Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-45-2020.pdf
PDF · 113.86 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/45/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovu v spore žalobcu Z. C., G.. XX. XX. XXXX, K. E. Z. P. A., Z. XXXX/XX, zast. JUDr. Jánom Čipkom, advokátom so sídlom v Hnúšti, Partizánska 197 proti žalovaným 1/ CONTINENTAL TOBACCO SLOVAKIA, s. r. o. so sídlom v Rimavskej Sobote, Tomášovská 1237/42, IČO 36 204 731, zast. AK Bitalová & Demeterová, s. r. o. so sídlom v Rimavskej Sobote , Žánovská 5183/2A a 2/ E. A., G.. XX. XX. XXXX, K. E. Z. P. A., M. XX/XX o zaplatenie 37 644,- eur s prísl. takto
rozhodol:
Konanie ohľadom sumy 5,- eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 01. 06. 2020 do zaplatenia sa zastavuje.
Žaloba voči žalovanému 1/ sa zamieta.
Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi 37.639,- eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 01. 06. 2020 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania v plnom rozsahu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude určená výška trov.
Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 99,98 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude určená výška trov.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom 1/ zaplatenia 37.644,- eur s prísl. Uznesením zo dňa 06. 10. 2021 súd pripustil, aby do konania pristúpil žalovaný E. A. ako žalovaný 2/ a pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 37.644,- eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 01. 06. 2020 do zaplatenia.
2/ Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 01. 05. 2019 došlo v Rimavskej Sobote na ulici E.U. XXXX/ XX v areáli žalovaného 1/ k požiaru, ktorý sa rozšíril aj na strechu jeho vedľa stojaceho rodinného domu a iné veci nachádzajúce sa na jeho pozemku. Za vinného zo spôsobenia požiaru bol trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota č. XT/X/XXXX z 03. 02. 2020 uznaný vinným E. A. (ďalej označovaný ako žalovaný 2/ vzhľadom na jeho neskoršie pristúpenie, ako je to uvedené v ods. 1 odôvodnenia) zamestnanec žalovaného 1/. V trestnom konaní bol odkázaný s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces. K vzniku požiaru došlo v súvislosti s varením gulášu dňa 01. 05. 2020 v areáli žalovaného 1/ jeho zamestnancami. Guláš varili popri výkone práce, kedy napriek štátnemu sviatku mali nariadenú prácu. Konateľ žalovaného T.. K. N. bol s varením gulášu v rámci pracovnej zmeny oboznámený a zamestnancovi - žalovanému 2/ udelil súhlas na túto činnosť a jej uskutočnenie
v areáli spoločnosti. Varenie gulášu zamestnanci uskutočňovali v rámci výkonu práce, pretože tento mal byť okolo 12. hod aj uvarený a následne ho zamestnanci konzumovali. Z činností, ktoré žalovaný 2/ vykonával popri akcii varenia guláša možno konštatovať, že súviseli s výkonom jeho pracovných činností ako vedúceho skladu a vedúceho výroby (aj po varení gulášu, odprataní popola a odchode ostatných zamestnancov sa zdržiaval v kancelárii, zabezpečovať uzatvorenie priestorov spoločnosti a pod.). Poukázal na znalecký posudok znalca z odboru požiarna ochrana, zisťovanie príčin vzniku požiaru Ing. Michala Michalíka, PhD z 16. 12. 