemohol vyrobiť uvedené okná a dvere pri za 7 hodín vrátane sušenia dosiek do stavu, ako boli pri ohliadke 16.2.2015). Znalec nestanovil normohodiny ustálenia výroby výrobkov k 29.10.2007, a preto uvedené náklady na prácu sú neoprávnené. Čiže nevieme, aký počet normohodín bolo urobených do 29.10.2007, a z toho dôvodu nevieme ani výšku nákladov. Mali sa vyčísliť účelne vynaložené náklady, ale boli jednoducho prevzaté od žalovaných.

28. K odvolaniu žalobcu podali písomné vyjadrenie žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdil ako vecne správny a priznal im náhradu trov odvolacieho konania. Podľa názoru žalovaných súd prvej inštancie dostatočne a náležite zistil skutkový stav veci, všetky dôkazy vyhodnotil tak samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a vo veci správne rozhodol. Podľa názoru žalovaných v podaných odvolaniach je ničím neopodstatnená snaha zmeniť skutkový stav veci, pričom to nevyplýva zo žiadneho dôkazu vykonaného súdom. Žalobca uvádza, že žalovaní ho mali pri uzatvorení ústnej zmluvy o dielo uviesť do omylu, čo však nie je pravdou a rovnako nie je pravdou, že predmetom zmluvy bola výroba eurookien a dverí. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie, že by žalovaní znalkyni potvrdili, že predmetom zmluvy o dielo bola výroba eurookien. Takúto okolnosť znalkyňa vo svojom znaleckom posudku ani neuvádza a z predložených listinných dôkazov mala znalkyňa za nepochybné, že predmetom zmluvy bola výroba dvoch kusov okien a jedného kusu dverí podľa objednávky a nákresu žalobcu, kde sa v žiadnom prípade nespomína požiadavka na výrobu eurookien. Žalobca vo svojich odvolaniach opätovne uvádza námietky, ktoré mal voči znaleckému posudku, avšak tieto námietky znalkyňa jasným a zrozumiteľným spôsobom vyvrátila vo svojich následných písomných vyjadreniach a z tohto dôvodu by bolo nehospodárne, aby znalkyňa bola predvolávaná osobne na pojednávanie za účelom jej výsluchu.

29. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/6/2016-401 zo dňa 22. 9. 2017 bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení predmetného uznesenia odvolací súd uviedol, že považuje za opodstatnenú odvolaciu námietku žalobcu, spočívajúcu v tom, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nemožno zistiť, prečo súd neuveril žalobcovi, ale vo všetkých otázkach, počnúc okolnosťami, za ktorých bola uzavretá zmluva o dielo, až po otázku štádia rozpracovania diela a vynaložených nákladov na jeho vyhotovenie, sa priklonil na stranu žalovaných, a to aj napriek tomu, že z vykonaných dôkazov vyplynuli mnohé

protirečenia (vrátane výsledkov znaleckého dokazovania), na ktoré žalobca v odvolaní právom poukazuje. Za nesprávny označil postup súdu, ktorý pri svojom rozhodovaní prevzal vyhodnotenie vykonaných dôkazov znalkyňou, hoci znalkyňa nie je oprávnená právne otázky riešiť. Vytkol súdu prvej inštancie, že namiesto toho, aby vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania sám a zadal znalkyni jednoznačné otázky, z ktorých by bolo zrejmé, v akom štádiu rozpracovania sa vyrobené okná v rozhodnom čase nachádzali, ponechal toto na alternatívne vyjadrenie znalkyne. Navyše znalkyňa sama zo súdom vykonaného dokazovania vyhodnotila, že objednávka bola ústne dojednaná na okná a nie na eurookná, vychádzajúc z príjmového pokladničného dokladu (č.l. 21 spisu).

30. V závere odvolací súd poukázal na potrebu posudzovať zmluvný vzťah medzi stranami sporu v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca v danom prípade v tomto vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ.

31. Súd v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu, rešpektujúc vyššie uvedené, v ďalšom konaní pristúpil k vykonaniu nového dôkazu (a to predovšetkým vzhľadom na námietky, ktoré uvádzal žalobca v odvolaní proti záverom znaleckého posudku a o nesprávnom právnom posúdení súdu prvej inštancie týchto záverov), aj na návrh žalobcu pristúpil k výsluchu znalkyne C.. V. Z., o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku č. 2/2015, v zmysle § 208 ods. 3 C.s.p. Vyzval strany sporu, aby písomne vypracovali otázky znalkyni, ktoré jej pred predvolaním na pojednávanie doručil. Súdna znalkyňa na tieto otázky zodpovedala písomne, s týmto písomným vyjadrením súd oboznámila na pojednávaní dňa 5. 3. 2018 a zároveň zodpovedala ďalšie otázky, ktoré kládol hlavne žalobca na uvedenom pojednávaní.