2019, kde znalec konštatuje, že požiar jednoznačne spôsobil pán A. v rámci činností, ktoré súviseli s činnosťou, ktorú vykonával počas pracovnej doby s odsúhlasením konateľa spoločnosti ...; nedbanlivostné konanie, ktoré bolo príčinou vzniku požiaru teda vykonal ako zamestnanie, nie ako občan a taktiež nie ako fyzická osoba podnikateľ. Ďalej poukázal na to, že znalec konštatoval, že práve porušenie viacerých protipožiarnych predpisov v areáli sídla žalovaného 1/ ako aj neoprávnené zhotovenie dreveného prístrešku spôsobili rozšírenie požiaru na jeho pozemok. Práve z prístrešku, na ktoré žalovaný 1/ (ako to zistil u Mesta Rimavská Sobota) nepožiadal o vydanie stavebného povolenia ani neohlásil drobnú stavbu, sa požiar rozšíril na strechu jeho rodinného domu. Pre stavbu tohto prístrešku nebolo spracované riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby a tento prístrešok možno považovať za otvorený sklad horľavých materiálov (palety, tabakové výrobky, pneumatiky a ďalšie). Konanie žalovaného 1/ je v rozpore s ust. § 4 písm. k/ zákona o ochrane pred požiarmi a zakladá jeho zodpovednosť za škodu vzniknutú na jeho majetku. Rozsah škody je tvorený sumou 34.900,- eur ako škody na rodinnom dome podľa znaleckého posudku Ing. Alžbety Czipruszovej, sumou 430,- eur za poškodený traktor Zetor 8011 podľa znaleckého posudku Ing. Zoltána Ibosa, 499,- eur za zničený rozmetávač umelého hnoja podľa znaleckého posudku Ing. Zoltána Ibosa a 1.815,- eur škody na zariadení v dome podľa jeho vyčíslenia a odborného vyjadrenia Ladislava Szepessyho. S poukazom na § 4 zákona o ochrane pred požiarmi a § 415, § 420 ods. 1 a 2 a § 442 Obč. zák. preto žiadal zaviazať (pred pristúpením žalovaného 2/) žalovaného 1/ na zaplatenie žalovanej sumy aj s 5 % úrokmi z omeškania ročne od (po zmene žaloby) 01. 06. 2020 do zaplatenia.
3/ Žalovaný 1/ sa na výzvu súdu vyjadril k žalobe tak, že navrhuje žalobu voči nemu zamietnuť, lebo nie je v spore pasívne legitimovaný. V trestnom konaní bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že trestný čin všeobecného ohrozenia, v dôsledku ktorého vznikla žalobcovi škoda a ktorej náhrady sa domáha, spáchal E. A. a súd je v civilnom konaní týmto rozhodnutím viazaný. Je pravdou, že ako zamestnávateľ dovolil v areáli pracoviska uvariť guláš, avšak mimo pracovnej doby a po výkone práce. Nie je možné akékoľvek ich konanie a následky pričítať na zodpovednosť jeho ako zamestnávateľa, lebo je zaviazaný z ich konania len vtedy, ak sa jedná o konanie v rámci výkonu práce. Preto medzi jeho konaním resp. konaním jeho zamestnancov pri výkone práce (varenie guláša výkonom práce nebolo) a spôsobenou škodou absentuje príčinná súvislosť. Záver znalca z odboru požiarna ochrana o tom, či p. A. konal alebo nekonal v rámci výkonu práce považuje za irelevantný, lebo znalec nie je oprávnený vydávať záväzné stanovisko v právnej otázke. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudky NS ČSSR sp. zn. Cpj 87/70, R 55/1971, NS ČR sp. zn. 25 Cdo 2269/2006 a NS ČR sp. zn. 25 Cdo 482/2005. Inak k požiaru nedošlo v dôsledku samotného varenia guláša, ale odhodenia popola do smetnej nádoby. V tom čase už p. A. nepracoval a guláš dokonca varila iná osoba, ktorá nebola zamestnancom žalovaného. Nehnuteľnosti susediace s domom žalobcu kúpil v roku 2006, boli už postavené a nebolo preto nutné podávať žiadosť o stavebné povolenie alebo ohlásenie stavby. Jedinou príčinou požiaru bolo nedbanlivostné konanie p. A., ktorý odhodil popol do plastovej nádoby a keď po čase začalo z nádoby dymiť, do nádoby nalial vodu, čo však nepostačovalo, nádobu viac nekontroloval a táto začala horieť. Hasiči prišli skôr, ako sa oheň rozšíril na susedný dom, ale oheň sa v dôsledku veľkého vetra rozšíril na jeho hlavnú budovu a hasiči nevedeli riadne hasiť, pretože nefungoval verejný hydrant na ulici a vodu museli voziť autom. Pokiaľ ide o výšku žalovanej škody, strecha žalobcu bola v dezolátnom stave, po požiari si dal urobiť novú a opravil si zrejme celé podkrovie, čím došlo k výraznému zhodnoteniu poškodenej veci.
4/ Žalovaný 2/ sa na výzvu súdu k veci nevyjadril.
5/ Na výzvu súd žalobca ohľadom sumy 5,- eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 01. 06. 2020 do zaplatenia vzal späť, keďže pri písaní žaloby došlo evidentne k omylu. V žalobe sa totiž uvádza suma 499,- eur za rozmetávač, podľa posudku, na ktorý sa v žalobe poukazuje, však ide o len sumu 494,- eur.
6/ Podľa § 145 ods. 2 C. s. p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konania v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7 / Súd preto konanie ohľadom uvedenej sumy 5,- eur aj s úrokmi z omeškania podľa § 145 ods. 2 C. s. p. zastavil, pričom súhlas žalovaných v zmysle ust. § 146 ods. 1 vety druhej C. s. p. („na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie“) so späťvzatím nie je potrebný.
8/ Na pojednávaní zástupca žalobcu žiadal žalobe vyhovieť, pridržiavajúc sa doterajšej argumentácie. Poukazoval hlavne na to, že objektívne zamestnávateľ zodpovedá za konanie zamestnanca, keď mu umožnil v priestoroch založiť oheň, keby boli dodržané protipožiarne predpisy, tak by nedošlo k rozšíreniu ohňa a aj znalec Michalík v znaleckom posudku vypracovanom pre účely trestného konania uviedol, že jednou z príčin rozšírenia požiaru bolo aj umiestnenie prístrešku drevenej konštrukcie a neboli spracované protipožiarne opatrenia podľa § 4 písm. k/ zákona o ochrane pred požiarmi. Na prístrešok nebolo stavebné povolenie resp. oznámenie o stavbe a boli v ňom uskladnené aj horľavé látky. Činnosť žalovaného 2/ síce nebola v rámci predmetu podnikania, avšak tento bol v pozícii vedúceho smeny. To, že žalovaný umožnil počas pracovnej doby v jeho priestoroch so zvýšeným rizikom požiaru variť guláš bolo pre zamestnancov, a následné odpratávanie popola je nesporne činnosťou, ktorá spadá pod § 420 ods. 2 Obč. zák. Posedenie bolo v pracovnej dobe resp. počas výkonu práce a nedbanlivostné konanie žalovaného 2/ bolo pokračovaním výkonu práce a za škodu nezodpovedá ako občan fyzická osoba, ale ako zamestnanec. Žalobu proti žalovanému 2/ rozšíril z dôvodu právnej istoty, i keď je toho názoru, že jednoznačne ide o prípad podľa § 420 ods. 2 Obč. zák.
9/ Zástupkyňa žalovaného 1/ na pojednávaní žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalovaný 1/ nie je pasívne legitimovaný a pridržiavala sa písomného vyjadrenia. Poukázala na expertízu Ministerstva vnútra zo dňa 26. 06. 2019, ktorá je obsahom trestného spisu, teda že protipožiarne opatrenia boli doržané a tiež že znalec Michalík je znalcom z oblasti ochrany pred požiarmi, v znaleckom posudku však vyslovil právny názor. Nehnuteľnosti boli kúpené v roku 2006, prístrešok bol už postavený a rozšírila sa len strecha o jeden diel dopredu a dozadu, takže nebolo treba stavebné povolenie. Začala horieť kupa a veci okolo, chytilo sa auto a bol silný vietor, hasiči hasili proti vetru, voda pre silný vietor nestačila na uhasenie auta a kupy a keď sa hasiči chceli napojiť na hydranty, tieto boli nefunkčné, tak sa nosila voda autami. Z auta sa potom rozšíril požiar na budovy okolo. V záhrade, kde sa varil guláš, nebolo nič horľavé, ani k požiaru nedošlo z varenia guláša, ale z následného konania žalovaného 2/, keď evidentne zle zhodnotil situáciu. Podľa jej názoru by škoda mala byť znížená o tú časť, ktorú žalovaný 1/ vynaložil na zateplenie zadnej strany a výmenu okna žalobcu v roku 2020, kedy medzi nimi došlo k dohode o tomto z dôvodu, že stĺp žalovaného 1/ zasahuje do pozemku žalobcu asi o 10 cm a aby nemusel premiestniť plot. Ďalej uviedla, že posedenie si organizovali sami zamestnanci a nešlo o zabezpečenie posedenia zo strany zamestnávateľa. Hoci aj žalovaný 1/ je trestne stíhateľný, za spôsobený požiar stíhaný nebol. Keby ku škodu došlo pri prevádzkovej činnosti, túto by uhradila poisťovňa. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 2777/2004 a na ďalšie, ktoré uviedla vo svojom vyjadrení.