32. Znalkyňa k námietkam žalobcu uviedla nasledovné:

32.1. V úvode sa ohradila proti nepravdivému tvrdeniu žalobcu, že ona, ako súdna znalkyňa, nemá žiadne skúsenosti s výrobou akýchkoľvek okien, nikdy sa nezúčastnila výroby okien, o výrobe okien nič neštudovala a má len teoretické vedomosti, aj to iba z ekonomiky a z tvorby cien. K tomu uviedla, že je to lož, nakoľko vyštudovala Technickú univerzitu vo Zvolene s ukončeným študijným odborom Technológia dreva, vyučuje výlučne odborné drevárske predmety, v ktorých sa zaoberá aj výrobou okien, 27 rokov pracuje v tomto odbore a úzko spolupracuje aj s učiteľmi odborného výcviku. Ako znalkyňa riešila niekoľko problémov týkajúcich sa výroby okien. Potvrdila, že nemá odbornosť v oblasti ekonomiky a tvorby cien, preto v znaleckom posudku nepristupovala k výpočtu normohodín. Navyše jej to nebolo ani uložené uznesením súdu. Tento výpočet si opakovane a sústavne vyžaduje žalobca. Znalkyňa ďalej uviedla, že pri stanovení ceny rozrobeného diela si zaobstarala veľké množstvo podkladov, brala do úvahy výpočet adekvátnej spotreby hlavných i pomocných materiálov a sama stanovila časy pre rôzne alternatívy tak, ako to bolo uvedené vo vypracovanom uznesení zadávateľa znaleckého posudku.

32.2. S poukazom na stranu 36 znaleckého posudku uviedla, že dňa 16. 2. 2015 tak, ako je uvedené v písomnom zázname, bola na obhliadke rozpracovaného diela v rodinnom dome žalovaných, kde jej bola ukázaná vzorka okna pred odchodom z obhliadky, ktorú popísala na strane 42 znaleckého posudku a strane 47 a na týchto vyjadreniach v posudku naďalej zotrváva. Vzorka okna podľa vyhlásenia výrobcu - žalovaných, o preukázaní zhody bola vyrobená ako EURO profil IV 68, k čomu sa vyjadril žalobca až potom, ako je uvedené na strane 47 znaleckého posudku, keď sa dostavila po uskutočnenej obhliadke na stretnutie do reštaurácie STENLY v Spišskom Štvrtku, že jemu predložená vzorka okna o rozmeroch 70 x 40 cm bola eurookno. Túto svoju domnienku žalobca potvrdil, čo je uvedené na strane 85 znaleckého posudku aj svojím vlastnoručným podpisom na zázname z obhliadky spolu s právnou zástupkyňou dňa 16. 2. 2015. Znalkyňa k tomu uviedla, že lamelované prírezy na rámy krídla eurookien majú jednotnú hrúbku. U nás sa bežne využíva hrúbka 68 mm alebo 72 mm. Zmena hrúbky si vyžaduje zmenu kovania a následné konštrukčné opracovanie frézovaním profilov na osadenie kovania, drážok, tesnenia, izolačného dvojskla, konštrukčných spojov a podobne. Z uvedenej výpovede znalkyne súd nezistil odklon od záverov, ktoré boli urobené v znaleckom posudku, aké a v akom stave okná znalkyňa oceňovala. Z dokazovania zjednodušene a logicky v závere vyplýva, že strany sporu uzavreli Zmluvu o dielo na výrobu eurookien a vchodových dverí. Po týždni po telefonickom rozhovore na návrh žalovaných žalobca súhlasil, aby boli vyrábané nie eurookná, ale obyčajné okná z borovicového dreva. Znalkyňa na obhliadke dňa 16. 2. 2015, ako vyplýva aj z priloženej fotodokumentácie predloženej žalobcom, oceňovala nie eurookná, ale stavebno-stolárske výrobky, ktoré sú vyrobené z dvoch zlepených vrstiev, ktoré sa konštrukčne líšia od eurookien a certifikovaných europrofilov, ktoré sú zložené zo 4 vrstiev.

Znalkyňa v znaleckom posudku na čl. 42 zrozumiteľne uviedla, čo potvrdila opakovane aj pri výsluchu, že obe strany uvádzajú rozdielny predmet zmluvy o dielo, nakoľko žalobca zotrváva na tvrdení o eurooknách a žalovaný zase na obyčajných oknách. Potvrdila, že na obhliadke 16. 2. 2015 pán Y. L. ukazoval jej vzorku eurookna a jeho profil, na čo bol upozornený zhotoviteľom diela pánom U. L.. Zároveň jej vysvetlil, že podľa predloženej ukázanej vzorky uzavrel so žalobcom zmluvu o dielo, nakoľko sa mu takáto vzorka páčila.