10/ Žalovaný 2/ na pojednávaní uviedol, že on sa k veci nevie vyjadriť, len považuje škodu za príliš vysokú. Pri svojom výsluchu uviedol, že vypovedal v trestnom konaní. Po pracovnej dobe bolo posedenie s gulášom a keď do 14.00 hod. skončili a keď poodchádzali, tak odpratal popol do kupy, zalial to 2 listrovou fľašou vody a kupu nechal otvorenú, že ju ešte skontroluje a odišiel do kancelárie. Potom volal pán C., že horí na dvore. Guláš varili počas pracovnej doby v priestoroch zamestnávateľa a zamestnávateľ vedel o tomto posedení. Chceli ho oni ako zamestnanci, ale samozrejme so súhlasom riaditeľa. Bol uznaný vinným a teda si myslí, že zodpovedá za škodu. Je mu ľúto, čo sa stalo.
11/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného 2/, oboznámením spisu XT/X/XXXX Okresného súdu Rimavská Sobota, výzvy na náhradu škody zo dňa 12. 05. 2020, odpovede žalovaného 1/ z 15. 06. 2020 a odpovede žalovaného 2/ z 01. 06. 2020, odpovede Mesta Rimavská Sobota, Mestského úradu, oddelenia stavebného poriadku, životného prostredia a dopravy zo dňa 06. 08. 2019, výpisov z L. Č.. XXXX a č. XX obce Rimavská Sobota, kat. územie E. a výpisu z obchodného registra na žalovaného 1/.
12/ Súd nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov K. V., Š. Š., C.G. M., M. A., E. A., N. A., T. C., Q. Q. Q. T. O. z dôvodu, že títo boli navrhnutí na preukázanie výkonu práce v deň požiaru zamestnancami žalovaného 1/. Z trestného spisu nepochybne vyplýva, že v deň požiaru doobeda zamestnanci vykonávali prácu a že varenie guláša bolo s vedomím resp. súhlasom zamestnávateľa, teda výsluch by neozrejmil už známu skutočnosť, pričom svedkovia K.. V., Š.. Š., C.. M., M.. A., boli
vypočutí aj v trestnom konaní. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. X R. z 27. 07. 2021 preto súd nevyhovel dôkaznému návrhu žalobcu, lebo ide o nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, že bola vykonávaná práca pre zamestnávateľa s jeho vedomím resp. súhlasom, už bol doterajším konaním (vykonaním dokazovania oboznámením trestného spisu) bez dôvodných pochybností overené. Tiež súd nevykonal dokazovanie navrhovaným zabezpečením mzdových podkladov k vykonávanej práci zamestnancov 01. mája 2019, lebo nikto nespochybňoval, že v práci boli zamestnanci do 14.00 hod. Súd nevykonal dokazovanie ani navrhnutým výsluchom znalca Michalíka ako svedka, keďže obsahom trestného spisu je jeho znalecký posudok (súd vykonal dokazovanie oboznámením trestného spisu), v ktorom sa vyjadril k položeným otázkam (príčina vzniku požiaru, možnosti rozšírenia požiaru, aké protipožiarne opatrenia boli porušené, či v prípade dodržania opatrení a včasnom zásahu protipožiarnym jednotiek bolo došlo k rozšíreniu požiaru a iné okolnosti) a vyjadrovanie sa k právnym otázkam nie je úlohou znalcov.
13/ Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
14/ Podľa § 420 ods. 2 Obč. zák. škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
15/ V zmysle ust. § 193 C. s. p. súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal.
16/ Trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota č. XT/X/XXXX zo dňa 03. 02. 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. 03. 2020 bol žalovaný 2/ uznaný vinným a odsúdený za to, že dňa 01. 05. 2019 v areáli žalovaného 1/ nedbalou a neopatrnou manipuláciou so žeravým popolom spôsobil požiar, ktorý sa postupne rozšíril na prístrešok, administratívnu budovu spoločnosti CTS, s. r. o. a na strechu vedľa stojaceho rodinného domu č. XX majiteľa Z. C. (žalobcu), teda z nedbanlivosti spôsobil všeobecné nebezpečenstvo a činom spôsobil značnú škodu, tým spáchal prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona. Žalobcu súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. s použitím § 354 ods. 1 písm. f/ Tr. por. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
17/Podľa § 193 C. s. p. je teda súd viazaný uvedeným trestným rozkazom o tom, že žalovaný 2/ spáchal prečin všeobecného ohrozenia, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu majetku žalobcu.
18/ Súd v prvom rade skúmal vecnú legitimáciu strán sporu.
19/ Vzhľadom na trestný rozkaz a odkaz na civilné konanie je jednoznačne daná aktívna vecná legitimácia na strane žalobcu a pasívna vecná legitimácia na strane žalovaného 2/.
20/ Pokiaľ ide o žalovaného 1/, súd dospel k záveru, že tento nie je vo veci pasívne legitimovaný, a preto žalobu voči nemu zamietol. Pri posudzovaní pasívnej legitimácie súd vychádzal zo skutočnosti, že i keď žalovaný 2/ varil guláš s vedomím resp. súhlasom zamestnávateľa, nešlo o činnosť konanú pre žalovaného 1/ ako zamestnávateľa, a teda nie je splnená podmienka uvedená vo vyššie citovanom ustanovení § 420 ods. 2 Obč. zák., teda že by škoda bola spôsobená žalovaným 1/ ako právnickou, a že by takto žalovaný 2/ sám za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedal. Varenie guláša resp. posedenie bolo od 12.00 do 14.00 hod., stalo sa tak na želanie zamestnancov a s vedomím resp. súhlasom zamestnávateľa, ale určite nemožno hovoriť o tom, že by toto posedenie s varením guláša bolo činnosťou konanou pre zamestnávateľa. Ani vznik požiaru podľa názoru súdu nebol následkom tvrdených porušení ustanovení zákona o ochrane pred požiarmi, ale následkom konania žalovaného 2/. Podľa obsahu trestného spisu až po 14.00 hod, keď skončilo posedenie, zaniesol žalovaný 2/ popol do kupy a toto bolo ohniskom požiaru, pričom zhoreli aj nákladný automobil a dodávka, ktoré boli odparkované pod prístreškom a oheň sa rozšíril z nákladného auta a prístrešku aj na budovy. Pri hasení požiaru zohralo úlohu aj to, že bol silný vietor a že požiarnici museli dovážať vodu aj autami. Žalobca poukazuje na znalecký posudok Ing. Michalíka, podľa ktorého požiar vznikol z dôvodu vysypania žeravého popola a zbytkov neuhaseného dreva do smetných nádob a že došlo k porušeniu § 8 písm. b/
zák. č. 314/2021 Z. z., t. j. že právnická a podnikajúca fyzická osoba nesmie zakladať oheň v priestoroch alebo na miestach, kde by mohlo dôjsť k vzniku požiaru a k porušeniu § 4 písm. o/ uvedeného zákona, teda že pri manipulácii s horľavými látkami treba dodržiavať požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť. Súd zastáva názor, že k vzniku škody nedošlo založením ohňa (na tomto mieste požiar ani nevznikol ani sa z neho nešíril), ale v dôsledku konania žalovaného 2/ a tento (nie žalovaný 1/) evidentne podcenil situáciu a nekonal tak, aby k požiaru nedošlo.