32.3. K otázke možnosti odpredaja rozpracovaného diela znalkyňa opäť zotrvávala na svojich písomných vyjadreniach v znaleckom posudku, k čomu dodala, že normalizované rozmery okien sú uvedené v príslušných normách, ktoré sú vydané a záväzné pre všetkých výrobcov a dodávateľov. Ku špekulácii žalobcu o tom, ako sa dajú vyrobené výrobky po ich rozpracovaní upravovať, úplne zamietla s poukazom na to, čo bolo predmetom zmluvy - zákazková výroba, takže rozmery výrobkov požadoval a stanovil sám žalobca. Pokiaľ je stavebno-stolárska výroba určovaná STN, resp. STN EN 12519, je pre výrobcov uvedených výrobkov záväzná a všetky odlišnosti od v normách uvádzaných údajov sú jednoznačné a výhradne atypické. Jednoduché okno sa osadzuje po dokončení omietky do rovného, alebo zalomeného ostenia, takže upravovaním rozmerov už vyrobených okien by vznikli pre výrobcu ďalšie náklady. Navyše výrobca nie je povinný odpredávať na zákazku vyrobené a neprevzaté výrobky. Atypickosť sa týka nielen zvolenej dreviny borovice, pretože na výrobu okien a dverí si zákazník podľa vkusu a potreby môže zvoliť celý rad ďalších kvalitných drevín, ktoré by mali korešpondovať po estetickej stránke aj s ostatnými zabudovanými výrobkami v rodinnom dome. Znalkyňa opäť zopakovala, že žalobca si objednal atypické výrobky a zotrvávala na vyjadrení v znaleckom posudku (strana 41), že v súčasnosti na voľnom trhu je nepravdepodobné, že niekto prejaví záujem o rozpracované dielo, ktoré je predmetom sporu.

32.4. Zotrvávala na výpočte nákladov na dopravu osobným autom podnikateľským subjektom - žalovaným, teda na vyčíslení nákladov na dopravu vo výške 264,41 Sk a nie 78,41 Sk, ako to účelovo uvádza žalobca, ktorý pri výpočte neuvažoval so základnou sadzbou, resp. amortizáciou pri použití vlastného motorového vozidla podnikateľským subjektom. Dodala, že žalobcom položená otázka, či táto spotreba nie je zúčtovaná žalovanými v prevádzkovej réžii, je len čisto hypotetická a špekulatívna, pretože takto vynaložené náklady nie sú výrobcami nikde v podkladoch uvedené a vyšpecifikované.

32.5. Ku zaujatiu stanoviska, či zhotoviteľ mohol vyrobiť uvedené okná za 7 dní, vrátane sušenia dosiek do stavu, v akom boli pri obhliadke dňa 16. 2. 2015, zopakovala, že zotrváva na tom, čo je uvedené v znaleckom posudku na č.l. 43 a 45 a zopakovala, že čas potrebný na výrobu stavebno- stolárskych výrobkov podľa predloženej fotodokumentácie, mimo sušenia vstupného masívneho materiálu predstavuje 162 hodín. Dodala, že zhotoviteľ nemohol vyrobiť uvedené okná a balkónové dvere pri 24 hodín trvajúcom dni, za 7 dní vrátane sušenia dosiek do stavu, ako ich videla pri obhliadke. Dodala, že k pravdivosti tvrdení strán sporu sa má vyjadriť súd. Ona, ako znalkyňa, nerieši, ani sa nezaoberá právnymi otázkami. Dodala, že vyhovela zadávateľovi úlohy, teda vypracovala alternatívne ocenenie rozpracovaného diela v zmysle zadania súdu. Dodala, že podľa hypotetického tvrdenia žalobcu, žeby realizácia výroby diela mala trvať od 21. 10. do 29. 10. 2007, výrobný cyklus by teoreticky trval 9 kalendárnych dní včítane nákupu dreva a sušenia materiálu. Poukázala však na to, že výrobcovia, teda žalovaní v 1. a 2. rade nepredložili žiaden doklad o zakúpení zmeneného materiálu z uvedeného obdobia. Nakoľko výrobky, ktoré boli predmetom zmluvy o dielo majú hrúbku 76 mm, sú zlepené z 2 vrstiev na základe vykonanej obhliadky, teda zhotoviteľmi diela na základe telefonického rozhovoru zo dňa 16. 3. 2015 s pánom L. P. o dodaní materiálu v čerstvom, resp. surovom stave, pretože sa lepšie píli, by potom trvalo len sušenie uvedeného sortimentu dreva 8 dní za predpokladu, že materiál by bol okamžite zakúpený v deň odsúhlasenia zmeny výroby výrobkov z lepeného eurohranolu žalobcom. Okrem času sušenia treba zarátať čas na dopravu materiálu, jeho vyloženie, ručné ukladanie a vyberanie zo sušičky. Podľa žalobcu uvedeného termínu by teda stav výroby dosiahol len vysušenie potrebného materiálu a maximálne len jeho prvotné opracovanie. Malo by sa jednať o skracovanie materiálu s vyrezávaním chýb, pozdĺžne rezanie, ofrézovanie ozubov na pozdĺžne nadstavovanie skráteného materiálu a obojstranné nanášanie lepidla a o pozdĺžne lepenie. Podľa výpovede U. L. len vytvrdzovanie lepidla malo trvať 12 hodín. Znalkyňa v závere tejto výpovede poukázala na to, že pokiaľ by mal byť pravdivý takto popísaný stav výroby výrobkov, v žiadnom prípade nekorešponduje so stavom výroby, v akom mali byť objednané výrobky podľa výpovede žalobcu v deň odstúpenia od zmluvy, t. j. že boli vyrobené, resp. videl len lepené hranoly narezané na prierez maximálne v celkovej obvodovej dĺžke okien, rámov a dverí. V závere zdôraznila, že žalobcom položená otázka na znalkyňu a odpoveď na ňu so stanoveným intervalom výroby sa nezhoduje s jeho výpoveďami pred políciou a pred súdom.

32.6. K stanoveniu normohodín uviedla, že tento výpočet nespadá do jej znaleckého odboru, preto svoj postup odkonzultovala s odborníkmi z praxe, najmä z drevárskej, ktorí sa zaoberajú ekonomickými činnosťami. Dodala, že C.. Z. riadi normovanie prác a činností v drevárskej výrobe aj pre zákazkovú výrobu. Uviedla, že je pre ňu neprijateľné tvrdenie žalobcu a ním osloveného súdneho znalca C.. Š. R., ktorí bez akejkoľvek znalosti technologických postupov individuálnej výroby objednaných výrobkov žalovanými sa nebránil stanoviť normohodiny aj celkový výpočet ceny práce tak, ako to žalobca uviedol v písomnom výpočte zo dňa 31. 8. 2015. Takýto teoretický výpočet znalkyňa považuje za neprijateľný a pre daný prípad neopodstatnený. K výpočtu žalobcu okrem iného dodala, že o tom, že koľko rezov sa vykoná na materiáli, nemôže žalobca dopredu vedieť, pretože to závisí od rozloženia množstva znakov dreva, dĺžky nadstavovaných vlisov a konkrétnych iných pracovných činností pri rezaní dreva za konkrétnych podmienok. Pochybnosti žalobcu o vykonaných a znalkyňou popísaných pracovných operáciách sú založené len na hypotézach o stave výrobkov ku dňu vykonania obhliadky, ktorý znalkyňa nemôže akceptovať, pretože pre ňu bola rozhodujúca podľa zadávateľa znaleckého posudku priložená fotodokumentácia dodaná ako dôkaz žalovanými. Žalobcom obsiahly spôsob popísaného stanovenia normohodín znalkyňa odmietla v plnom rozsahu, pretože normohodiny môže stanovovať len pracovník v pracovnom zaradení normovač, ktorý má absolvovaný kurz a osvedčenie k takejto špecifickej pracovnej činnosti. V závere uviedla, že pri kusovej zákazkovej výrobe vykonávanej podnikateľským subjektom je cena určená dohodou, a teda hodinová mzda sa započítavá do ceny práce a táto sa stanovuje podľa skutočných nákladov výroby a pripočíta sa percento ziskovosti, ktorú žalobca odsúhlasil zaplatením zálohy v deň uzatvorenia ústnej zmluvy o dielo. Nakoľko sa jedná o zákazkovú činnosť, hodinové sadzby sú podstatne vyššie ako pri sériovej výrobe. Pokiaľ sa teda výrobca dohodol s objednávateľom na cene, tento zaplatením zálohy s ňou súhlasil. Takže čo sa týka návrhu žalobcu, aby sa skutočná hodinová sadzba vypočítala z výkazu o príjmoch a výdavkoch (získaných znalkyňou ako prílohu č. 28 znaleckého posudku), tak podľa vyjadrenia sa odborníkov z ekonomického odboru uvedený doklad neslúži ako podklad na výpočet hodinovej mzdy, ktorú znalkyňa už viackrát aplikovala vo výpočtoch pre svoje znalecké posudky. Pokiaľ mal žalobca pochybnosti o dohodnutej cene, mohol požiadať výrobcu o predloženie cenníka vykonaných prác platných v roku 2007.

32.7. V závere znalkyňa uviedla, že žalobca opakovane nielen súdu, ale aj jej, ako súdnej znalkyni, predkladá výpovede rôznych odborníkov, ktoré sú založené v spisovom materiáli ako dôkazové materiály žalobcu, ktoré však podľa jej zhodnotenia nie sú relevantné pre daný prípad a dokonca sú podľa jej názoru chybné, na čo ho upozornila aj pri osobnom stretnutí.

33. Po vykonanom dokazovaní výsluchom súdnej znalkyne strany sporu na pojednávaní dňa 5. 3. 2018 ďalšie dôkazy nenavrhovali, preto súd uznesením v zmysle ustanovení § 182 C.s.p. po záverečných prejavoch vyhlásil dokazovanie za skončené.

34. Na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania vychádzajúc predovšetkým z dôkazného spisu Obvodného oddelenia PZ v Spišskej Novej Vsi ČVS: OPP-1021/OO-SN-2007, na ktorý súd pri konečnom hodnotení, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o dielo a účinnému odstúpeniu zo strany žalobcu, opakovane poukazuje, súd zistil a vzal za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo dňa 14. 10. 2007. Tento dátum uvádzal v zápisnici o výsluchu svedka vo svojej výpovedi dňa 29. 10. 2007 žalobca. Dokonca uvádzal, že týmto dňom bola nedeľa a stretli sa o 13.00 hod. v B., na adrese O. X/XX, so žalovaným v 1. rade, ktorý zavolal na jednanie aj svojho syna - žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade podľa zápisnice o výsluchu svedka v uvedenom dôkaznom spise uviedol, že „s odstupom času sa už na presný dátum nepamätá, ale podľa neho to bolo dňa 14. 10. 2007“. Tento dátum uzavretia Zmluvy o dielo potvrdil pri výsluchu na polícii aj žalovaný v 2. rade. Dátum uzavretia Zmluvy o dielo aj z ďalších výpovedí strán sporu je takto nesporný, aj napriek tomu, že žalovaní zotrvávali na tvrdení, ktoré uviedol ich právny zástupca v odpore a vo vzájomnej žalobe, že k uzavretiu zmluvy malo dôjsť dňa 7. 10. 2007.