21/ Súd pri zaujatí stanoviska, že žalovaný 1/ nie je pasívne legitimovaný, vychádzal aj z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo/2269/2006 (text. § 420 ods. 2 Obč. zák. identický s terajším znením), podľa ktorého či škoda bola spôsobená pri činnosti právnickej osoby, príp. fyzickej osoby, závisí vždy na okolnostiach konkrétneho prípadu. Zásadne treba vychádzať z toho, že do rámca činnosti právnickej osoby ako zamestnávateľa spadá činnosť jeho zamestnanca, ktorá je výkonom jeho zamestnania, plnením pracovných povinností a úloh vyplývajúcich z pracovného pomeru, včítane úkonov s tým priamo súvisiacich, teda i úkonov nutných pred začiatkom práce alebo po jej skončení, ale i taká ďalšia činnosť, ktorá nepostráda miestny (priestorový), časový a vecný (vnútorný, účelový) vzťah k činnosti právnickej osoby. Rozhodujúcim je vecný vzťah činnosti, pri ktorej pracovník škodu spôsobil, k úlohám jeho zamestnávateľa, teda či pri činnosti, ktorou bola škoda spôsobená, sledoval pracovník z objektívneho i subjektívneho hľadiska plnenie svojich pracovných úloh, alebo či škodu spôsobil pri činnosti, ktorou sledoval len uspokojovanie svojich záujmov, prípadne záujmov iných osôb, hoci by pri nej došlo pri plnení jeho pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním (porovnaj napr. R 55/1971, rozsudky Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 1 Cz 4/88 a 25 Cdo 2777/2004).
22/ Obdobne podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/482/2005 záver, či v konkrétnom prípade bola škoda spôsobená v rámci činnosti fyzickej osoby podnikateľa, a to jej zamestnancom či inou osobou pri tejto činnosti použitou, či prípadne sa jedná o tzv. exces, závisí na okolnostiach konkrétneho prípadu. Paušálne hľadisko neexistuje, ide o problematiku riešenú v podstate zhodne ako v pracovnom práve. Zásadným kritériom je miestny, časový a predovšetkým vecný (vnútorný, účelový) vzťah činnosti, pri ktorej bola škoda spôsobená, k prevádzkovej (obchodnej) činnosti zamestnávateľa, teda či objektívne šlo o činnosť konanú pre zamestnávateľa, hoci aj bez jeho príkazu, iba na základe vlastného rozhodnutia.
23/ Podľa Cpj 87/70 „K některým otázkám náhrady škody podle občanského zákoníku (zákon č. 40/1964 Sb. <https://www.aspi.cz/products/lawText/4/1200/1/ASPI%253A/40/1964%20Sb.%2523>)“ výkladom pojmu „pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním“ sa zaoberá rozhodnutie uverejnené pod č. 65/1969 Sbírky rozhodnutí a sdělení soudů ČSSR s právnou vetou: „Pri zodpovednosti za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností z pracovného pomeru v súvislosti s plnením pracovných úloh nejde o akúkoľvek, teda i len nepriamo súvislosť, ale o priamu súvislosť. Ak pracovníci žalobcu oslavovali v sklade predajne výplatu odmeny za dobré umiestnenie v súťaži predajní o najlepšiu výzdobu výkladov, pričom došlo k požiaru, kedy žalovaná zabudla vypnúť pred opustením miestnosti elektrický rýchlovarič, na ktorom varila pre účastníkov oslavy kávu, nemožno - pokiaľ ide o jednanie žalovanej - hovoriť o zavinenom porušení povinnosti z pracovného pomeru v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.“
24/ Obdobne z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 2777/2004 vyplýva záver, že „škodou spôsobenou právnickou osobou v zmysle ust. § 420 ods. 2 Obč. zák. nie je, ak zamestnanec, ktorý škodu spôsobil pri činnosti, ktorou sledoval výlučne uspokojovanie svojich záujmov, hoci k nemu došlo v pracovnej dobe na pracovisku, a v takom prípade zodpovedá poškodenému priamy škodca“.