35. Tak isto nie je sporný ani dátum odstúpenia od zmluvy - deň 29. 10. 2007, kedy žalobca mal najprv telefonicky, a potom pri osobnej návšteve žalovanému v 1. rade oznámiť, že došlo k omylu a od zmluvy odstupuje. Súd poukazuje na tú dôležitú skutočnosť, že výpovede strán sporu boli podľa dôkazného vyšetrovacieho spisu realizované ešte v roku 2007, a to u žalovaného v 1. a 2. rade dňa 26. 11. 2007 a u žalobcu 29. 10. 2007, teda boli to dátumy, ktoré bezprostredne nadväzovali na čas uzavretia Zmluvy o

dielo. Že došlo dňa 29. 10. 2007 k odstúpeniu Zmluvy o dielo potvrdzuje predovšetkým dátum podania trestného oznámenia žalovaným.

36. Z vyššie uvedeného teda vyplýva a súd v závere zhodnotil, že v predmetnom konaní nebola medzi stranami sporná tá skutočnosť, že bola uzavretá Zmluva o dielo, čas uzavretia zmluvy a časové obdobie, za ktoré žalovaní dielo vyrábali. Z takéhoto zistenia vychádzala aj súdna znalkyňa C.. V.. Z. v znaleckom posudku č. 2/2015, v ktorom znalkyňa vychádzala z dátumu uzatvorenia zmluvy o dielo 14. 10. 2007 a dátumu odstúpenia 29. 10. 2007 a uviedla, že výrobný cyklus predmetného diela tak mohol teoreticky trvať 15 kalendárnych dní. Pokiaľ súd dal znalkyni úlohu oceniť rozpracované dielo, ktoré malo byť vyhotovené za obdobie od 7. 10. 2007 do 22. 10. 2007, táto úloha bola daná alternatívne, vzhľadom na výpoveď žalovaných, čo vyplýva aj z výpovede znalkyne na pojednávaní. Výsledok znaleckého dokazovania tak nie je v rozpore so zadaním úlohy, nakoľko obe časové obdobia predstavujú obdobie 15 kalendárnych dní. Toto zistenie korešponduje aj s tvrdením žalobcu, ktorý na základe svojich vlastných deduktívnych výpočtov opakovane tvrdil, že žalovaní nemohli dielo dlhšie vyrábať ako 7 dní (pokiaľ sa má do doby výroby zarátať sušenie borovicového dreva).

37. Nespornou v predmetnom konaní je ďalšia skutočnosť, a to tá, že po preukázaní, že žalobca od zmluvy o dielo účinne odstúpil, v zmysle ustanovení § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka je povinný zaplatiť zhotoviteľovi diela, teda žalovaným, sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, nakoľko žalovaní, ako zhotovitelia nemôžu výsledok práce použiť inak a žalobca je zároveň povinný nahradiť im účelne vynaložené náklady, čo vyplýva aj zo stanoviska zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/201/2009 zo dňa 20. 4. 2010, ktorým je súd v tomto konaní naďalej viazaný.

38. Sporné bolo protichodné tvrdenie strán sporu o štádiu rozpracovania, resp. o stave rozrobeného diela k dátumu 29. 10. 2007. Súd po ďalšom dokazovaní už nepovažoval za spornú otázku, z akého materiálu mali byť okná vyrobené, resp. aké okná boli objednané. Z výpovedí oboch strán súd ustálil, že pôvodne ústna zmluva o dielo bola dohodnutá na výrobu okien, žalobca mal na mysli eurookná, avšak táto skutočnosť nebola zaznamenaná v príjmovom pokladničnom doklade o zložení preddavku, kde bol uvedený účel platby: „Záloha na okná“. Možno teda konštatovať, že zmluva o dielo bola uzavretá na výrobu nie eurookien, ale ako sa aj neskôr po týždni žalobca so žalovanými dohodol, na výrobu 2 ks drevených okien z borovicového dreva. Z výpovede žalobcu súd ďalej zistil, že tento súhlasil pri telefonickom rozhovore dňa 21. 10. 2007 s jedným zo žalovaných, že pri výrobe okien namiesto necinkovaných eurohranolov z borovice použijú lepené hranoly. Z akého materiálu boli v konečnom štádiu okná vyrobené, vyplýva zo záverov znaleckého posudku, ktoré pri konečnom rozhodovaní súd pri hodnotení rozpracovaného diela rešpektoval.

39. Prevedeným dokazovaním súd vzal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými bola uzavretá zmluva o dielo, od ktorej žalobca účinne odstúpil. V deň uzatvorenia ústnej zmluvy o dielo žalobca odovzdal žalovaným zálohu vo výške 331,94 eur, čo je nesporné a preukázané dôkazom - príjmovým pokladničným dokladom vystaveným fy R.. U.. L.. U. L. so sídlom B. (bez uvedenia čísla pokladničnej knihy).

40. Žalobca súdu predložil kópiu príjmového pokladničného dokladu, na ktorom nie je uvedený dátum, kedy bol tento doklad vyhotovený. Žalovaný predložil súdu ten istý dôkaz - kópiu príjmového pokladničného dokladu, kde je uvedený dátum vyhotovenia dňa 7. 10. 2007. Už táto skutočnosť dokazuje, že nemôže byť pravdivé tvrdenie žalovaných, že zmluva o dielo bola uzavretá dňa 7. 10. 2007. Pokiaľ by táto skutočnosť bola pravdivá, ten istý dátum by bol uvedený na pokladničnom doklade, ktorým disponuje žalobca. Súd teda zistil rozpornosť v tvrdení žalovaných o dátume uzavretia zmluvy o dielo. Žalovaní na tomto dátume trvali v procese celého prejednávania sporu, k čomu uvádzali, že k odstúpeniu od zmluvy o dielo malo dôjsť dňa 22. 10. 2007. Súd zistil a vzal za preukázané, že tieto tvrdenia žalovaných v žiadnom prípade sa nestotožňujú s dôkazmi, ktoré boli v tomto konaní oboma stranami sporu vyprodukované. Tvrdenie žalovaných je v rozpore s ich výpoveďami pred políciou, kedy obaja žalovaní na OO PZ v Spišskej Novej Vsi v konaní vedenom pod ČVS: OPP-1021/OO-SN-2007 vypovedali, že: s odstupom času si presný dátum nepamätajú, ale podľa nich to bolo dňa 14. 10. 2007, kedy bola nedeľa. V ďalšej výpovedi uvádzajú, že dňa 29. 10. 2007 mal prísť žalobca k ním domov aj s príslušníkom polície a od zmluvy odstúpil. V závere súd teda hodnotí výpovede žalobcov o dátume uzavretia zmluvy o dielo a odstúpenia od zmluvy v tomto konaní za účelové a tendenčné. Pri tomto hodnotení sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že takýto časový posun pred súdom prednášali účelovo z

toho dôvodu, aby súd presvedčili, že mali dostatok času na výrobu okien za obdobie od 7. 10., resp. 10. 10. 2007 (s tým, že materiál na výrobu okien od dodávateľa Lesoprodukt mal byť zakúpený dňa 13. 10. 2007).

41. Okrem tohto v závere po dokazovaní súdom zisteného nepravdivého, alebo nanajvýš protichodného tvrdenia žalovaných súd zistil ďalšie nezrovnalosti vo výpovediach žalovaných, ktorí sa nestotožňovali so závermi, ktoré súd z dokazovania zistil.

42. Najpodstatnejšie zistenie a skutočnosť, ktorá ovplyvnila konečné rozhodnutie súdu pri riešení tohto sporu je tá, že žalovaní v rozpore s výsledkami dokazovania opakovane a zhodne tvrdili, že ku dňu 29. 10. 2007 (v prvých štádiách pojednávania ku dňu 22. 10. 2007) bolo žalobcom objednané dielo rozpracované v takom štádiu, ako ukázali súdu a znalkyni na nimi vyhotovenej fotodokumentácií, kde sú odfotené vyrobené a zlepené 2 ks okien a 1 ks balkónových dverí, teda tvrdili, že dielo bolo hotové na 60 až 70 %. Tento dôkaz predložili súdu až pol roka po podaní vzájomnej žaloby a odporu, čiže takmer jeden a pol roka po odstúpení od zmluvy o dielo. Žalobca zase tvrdil, že ku dňu 29. 10. 2007, teda v deň, keď mal odstúpiť od zmluvy, bolo dielo rozpracované maximálne na 5 - 7 %, teda že neboli hotové žiadne rámy, ani žiadne okná, ani krídla. Na tomto tvrdení zotrvával od prvej výpovede pred políciou až do ukončenia dokazovania súdom. Videl, že sú na zemi pripravené iba „zlepené foršty“. Súd zistil, že žalovaní v procese dokazovania nevyprodukovali žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázali opodstatnenosť svojho tvrdenia o rozpracovaní diela v takom štádiu, ako oni uvádzajú. V akom stave bolo dielo ku dňu 29. 10. 2007, nebolo možné zistiť ani z výpovede príslušníka polície U. T., ktorý bol osobne dňa 29. 10. 2007 prítomný pri riešení konfliktu medzi žalobcom a žalovanými, kedy on žiadal od nich vrátenie zloženej zálohy, nakoľko vypočúvaný uviedol, že šetrenie bolo uskutočnené vonku na dvore. Policajt osobne v dielni nebol, a teda nevie, v akom štádiu výroby okná boli.