24/ Súd podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. zaviazal na náhradu škody žalovaného 2/, ktorý porušil svoju povinnosť podľa § 415 Obč. zák. („každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí“) a bol uznaný vinným za to, že z nedbanlivosti spôsobil všeobecné nebezpečenstvo a spáchal prečin všeobecného ohrozenia.
25/ Pokiaľ ide o výšku škody, žalobca uplatnil náhradu 37.644,- eur. Ide o náhradu 34.900,- eur škody vzniknutej na rodinnom dome a príslušenstve, ktorá bola v trestnom konaní vyčíslená v znaleckom posudku č. 79/2019 znalcom Ing. Alžbetou Czipruszovou. Ďalej ide o náhradu 430,- eur škody vzniknutej poškodením traktora Zetor 8011 ev. č. RS 961 AD, ktorá bola v trestnom konaní vyčíslená znaleckým posudkom č. 23/2019 znalca Ing. Zoltána Ibosa , náhradu 494,- eur škody vzniknutej zničením
rozmetávača umelého hnojiva ktorá bola v trestnom konaní vyčíslená znaleckým posudkom č. 35/2019 znalca Ing. Zoltána Ibosa a náhradu 1.815,- eur škody na zariadení v rodinnom dome podľa odborného vyjadrenia súkromného podnikateľa Ladislava Szepessyho v trestnom konaní.
26/ Žalovaný 2/ uviedol, že škodu považuje za príliš vysokú, žiaden dôkaz v tomto smere však nepredložil, a preto súd pri rozhodovaní vychádzal zo žalobcom uvádzaných dôkazov o výške škody, ktoré sú súčasťou trestného spisu.
27/ Na pojednávaní odznelo, že žalovaný 1/ zateplil zadnú stranu domu žalobcu a výmenu okna, a teda že by prípadne mala byť náhrada škody znížená o túto časť, s týmto názorom sa však súd nestotožňuje z dôvodu, že tu sa nejednalo o náhradu škody z titulu požiaru, ale o dohodu medzi žalovaným 1/ a žalobcom v súvislosti s tým, že plot žalovaného 1/ zasahuje do pozemku žalobcu a aby sa nemusel premiestňovať plot. Nejde takto o priamy súvis so žalovanou náhradou škody, ale o dojednanie o náhrade (vykonaním opráv) za zabratú časť pozemku.
28/ Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania z dlžnej sumy od 01. 06. 2020 a to s prihliadnutím na jeho výzvu na náhradu škody pre žalovaného 1/ aj pre žalovaného 2/ zo dňa 12. 05. 2020, kedy ich vyzval na plnenie do 31. 05. 2020.
29/ Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
30/ Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31/ Podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
32/ Žalovaný 2/nezaplatil žalovanú sumu v lehote do 31. 05. 2020 podľa výzvy žalobcu na plnenie, dostal sa tým do omeškania, a preto ho súd podľa § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne 01. 06. 2020, teda od nasledujúceho dňa po lehote na plnenie podľa výzvy, ako to žiadal žalobca (keďže týmto dňom už bol žalovaný s plnením v omeškaní) do zaplatenia.
33/ Žalovaný 1/ mal vo veci plný úspech, keď žaloba voči nemu bola zamietnutá, a preto mu súd priznal voči žalobcovi náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v plnom rozsahu.
34/ Žalobca mal voči žalovanému 2/ úspech v rozsahu 99,99 % (priznaná suma 37.644,- eur a žaloba bola vzatá späť ohľadom sumy 5,- eur, čo činí 0,01 %) , a preto súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. s použitím ust. § 256 ods. 1 C. s. p. (ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane), keďže späťvzatie ohľadom sumy 5,- eur procesne zavinil žalobca, zaviazal žalovaného 2/ na zaplatenie náhrady trov konania žalobcovi v rozsahu 99,98 % ako rozdielu medzi pomerom úspechu 99,99 % a neúspechu 0,01 % (späťvzatie).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rimavská Sobota písomne, a to v listinnej podobe v 3 vyhotoveniach alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C. s. p.) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 C. s. p., ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Ak žalovaný 2/ nesplní v stanovenej lehote uloženú mu povinnosť, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.