43. Súd z písomnej výpovede žalobcu zo dňa 5. 3. 2009 (čl.50 spisu) zistil, že žalobca potom, čo bol podaný žalovanými protinávrh (dňa 7. 10. 2008 - podanie protinávrhu), ktorým žalovaní od neho žiadali zaplatiť hodnotu diela vo výške 22.400,- Sk, opakovane navštívil žalovaných aj s jeho bratom L. M.. Keď žiadali od U. L., aby im ukázal rozpracované dielo, ten im mal ukázať na kopu hranolov a jeden rám so slovami: „Tam sú.“ Žalobca mienil vyhotoviť fotodokumentáciu s digitálnym fotoaparátom, čo mu Y. L. nedovolil so slovami: „Nič sa fotiť nebude“. Svedok L. M. potvrdil, že koncom októbra bol prítomný pri obhliadke rozpracovaného diela s bratom, kedy im jeden zo žalovaných mal ukázať „jeden okenný rám opretý o stenu a dookola boli poukladané hranoly“. Tak isto potvrdil, že nebolo možné vykonať fotodokumentáciu rozpracovaného diela.

44. Súd nemohol opomenúť, resp. nechať bez povšimnutia aj tú skutočnosť, že žalovaní uzavreli so žalobcom zmluvu o dielo napriek tomu, že on už pri vstupe do ich dvora, resp. dielne, im mal oznámiť, že prišiel s nimi uzavrieť zmluvu o dielo na základe predošlej telefonickej dohody. Žalovaní napriek tomu, že so žalobcom netelefonovali, uzavreli s ním zmluvu o dielo. Aj napriek tomu, že v predošlých záveroch súd konštatoval, že žalobca sa sám uviedol do omylu a proti žalovaným bolo zastavené trestné stíhanie pre prečin podvodu, súd má zato, že žalovaní mali konať s väčšou opatrnosťou a dôslednosťou pri jednaní so žalobcom, ako spotrebiteľom. Navyše súd z výpovede svedka U. T. - príslušníka polície zistil, že žalovaný Y. L. mal dňa 29. 10. 2007 pred ním vypovedať: „že k omylu mohlo dôjsť, nakoľko mal mať podobnú objednávku z Košíc.“ Túto však nevedel nijako dokladovať, len tvrdil, že dodatočne predloží mailovú objednávku z počítača, k čomu však v priebehu celého pojednávania nedošlo a takýto dôkaz súdu nepredložil.

45. Súd pri hodnotení stavu rozpracovanosti diela ku dňu 29. 10. 2007 vychádzal zo záverov znaleckého posudku C.. V. Z., pričom pri zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov vzal za preukázané, že dôveryhodnejšie a viac pravdepodobné je tvrdenie žalobcu o rozpracovanosti diela. K tomuto záveru súd dospel okrem vyššie popísaného aj zo samotných záverov znalkyne, ktorá v znaleckom posudku uviedla nasledovné:

46. Pri oceňovaní rozsahu vynaložených nákladov žalovanými na zhotovenie diela podľa ich verzie a výpovede, ktoré znalkyňa ustálila na sumu 5.227,77 Sk, znalkyňa uviedla, že musela vychádzať len z výpovede žalobcu, nakoľko žalovaní predložili jej podklady a bločky o nákupe vstupných materiálov a energie, avšak s nekorešpondujúcimi rozmermi a väčšinou dátumov nákupov materiálov z

kalendárneho roka 1997, čo nemohla považovať za relevantné dôkazy. Úplne chýbali bločky o nákupe pohonných hmôt a dopravy materiálu o vystavenej fakturovanej sume dodávateľom borovicového reziva. Znalkyňa ďalej konštatovala, že doklad predložený žalovanými o zaobstarávaní borovicových dosiek s uvedenými rozmermi, ako aj fotokópie bločkov z registračných pokladníc nemôže považovať za dostačujúce, nakoľko nekorešpondujú s hrúbkovými rozmermi výrobených stavebno-stolárskych výrobkov a skladovateľnosťou väčšiny pomocných materiálov po dobu 1 kalendárneho roka.

47. Znalkyňa ďalej uviedla, že žalovaní nevlastnili certifikát na výrobu eurookien a na čl. 42 znaleckého posudku doplnila, že 16. 2. 2015 jej žalovaný v 1. rade doniesol a ukazoval vzorku eurookna a jeho profil, k čomu uviedol, že podľa tejto ukázanej vzorky uzavrel so žalobcom zmluvu o dielo, pretože sa mu uvedené okno na vzorke páčilo. Aj takéto konanie žalovaných súd hodnotí ako nedôsledné vo vzťahu k žalobcovi, ako spotrebiteľovi, a teda nesprávne, nakoľko práve táto vzorka eurookna mohla objednávateľa diela presvedčiť (pomýliť), že žalovaní mu mienia vyrobiť eurookná, čo vlastne žalobca vo svojich výpovediach aj opakovane uvádzal.

48. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

49. Podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

50. Podľa § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.

51. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 29. 10. 2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

52. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že najpravdepodobnejšia je alternatíva ocenenia rozpracovaného diela súdnou znalkyňou podľa výpovede žalobcu (str. 46 a 48 znaleckého posudku), t. j. ocenenie vyrobených lepených hranolov narezaných na prierez v celkovej obvodovej dĺžke okien, rámov a dverí. Po zistení, že žalobca účinne odstúpil od zmluvy o dielo potom, čo zložil zálohu vo výške 331,93 eur a po preukázaní, že žalovaní pristúpili k vyhotoveniu rozpracovaného diela, ktoré je naďalej v držbe žalovaných a ktoré na základe záverov znaleckého posudku nie sú schopní speňažiť a bez poškodenia použiť (aj vzhľadom na odstup času od zhotovenia diela), súd v závere v zmysle ustanovení § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhovel protinávrhu žalovaných, avšak len čo do sumy 65,74 eur, v prevyšujúcej časti, teda v časti o zaplatenie sumy 677,80 eur (rozdiel v protinávrhu žiadanej sumy) súd protinávrh zamietol. Žalobca sa návrhom domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 331,93 eur (10.000,- Sk) titulom vrátenia zálohy, na ktorú mal z dôvodu odstúpenia od zmluvy nárok. Nakoľko však žalovaní titulom podaného protinávrhu boli čiastočne úspešní, súd návrh zamietol, nakoľko žalobca podľa výsledkov znaleckého dokazovania musí doplatiť žalovanému rozdiel sumy 397,67 eur (cena rozpracovaného diela) mínus 331,93 eur (záloha), teda sumu 65,74 eur.

53. Súd vychádzal pri svojom konečnom rozhodnutí zo záverov znaleckého posudku, kde znalkyňa ocenila vykonané práce pri zhotovení diela (cena práce) na sumu 224,14 eur (6.752,50 Sk) (za 36,5 hodín práce) a náklady na zhotovenie diela na sumu 173,53 eur (5.227,77 Sk), čo spolu činí 397,67 eur (11.980,27 Sk). Vychádzal teda z alternatívneho ocenenia hodnoty diela pri jeho rozpracovaní na 5 - 7 %, teda podľa návrhu a tvrdenia žalobcu, z dôvodu, že výpovede žalovaných boli protirečivé a rozporuplné a nestotožňovali sa so závermi a výpoveďami svedkov, či už príslušníka polície a brata žalobcu. S poukazom na ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy o dielo (k 14. 10. 2007) súd zistil, že žalovaní pri uzatváraní zmluvy o dielo, ale aj pri ďalších stretnutiach so žalobcom sa správali nečestne a neštandardne, v neprospech spotrebiteľa, keď mu odmietli vyhotoviť si fotodokumentáciu rozrobeného diela po podaní protinávrhu. Súd má zato, že pokiaľ by bola fotodokumentácia vyhotovená už samotným príslušníkom polície pri riešení konfliktu

medzi stranami sporu dňa 29. 10. 2007, alebo pokiaľ by túto fotodokumentáciu si mohol vyhotoviť žalobca pri ďalšej obhliadke diela, ktorej sa zúčastnil aj s bratom (čo mu nebolo ani vtedy umožnené), bolo by s určitosťou preukázané, v akom stave sa rozrobené dielo k tomuto dátumu nachádza.

54. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

55. Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (platné a účinné do 1. 2. 2013), výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

56. V prejednávanej veci žalovaní sa po prvýkrát domáhali svojho nároku zaplatenia hodnoty rozpracovaného diela predmetným protinávrhom (vzájomnou žalobou), ktorý podali spolu s odporom. Žalobca sa dostal do omeškania dňom 26. 11. 2008, teda dňom nasledujúcim po dni, kedy mu bol odpor doručený (dňa 25. 11. 2008 odpor prevzala JUDr. V. Kitová). Dňa 26. 11. 2008 bola základná úroková sadzba NBS vo výške 3,25 %, takže dvojnásobok uvedenej sadzby činil k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu 6,5 %. Súd teda priznal žalovaným 6,5 % úrok z omeškania ročne z dlžnej sumy 65,74 eur odo dňa 26. 11. 2008 a v prevyšujúcej časti, teda v časti nezákonne požadovaného úroku z omeškania žalovanými (8,5 % ročne) žalobu zamietol.

57. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

59. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

60. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. Návrh žalobcu bol z dôvodu podaného protinávrhu zamietnutý, preto súd vyriekol, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania. V konaní mali úspech žalovaní z podaného protinávrhu, ktorým sa domáhali zaplatenia sumy 743,50 eur. Úspešní boli v časti priznanej istiny 65,74 eur, čo predstavuje 8,88 % úspechu a 91,12 % neúspechu. Ich úspech bol minimálny, preto súd v zmysle ustanovení § 255 ods. 2 C.s.p. vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na vyššie uvedený minimálny pomer úspešnosti v konaní a vzhľadom na to, že v konaní bola podaná žaloba aj vzájomná žaloba a obe strany svojimi protichodnými výpoveďami zapríčinili, že súd vo veci musel nariadiť znalecké dokazovanie, o preddavkovane zaplatenom znalečnom štátom súd rozhodol tak, že trovy štátu budú znášať obe strany sporu, pomerne každá v rozsahu 50 %.

62. O výške trov štátu súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.